Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-54-2017.pdf
PDF · 127.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
011778Zlaté MoravceiaOkresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich sudcov Emílie Baňasovej a PaedDr. Anny Hlavačkovej, v trestnej veci obžalovaného O. M., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 09.08.2018 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý: O. M., narodený XX.XX.XXXX v G., trvale bytom M., O. I. XXX/XX,
sa uznáva vinným, že:
dňa 01.09.2016 v čase okolo 03.00 hod. v Nitre, na parkovisku pri Divadle Andreja Bagara, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného M. Š. a to tým spôsobom, že k nemu pristúpil a udrel ho dvakrát päsťou pravej ruky do oblasti tváre a hrudníka, následkom čoho poškodený M. Š. spadol na zem a ležal na bruchu, kde ho kopol pravou nohou do oblasti tváre čím poškodenému M. Š. spôsobil otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej strany dolnej čeľuste prechádzajúcej cez lôžko 7. zuba s odreninou líca a brady pravej strany tváre, tržnú ranu ďasna, otras mozgu, zlomeninu koruniek dvoch trvácich zubov hornej čeľuste I. a II. zuba ľavej strany, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej 8 týždňov, počas ktorých bol obmedzený v bežnom spôsobe života, teda:
- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
tým spáchal:
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému M. Š..
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému aby nahradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., krajská pobočka E., so sídlom I. XX, XXX XX Trnava, T. XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške XXXX,XX eur a poškodenej A. poisťovni, pobočka E., ulica V. R. XX/A, XXX XX E., T. XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 647,80 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 596/16/ podanej na Okresný súd Nitra dňa 27.09.2017 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. M. pre trestný čin, právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Potrebné dokazovanie vykonal súd na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného O. M., výsluchom poškodeného M. Š., konfrontáciou obžalovaného a poškodeného, výsluchom svedkov Q.. A., M.. I., Q.. Š., prečítaním výpovedí svedkov M.. O., Y.. A., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo M.. O. a oboznámením listinných dôkazov. Z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný O. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku. K veci uviedol, že 01.09.2016, prišiel do Nitry s Q. Š., M. O., Y. A., išli sa zabaviť, lebo oslavoval svoje narodeniny. M. O. im povedal, že ho niekto zbil, že to boli M. Š., M. I. a Q. A.. Pamätal si len toľko (lebo mal vypité), že prišli za Divadlo Andreja Bagara, kde prišiel za ním poškodený M. Š., pričom mu oznámil a obvinil ho, že ho zbil. Potom prišli policajti, zobrali ich na stanicu vypovedať, vypočuli tam M. I., Q. A., M. Š., Q. Š., Y. A.. Zavreli ho do CPZ a potom ho vzali na výsluch. Necítil sa byť vinným, lebo nie je agresívny typ, nevedel prečo to povedali neho, zrejme kvôli bielej mikine s nápisom čo mal na sebe, ktorú si jednoducho zapamätali. Q. Š. počul na mieste činu ako sa M. Š., Q. A. a M. I. dohadovali, že to povedia na neho. V ten večer sa bavili sa v podniku RIO od 00.00 hod. do 03.00 hod., on a M. O. pili tvrdý alkohol, vypili cca 7-8 pol deci vodky, ale keďže nebol zvyknutý piť, tak ho to zobralo, či pili Q. a Y. si nepamätal. Keď si boli vonku pred podnikom zapáliť O. im povedal, že Š., A. a I. ho zbili. Išli teda za nimi pri divadlo, všetko si pamätal iba matne, pri divadle bolo viacero ľudí, lebo končili podniky na Mostnej, zapamätal si aj vysokého chalana v čiernom tričku, ktorý mal konflikt so Š.. Š. potom prišiel za ním, mal tvár od krvi a oznámil mu, že ho zbil. Nevidel kto spôsobil Š. zranenie, bol s ním len vo verbálnom konflikte kvôli O., lebo niektorý z chalanov ho držal na zemi v páke. Nikdy pred tým sa spolu nestretli. V ten večer mal na sebe oblečené čierne tepláky, čierno-biele tenisky a bielu mikinu s červeným nápisom Brooklyn. K osobným pomerom uviedol, že aktuálne pracuje ako CNC programátor, v spoločnosti SecLighting s priemerným mesačným príjmom cca 550 eur, je slobodný, bezdetný a žije s rodičmi. V minulosti nebol trestne stíhaný. Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 01.09.2016 z čl. 20-26. K rozporom obžalovaný uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je tam uvedené to, čo uviedol pred vyšetrovateľom a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup času.
