Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/314/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, o zaplatenie sumy 91.582,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2016 č.k. 9C/236/2016-43, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z úveru v sume 3.650,95 eura, úrok z omeškania v sume 3.842,69 eura a poplatok v sume 25 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86 % a trov odvolacieho konania v rozsahu 10 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 77.926,52 eura spolu s 3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 v účinnom znení a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 1.2. Považoval za nesporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ a ide o vzťah občianskoprávny. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť splatiť dlh, a výšku dlhu. Preto považoval žalobu za dôvodnú ohľadne sumy 77.926,52 eura spolu s uplatneným 3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia. 1.3. Konštatoval, že úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, platí do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania, v opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na úrok z úveru po predčasnej splatnosti (po 18.09.2012), preto považoval vyčíslený úrok z úveru do 09.05.2016 a úrok z úveru vo výške 4,79 % ročne z istiny uplatnený od 10.05.2016 do zaplatenia, za nedôvodný. Rovnako za

nedôvodný považoval vyčíslený úrok z omeškania k dátumu 09.05.2016, keďže žalobkyňa neozrejmila jeho výpočet. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá mala vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % (z celkovej žalovanej sumy 91.582,41 eura bola žalobkyni priznaná suma 77.926,50 eura, čo znamená úspech 85 % a neúspech 15 %).

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že výpočet úrokov z omeškania bol správny a tieto boli v uplatnenej výške oprávnené. Poukázala na platobnú disciplínu žalovaného, ktorý celkovo zaplatil len 3 splátky v úhrnnej výške 1.048,77 eura, z čoho bolo na úhradu istiny započítaných 179,48 eura. Tvrdila, že poplatky boli dohodnuté v čl. V. zmluvy o úvere, konkrétne za upomienku vo výške 25 eur. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti úveru. Tvrdila, že zmluvný vzťah strán sporu sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka a poukázala na ustanovenia § 261, § 497, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, a § 568 Občianskeho zákonníka. Namietala, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98 nie je ustálenou súdnou praxou a nie je všeobecne právne záväzné pre budúce súdne rozhodnutia v obdobných prípadoch. Namietala, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 30.11.2010 a ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bolo včlenené s účinnosťou od 01.04.2015, teda po uzatvorení úverovej zmluvy. Preto je § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka aplikovateľný na predmetnú zmluvu o úvere.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru v sume 3.650,95 eura, vyčíslených úrokov z omeškania, poplatku podľa § 388 zmeniť. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 77.926,52 eura titulom istiny z úveru, sumy 9.788,20 eura ako úroku z úveru za obdobie do 09.05.2016, sumy 3.842,69 eura ako úroku z omeškania za obdobie do 09.05.2016, sumy 25 eur ako splatného poplatku, úroku vo výške 4,79 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čo do základu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 77.926,52 eura s úrokom z omeškania 3 % ročne od 10.05.2016 do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobkyne je zamietajúca časť uplatneného nároku týkajúca sa požadovaného úroku z úveru v dohodnutej výške z istiny úveru odo dňa poskytnutia úveru do zaplatenia, ktorú žalobkyňa za obdobie do 09.05.2016 vyčíslila pevnou sumou, vyčíslený úrok z omeškania za obdobie do 09.05.2016 a poplatok 25 eur.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 03.06.2013 zmluvu o OTP hypo úvere, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému úver v sume 78.106 eur a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť žalobkyni s dohodnutým úrokom ku dňu podpisu zmluvy vo výške 4,59 % ročne v mesačných splátkach v počte 358, 1. až 357. splátka vo výške 400,99 eura a 358 splátka vo výške 393,55 eura. Termín prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.08.2013 a termín poslednej splátky bol dohodnutý na deň 20.05.2043. V zmluve bol dohodnutý poplatok 25 eur za 1. upomienku. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru a žalobkyňa ho listom zo dňa 25.07.2014 vyzvala na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 4.129,39 eura do 15 dní od doručenia výzvy (1. upomienka). Žalobkyňa listom zo dňa 18.09.2014 vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru a vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 81.620,72 eura pozostávajúcu z istiny 77.926,52 eura, úrokov 3.650,95 eura, úrokov z omeškania 18,25 eura a poplatku 25 eur.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ale z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju povinnosť splatiť dlh, a výšku dlhu. Preto považoval žalobu za dôvodnú ohľadne sumy 77.926,52 eura spolu s uplatneným 3 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2016 do zaplatenia. Čo sa týka úrokov z úveru (čiastočne vyčíslených), vyčíslených úrokov z omeškania a splatného poplatku v tejto časti žalobu zamietol. 12.2. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zmluvného úroku z úveru vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti v sume 3.650,95 eura, v časti vyčíslených úrokov z omeškania do 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura a v časti splatného poplatku v sume 25 eur, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ak totiž zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že predčasná splatnosť bola vyhlásená dňa 18.09.2014 má žalobkyňa, aj podľa názoru vysloveného súdom prvej inštancie, právo na zmluvný úrok z úveru až do dňa zosplatnenia. Napriek tomu súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni zmluvný úrok do dňa zosplatnenia, hoci jeho výška bola uvedená vo vyhlásení predčasnej splatnosti v sume 3.650,95 eura (č.l. 29). Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že úroky z omeškania žalobkyňa čiastočne vyčíslila za obdobie do 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura, pričom išlo o úroky z omeškania, ktoré boli žalobkyni známe ku dňu písomného vyhotovenia žaloby. A čiastočne ich uplatnila sadzbou vo výške 3 % z istiny od nasledujúceho dňa 10.05.2016 do zaplatenia. Za takých okolností treba prisvedčiť žalobkyni, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o spôsobe výpočtu vyčíslených úrokov z omeškania, mohol si vyžiadať ich špecifikáciu, a nie ich bez ďalšieho zamietnuť. V tomto smere však odvolací súd pochybnosti súdu prvej inštancie nezdieľa. Čo sa týka zamietnutého poplatku za upomienku v sume 25 eur v tejto časti z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré bola žaloba v tejto časti zamietnutá, hoci dohoda o poplatku za 1. upomienku a doručenie tejto upomienky vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd, bez potreby zopakovať dokazovanie, odstránil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z úveru do dňa zosplatnenia v sume 3.650,95 eura, úrok z omeškania do dňa 09.05.2016 v sume 3.842,69 eura a dohodnutý poplatok za upomienku v sume 25 eur. 12.3. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa vyčísleného úroku z úveru odo dňa zosplatnenia do 09.05.2016 v sume 6.137,25 eura a úroku z úveru vo výške 4,79 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru,

