Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/462/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., U.. Č.. Z. XXX/XX, o zaplatenie 914,09 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.8.2017 č.k. 10Csp/66/2017-47 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 914,09 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o úvere. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresiahla 1.000,00 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 1.12.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalovanej poskytol žalovanej úver vo výške 30.000,00 Sk (995,82 eur) s 24% ročnou úrokovou sadzbou, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 961,00 Sk (31,90 eur) počnúc dňom 11.1.2009 do 11.2.2013, pri RPMN 28,98%. Žalovaná uhrádzala splátky len za obdobie od 15.1.2009 do 28.9.2009, pričom celkom tak uhradila 265,16 eur. Predčasná splatnosť úveru bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená dňa 3.12.2009 z dôvodu porušenia povinností zo strany žalovanej. Poštová banka a.s. pohľadávku voči žalovanej postúpila na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. a táto voči žalovanej uplatnila pohľadávku na Stálom rozhodcovskom súde pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: XX XXX XXX, pričom Stály rozhodcovský súd rozhodol dňa 14.10.2011 tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie 914,09 eur s prísl., rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2011. Okresný súd Košice-okolie uznesením zo dňa 11.4.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tejto pohľadávky, ktorú uplatnila spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.10.2013 č.k. 11CoE/227/2013 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 13.1.2014.

4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť BENCONT INVESTMENT s.r.o. a táto zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 postúpila pohľadávku na spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. (žalobca).

5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 5 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

6. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie zročnosť dlhu nastala dňa 3.12.2009 a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba, ktorá bola prerušená dňa 29.9.2010 podaním žaloby na Stály rozhodcovský súd. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu sa stalo právoplatným dňa 23.10.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola udelená 29.12.2012 a exekučné konanie vo veci sp.zn. 12Er/5136/2011 bolo právoplatne skončené 2.1.2014. Odvtedy začala plynúť premlčacia doba. Návrh na súd bol podaný dňa 28.12.2016, z čoho vyplýva, že od zročnosti pohľadávky 3.12.2009 do podania žaloby 28.12.2016 uplynula viac ako trojročná doba. Preto nárok žalobcu je premlčaný. Pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. podala voči rozhodnutiu súdu dovolanie, ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Z tohto dôvodu táto skutočnosť nemá vplyv na beh premlčacej lehoty.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu náhrada trov konania neprislúcha. Úspešná žalovaná nežiadala náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že stranám v konaní náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci procesne pochybil, keď nedal možnosť žalobcovi sa v konaní brániť, znemožnil účasť žalobcu na konaní o zaplatenie peňažnej sumy. Súd nevyzval žalobcu v zmysle § 157 C.s.p., aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré jediné viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., ktorého účelom je zabrániť tzv. prekvapivým rozsudkom. Súd nevytýčil termín pojednávania v zmysle § 177 ods. 1 C.s.p., čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Tiež sa nestotožnil s úvahami súdu o plynutí a spočívaní premlčacej doby. Vôbec nie je jasné, z akého dôvodu súd nezohľadnil ust. § 44 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, keď sa riadil len uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2013 sp.zn. 13CoE/227/2013, nakoľko až týmto uznesením je exekučné konanie definitívne zastavené. Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal 13.12.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná 29.9.2010, teda do času podania žaloby na rozhodcovský súd neplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, a to počas vedenia rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ

- oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom došlo k zastaveniu exekučného konania. Do času podania žaloby na rozhodcovský súd uplynulo 9 mesiacov a 26 dní z celkovej trojročnej premlčacej doby. Momentom doručenia uznesenia o zastavení exekučného konania zo dňa 29.4.2015 sp.zn. 12Er/5136/2011 a to dňa 11.5.2015 pôvodnému veriteľovi - spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. začal plynúť zvyšok premlčacej doby. Žaloba bola na súd podaná 28.12.2016, teda včas. Pri zachovaní práva veriteľa vychádzal z dátumu doručenia uznesenia o zastavení exekučného konania, ktorý môže byť oproti právoplatnosti uznesenia ešte skorší. Žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalší 1 rok 7 mesiacov a 17 dní. Spolu teda žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 5 mesiacov a 13 dní. Žalobcov nárok teda nemožno považovať za premlčaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.8. 2018 o 09.50 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.8.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

12. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú opodstatnené.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z toho, že v konaní išlo o posúdenie otázky jednoduchého právneho posúdenia, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresiahla 1.000,00 eur.

16. Za tejto procesnej situácie sú odvolacie námietky žalobcu, ktorý poukazuje na to, že súd vo veci nenariadil pojednávanie, nenáležité.

17. Za pochybenie súdu nemožno považovať ani skutočnosť, že nenariadil pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, keďže nejde o obligatórnu časť vedenia konania.

18. Odvolacie námietky, ktorými žalobca spochybňuje záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, nemožno považovať za opodstatnené.

19. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu, pričom správne určil aj beh plynutia premlčacích lehôt a to aj pokiaľ ide o otázku spočívania plynutia premlčacej doby.

20. Je nepochybné, že v danej veci začala plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, kedy nastala zročnosť dlhu, t.j. dňa 3.12.2009, ako uviedol samotný žalobca v žalobe. K spočívaniu premlčacej doby došlo dňa 29.9.2010 podaním žaloby na rozhodcovský súd, ktoré pretrvávalo až do 25.10.2011, teda do dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Počnúc dňom 26.10.2011 začala opäť plynúť premlčacia doba, ku ktorej prerušeniu došlo dňa 29.12.2011, t.j. podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. K spočívaniu premlčacej doby došlo v priebehu exekučného konania, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na vykonanie exekúcie až do dňa, kedy exekúcia bola ukončená právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2013 č.k. 13CoE/227/2013-38, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2014. Odo dňa 3.1.2014 tak začala opäť plynúť premlčacia doba, ktorá plynula až do podania žaloby na súd dňa 28.12.2016. Z toho je zrejmé, že aj po zohľadnení času, kedy premlčacia doba neplynula, k premlčaniu nároku žalobcu došlo, keďže tento nebol uplatnený do troch rokov od zročnosti dlhu.

21. Odvolacie námietky žalovaného, ktorý vychádzal z tej skutočnosti, že k zastaveniu exekučného konania došlo dňa 11.5.2015 nemožno považovať za opodstatnené, keďže nevychádzajú z obsahu spisu.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola úspešnou žalovaná, preto jej súd priznal voči neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).