Svedok poškodený M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v ten večer s kamarátmi na diskotéke v RIU, bol tam s ním Q. A. a M. I.. Mal tam auto, preto alkohol nepožíval, okolo 23.00 hod. si išiel ľahnúť do auta, lebo bol unavený a aj tam zaspal. V čase medzi 02.30 hod. - 03.00 hod. prišiel k nemu do auta Q. A., či už nepôjdu domov, súhlasil a išli so A. ohlásiť aj ostatnú partiu do klubu. Po ceste na parkovisku utekal oproti nemu M. I., za ním utekala partia cca štyroch chlapcov, I. mu povedal, že ho idú zbiť. Dobehol prvý chalan v čiernom tričku, za ním druhý chalan, ktorý ho udrel dvakrát päsťou do tváre a ako ho odsotilo ešte ho kopol do tváre, potom sa prebral na druhej strane parkoviska na chodníku, krvácal, pľul krv, volali tam policajtov a sanitku. Ďalej uviedol, že do tváre ho udrel obžalovaný a ten ho aj kopol. Po útoku mal zlomenú sánku, odlomené dva horné zuby, maródoval dva mesiace, nemohol pracovať, nemohol jesť tuhú stravu, hygienu si realizoval sám, aj keď s ťažkosťami, nemohol športovať
cca jeden rok, prišiel o jeden funkčný zub a dva zlomené zuby mu dorábali. V tom čase pracoval v spoločnosti ŽOS Trnava ako robotník - zámočník, priemerný mesačný príjem v tom čase mal cca 600 eur v čistom, počas PN (od 01.09.2016 do 31.10.2016) dostával len dávky nemocenského poistenia, bol slobodný, bezdetný, žil s rodičmi.
Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného zákona súd vykonal na hlavnom pojednávaní konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným, pri ktorej obžalovaný opakovane tvrdil, že poškodeného mohol napadnúť chalan v čiernom tričku, že on by nebol schopný ho kopnúť vo výskoku, keďže nie je športový typ a poškodený zotrval na tom, že ho napadol určite obžalovaný. Svedok Q. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer išli do Nitry za zábavou na dvoch autách. Na jednom aute bol poškodený M. Š. aj s ním, parkovali za Divadlom A. Bagara a išli do klubu RIO, nepil ani on, ani M.. Asi po dvoch hodinách M. odišiel do auta lebo bol unavený, neskôr išiel za M. do auta aj on, či nepôjdu domov, s čím M. súhlasil. Išli do RIA pre ostatných kamarátov a po ceste videli ako uteká M. I. smerom k nim, za ním utekal chlapec, ktorého nepoznal, M. sa postavil za nich, chlapec zastavil a na to pribehol obžalovaný O. M., ktorý bez udania dôvodu napadol poškodeného M.. Udrel ho päsťou dva krát do tváre, pribehol ďalší chlapec, s ktorým sa začal hádať, ale k nijakému napadnutiu nedošlo, dohodli sa, že si zoberú každý svojich kamarátov preč, v tom sa otočil a videl ako sa obžalovaný sa rozbehol smerom k M., ktorý ležal na zemi a kopol ho do hlavy. Zaregistroval aj vysokého chlapca, ktorý utiekol, ako držal poškodeného v páke pod krkom. Potom sa M. postavil zo zeme a začal utekať, pravdepodobne bol v šoku, pribehli aj ostatní kamaráti, ktorí boli na parkovisku, menovite V. W., O. W., E. K., Z. A., M. I.. Obžalovaný a jeho kamarát chceli ísť preč, ale E. K. zadržal jedného chlapca, čo pribehol pred nich a zadržal ho až do príchodu polície. Obžalovaný čakal tiež, bez toho, aby ho niekto zadržiaval a následne prišla polícia. M. mal zlomenú sánku, vybitý zub a celý bol krvavý v oblasti tváre. Obžalovaný mal oblečenú sivú mikinu s nápisom Brooklyn. Obžalovaného videl prvý krát a nemal s ním žiadny konflikt.
Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na parkovisku sa stretli on, M. Š., Q. A. a pár kamarátov, na ktorých mená si nespomínal, odtiaľ sa presunuli na diskotéku do klubu RIO a zabávali sa. Bol vonku pred klubom a keď sa vracal späť, chytili ho obžalovaný s nejakými dvomi, jeden v šiltovke a druhého si nepamätal a hovorili mu, že im zbil kamaráta, tak začal od nich utekať preč smerom k divadlu A. Bagara, oni utekali za ním a v tom ako došiel na parkovisko pri divadle, išiel oproti M.. Š., ktorého napadol obžalovaný s tými dvomi. Dobehol k ostatným kamarátom a tam s nimi stál, do konfliktu sa nezapájal. Videl ako obžalovaný M. minimálne raz udrel do tváre, iné si nepamätal, pre odstup času, na polícii v ten večer si to ešte pamätal. Nikto iný sa tam nebil. V ten večer pil vodku, v RIU boli asi od 23.00 hod., vypil asi 6 -7 vodiek a cítil sa pod vplyvom alkoholu. Š. nebol pod vplyvom alkoholu, bol vodič, A. bol ešte neplnoletý, takže ten nebol pod vplyvom alkoholu. Poškodený po útoku krvácal z úst a ťažko sa mu rozprávalo. Hneď po incidente bol vypovedať na polícii. Obžalovaného nepoznal a nevedel o tom, že by niektorí z kamarátov mal s ním konflikt. Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo z čl. 121-122 z 18.11.2016. K rozporom svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je tam uvedené to, čo uviedol pred vyšetrovateľkou a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup času.
Svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s M., a A. na diskotéke, keď chceli ísť domov išiel si kúpiť kebab a potom za ním dobehol A., že na parkovisku pri divadle sa niečo deje, tak sa tam vybrali. Zbehlo sa to strašne rýchlo, v podstate ani nevidel ako poškodeného zbili. Myslí si, že M.Š. je nevinný. Po príchode polície videl, ako z miesta činu utiekli dvaja neznámi muži v čiernom s kapucňami. Svedkovia sa medzi sebou dohadovali čo sa stalo, kto to videl a ako to bolo. Prišiel na miesto činu v čase, keď tam M.Š. stál a poškodený si držal tvár a čakal na príchod sanitky. V tom čase, keď so A. prišli na miesto bol tam aj M. O.. Nevidel na M., alebo O. nejaké zranenie. Poškodený tam bol s tromi neznámymi mužmi. Keď prišla polícia A., M. aj on išli na políciu. M. pozná sedem rokov, všetko vždy riešili v kľude, nikdy v živote nevidel M. biť sa, je nekonfliktný typ. O M. vie len to, že pracuje a že je slobodný. Nepamätal si kto mal čo večer oblečené, ani neregistroval nejaký iný konflikt. Vypil asi 6 pohárikov vodky v priebehu troch hodín podobne ako kamaráti M., A. a O.. M. bol pri divadle z toho dôvodu, lebo tam vraj O. napadli, ale nevidel na ňom žiadne zranenia. Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 01.02.2017 z čl . 131-132
K rozporom svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je to tam uvedené presnejšie a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup času. Na tých dvoch neznámych si spomenul až na hlavnom pojednávaní.
Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka M. O. zo dňa 16.11.2016 z čl. 126-127, v ktorej uviedol, že sa v ten deň boli zabávať (Š., M., A.). Vypili asi 5-6 pohárov vodky. Chalani sa išli najesť, on do niekoho drgol a potom ho 4-5 chalani sotili na zem a kopali. Utekal k divadlu, volal kamarátov, išli tú partiu hľadať a pri divadle sa pobili. Nevidel či M. niekoho bil, lebo on ležal na zemi. Potom boli na polícii vypovedať.
Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka Y. A. zo dňa 30.01.2017 z čl. 129-130, v ktorej uviedol, že bol v meste s M., O. a Š.. Volal im O., že ho pri divadle zbili asi 5-6 chalani. Išli na parkovisko a tam boli chalani čo O. zbili, jeden z nich opäť skočil na O. a búchal mu hlavu o betón. On stál celý čas pri M. a potom tam prišli policajti.
