Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-483-2018.pdf
PDF · 157.9 KB
Case nature
Subarea
65Ek/483/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnej H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX Brezno, o vymoženie 2.400,60,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/483/2018 zo dňa 3. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/483/2018 zo dňa 3. apríla 2018 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/483/2018 zo dňa 3. apríla 2018.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, doručeného súdu dňa 7.3.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 73/08/17 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, dňa 18.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2018 a vykonateľnosť dňa 30.1.2018.
2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 65Ek/483/2018 zo dňa 3.4.2018, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh, s poukazom na európsku a slovenskú judikatúru, ktorú citoval, zistil, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, v posudzovanom prípade, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný, za takýchto zistení, rozhodcovským súdom je nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na ustanovenie §-u 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Ďalej uviedol, že súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. V prípade ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
4. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500155519 zo dňa 1.6.2016 a rozhodcovskej zmluvy č. 8500155519 zo dňa 1.6.2016, ktoré oprávnený predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2018, posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne, vzhľadom na uvedené, vyšší súdny úradník skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu, vyšší súdny úradník konštatoval, že nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve exekučný súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vyšší súdny úradník mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná.
5. Ďalej vyšší súdny úradník k rozhodcovskej zmluve uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky (t. j. v tomto prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.10.2017, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.
6. Taktiež vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako potom preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti ďalej uviedol, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol potom prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov. Prvotným záujmom spotrebiteľa bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere zo dňa aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame do siahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/ EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári.
7. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal aj na niektoré rozhodnutia ESD týkajúce sa ochrany spotrebiteľa aj pokiaľ ide o výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní bez účasti spotrebiteľa. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium SL, bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro, smernica č. 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
8. S poukazom na vyššie spomenutú európsku judikatúru a z nej vychádzajúcu ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky (t.j. viď najmä - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky' zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. US 55/2011), vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v aktuálnom znení podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa ust. §53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. SCdo 122/2011 sp. zn. SCdo 146/2011).
9. Na základe uvedených skutočností, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Návrh na vykonanie exekúcie preto podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol.
10. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 65Ek/483/2018 zo dňa 3.4.2018, ktoré bolo doručené oprávnenému, cestou súdneho exekútora, prostredníctvom ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 18.5.2018, podal oprávnený dňa 4.6.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, spolu vo výške 143,62,-EUR vrátane DPH.
11. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho názoru neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, že súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. a pri aplikácii ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a s rozhodovacou činnosťou jemu nadriadenému súdu. Ďalej oprávnený uviedol, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a uvádzané dôvody neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. obsahovať tam uvedené náležitosti, ktoré oprávnený citoval a ku ktorým uviedol, že ich daná zmluva aj obsahuje. Súčasne uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje aj podrobné poučenie a to v doslovnom znení ako to ukladá zákon. Preto podľa názoru oprávneného, neobstojí záver súdu o tom, že len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Ak teda zákonodarca stanoví aké poučenie je dostatočné a zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, potom súd nie je oprávnený uvedené podmienky spochybňovať alebo rozširovať. Oprávnený pri takomto postupe súdu nikdy nemôže so spotrebiteľom uzatvoriť platnú rozhodcovskú zmluvu, lebo napriek tomu, že dodrží všetky náležitosti a podmienky na uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom, presne podľa právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa, nemá žiadnu právnu istotu, že súd túto spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu posúdi ako platnú.
12. Exekučný súd sa podľa názoru oprávneného, nedôsledne zaoberal aj povahou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Pritom v zmysle ust. §53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti" zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané sa považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou, čo vyplýva nielen z bodu 2. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť jej zánik. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Súd ponechal význam a dôsledky odstúpenia stranou a bez akéhokoľvek argumentu.
13. Oprávnený ďalej poukázal na mechanizmus uzatvárania zmlúv v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď návrh zmluvy predkladá jedna strana a druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. K formulárovému zneniu zmluvy oprávnený uviedol, že priamo zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Preto nie je oprávnenému zrejmé, ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti. Poukázal na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý v náleze sp.zn. III. ÚS 3725/13, ktorý sa týkal spotrebiteľského práva, konštatoval, že „To platí zejména proto, že jev označovaný jako typizace právního jednaní či typizace aplikace práva v podmínkách výkonu verejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu. Problém ochrany spotřebitele však nespočíva v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek), nýbrž v možnosti se s nimi řádne seznámit, v jejich zřetelném označení formulaci a v možnosti je po zralé úvaze akceptovat, nebo odmítnout, tedv jak bvlo již vyše zdúrazněno, je především otázkou informovaní spotřebitele v předsmluvní fázi. Stěžovatelka (viz sub 8) ovšem tyto námitky vznáší až v době, kdy již byla smlouva uzavřena a plněna." Predloženie formalizovaného návrhu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi, preto nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov.
14. Ústavnou povinnosťou súdu je vec posúdiť objektívne, nestranne a na základe platných právnych predpisov t.j. podľa zákona č. 335/2014 Z.z.. V prejednávanej veci je minimálne sporné, do akej miery bolo uvedené splnené. Súd totiž vo vzťahu k spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve nielen ponechal stranou, že povinný ako dlžník spotrebiteľskej rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel (bod 2.), mohol od nej odstúpiť (bod 5.), mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Povinný uzatvoril spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, čo vyhlásil v článku 1 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
15. Napokon oprávnený tvrdil, že ani pokiaľ ide o moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy, žiadny právny predpis neuvádza ustanovenie, ktoré by vyžadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo sporných nárokov ale aj v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj v zmysle súčasne platného zák. č. 335/2014 Z.z. je úprava vzniku rozhodcovskej zmluvy taká, že ide o dohodu o rozhodovaní sporov, ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú. Keďže súd nie je orgánom tvorby práva, nie je oprávnenému zrejmé, podľa ktorej právnej normy by malo platiť, že rozhodcovskú zmluvu nemožno uzavrieť súčasne so zmluvou o úvere. Oprávnený v závere podanej sťažnosti poukázal a citoval rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 z 7.6.2017, 17Co/919/2015, 43 CoE/372/2013 z 21.11.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 z 28.6.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a rozhodnutia, na ktoré poukázal, preto podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou a je platne uzavretá.
16. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
17. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
19. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
20. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
21. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
22. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 20. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného uvádza, že v prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500155519 uzatvorenej dňa 1.6.2016 medzi oprávneným a povinným, ktorú vyhodnotil ako platnú, spĺňajúcu podmienky v zmysle § 3 zák. č. 335/2014 Z.z. tým, že obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom na jej platnosť. Konštatoval, že má právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. Z rozhodcovského rozsudku súd ďalej zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti spotrebiteľa (zásielku s výzvou spotrebiteľ prevzal dňa 28.8.2017, avšak sa nevyjadril.
23. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku) jeho formálnu vykonateľnosť. V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nemožno preto akceptovať tvrdenie oprávneného, že dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze. Rovnako nemožno akceptovať tvrdenia oprávneného, že exekučný súd uvádza taký dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorý odporuje zákonu.
24. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky, či rozhodcovským súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd ale nie je povinný vykonať bez preskúmania (v uvedenom rozsahu) každú listinu, ktorá mu je predložená ako exekučný titul. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Súd poukazuje aj na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a na články Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä na čl. 3, 6 a čl. 7, v zmysle ktorých má súd za to, že v prípade ak súd v základnom alebo v exekučnom konaní dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva, je neprijateľná, vyvodí všetky relevantné právne závery, aby spotrebiteľ nebol takouto podmienkou viazaný. K výkladu Smernice správne poukázal vyšší súdny úradník na judikatúru ESD, najmä rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro.
26. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je teda rozhodujúca. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Vôľa strán pritom nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako na to poukazuje oprávnený, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu.
