Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Inter Cars Slovenská republika s.r.o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 2, IČO: 35 938 111, právne zastúpený JUDr. Emilom Molnárom, advokátom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 9 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2017/5977, O-704/2017 zo dňa 7. decembra 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/BEZ/2017/5977, O-704/2017 zo dňa 7. decembra 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2017, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 136/2017/2.1/B, IPTN/KHAIP/ROZ/2017/510 zo dňa 18.08.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 6000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého sa ako zamestnávateľ dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na pracovisku v Z., na E. ceste XXC:

- v dňoch od 13.04.2015 do 15.04.2015 v čase od 6:30 hod. do 15:30 hod. a dňa 16.04.2015 v čase od 6:30 hod. do 15:09 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby J. T., ktorý vykonával závislú prácu - rozvozca, skladník mal s ním založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu- zákon č. 311/2001 Z.z. pracovnú zmluvu zo dňa 13.04.2015, pričom si najneskôr pred začatím výkonu práce nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, a to § 231 ods.1) písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. , nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol J. T. prihlásený dňa 16.04.2015 o 15.09 hod.

- v dňoch od 25.11.2015 do 26.11.2015 v čase od 6:00 hod. do 15:30 hod. a dňa 27.11.2015 v čase od 6:30 hod. do 9:27 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. L., ktorý vykonával závislú prácu - rozvozca, skladník mal s ním založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu- zákon č. 311/2001 Z.z. pracovnú zmluvu zo dňa 25.11.2015, pričom si najneskôr pred začatím výkonu práce nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods.1) písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol Z. L. prihlásený dňa 27.11.2015 o 9.27 hod.

- v dňoch od 13.04.2015 do 15.04.2015 v čase od 6:30 hod. do 15:30 hod. a dňa 16.04.2015 v čase od 6:30 hod. do 15:12 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. I., ktorý vykonával závislú prácu - rozvozca, skladník mal s ním založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu- zákon č. 311/2001 Z.z. pracovnú zmluvu zo dňa 13.04.2015, pričom si najneskôr pred začatím výkonu práce nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu -§ 231 ods.1) písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol P. I. prihlásený dňa 16.04.2015 o 15.12 hod.

- v dňoch od 19.11.2015, 20.11.2015, 23.11.2015 a 24.11.2015 v čase od 6:30 hod. do 15:30 hod. a dňa 27.11.2015 v čase od 6:30 hod. do 9:27 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Ing. A. J., ktorá vykonávala závislú prácu - rozvozca, skladník mal s ňou založený pracovný vzťah podľa osobitného predpisu- zákon č. 311/2001 Z.z. pracovnú zmluvu zo dňa 19.11.2015, pričom si najneskôr pred začatím výkonu práce nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu -§ 231 ods.1) písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bola Ing. A. J. prihlásená dňa 27.11.2015 o 09.27 hod..

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko a) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, b) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, c) vec bola nesprávne právne posúdená, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a e) v konaní nebol dodržaný zákonný postup.

3. Konkrétne uviedol, že správne orgány založili svoje rozhodnutia na tom, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu na podklade pracovných zmlúv, rozpisu pracovnej doby a elektronických výpisov z registra Sociálnej poisťovne. Podľa jeho názoru mal pritom skúmať, či daní zamestnanci v období, v ktorom bol v omeškaní so splnením registračnej povinnosti do systému Sociálnej poisťovne skutočne vykonávali pracovné činnosti v materiálnom slova zmysle.

4. Mal za to, že žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom. V rozhodnutí žalovaného je uvedené, že inšpekcia prebehla v dňoch 28.03.2017, 06.04.2017 a 11.04.2017 na pobočke žalovaného v Prievidzi, pričom v skutočnosti boli inšpektori v pobočke len dňa 28.03.2017 a v ostatných dňoch prebiehala inšpekcia v priestoroch budovy Inšpektorátu práce v Trenčíne. Okrem toho opätovne poukázal na to, že správne orgány nezvali do úvahy, že dotknutí pracovníci absolvovali vstupné školenia.

5. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, tak žalobca zdôrazňoval, že nekonal v rozpore s účelom, zmyslom a materiálnym obsahom zákona o nelegálnej práci. Žalovaný sa podľa neho mechanicky a striktne pridržiaval gramatického výkladu zákona namiesto toho, aby vec posúdil komplexne aj s použitím teleologického výkladu. V tomto ohľade poukázal na dôvodovú správu k zákonu a závery, ktoré vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadne viazanosti doslovným znením zákonných ustanovení. Nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia videl žalobca v tom, že nebolo bližšie špecifikované, ktorý konkrétny bod resp. ktorú povinnosť uvedenú v konkrétnom bode § 231 ods. 1 zákona mal porušiť. Z výroku rozhodnutia ukladajúceho resp. potvrdzujúceho uloženie pokuty musí okrem úplného popisu deliktu bezpodmienečne vyplývať aj správny odkaz na zákonné ustanovenie ukladajúce povinnosť, ktorej porušenie sa sankcionuje. Nesprávny je podľa jeho názoru aj slovný opis deliktu.

6. V neposlednom rade žalobca namietal aj existenciu vady konania, ktorú predstavuje nenariadenie pojednávania, ktoré malo byť podľa jeho právneho názoru podľa zákona obligatórne nariadené. Zdôraznil, že došlo k zmene právnej úpravy, ktorá na vec dopadá. Zákonom č. 294/2017 Z.z. bol s účinnosťou od 01.01.2018 bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v legisvakačnej dobe. Poukázal na to, že nová právna úprava je pre neho priaznivejšia, keď by podľa nej mohol byť eventuálne sankcionovaný len za oneskorenú registráciu jedného zamestnanca a nie štyroch. S poukazom na uvedené žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v podanej správnej žalobe a zastával názor, že o veci bolo rozhodnuté po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, keď spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. Poukázal na obstarané dôkazy, z ktorých je preukázané, že žalobca porušil ust. § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, a to najmä na pracovné zmluvy, rozpis pracovnej doby, výplatné pásky, vyjadrenia žalobcu k protokolu ako aj jeho vyjadrenia k začatiu správneho konania. Z dôkazov jednoznačne vyplýva výkon závislej práce pre žalobcu, ktorý si ako zamestnávateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni pred začatím výkonu činnosti zamestnancov. Nepovažoval za právne relevantné pre posúdenie veci, či zamestnanci absolvovali školenia ohľadne bezpečnosti práce najmä z dôvodu, že sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.

8. Záverom poukázal na to, že pre právne posúdenie veci nemá žiaden význam úmysel žalobcu a žalobca sa ani nemôže zo spáchania deliktu vyviniť. Zdôraznil, že správne orgány nemali inú možnosť ako v danej veci uložiť žalobcovi pokutu, pri ktorej v súlade so zákonom prihliadli na všetky okolnosti veci ako je napríklad závažnosť porušenia povinnosti. Zdôraznil, že nemohol upustiť od potrestania.

9. V následnom vyjadrení sa žalobca zaoberal najmä výkladom pojmu závislá práca a výkon činnosti zamestnanca.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotným aj procesným právom, pričom skutok bol posudzovaný podľa zákona účinného v čase jeho rozhodovania. Nemohol na vec aplikovať neúčinnú právnu normu. Ohradil sa voči tvrdeniu, že boli porušené práva žalobcu, a to nenariadením pojednávania. Poukázal na ustanovenie § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z..

11. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko o jeho nariadenie účastníci nežiadali). Správny súd dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

12. Predmetom prieskumu je vec správneho trestania tak ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 30.03.2017 bolo vydané oznámenie o vykonaní inšpekcie, v ktorom bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov. Súčasťou administratívneho spisu je výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 04.05.2015, dokument nazvaný „legenda pracovného času pre rok 2015

