Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/108/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky MUDr. D. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na K. ul. č. XX v A. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Gazdičovou so sídlom AK na M. R. Štefánika č. 29 v Trebišove proti manželovi F. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu Z. č. XX v F. právne zastúpenému advokátom JUDr. Oldrichom Lejnarom, LL.M so sídlom AK Pri zastávke č. 1 v Kežmarku v konaní o rozvod manželstva a o úprave pomerov k maloletej M. V. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej s navrhovateľkou zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode manželstva o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -182 zo 14.5.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 23.11.2019, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku 41 ročník 2019, strana 151, poradové číslo 143. Zároveň schválil rodičovskú dohodu v tomto znení: „Rodičia maloletej M. V. L., nar. XX.XX.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka. Právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletou M. V. sa upravuje nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 10.30 hod. do 12.30 hod., za prítomnosti matky, ktorá maloletú otcovi odovzdá v určenom čase pred cukrárňou O., F. V. XXXX/XX, K. a v čase skončenia styku otec maloletú na uvedenej adrese matke odovzdá.“ Zaviazal manžela prispievať navrhovateľke na výživu mal. M. V. 250 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o určení výživného podal odvolanie manžel s návrhom, aby odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie a po doplnení dokazovania zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. M. 150 Eur mesačne, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že navrhovateľka konala v rozpore s § 18 Zákona o rodine, keď ho vyhodila z bytu, a to bez toho, aby mu umožnila vziať si osobné veci. V dôsledku toho mu zároveň znemožnila podieľať sa na výchove ich mal. dcéry. Od tohto momentu mu navrhovateľka znemožňuje styk s maloletou, v dôsledku čoho podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Dal do pozornosti, že maloletú videl naposledy 13.3.2021, v deň jej narodenín výlučne na 15 minút pred vchodovými dverami bytu navrhovateľky. V ten deň priniesol maloletej darček, tortu, detskú sedačku na stravovanie, hračky, oblečenie a podobne. Tvrdí, že vždy prispieval na výživu maloletej napríklad tým, že kúpil umelé mlieko, kočiar, detskú sedačku,

