Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34T-55-2017.pdf
PDF · 86.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34T/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Ladislavom Révesom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému H. P., pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. P., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V. č. XX, prechodne bytom V., J. R. XX,
j e v i n n ý, ž e
dňa 27.01.2015 nahlásil na polícii krádež zvereného motorového vozidla Citroen Jumper 2,5 TD, bielej farby, U.: HC-XXXBG, pričom po začatí trestného stíhania pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona Obvodným oddelením PZ Leopoldov pod ČVS: ORP-253/LP-TT-2015 v procesnom postavení svedka dňa 27.01.2015 na Obvodnom oddelením PZ Leopoldov po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede uviedol tie isté nepravdivé skutočnosti o odcudzení predmetného motorového vozidla, ktoré následne poprel dňa 18.03.2015 v čase o 16:10 hod., ako svedok v zápisnici o výsluchu a priznal, že mal na tomto aute nehodu v čase okolo 03:00 hod. dňa 27.01.2015 na obchvate mesta Topoľčany, kde na kruhovom objazde cesty prvej triedy číslo 64, v smere od obce Práznovce na Topoľčany dostal šmyk a s vozidlom zišiel mimo vozovky, kde narazil do značky a prevrátil sa na ľavý bok a z miesta nehody ušiel, pričom v dôsledku konania obvineného došlo dňa 28.04.2015 k zastaveniu trestného stíhania vedeného Obvodným oddelením PZ Leopoldov pod ČVS: ORP-235/LP- TT-2015 podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného poriadku, nakoľko sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo,
t e d a
ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
č í m s p á c h a l
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods.1, ods.2 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší okresný súd dňa 15.08.2017 podľa 234 ods.1 Tr.por. obžalobu zo dňa 14.08.2017 pod sp. zn. 1Pv 783/16/2207 na obvineného H. P. pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v jej skutkovej časti.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. P., ktorý urobil vo veci vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku a oboznámil nasledovné listinné dôkazy: správu obecného úradu Trstín , výpis ÚSEP správu úradu práce Trnava, správu zo Sociálnej poisťovne - pobočka Trnava, posudok na správanie M. P. z ÚVTOS HnP , pripojený spisový materiál OS TT, sp. zn. 0T/89/2015 aktualizovaný register priestupkov, register trestov a ostatný spisový materiál
Obžalovaný H. P. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobil v zmysle ustanovenia § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásenie, keď uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava pod sp. zn. 1Pv 783/16/2207 zo dňa 15.08.2017.
Po vyhlásení obžalovaného o vine, zodpovedaním na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c) d), f), g) a h) Trestného poriadku a vyjadrení prokurátora, že súhlasí s prijatím vyhlásenia obžalovaného o vine, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku s prihliadnutím na § 257 ods. 8 Tr. poriadku, vyhlásenie obžalovaného ku skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku prijal, pričom rozhodol, že dokazovanie čo do viny sa nevykoná, keďže obžalovaný priznal spáchanie skutku, avšak vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil, že:
· obžalovaný má v registri trestov 3 záznamy, pričom prvým záznamom je odsúdenie obž. H. P. na základe rozsudku OS Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/160/2014 zo dňa 19.11.2014, právoplatného toho istého dňa, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a) Tr. zákona , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Uložený podmienečný trest mu bol následne nariadený dňa 13.07.2016 do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia z ktorého bol podmienečne prepustený OS Trnava dňa 10.02.2017 so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.
· v poradí druhým záznamom v RT je odsúdenie na základe trestného rozkazu OS Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015 / čo vyplýva i z pripojeného spisového materiálu/, ktorým bol obž. H. P. uznaný vinným za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zákona /skutok spáchaný dňa 10.05.2015/ na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 30 mesiacov.
· naposledy bol obž. H. P. odsúdený rozsudkom OS Trnava, sp. zn. 34T/30/2016 zo dňa 12.01.2017 / právoplatným toho istého dňa/ pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 roky.