27. V zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
28. V zmysle § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu
29. V zmysle 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
35. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
36. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
37. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. V zmysle § čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
39. V zmysle § čl. 3 bod 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
40. V zmysle § čl. 3 bod 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
41. V zmysle písm. q) Prílohy Smernice upravujúcej podmienky uvedené v čl. 3 bod 3 Smernice, za nekalé sa môžu považovať podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
42. V zmysle § čl. 6 bod 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
43. V zmysle § čl. 7 bod 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
44. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať, označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
45. Sudca pri preskúmaní veci zistil, že povinný dňa 1.6.2016 v Brezne podpísal predformulovanú Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500155519, v ktorej požadoval úver vo výške 2.000,- EUR, s požadovanou splatnosťou úveru „42“, uviedol svoje príjmy, výdavky, kontaktné a doplňujúce údaje, potvrdil pravdivosť a úplnosť údajov a súhlasil so spracovaním osobných údajov. Uvedenú žiadosť oprávnený považoval, v súlade s čl. 2, bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle čl. 13 majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za návrh na uzatvorenie zmluvy. K uvedenému sudca konštatuje, že takýto prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy je aj v súlade s ustanovením § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej z uvedenej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že ju podpísala za oprávneného ako „VFA“, konkrétna osoba viazaného finančného agenta, so záverom odporúča „ÁNO“ dňa 1.6.2016. Následne je uvedené, že za oprávneného bola žiadosť schválená s výsledkom „ÁNO“ dňa 6. júna 2016 a podpis.
46. Súd konštatuje, že mu bola predložená aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519, ktorú povinný podpísal v Brezne dňa 1.6.2016. Pri podpise oprávneného, je uvedené, že ju podpísal VFA. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytne povinnému spotrebiteľský úver vo výške 2.00,-EUR, výška úrokovej sadzby úveru, výška odplaty za úver, RPMN, celkové náklady spojené s úverom, celková čiastka, ktorú musí povinný zaplatiť, výška splátky (s rozpisom istiny a úroku), počet a termíny splátok (prvej a poslednej), úroková sadzba úroku z omeškania, výška náhrady mesačného poistného a počet jeho platieb, základné práva a povinnosti zmluvných strán. Ďalej sú uvedené predpoklady a výpočet RPMN, úprava ručenia, predčasného splatenia úveru, porušenia zmluvy, sankcií, vyhlásenia o osobných údajoch, všeobecných obchodných podmienkach a záverečné ustanovenia.
47. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500155519 zo dňa 1.6.2016, z ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ju povinný podpísal v Brezne, dňa 1.6.2016. Pri podpise oprávneného, je uvedené, že ju podpísal VFA v Bratislave, pričom dátum podpisu uvedený nie je. Súd preto vychádzal v súlade s § 44 Občianskeho zákonníka z toho, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 1.6.2016. Súd sa ďalej zaoberal aj obligatórnymi náležitosťami tejto rozhodcovskej zmluvy v rozsahu § 3 ZSRK. V zmysle čl. 2. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500155519 zo dňa 1.6.2016, oprávnený vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 1.6.2016 a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Následne, z čl. 3 a z čl. 4 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený a povinný sa dohodli, na tom, že: „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, špecifikovanej v čl. 2, vrátane nárokov na náhradu poistného (ak dlžník pristúpil k poisteniu schopnosti splácať úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:“. Následne sú uvedené tri rozhodcovské súdy. V ďalších článkoch 5. až 7., bol povinný poučený o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, čo je deň jej podpisu oboma zmluvnými stranami, o možnosti obrátiť sa na súd podaním žaloby a to až do začatia rozhodcovského konania, o následkoch podpisu zmluvy a bol poučený o význame a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania.