zaplatil aj odber a skladovanie krvi z pupočníka a pod..Vzhľadom na uvedené teda nie je pravdou, že navrhovateľka výlučne zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Namieta, že konajúci súd vôbec nevzal do úvahy protiprávne konanie navrhovateľky, ktorým mu bráni nielen v styku s maloletou, ale aj osobným prispievaním na jej výživu. Práve naopak, vyobrazil ho ako osobu, ktorá sa nezaujíma o maloletú a ničím neprispieva na jej výživu. Z toho dôvodu považuje určené výživné za neprimerané.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že konajúci súd prihliadol na všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania. Odporúčal stanoviť výživné primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny. Manžel v odvolaní nepreukázal žiaden relevantný dôvod, v čom by mala spočívať nesprávnosť, resp. neúplnosť zistenia skutočného stavu veci. Poprela, že by manžela vyhodila z bytu bez toho, aby mu umožnila vziať si svoje osobné veci a ďalej sa starať o maloletú. Popísala ako dňa 3.7.2020 po predchádzajúcich vážnych konfliktoch požiadala manžela, aby sa do týždňa vysťahoval z jej bytu, kým bude s maloletou u jej rodičov, s čím súhlasil. Z bytu si za tú dobu odniesol to najdôležitejšie. Dňa 14.7.2020 sa vrátila do bytu a vymenila zámok na vchodových dverách bytu, ktorý je v jej výlučnom osobnom vlastníctve a o tejto skutočnosti manžela hneď informovala. Pokiaľ ide o jeho zvyšné osobné veci, tie mu na nasledujúci deň po jeho návrate z Nemecka zbalila a odovzdala osobne 18.7.2020. Dala do pozornosti, že manžel jej počas spolužitia ani raz neprispel na bývanie. Poprela tiež tvrdenie manžela, že mu znemožňovala starať sa o maloletú. V tejto súvislosti uviedla, že manžel sa o maloletú riadne nezaujímal ani keď spolu žili a radšej trávil svoj voľný čas s kamarátmi na káve, v kasíne alebo pri pracovných aktivitách, ktoré si plnil v neskorých večerných hodinách. Zdôraznila, že manžel nerešpektoval jej dôstojnosť, zhadzoval ju nielen pred cudzími ľuďmi, ale aj pred najbližšou rodinou. Upresnila, že konanie o výkone rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva sa vedie na základe jej návrhu a nie na základe návrhu manžela ako nesprávne uvádza. Poznamenala, že manžel navrhoval aj striedavú osobnú starostlivosť len aby si nemusel plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj keď zo 7 dní je 4-5 dní v zahraničí a je viac než isté, že by maloletej nedokázal zabezpečiť osobnú starostlivosť. Poprela, že by manžel prispieval na výživu maloletej ako tvrdí. Nespochybnila, že občas nejaké veci kúpil, avšak určite nezabezpečil kompletnú výbavu, nekupoval umelé mlieko a nezaplatil ani odber a skladovanie pupočníkovej krvi. Manžel nevedel žiadnymi dôkazmi preukázať, že sa o maloletú skutočne zaujímal a prispieval na jej výživu aj keď na to mal dostatočne dlhý čas. Dala do pozornosti aj to, že maloletá nemá narodeniny 13.3., ale 30.3. ako aj to, že manžel nevyužil 2 určené termíny na styk s maloletou po vyhlásení napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že manžel nevedel počas celého konania vierohodne preukázať ani svoje príjmy. Spochybnila, že by zarábal 5.000 Eur ročne a z tejto sumy si dokázal zabezpečovať svoje potreby, pretože sám často tvrdil, že si v Nemecku dokáže zarobiť túto sumu za mesiac. Dala do pozornosti zrejmé rozpory v tvrdeniach manžela, keď na jednej strane tvrdí, že svojim rodičom prispieva na bývanie 300 Eur mesačne a na druhej strane z výpisu z jeho účtu je zrejmé, že na účet svojej matky prispieval viac ako 400 Eur mesačne. Navyše, ak by manžel skutočne zarábal 5.000,- eur ročne, nevie si predstaviť ako by mohol každý týždeň cestovať na Slovensko. Uviedla, že veľmi dobre vie na aký vysoký životný štandard je manžel zvyknutý, jeho tvrdenia sú len účelové. Poznamenala, že od manžela nežiada nič naviac, len to, na čo má maloletá nárok, a to, aby boli výživným pokryté všetky jej odôvodnené potreby. Podrobne konkretizovala ako manžel realizoval svoj styk s maloletou od júla 2020, pričom frekvencia realizovaného styku určite nesvedčí o jej protiprávnom konaní. Zdôraznila, že manžel sa počas tohto obdobia aj 3 mesiace (od decembra 2020 do marca 2021) nestretol s maloletou. Keď mala maloletá koncom marca 2021 narodeniny, doniesol jej darčeky, pričom nie je pravdou, že stretnutie trvalo len 15 minút. Následne ju manžel kontaktoval až v júni 2021, že si príde po maloletú, aj keď ešte nemal doručený rozsudok.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie o výživnom je v záujme maloletej. Súd prvej inštancie prihliadol na schopnosti manžela, jeho faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

6. Manžel v replike k vyjadreniu navrhovateľky popisoval okolnosti ich spolužitia, ako aj toho, čo nastalo po výmene zámku. K tvrdeniam navrhovateľky, že si ju nikdy nevážil a nerešpektoval vyjadril pochybnosti, pretože navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná, pracuje ako lekárka atestovaná v odbore neurológia a ak by to bola pravda, nechápe prečo by s ním potom vôbec nadviazala vzťah,