Znalec M.. Z. O. O.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku k zraneniam poškodeného vychádzal jednak z lekárskych správ a jednak z vyšetrenia poškodeného, pričom dospel k záveru, že poškodený utrpel otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej strany dolnej čeľuste, teda sánky, ktorá prechádzala cez lôžko 7. zuba, zlomenina komunikovala s dutinou ústnou, bola ošetrená operačne a to odstránením 7. zuba a stomatochirurgickou operáciou s napravením zlomeniny čeľuste a následne bola zlomenina zafixovaná kovovou dlahou. Pooperačný stav poškodeného bol bez komplikácii. Poškodený utrpel aj otras mozgu a tretím poranením boli odlomeniny koruniek dvoch trvácich zubov hornej čeľuste. Z hľadiska mechanizmu vzniku jednotlivých poranení, najvážnejším bola otvorená zlomenina pravej strany dolnej čeľuste, podľa charakteru zlomeniny táto vznikla pravdepodobne aktívnym násilím a to úderom tupého predmetu útočníka. Išlo o menší drsný predmet drsného povrchu, lebo v tejto oblasti sa nachádzala aj odrenina pravého líca, mohlo ísť o topánku pri kopnutí, alebo aj päsť zatvorenej ruky. Poranenie vzniklo priamym násilím, čiže priamym úderom do oblasti pravej strany dolnej čeľuste. Otras mozgu vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou pri predchádzajúcom poranení, pri údere do hlavy, čím sa energia úderu presunula do oblasti hlavy a spôsobila otras mozgu. Zlomeniny koruniek dvoch trvácich zubov vznikli aktívnym násilím, úderom menšieho tupého predmetu, pričom takým predmetom mohla byť päsť zatvorenej ruky, alebo iný predmet podobného charakteru. Znalec porovnával aj mechanizmus úrazu ako ho uviedol poškodený vo svojej výpovedi s mechanizmom, ktorý vyplýval z jednotlivých zranení a konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť takým spôsobom ako uviedol vo svojej výpovedi poškodený a svedok Q. A.. Z lekárskeho hľadiska išlo o ľahký nekomplikovaný úraz s dobou liečenia a PN dlhšou ako 6 týždňov. Pri danom násilí a smerovaní opakovaného útoku na tvár nemohlo dôjsť k vážnemu poraneniu poškodeného. Predpokladaná doba PN a doba liečenia bola 8-10 týždňov (zlomenia dolnej čeľuste), otras mozgu 10-14 dní, zlomeniny koruniek zubov si PN nevyžadovali, dali sa riešiť ambulantne. Čo sa týka obmedzení v bežnom spôsobe života, poškodený od úrazu do 17.10.2016 podľa lekárskych správ musel požívať kašovitú stravu, ešte 6 týždňov po úraze nemohol otvárať ústa a hrýzť tvrdú potravu. Obmedzenie v bežnom spôsobe života trvalo dlhšie ako 6 týždňov a spočívalo hlavne v hryzení tvrdej potravy, prijímaní kašovitej stravy a v sprievodných bolestiach pri jedle, takéto komplikácie boli závažným obmedzením bežného spôsobu života. Poškodený nebol obmedzený v hygiene ostatného tela okrem úst, nebol obmedzený v obliekaní, v pohybe, domácich prácach a v bazálnych činnostiach a nebol ani odkázaný na pomoc inej osoby. Trvalým následkom bolo iba trvalé odstránenie 7. zuba dolnej čeľuste. Otras mozgu mohol vzniknúť len priamym aktívnym násilím, pričom poškodený nemal na hlave iné zranenia ktoré by signalizovali že mohlo dôjsť k zraneniam v dôsledku pádu. Čo sa týka zranenia čeľuste, zhruba 90 % takýchto zranení vzniká aktívne a len hypoteticky pri páde na vyčnievajúci predmet by mohlo dôjsť k zlomeniu čeľuste. Znalec nezistil žiadne iné zranenia, úrazy alebo choroby, ktoré by mali vplyv na rozsah zranení prípadne dĺžku PN.
Podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané návrhy poškodených spoločností a uplatnené nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovne (čl. 136-138), ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2237,29 eur za poskytnutú a zaplatenú zdravotnú starostlivosť poškodenému M. Š., Sociálnej poisťovne pobočka Trnava (čl. 139-140), ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody za vyplatené dávky nemocenského poistenia vo výške 647,80 eur. Zamestnávateľ poškodeného ŽOS Trnava, a.s. (čl. 175) a poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnili.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Podľa výstupu z alcotestu O. M. dňa 01.09.2016 o 05.26 hod. nafúkal 0,58 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu o 16.52 hod. nafúkal už 0,0 mg/l (čl.14,19). M. I. dňa 01.09.2016 o 08.15 hod. nafúkal 0,32 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu (čl.43), M. O. dňa 01.09.2016 o 12.44 hod. nafúkal 0,23 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu (čl.51). V nákresoch z miesta činu pripojených k výpovediam svedkov Q. A. (čl.38) a M. I. (čl.44) bola zakreslená konfliktná situácia na parkovisku pri divadle so zakreslením postavenia aktérov deja. Podľa zápisnic o rekognícii osoby (čl.52-54, 55-58, 59-63) svedkovia Q. A., M. I. a M. Š. ako útočníka z fotoalbumov č.1 a 2 (čl.64-69) opoznali zhodne osobu na fotografiách č. 1 a 5, kde sa nachádzal O. M.. Podľa zápisnice o prehliadke tela sa O. M. dobrovoľne podrobil snímaniu vonkajších znakov tela, čo kriminalistický technik aj fotograficky zadokumentoval (čl.94-97). Z lekárskych správ a nálezov (čl.99-105) z 01.09.2016 a 07.09.2016 vyplynul rozsah zranení poškodeného, realizácia potrebného ošetrenia, hospitalizácia, jej dĺžka, lekárske závery a odporúčania. Podľa odpisu z registra trestov (čl.116, 229) obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov (čl.117,228) súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v roku 2014 dvoch priestupkov (podľa § 48 zákona č. 372/90 Zb. a podľa §32 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), ktoré boli riešené blokovou pokutou a charakterovo nesúvisia so žalovanou trestnou činnosťou. Podľa správy z Obce Mojmírovce (čl.155, 216) k obžalovanému neboli zistené žiadne negatívne informácie. Zo správy zamestnávateľa obžalovaného od spoločnosti SEC lighting (čl.156-157, 214-215) súd zistil, že obžalovaný je hodnotený z pracovného hľadiska pozitívne, ako dochvíľny, ústretový, prispôsobivý a nekonfliktný zamestnanec a bola mu aj predĺžená pracovná zmluva na dobu neurčitú. Podľa správy ŽOS Trnava a.s. (čl.192) poškodený pracoval v ich spoločnosti od 01.07.2015 do 28.02.2017 a jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou. Z výpisu z AVÍZA (čl. 221) bolo zistené, že obžalovaný aktuálne nie je trestne stíhaný, má záznam v OTE.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom zásady Trestného poriadku.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podľa obžaloby prokuratúry, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a že tieto spáchal obžalovaný, ktorý dňa 01.09.2016 v čase okolo 03.00 hod. v Nitre, na parkovisku pri Divadle Andreja Bagara, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného M. Š. dvakrát päsťou pravej ruky do oblasti tváre a hrudníka, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho kopol pravou nohou do oblasti tváre a takto poškodenému M. Š. spôsobil otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej strany dolnej čeľuste prechádzajúcej cez lôžko 7. zuba s odreninou líca a brady pravej strany tváre, tržnú ranu ďasna, otras mozgu, zlomeninu koruniek dvoch trvácich zubov hornej čeľuste I. a II. zuba ľavej strany, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej 8 týždňov, počas ktorých bol obmedzený v bežnom spôsobe života. Obžalovaný teda svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po stránke subjektívnej aj objektívnej. K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, t. j. normálna funkcia ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov, ktoré sú potrebné k náležitej činnosti organizmu. Hmotným predmetom útoku je telo človeka a následkom ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 Trestného zákona spočívajúca v niektorom z následkov uvedených v citovanom ustanovení. Subjektom môže byť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie (vedomosť, vôľa). Za ublíženie na zdraví možno považovať takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému
obvyklý spôsob života, výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života a to nielen po krátku, celkom prechodnú dobu. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nesmie trvať iba krátky čas, ktorý predstavuje dobu šiestich dní. Preto, ak je obvyklý spôsob života poškodeného sťažený minimálne sedem dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví (R 16/1986). Ak bol však obvyklý spôsob života poškodeného narušený po dobu najmenej 42 dní ( § 123 odsek 3 písmeno i Trestného zákona), ide o ťažkú ujmu na zdraví. Trestného činu výtržníctva, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa dopustí ten, kto sa slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt). Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Subjektom môže byť ktokoľvek a z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin. Pri trestnom čine výtržníctva sú predmetom ochrany prioritne medziľudské vzťahy a zásady slušného správania na verejnosti, alebo na mieste verejnosti prístupnom. Zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov vyplynulo, že doba liečenia poškodeného presiahla 42 dní, nakoľko bola znalcom stanovená v trvaní najmenej 8 týždňov s obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného, pričom jeho zranenie si navyše vyžadovalo hospitalizáciu s operačným zákrokom a extrakciu trvalého zuba (trvalý následok). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním a spôsobením následku na zdraví poškodeného, ktoré si vyžadovalo aj dlhodobé liečenie a obmedzenie poškodeného naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, keďže sa úmyselne dopustil konania, v dôsledku ktorého bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví. V jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom dopustil aj prečinu výtržníctva tým, že fyzicky napadol poškodeného a takto naplnil po stránke subjektívnej a objektívnej skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Pri fyzickom napadnutí bolo potrebné pri hodnotení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, zhodnotiť morálnu ujmu útoku (bezdôvodnosť útoku, či bol poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v prítomnosti iných osôb), následky, osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd neaplikoval na konanie obžalovaného (vo veci trestného činu výtržníctva) materiálny korektív a ustálil, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním jednoznačne porušil a ohrozil záujmy chránené zákonom (život, zdravie, verejný pokoj, osobnú integritu poškodených, riadne občianske spolužitie). Jedným činnom obžalovaného došlo k porušeniu záujmov chránených zákonom v ustanoveniach § 155 a § 364 Trestného zákona, a z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného z oboch žalovaných trestných činov (jednočinný súbeh). Z protiprávneho konania bol obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou poškodeného M.. Š., výpoveďami svedkov A., I., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Na základe vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný spôsobil fyzickým útokom poškodenému vážne zranenie s dobou liečenia dlhšou ako 42 dní, pričom minimálne 6 týždňov bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života, čo zodpovedalo ťažkej ujme na zdraví v súlade s ustanovením § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona. Takéto konštatovanie následku vyplynulo zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo. Z výpovedí svedkov bolo tiež preukázané, že k fyzickému napadnutiu došlo na mieste verejnosti prístupnom, na parkovisku pri divadle A. Bagara, kde sa nachádzalo väčšie množstvo mladých ľudí, v dôsledku čoho došlo aj k narušeniu verejného poriadku.
Obžalovaný v rámci svojej obrannej verzie uviedol, že sa žalovaného skutku nedopustil, že nie je agresívny typ a nie je ani trénovaný, preto nie je reálne, aby vo výskoku kopol poškodeného do tváre. Poprel, že by spôsobil ujmu poškodenému a uviedol, že obžalovaný by mal byť aj chlapec v čiernom, ktorý z miesta činu ušiel. Bránil sa tvrdením, že poškodený a svedkovia to na neho hodili, lebo nevedeli identifikovať iného útočníka, poukázal tiež na rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí nevypovedajú o udalosti zhodne. V súvislosti s takouto obranou obžalovaného poukazuje súd jednak na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy bezprostredne po skutku uviedol, že si incident vlastne nepamätal, lebo bol pod vplyvom alkoholu a jednak na výpovede poškodeného a svedka A., ktorí obaja naopak pod vplyvom alkoholu neboli a opakovane označili obžalovaného ako útočníka. Vo vzťahu k schopnosti obžalovaného kopať vo výskoku, vzhľadom na jeho fyzické pred dispozície
súd uvádza, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že ku kopnutiu poškodeného malo dôjsť nad zemou, kedy bol poškodený zapákovaný a ťahaný k zemi inou osobou. Správanie a konanie obžalovaného ovplyvnilo aj množstvo požitého alkoholu, na ktorý obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia nebol zvyknutý (odbrzdenie zábran). Z vykonaného dokazovania nebolo žiadnym dôkazom preukázané ani tvrdenie obžalovaného, že by poškodený, alebo svedkovia mali osobný, alebo spoločný záujem poškodiť obžalovanému, nemali vzájomne žiadny konflikt a vlastne sa ani nepoznali, preto súd konštrukciu falošného obvinenie obžalovaného považoval iba za tendenčnú obranu obžalovaného v snahe vyviniť sa. Svedkovia skutok opísali v podstatných skutkových okolnostiach zhodne, prípadne sa situačne dopĺňali, nepresnosti vo výpovediach svedkov vznikli jednak odstupom času a jednak v dôsledku toho, že incident prebehol veľmi rýchle a každý zo svedkov ho pozoroval v rámci iného časového