48. Súd konštatuje, že z predmetnej rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, na spory z ktorej spotrebiteľskej zmluvy sa má vzťahovať, čo je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) ZSRK. Vychádzajúc z oprávneným predložených listín a to zo Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500155519 a zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519, ktoré majú rovnaké číslo, a to č. 8500155519, má súd za to, že obe zmluvné strany, teda oprávnený aj povinný mali vôľu a úmysel uzatvoriť iba jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, túto označiť číslom 8500155519 a k tejto sa mala viazať aj rozhodcovská zmluva taktiež s č. 8500155519. Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že oprávnený (žalobca) k svojmu nároku uviedol, že dňa 6.6.2018 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519, na základe ktorej poskytol povinnému (žalovanému) úver vo výške 2.000,-EUR. Uvedený záver a tvrdenie oprávneného je v súlade s čl. 2, bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle čl. 13 majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyplýva, že: „Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa.“ Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žiadosť povinného o úver podlieha schvaľovaciemu procesu oprávneného, pokiaľ ide o jeho schopnosť splácať úver. Na základe toho, potom možno konštatovať, že ak povinný podpísal dňa 1.6.2016 všetky tri listiny a to Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500155519 (ktorá podliehala schvaľovaciemu procesu u oprávneného), Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519 a aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. 8500155519, pričom sám oprávnený tvrdí, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519 bola uzatvorená dňa 6.6.2018, potom Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500155519, podpísaná dňa 1.6.2016, bola podpísaná ešte pred schválením žiadosti povinného o úver zo strany oprávneného, teda pred uzatvorením samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy povinný ešte nevedel, či mu bude požadovaný úver schválený, v akej výške a za akých podmienok. Exekučný súd ďalej podrobnejšie neskúmal, či oprávnený akceptoval návrh povinného na uzatvorenie zmluvy v navrhovanom znení (žiadosti o úver) alebo nie, t.j., či došlo medzi oprávneným a povinným k zhode na obsahu zmluvy a k uzatvoreniu zmluvy o nespotrebiteľskom úvere alebo či mal oprávnený k návrhu povinného pripomienky a navrhol uzatvorenie zmluvy za iných podmienok. Sudca v tomto smere iba pre úplnosť konštatuje, že v predloženej Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519 zo dňa 1.6.2016 a v predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500155519 podpísanej povinným dňa 1.6.2016 v Brezne (považovanej samotným oprávneným za návrh na uzatvorenie zmluvy) a schválenej za oprávneného dňa 6.6.2016, sú uvedené iné obsahové náležitosti (napríklad vrátane poistenia schopnosti splácať úver).
49. K uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy súd ďalej uvádza, že za daných okolností, keď povinný podpisoval tri listiny v jeden deň, a to Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 8500155519 (ktorá podliehala schvaľovaciemu procesu u oprávneného), Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500155519 a aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. 8500155519, ktoré mu boli všetky predložené ako predformulované zmluvy, súd nepovažuje Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. 8500155519, za individuálne dojednanú, s ktorou mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred jej podpisom a ani nemohol ovplyvniť jej obsah. Naviac táto mala riešiť prípadné spory zo zmluvy, ktorá ešte ani nevznikla, bola iba v štádiu návrhu, ktorý podliehal schvaľovaciemu procesu zo strany oprávneného. Súd má v tomto smere za to, že rozhodcovskú zmluvu možno dojednať na riešenie prípadných sporov, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi stranami z konkrétnej, už uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (§ 3 ods. 1 ZSRK).
50. Pokiaľ ide o individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, súd s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej uvádza, že zo skutočnosti, že povinnému boli predložené tri tlačivá, ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé, že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu. Rozsah možnosti upraviť zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, sumu úveru, dátum a podpis, nijako nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Za individuálne dojednanie zmluvy nemožno považovať jej predloženie spotrebiteľovi na podpis na „individuálnom tlačive“ s ustanovením o tom že nebol povinný ju podpísať a o možnosti odstúpenia od nej. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom tlačive, avšak pod rovnakým číslom tvoriaca v podstate jednu zmluvu so zmluvou o revolvingovom úvere, môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Súd nemal z predložených listín preukázané, že povinný ako spotrebiteľ, aktívne jednal o spôsobe vyriešenia prípadných sporov a ani o výbere rozhodcovského súdu, t.j. že by sa podieľal na vzniku zmluvy, a to práve z dôvodu, že mu bola predložená zjavne formulárová zmluva. Formulárovosť zmluvy má súd preukázanú aj zo svojej rozhodovacej činnosti, keď rovnaké zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakými vybratými rozhodcovskými súdmi boli predkladané spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach. Iba ťažko možno predpokladať, že by si rôzni spotrebitelia, ktorí sa navzájom nepoznajú, všetci individuálne dojednali a vymienili na prejednanie sporov rovnaké rozhodcovské súdy. Z predtlačeného textu, ktorý tvorí obsah rozhodcovskej zmluvy (vrátane tam už uvedených rozhodcovských súdov), je naopak zrejmé, že spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ani len navrhnúť do rozhodcovskej zmluvy ním navrhovaný rozhodcovský súd a už vôbec nemal možnosť ho tam zapracovať a podieľať sa tak na dojednávaní rozhodcovskej zmluvy - teda nemal možnosť si zmluvu individuálne dojednať. Výber rozhodcovského súdu, od jeho navrhnutia až po podanie žaloby, mal reálne iba dodávateľ (vybrať z troch, ním samým navrhnutých rozhodcovských súdov). Aj z tohto hľadiska možno uzavrieť, že takto dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubú jednostrannú výhodu pre dodávateľa (oprávneného), pretože výber rozhodcov dodávateľom vo vopred pripravenej formulárovej zmluve nedáva spotrebiteľovi možnosť jednať o obsahu zmluvy, iba ju ako celok prijať alebo odmietnuť. Na uvedenom závere nič nemení ani poučenie spotrebiteľa o význame a priebehu rozhodcovského konania v rozsahu v akom to vyžaduje zákon a ani možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Rozhodcovská zmluva, najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu, nebola dojednaná individuálne.
51. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluva, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, nemožno v zmysle § 53 ods. 2 OZ považovať za individuálne dojednanú. Ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy a nie je ani dostatočným dôkazom toho, že by aj v skutočnosti stačilo iba podpísanie jednej z listín, ktoré spotrebiteľovi boli na podpis predložené, keďže finančné prostriedky mali byť povinnému poskytnuté v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy o úvere, ktorá v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy bola ešte iba návrhom na uzatvorenie zmluvy, ktorý podliehal schvaľovaciemu procesu zo strany oprávneného. Z okolností vyplývajúcich z predložených listín a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zmluvy boli podpísané predtým ako povinný obdržal finančné prostriedky, má súd práve naopak za to, že podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov bolo práve podpísanie všetkých, spotrebiteľovi predložených listín a možnosť podpísania iba jednej z nich, bola iba iluzórna. Za uvedených okolností, naviac keď z rozhodcovského rozsudku vyplývalo, že rozhodcovské konanie sa konalo bez účasti povinného ako spotrebiteľa, mal súd za to, že je potrebné a žiaduce a takýmto spôsobom, t.j. preskúmaním súdu, vyvážiť postavenie dodávateľa a spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, ak sa tento vzťah dostal v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky do nerovnovážneho postavenia, resp. ak sa spotrebiteľ v dôsledku nej ocitol v zjavne nevýhodnejšom postavení, ako keby tejto zmluvnej podmienky nebolo. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým mravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011, konštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, ako to naznačuje oprávnený, súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky zmluvné podmienky.
52. K ďalšiemu obsahu rozhodcovskej zmluvy sudca konštatuje, že rozhodcovská zmluva síce dáva formálne oprávnenému aj povinnému na výber medzi domáhaním sa svojich práv pred všeobecným alebo pred rozhodcovským súdom, avšak iba dovtedy, kým nie je podaný návrh na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania na niektorý z uvedených rozhodcovských súdov, t.j. kým nezačne spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Možnosť voľby je tak vždy na žalobcovi, ktorým je takmer pravidelne dodávateľ (oprávnený) a predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už podal žalobu na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby spotrebiteľa (povinného) je tak len iluzórna. Sudca preto konštatuje, že znenie rozhodcovskej zmluvy, vrátane spôsobu jej uzavretia (s výnimkou nemožnosti individuálneho dojednania rozhodcovského súdu), síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákonné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).
53. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sudca dospel k záveru, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil vyšší súdny úradník správne ako celok za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), poukazujúc aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení.
54. Sudca zdôrazňuje, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorý upravuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.
55. V prípade ak je rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
56. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
57. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
58. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
59. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
60. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
61. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal.
62. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
63. Vzhľadom na uvedené, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.