dopustila, aby s ním otehotnela a napokon s ním aj uzatvorila manželstvo. U duševne vyrovnanej osoby pritom nie je bežné, aby vyhadzovala v bytovom dome cez okno osobné veci manžela, fyzicky ho napádala a obviňovala ho, že má známosť. Spochybnil tvrdenia navrhovateľky, že nekúpil kočiar, postieľku a nezaplatil za odber pupočníkovej krvi a jej uskladnenie. Uviedol, že skutočne kupoval maloletej osobné veci, darčeky k narodeninám a podobne. Zotrval na tom, že mu navrhovateľka bránila už počas trvania manželstva stýkať sa s maloletou. Pýtal sa na základe akého právneho titulu si navrhovateľka, resp. aj jej brat (údajne sudca Okresného súdu Trebišov) osvojovali právo rozhodovať kedy môže vidieť maloletú do rozhodnutia o rozvode manželstva. Ak by mu navrhovateľka nebránila v styku s maloletou, nepodával by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní do rozvodu manželstva. Zdôraznil, že rodičia navrhovateľky vykonávajú k maloletej viac práv ako on sám a jeho rodičia. Z daňového priznania spoločnosti Foxik s.r.o. za rok 2020 je zrejmé, že súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti bol 81.808,75 Eur, súčet nákladov bol 72.262,46 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením bol 9.543,29 Eur, zaplatená daň bola 1.431,94 Eur. Manžel podal daňové priznanie aj za seba ako fyzickú osobu za rok 2020. Vyplýva z neho , že jeho príjem zo živnosti bol 10.000,- Eur, výdavky boli 6.000,- Eur, základ dane bol 4.000,- Eur, uplatnená daňová strata bola 4.000,- Eur.

7. Navrhovateľka sa vo vyjadrení plne stotožnila s názorom kolízneho opatrovníka prezentovaného ku odvolaniu manžela a ku jej vyjadreniu.

8. Navrhovateľka v duplike zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Má za to, že odvolanie manžela nesúvisí s určeným výživným, pričom odvolania do ostatných výrokov rozsudku sa manžel vzdal. Uviedla, že jej samozrejme prekážalo, že ju manžel zavádzal a mal mimomanželské známosti. Zopakovala svoju verziu ukončenia spolužitia s manželom, ako aj okolnosti ich spolužitia. Ohradila sa voči tomu ako ju hodnotil manžel a jeho právny zástupca. Pripustila, že manželovi vyhádzala veci z okna, avšak dodala, že manžel už neoboznámil súd s tým, čo tomuto incidentu z jeho strany predchádzalo. Tým, že manžel predložil súdu ako dôkaz nahrávky telefonických rozhovorov, kde sa účelovo a vypočítavo „dožadoval“ styku s maloletou, pričom mu má v tomu brániť, dodala, že tomu bolo v čase keď bola maloletá chorá alebo už mali iný program. Nikdy dopredu nevedela aký má manžel program a kedy sa bude dožadovať styku s maloletou. Aj zo samotných nahrávok je zrejmé, že o tom nemala vedomosti. Zopakovala, že manželovi nebráni v styku s maloletou. Po správoplatnení výroku o styku manžela s maloletou manžel využíval z určených 2 dní na styk naplno vždy len jeden deň. Ani jedna z manželom predložených nahrávok nepreukazuje, že by sa dopúšťala protiprávneho konania. Práve naopak, sú z nich zrejmé arogantné narážky manžela voči nej a riešenie jeho vlastnej osoby miesto maloletej. Pokiaľ manžel predložil daňové priznanie spoločnosti Foxik s.r.o. uviedla, že sa jedná o spoločnosť, ktorá nemá žiadnych zamestnancov, nemá výdavky na mzdy a odvody. Má za to, že prezentovaná výška výdavkov tejto spoločnosti, ktorá má jediného konateľa (manžela) je preto nadhodnotená za účelom skreslenia a zníženia celkového výsledku hospodárenia.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