- pobočka Prievidza“ zo dňa 03.01.2015, pracovné zmluvy zamestnancov J. T., Z. L., P. I. a Ing. A. J. spolu s registračným listom, rozpisom pracovnej doby, výplatnej pásky. Na podklade uvedeného bol dňa 11.04.2017 vydaný Protokol o výsledku inšpekcie č. 1TN-45-35-1.2/P-A24,28-17, ku ktorému sa žalobca písomne vyjadril. V takomto vyjadrení uviedol, že urobil opatrenia za účelom odstránenia príčin zisteného stavu, pričom odmietol, že by išlo o úmyselné konanie, naopak išlo len o neúmyselné pochybenie. Následne Inšpektorát práce vydal dňa 17.07.2017 oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Súčasne bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. § 33 správneho poriadku, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. V písomnom vyjadrení žalobca poukázal na skutočnosť, že zaplatil za dotknutých zamestnancov všetky odvody, a to aj za obdobie nelegálneho zamestnávania, a to ešte pred začatím inšpekcie, pričom nemá žiaden dlh na daniach a odvodoch do Sociálnej poisťovne. Súčasne všetci zamestnanci vykonávajú prácu na základe platnej a účinnej pracovnej zmluvy alebo dohody, a je im riadne a včas vyplácaná mzda. Daná vec predstavuje len ojedinelý prípad, ktorého príčiny boli odstránené poučením kompetentných zamestnancov. Okrem toho v spise sa nachádzajú písomné vyhlásenia bývalých pracovníkov žalobcu J. T., P. I. a Z. L., ktorí zhodne (v tomto prípade doslovne zhodne) uviedli, že u žalobcu pracovali na základe riadnej zmluvy, bola im riadne vyplácaná mzda, žalobca si voči nim plnil všetky povinnosti a v súvislosti s ich oneskoreným prihlásením do registra poistencov Sociálnej poisťovne im nevznikla žiadna ujma.

13. Dňa 18.08.2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 6000 eur za porušenie povinností uvedených v odseku 1. tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutie inšpektorátu ako vecne správne potvrdil. Žalobca k odvolaniu pripojil aj fotokópie prezenčných listín z oboznamovania zamestnancov J. T., P. I., Z. L. a Ing. A. J. s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a ochranou pred požiarmi.

14. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 je nelegálnym zamestnávaním zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).

15. Podľa § 3 ods. 2 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

16. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z..z. v znení účinnom od 01.01.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.

17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

18. V predmetnej právnej veci bola u žalobcu vykonaná inšpekcia za účelom kontroly vybranej časti pracovnoprávnych vzťahov na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledkoch inšpekcie bol vyhotovený protokol, ktorom bolo konštatované porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v spojení s § 2 ods.2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 a to pri zamestnancoch Z. L., P. I., J. T. a Ing. A. J. tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozsudku. Žalobca vo vyjadrení k protokolu a rovnako ani vo vyjadrení k začatiu správneho konania takto zistený skutkový stav nerozporoval, nepredložil žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy neoznačil. Jeho obrana stála na jeho snahe do budúcna takýmto pochybeniam zabrániť, pričom opakovane uviedol, že nešlo o úmysel, ale len o neúmyselné porušenie povinností. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia boli do spisu založené len čestné vyhlásenia troch bývalých zamestnancov, ktoré správnemu orgánu zaslali tieto osoby, ktoré neboli účastníkmi správneho konania. Samotný žalobca predložil dôkazy predstavujúce fotokópie prezenčných listín zo školenia zamestnancov BOZP spolu s odvolaním a až v tomto štádiu konania začal spochybňovať zistenie skutkového stavu.

19. Je nesporné, že v čase rozhodovania žalovaného už bol prijatý zákon č. 294/2017 Z.z., ktorým došlo s účinnosťou od 01.01.2018 k novelizácii zákona č. 82/2005 Z.z.. Uvedenou novelou došlo k zmene definície nelegálneho zamestnávania, pričom v takto novelizovanom § 2 ods.2 písm. b) dôjde k nelegálnemu zamestnávaniu, ak zamestnávateľ využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlási ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Z uvedeného vyplýva, že od 01.01.2018 je účinná právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, na čo v podanej správnej žalobe žalobca sám poukazoval. Oneskorené prihlásenie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne Z. L., P. I., J. T. podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy nepredstavuje nelegálne zamestnávanie a v tomto zmysle nie je postihnuteľné v rámci administratívneho trestania.

20. S poukazom na uvedené správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk rozhodnutí č. 6/2018 od číslom 52, z ktorého vyplýva, že hoci by bola nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie v čase výkonu inšpekcie ako i v čase rozhodovania správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt preukázateľne zistené, avšak v čase rozhodovania správneho súdu už nie je konanie sťažovateľa deliktuálnym konaním, a to vzhľadom na novšiu priaznivejšiu úpravu pre sťažovateľa ako páchateľa, ktorá dekriminalizovala jeho deliktuálne správanie, musí na túto skutočnosť správny súd prihliadnuť ex lege, hoci túto skutočnosť sťažovateľ vôbec nenamieta. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciu inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy SR, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov. V zmysle uvedeného je potom samotná skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu platí právna úprava, v zmysle ktorej je pôvodne protiprávne konanie žalobcu, ktoré sa týka porušenia povinností pri zamestnancoch Z. L., P. I., J. T. dekriminalizované, dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

21. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je vada výroku rozhodnutia, v ktorom nie je dostatočne konkrétne určený právny predpis, v ktorý žalobcovi stanovoval povinnosť prihlásiť dotknutých zamestnancov do príslušného registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca porušil povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca však správne poukázal, že ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) tohto zákona má až 9 bodov a bolo povinnosťou správnych orgánov presne uviesť nielen paragraf, odsek a písmeno, ale aj ktorý bod tohto ustanovenia na vec dopadal, resp. založil žalobcovi povinnosť prihlásiť zamestnancov. Ak tak neučinil tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, ktorá sama o sebe predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia.

22. Ostatné žalobné body správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o povinnosť správneho orgánu nariadiť vo veci pojednávanie tak, správny súd odkazuje na publikované rozhodnutie č. 41 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 4./2018, v ktorom Najvyšší súd SR uzavrel, že nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom. Správny súd nemá dôvod sa od týchto záverov odchýliť.

23. Rovnako správny súd nemá za to, že by (s výnimkou vady uvedenej v odseku 21. tohto rozsudku) bol výrok rozhodnutia správneho orgánu postihnutý inou vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že žalobca si najneskôr pred začatím výkonu práce (a nie výkonu činnosti) nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu nezakladá jeho nezákonnosť. Žalobca v podanej správnej žalobe, ako aj následných vyjadreniach, rozoberal pojmy závislá práca a výkon činnosti. Správny súd však má za to, že správny orgán nepoužil v danej časti výroku pojem závislá práca, a teda nie je možné uvažovať o výklade tohto takto použitého pojmu v zmysle § 1 ods. 2 zákonníka práce. Všeobecne je pritom potrebné konštatovať, že pojem práca je užší ako pojem činnosť, teda jeho použitím (aj keď nepresným) žalovaný nezaťažil svoje rozhodovanie, ako aj samotný výrok rozhodnutia, vadou nezákonnosti. V tejto súvislosti potom správny súd poukazuje na to, že pojem pracovná činnosť nie je možné bez ďalšieho stotožniť výlučne s výkonom práce v zmysle pracovnej náplne toho-ktorého zamestnanca. Keďže ide o širší pojem ako pojem práca, tak je potrebné pod ním chápať nielen plnenie pracovných úloh, ale aj iné činnosti, ktoré daný zamestnanec vykonáva počas pracovnej doby v súvislosti s jeho pracovným zaradením, resp. plnením pracovných úloh. K uvedenému potom patrí napríklad aj absolvovanie školenia. Ak teda žalobca začal v odvolacom konaní začal tvrdiť, že jeho zamestnanci, pri ktorých bolo konštatované nelegálne zamestnávanie, absolvovali v prvý deň nástupu do práce (v neurčenom čase) školenie o bezpečnosti tak, uvedené nemá pre posúdenie veci žiaden význam. Uvedené školenie, tak ako uviedol žalovaný, bolo absolvované počas pracovnej doby, a to v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pričom zamestnancovi patrila za tento čas riadna mzda tak, ako keby priamo vykonával pracovné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa.

24. Rovnako nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného nesprávne uvedenie miesta realizácie inšpekcie v jednotlivých dňoch, počas ktorých bola vykonávaná. Uvedené nemá vplyv na správnosť zistenia skutkového stavu, právne posúdenie veci a nemá za následok zmätočnosť rozhodnutia žalovaného. Ide o nepodstatnú chybu, ktorú možno považovať skôr za chybu v písaní ako za vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného.

25. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v zmysle a v súlade s právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase rozhodovania. Následne však došlo k zmene právnej úpravy, ktorá na vec dopadá, pričom táto je pre žalobcu priaznivejšia, a preto v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk rozhodnutí č. 6/2018 pod číslom 52 je potrebné na vec aplikovať práve túto priaznivejšiu úpravu. Súčasne žalovaný vo výroku rozhodnutia nedostatočne presne špecifikoval povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorú mal žalobca porušiť. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c),d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

26. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žiadal, aby správny súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na skutočnosť, že rozhodol o veci v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy. Správny súd však pri tomto rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia bola okrem existencie novej, priaznivejšej právnej úpravy aj existencia vady výroku rozhodnutia. Uvedená vada bola pritom sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. O výške trov potom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).