že po zosplatnení úveru nastupujú úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia týkajúcej sa úroku z úveru po zosplatnení odvolací súd dodáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. 13.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 13.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. 13.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo

získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 13.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že po zosplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

14. Žalobkyňa v odvolaní namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohodnuté (zmluvné) úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti úveru. S uvedenou námietkou sa odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 13. nestotožnil. Rovnako nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobkyne voči aplikácii ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo včlenené uvedeného kódexu s účinnosťou od 01.04.2015, teda po uzatvorení úverovej zmluvy. K tomu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, explicitne stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetný právny vzťah. Takýto právny názor je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčíslených úrokov z úveru, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z úveru v sume 3.650,95 eura, úrok z omeškania v sume 3.842,69 eura a poplatok v sume 25 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyčísleného úroku z úveru odo dňa zosplatnenia do 09.05.2016 v sume 6.137,25 eura a úroku z úveru vo výške 4,79 % ročne zo sumy 77.926,52 eura od 10.05.2016 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP, a podľa § 255 ods. 2 priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86 %. Zo žalovanej sumy spolu 91.582,41 eura (77926 + 9788,20 + 3842,69 + 25 = 91582,41) bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 85.320,16 (77926,52 + 3650,95 + 3842,69 +25 = 85320,16) a v sume 6.137,25 eura bola žaloba zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie bol 93 % a úspech žalovaného bol 7 %. Žalobkyňa teda má nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 86 % (93 - 7 = 86). Ďalej odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 10 %. Predmetom odvolacieho konania bola suma spolu 13.655,89 eura (9788,20 + 3842,69 + 25 = 13655,89), z ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 7.518,64 (3650,95 + 3842,69 +25 = 7518,64) a v sume 6.137,25 eura bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z uvedeného vyplýva, že v odvolacom konaní bol úspech žalobkyne 55 % a úspech žalovaného 45 %. Žalobkyňa teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomernej časti 10 % (55 - 45 = 10). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .