Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-44-2018.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, A.. X. XXX/XX, T. X., o 306,37 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 306,37 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 20,99 € od 10.12.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 25,98 € od 10.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 25,98 € od 10.02.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 160,64 € od 10.03.2015 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 09.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku I z titulu ceny za telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty na základe zmluvy z XX.XX.XXXX, ktorú so žalovaným uzatvoril Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telekom“). Žalobca nadobudol pohľadávku od Slovak Telekom postúpením.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 04.07.2018, no na žalobu nijako nereagoval.
3. Vzhľadom na to hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb (č. l. 20), dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb (č. l. 19), všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., s prílohou (č. l. 23 - 28; ďalej len „VP“), cenníkom (č. l. 29 - 48), faktúrami (č. l. 50 - 55), oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 56), zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane jej dodatku č. 1 a príloh (č. l. 6 - 18) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.
5. Slovak Telekom, je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej).
6. Žalovaný a Slovak Telekom podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“), ktorá o. i. stanovovala:
„Telefónne číslo … XXXXXXXXX Program služieb … T. X. P. A. Zúčtovacie obdobie… Od: 22. Do: 21. … VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKA…: Vyhlasujem, že som sa zoznámil/a s obsahom tejto Zmluvy, [VP]… a Cenníkom, ktoré sa ako súčasť tejto Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Svojim podpisom potvrdzujem (i) prevzatie [VP]…, Cenníka … a (ii) záväzne si objednávam v tejto Zmluve špecifikované Služby a Program Služby, (iii) sa zaväzujem riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, [VP]…, najmä … platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služby…“
7. V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“ (ďalej len „dodatok“), v ktorom sa o. i. uvádza:
„t. č. XXXXXXXXX
…
TABUĽKA Č. 1:
Program služieb … T. X. P. A. TypMT/Dátové zariadenie … X. X. L. S. X X.X D. Doba viazanosti … 24 mesiacov… … Zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) … 100,00 € … 1. Predmetom tohto Dodatku je: a) záväzok [Slovak Telekom] zriadiť [žalovanému] prístup do siete Internet… a poskytovať [žalovanému] program Služby zvolený [žalovaným] a uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku b) záväzok [žalovaného] riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb… … d) záväzok [Slovak Telekom] ako predávajúceho voči [žalovanému] ako kupujúcemu dodať a previesť na [žalovaného] vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu špecifikovanému v tabuľke č. 1 tohto Dodatku… a záväzok [žalovaného] zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú kúpnu cenu v lehote a za podmienok uvedených v tomto písmene bodu 1 Dodatku, ktorý predstavuje kúpnu zmluvu. … … Informácia o koncovom zariadení: Kúpna cena v € s DPH … 189,00 € … 2. V prípade porušenia záväzku [žalovaného] uvedeného v bode 1… tohto dodatku… je [žalovaný] povinný uhradiť [Slovak Telekom] zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. … 8. Tento Dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy…“
8. Relevantné ustanovenia VP znejú:
„Časť IV. Ceny a platobné podmienky 1. Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú Službu dojednaná v Zmluve výslovne, vzťahuje sa na ňu Cenník. … … 5. … Včasná úhrada je pripísaná na účet [Slovak Telekom] najneskôr v deň splatnosti faktúry uvedený na príslušnej faktúre; …“ …“
9. Slovak Telekom poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu 72,95 €, ktorú vyúčtoval týmito faktúrami:
9.1 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 51) na sumu 45,78 € so splatnosťou 09.01.2015, z toho cena za komunikačné služby 25,98 €, 9.2 čiastková faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 52) na sumu 25,98 € so splatnosťou 09.12.2014, z toho cena za komunikačné služby 20,99 € a 9.3 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 55) na sumu 25,98 € so splatnosťou 09.02.2015, z toho cena za komunikačné služby 25,98 €.
10. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 09.03.2015 (č. l. 50) splátku za koncové zariadenie a ďalšie položky v sume 180,46 €.
11. Slovak Telekom vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu 72,78 € faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 09.09.2015 (č. l. 54).
12. Žalovaný cenu týchto služieb ani ostatné položky neuhradil (nesporná skutočnosť).
13. Dňa XX.XX.XXXX podpísali žalobca a Slovak Telekom zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 6), v ktorej sa o. i. iného dohodli na postúpení určitých pohľadávok Slovak Telekom na žalobcu (článok II). V dodatku č. 1 k tejto zmluve (č. l. 13) sa strany dohodli, že dátumom účinnosti postúpenia je 13.09.2017. V prílohách k zmluve (č. l. 14 až 18) boli uvedené konkrétne pohľadávky, ktoré Slovak Telekom postúpil na žalobcu. Nebolo zistené, že by Slovak Telekom postúpenie oznamoval žalovanému.
B. Právne posúdenie
14. Z § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyplýva, že právo uplatňovať postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. Dlžník môže od postupníka požadovať predloženie zmluvy o postúpení, čo zároveň znamená, že ak tak postupník urobí, bude splnená podmienka, že postúpenie dlžníkovi preukázal. Ako je uvedené v bode 13 vyššie, v prejednávanej veci nebolo zistené, že by Slovak Telekom ako postupca žalovanému ako dlžníkovi doručil oznámenie o postúpení uplatňovanej pohľadávky. Rovnako ani žalobca netvrdil, že sa žalovanému preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky. Treba však vychádzať z toho, že žalovanému bolo postúpenie preukázané najneskôr doručením žaloby s prílohami do vlastných rúk 04.07.2018 (bod 2 vyššie). V dôsledku toho je žalobca aktívne vecne legitimovaný v danom spore.
15. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“). Zmluvou sa Slovak Telekom zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ a previesť na neho vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluva je vzhľadom na záväzky strán zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ZoEK a spotrebiteľskou kúpnou zmluvou podľa § 612 v spojení s § 588 a nasl. OZ. Slovak Telekom poskytoval žalovanému určité elektronické komunikačné služby podľa § 3 ZoEK, ktoré žalovanému riadne vyúčtoval na základe faktúr. Cena za túto službu bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva odkazovala v súlade s § 44 ods. 1 a 2 písm. d) ZoEK. Žalovanému tak v zmysle § 43 ods. 12 ZoEK platne vznikol záväzok platiť za poskytnutú službu. Rovnako tak Slovak Telekom na žalovaného previedol vlastnícke právo ku koncovému zariadeniu, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na dodatku k zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
16. Vzhľadom na vyššie vymedzený predmet zmluvy uzatváral Slovak Telekom zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). V takom prípade je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
17. V dôsledku toho, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, je súd povinný postupovať v zmysle ešte stále účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadať na prípadné oslabenie nároku žalobcu ako dodávateľa vrátane premlčania. Súd si je vedomý rozhodnutia Ústavného súdu SR zo 07.02.2018, PL. ÚS 11/2016, avšak kým toto rozhodnutie nie je zverejnené v Zbierke zákonov, ustanovenie § 5b zostáva naďalej účinné, čo vyplýva z § 41 a 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov. Pokiaľ by totiž súd neprihliadol na citovaný § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ustanovenie § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., by prakticky stratilo význam.
18. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi stranami sa premlčanie nárokov vyplývajúcich z posudzovanej zmluvy spravuje predpismi občianskeho práva vrátane úpravy premlčania (§ 52 ods. 2 OZ in fine). Pretože zákon neobsahuje osobitnú úpravu premlčania pre záväzok plynúci zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uplatní sa všeobecná trojročná premlčacia doba zakotvená v § 101 OZ. Ako je zrejmé zo žalobcom uplatňovaných faktúr uvedených v bode 9 vyššie, pohľadávky žalobcu sa stali splatnými viac než tri roky pred podaním žaloby, a preto sú premlčané. Keďže súd je stále povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku založeného na spotrebiteľskej zmluve, tento nárok nemohol žalobcovi priznať.
19. Žalobca ďalej uplatňoval nárok na zaplatenie 160,64 € taktiež z titulu „ceny za poskytnuté telekomunikačné služby“ a odkázal na faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX (č. l. 50). Telekomunikačné služby sú v zmysle § 3 ods. 1 ZoEK formou elektronickej komunikačnej služby, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že žalobcom označená faktúra obsahuje položky, ktoré nemožno považovať za telekomunikačné služby. Žalobca nešpecifikoval, ktoré z týchto položiek si uplatňuje. Položky „splátka zariadenia“ a „prerušenie služby-neplatenie“ predstavujú spolu 165,35 €. Splátka zariadenia sa bezpochyby týka splátky kúpnej ceny koncového zariadenia a poplatok za „prerušenie služby-neplatenie“ možno vzhľadom na svoj sankčný charakter považovať za zmluvnú pokutu, a nie za telekomunikačnú službu. Už z popisu tohto poplatku je zrejmé, že jeho predmetom je prerušenie služby, nie jej poskytovanie. Napriek tomu, že žalobca má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP), uviesť v žalobe pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 CSP), pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), žalobca tak neurobil. V konaní totiž absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu, že by zaplatenie sumy vyúčtovanej predmetnom faktúrou požadoval z dôvodu kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným alebo poplatku za to, že žalovanému bolo prerušené poskytovanie služby. Pritom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 2 CSP, nie je v tomto spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP prípustná. Z tohto dôvodu nemožno žalobcovi priznať nárok uplatňovaný na základe faktúry č. XXXXXXXXXX.
20. Ani nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nie je nedôvodný.
21. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
22. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 3 dodatku. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). Bod 3 dodatku sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 3 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva a dodatok uzatvorené so žalovaným
individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti.
23. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Keďže medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, nemožno opomenúť ani znenie § 545a OZ. Toto ustanovenie síce upravuje moderačné právo súdu, ktorého priame uplatnenie vzhľadom na neplatnosť ako dôsledok vyplývajúci z § 53 ods. 4 písm. k) OZ ako lex specialis neprichádza v spotrebiteľských veciach do úvahy, avšak z citovaného ustanovenia možno vyvodiť usmernenia, ktorými sa má súd riadiť pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty. Súd by mal preto prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta je neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec neprizná.
24. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 3 dodatku, ktorý v spojení s bodom 1 písm. b) zakotvuje zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 3 konkrétne postihuje porušenie zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie, že Slovak Telekom vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje výška dlhu, či dôsledky, aké porušenie má pre Slovak Telekom. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom je v takom prípade naďalej oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku by takto vznikol aj v prípade omeškania aj s akoukoľvek zanedbateľnou sumou, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/284/2016, bod 24). Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí podľa stavu v čase uzatvorenia zmluvy (§ 53 ods. 12 OZ). Podľa citovaného ustanovenia dodatku potom konkrétne platí, že pokiaľ spotrebiteľ nezaplatí hoci aj len 1 € z ceny služieb po splatnosti prvej faktúry, dodávateľovi vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 € (počiatočná hodnota zmluvnej pokuty) - 36/730 (36 dní od uzavretia zmluvy do vystavenia prvej faktúry/730 dní viazanosti) x 100 = 95,07 €. Takto paušálne vypočítavaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ.
25. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 3 dodatku je ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať (výrok I).
26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, avšak keďže zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd mu tento nárok nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018; výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).