· z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Zo správy o povesti obce Trstín vyplýva, že obžalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, býva a pracuje v Trnave, na komisii verejného poriadku nebol prejednávaný, pričom iné skutočnosti o menovanom nie sú známe.
· priestupkovo bol obžalovaný H. prejednávaný 20 krát, z toho 19 krát v rokoch 2013-2015 za priestupky v cestnej doprave a v roku 2014 za priestupok vo verejnej správe.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 20.12.2016 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu v tamojšom ústave bolo na požadovanej úrovni, pričom nebol disciplinárne potrestaný ani disciplinárne odmenený.
Podľa § 346 ods.1 Trestného zákona kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 348 ods.1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pri právnych úvahách o treste pre obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikovaného v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, pod č. 44: „Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori admaior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Pri ukladaní trestu u obžalovaného H. súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák., to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd následne zistil i priťažujúce okolnosti (podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, § 37 písm. m) Tr. zák.- bol už za trestný čin odsúdený)- nakoľko však prokurátor bez uvedenia dôvodu odmietol konať o dohode o vine a treste a obžalovaný H. P. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom bol si pritom vedomý trestnej sadzby za daný trestný čin, neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, súd zvažoval podmienky mimoriadneho zníženia trestu/ a to aj s poukazom na špecifické okolnosti daného prípadu/. Súd berúc do úvahy jeho dobrovoľné priznanie sa na polícii, keď sám prišiel na políciu oznámiť svoju vlastnú trestnú činnosť následne analogicky aplikoval ustanovenie
o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by bol na to oprávnený prokurátor v prípade konania o dohode o vine a treste - trest súd znížil o jednu tretinu zo zákonom upravenej trestnej sadzby.
Trestná sadzba stanovená Trestným zákonom pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného zákona je trest odňatia slobody od 1 až do 5 rokov. Zvýšená dolná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods.4 Tr. zák. /nakoľko u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností v pomere 1:2/ o jednu tretinu predstavuje trestnú sadzbu v rozpätí 28 mesiacov až 60 mesiacov, čiže v prípade zníženia spodnej hranice /zvýšenej/ trestnej sadzby predstavuje trestná sadzba trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov odňatia slobody, ktorý následne súd / ako trest súhrnný, za súčasného zrušenia vo výroku treste uložený obžalovanému skorším rozhodnutím/ obžalovanému uložil. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia, pričom trest, ktorý bol uložený obžalovanému skorším rozhodnutím, ku ktorému následne prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods.1 Tr. zák. má nepodmienečný charakter, nakoľko bol uložený vo výške 3 mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako i ďalšie skutočnosti, ktoré majú v danom smere význam, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné následne len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom uložením iného trestu, by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
K samotnému zrušeniu výroku o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015, má súd za potrebné iba uviesť, že obžalovaný momentálne súdený skutok spáchal skôr / dňa 27.01.2015/, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz za iný jeho trestný čin, pričom v danej veci účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastali doručením trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015 a to dňa 12.05.2015. K obhajcom obžalovaného navrhovanému upusteniu od uloženie súhrnného trestu v zmysle § 44 Tr. zák. má súd za potreby iba uviesť, že trest / odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne/ , vzhľadom ku ktorému navrhoval teraz ukladaný trest upustiť, nie je trestom dostatočným a to s poukazom na už citovanú trestnú sadzbu, ktorá v danom prípade predstavuje po jej zákonnom zvýšení rozpätie 28-60 mesiacov.
Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/89/2015 zo dňa 12.05.2015, právoplatného dňa 24.09.2015, v trvaní 3 mesiace nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , taktiež trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 30 mesiacov, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, a teda trest znížený o 1/3 spodnej hranice zvýšenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, považuje súd za zákonný a primeraný k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, k možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného, ako i v súlade s požiadavkami jak generálnej, tak i individuálnej prevencie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.