10. Výroky rozsudku o rozvode manželstva rodičov a o schválení rodičovskej dohody, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 12. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne

vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd bez potreby nariadenia pojednávania v zmysle odvolacieho návrhu manžela. Manžel v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd už v napadnutom rozsudku vysporiadal. Súčasne súd prvej inštancie správne aplikoval § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z predpokladu, že príjem manžela je 20 násobok sumy životného minima, pretože nepreukázal súdu opodstatnenosť svojich výdavkov a za tým účelom nepredložil súdu komplexné podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Daňové priznania spoločnosti Foxik s.r.o. (v ktorej je manžel jediným konateľom a spoločníkom), a manžela za rok 2020, ktoré manžel predložil v odvolacom konaní nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko z nich nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podnikateľského subjektu za situácie, keď bolo v konaní zistené, že výdavky manžela tak ako sú sčasti zdokumentované vo výpise z účtu na č.l. 114-139 spisu značne prevyšujú jeho oficiálne deklarované čisté príjmy z daňového priznania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že edičná povinnosť povinného nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle (predtým ) sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti. Z takto zisteného príjmu manžela, ktorý podľa opatrenia MPSVaR SR č. predstavuje 4.361,- Eur mesačne (20 násobok životného minima 218,06 Eur) a skladby jeho výdavkov je manžel aj podľa názoru odvolacieho súdu schopný prispievať na výživu maloletej 250 Eur mesačne. V danej veci manžel predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by vzhľadom na pomery v rodine bolo primerané určiť mu výživné na 150 Eur mesačne ako navrhoval vo svojom odvolacom návrhu. Okolnosti rozpadu manželstva účastníkov konania, to ako si manžel plnil svoju vyživovaciu povinnosť do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva ako aj samotná (ne)realizácia styku manžela s maloletou v rozsahu popisovanom rodičmi nemá žiadny vplyv na rozsah určeného výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom tohto konania bolo posúdiť primeranosť určeného výživného od právoplatnosti rozvodu manželstva, pričom plnenia manžela, o ktorých tvrdí, že by mohli byť považované za plnenie jeho vyživovacej povinnosti do tohto termínu si treba uplatňovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené. Rovnako na rozhodnutie o výživnom nemalo vplyv ani to ako a či sa aktuálne realizuje styk manžela s maloletou, pretože do výživného nie je možné zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytol len príležitostne (sviatky a pod.), v dobe styku s dieťaťom, a ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky a preukázateľne nesmerujú k uspokojovaniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa (k tomu porovnaj R 15/1966, R 44/1966). Pokiaľ má manžel pocit, že navrhovateľka si riadne neplní svoje povinnosti, ktoré pre ňu vyplývajú zo schválenej a právoplatnej dohody o úprave styku k maloletej M. na čas po rozvode manželstva (ktoré definuje ako „protiprávne konanie“), môže sa domáhať nápravy prostredníctvom výkonu tejto časti výroku rozhodnutia v samostatnom konaní, nie však formou revidovania určenej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ manžel vidí neprimeranosť určeného výživného v tom, že si kvôli mareniu styku navrhovateľkou nemôže osobne plniť svoju vyživovaciu povinnosť, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že za splnenie takejto povinnosti nie je možné považovať naturálne plnenia povinného rodiča, t.j. nákup rôznych vecí pre maloleté dieťa, iba ak by sa na tom obaja rodičia výslovne dohodli. Povinnému rodičovi totiž nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné, je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Navyše ako už odvolací súd vyššie uviedol, plnenia počas styku rodiča s dieťaťom, prípadne dary nemajú charakter plnenia vyživovacej povinnosti, pretože sa nimi neuspokojujú potreby dieťaťa ako výživa vo vlastnom zmysle slova, bývanie, náklady na predškolskú dochádzku, záujmovú činnosť, zdravotný stav a podobne. Napokon je potrebné zdôrazniť, že výživné od povinného rodiča je osobným právom dieťaťa, nie matky dieťaťa, preto akékoľvek nezhody medzi rodičmi ohľadne realizácie styku rodiča s dieťaťom nemajú pre posúdenie či už vyživovacej povinnosti povinného rodiča akýkoľvek právny význam. Určením výživného na manželom navrhovaných 150 Eur mesačne by sa presunula zodpovednosť za zdravie a život mal. M. na navrhovateľku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne nielen v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti o maloletú ako aj formou starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletá vyrastá. Takáto situácia by nepochybne bola v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd záverom poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný,

duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.

15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.