úseku, v inej pozícii, z iného uhla a iného smeru. Poškodený a svedkovia neboli v rovnakej pozícii, preto ich zmyslové vnímanie a opisy udalostí nie sú rovnaké, zhodli sa však v jednom, že obžalovaný napadol poškodeného úderom ruky a kopom smerovaným na tvár, čo korešponduje aj so závermi znaleckého posudku o mechanizme vzniku zranení poškodeného. V konečnom dôsledku je potrebné na margo obžalovaným vytknutých nepresností vo výpovediach svedkov zdôrazniť, že dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u každého jednotlivca aj jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami, pričom zároveň je potrebné zohľadniť fakt, že stopercentné dokázanie nejakej skutočnosti nie je prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami zachytiť objektívnu realitu. Poškodený a svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali pod prísahou (napriek tomu ich výpovede neboli evidentne dohodnuté), vypovedali pod prípadnou hrozbou trestného stíhania, pričom obžalovaný mohol v rámci svojej obrany uvádzať čokoľvek, aj nepravdu. Súd nezistil žiadne závažné dôvodné pochybnosti v skutkových zisteniach, pre ktoré by bolo namieste aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“. Čo sa týka výpovedí svedkov Š. a O., títo vlastne útok na poškodeného nevideli, iba svedok A. tvrdil, že stál po celý čas vedľa obžalovaného, pričom všetci traja svedkovia (Š., O. ,A.) spolu s obžalovaným boli navyše pod vplyvom alkoholu, čo určite ovplyvnilo nielen ich vnímanie udalosti, ale aj ich následný opis. V kontexte s výpoveďami svedkov Š., A., I. je obžalovaný z trestnej činnosti usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, lekárskymi správami a znaleckým posudkom, ktoré vykonané dôkazy vytvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich, svedčiacich v neprospech obžalovaného.
Z hľadiska protiprávneho konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa ako trestne zodpovedná osoba dopustil trestného činu vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom (jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal, spôsobený následok na zdraví a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybností o zachovaní jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Obžalovaný vedel, že fyzickým násilím proti určitým častiam ľudského tela môže spôsobiť poškodenému zranenie, čiže mohol bezpečne vedieť a vnímať, že fyzické násilie smerujúce na hlavu môže spôsobiť u poškodeného ťažkú ujmu na zdraví. Zároveň obžalovaný vedel, že k fyzickému stretu s poškodeným prichádza na mieste verejnosti prístupnom a že takýmto konaním, môže porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj zdravie a dôstojnosť.
Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného, súd postupoval pri ukladaní trestu zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu uvedené v Trestnom zákone. Súd z listinných dôkazov (odpis RT) zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený. Z miesta trvalého pobytu a od zamestnávateľa bol obžalovaný hodnotený kladne, súd z listinných dôkazov nezistil žiadne negatívne poznatky k osobe obžalovaného. Pri výpočte do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 155 odsek 1 Trestného zákona (4 roky až 10 rokov), po komplexnom vyhodnotení osobných pomerov obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, že viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), keďže protiprávnym konaním sa dopustil súčasne dvoch trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v §
41 odsek 1 Trestného zákona (jednočinný súbeh). Súd použil pri ukladaní trestu ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, zohľadniac okolnosti prípadu a osobu obžalovaného (mladá, bezúhonná, zamestnaná osoba) s presvedčením, že účel trestu bude naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a povinnosti spočívajúcej v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému. Takto uložený trest bude postačovať na prevýchovu obžalovaného aj na ochranu spoločnosti a zodpovedá všetkým zákonným kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona, je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti, zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania obdobných trestných činov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., krajská pobočka Trnava, so sídlom Halenárska 22, 917 02 Trnava, IČO 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 2237,29 eur a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, ulica V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO 30 807 484 spôsobenú škodu vo výške 647,80 eur. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená do skončenia prípravného konania a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná.
Súd o náhrade škody u poškodeného M. Š. a spoločnosti ŽOS Trnava a.s. nerozhodoval, pretože si v trestnom konaní do skončenia prípravného konania neuplatnili žiadny nárok na náhradu škody.
Vzhľadom na všetky podrobne uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu súd o vine a treste obžalovaného a o nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.