Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/377/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: W.. S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX Z., V. proti žalovaným: 1/ W. XXX XX Y., V. republika, zastúpená: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. 2/ G.R., nar. XX. XX. XXXX,. XXXX/X, JW., V. zastúpený: W. bytom E. G. o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. júna 2017 č.k. 15C/71/2016-281, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v prvom a v druhom rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody na vydedenie žalobkyne jej matkou, E. M., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, uvedené v listine pod sp. zn. Nz533/2012, N589/2012 zo dňa 19. 11. 2012 v časti „II. Vydědění“, nie sú dané, neexistujú. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v prvom a v druhom rade vo výške 100 %. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že poručiteľka E. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E., C. XXXX/X, zomrela dňa XX. XX. XXXX v G. X, V. Poručiteľka spísala závet a listinu o vydedení formou notárskej zápisnice pod č.k. Nz533/2012, N589/2012 dňa 19. 11.2 012 notárom JUDr. O. Y. so sídlom Y. XXXX/X, G. 1. G. listinou poručiteľka za závetných dedičov ustanovila W.. E. M. nar. XX. XX. XXXX (dcéru) na podiel 2/3-iny a vnuka G. M., nar. XX. XX. XXXX na podiel 1/3-iny. Vydedila svoju dcéru Ing. S. K. (žalobkyňu), ako aj jej právnych nástupcov. Žalobkyňa platnosť listiny o vydedení neuznala. Súd uznesením sp. zn. 16D/302/2015-59 zo dňa 04. 05. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 06. 2016, uložil Ing. S. K. (žalobkyni), aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na určenie, že dôvody na jej vydedenie matkou, poručiteľkou, uvedené v závete a v listine o vydedení nie sú dané, neexistujú. Žalobkyňa dňa 06. 06. 2016 doručila súdu žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. 1.2.Poručiteľka, E. M., spísala závet a listinu o vydedení, v ktorej celý svoj majetok a majetkové práva zanechala svojej dcére Ing. E. M. v pomere 2/3 a svojmu vnukovi G. M. v pomere 1/3. Poručiteľka v listine ďalej uviedla, že má ešte jednu dcéru Ing. S. K., ktorú touto listinou vydedila vrátane jej potomkov a to podľa § 469a písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi poručiteľke neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe a naďalej neprejavovala o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Poručiteľka potrebu pomoci pociťovala najmä po úmrtí manžela S. M., ako aj po úmrtí syna S. M.. Taktiež potrebovala pomoc najmenej tri roky pred vyhotovením notárskej zápisnice, pretože bola chorá na srdce, mala chorú ruku - zlomenú a preto potrebovala pomôcť v domácnosti ako aj pri nakupovaní. V listine uviedla, že s chorým srdcom sa chystá na operácie, je

unavená, zle sa jej dýcha a chodí, takže nutne potrebuje pomoc ďalšej osoby. Dcéra Ing. S. K., podľa pozorovania poručiteľky, neprejavovala skutočný záujem o poručiteľku tým, že sa nezaujímala o jej skutočný zdravotný stav. 1.3. Žalobkyňa tieto tvrdenia matky popierala. V priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdila, že pomoc matke poskytovala trvale a vždy, od smrti otca ešte viac. Všetky rodinné oslavy a sviatky vždy trávili ako súrodenci s rodinami spoločne s poručiteľkou v rodinnom kruhu. So sestrou sa striedali pri doprave zo E. do G. a späť. Aj po smrti syna poručiteľky (XX. XX. Z.), poručiteľke pomáhala a starala sa o ňu. Poručiteľka bývala striedavo v E. a u svojej dcéry v Y., kde sa starala o svoju vnučku od jej štyroch rokov a o jej domácnosť. Aj v tomto období sa pravidelne navštevovali. Keď bola poručiteľka v E. a potrebovala pomoc, či už počas chorôb alebo aj vtedy, keď mala zlomenú ruku, tak tam žalobkyňa vždy bola na potrebný čas, niekedy i niekoľko týždňov. V domácnosti svojej matky v E. varila, prala, upratovala, nakupovala a platila všetky nákupy. Finančne jej prispievala aj na nákup liekov a spolupodieľala sa aj na hradení ďalších poplatkov spoločne so svojou sestrou. Spolu aj s celou širokou rodinou sa 07. 04. 2012 zúčastnili na spoločnej oslave matkiných a sestriných narodenín. O tom, že poručiteľke neustále pomáhala, svedčí napr. aj to, že keď jej dňa 19. 10. 2012 telefonovala sesternica Y. N., že poručiteľka ide do nemocnice, už na druhý deň t.j. 20. 10. 2012, spolu so sestrou pricestovali do nemocnice v L. X.. Vtedy jej matka povedala, že si neželá, aby za ňou chodila do nemocnice a zakazuje jej, aby zostala v E.. Čo tým matka sledovala, vtedy nechápala. Nasledujúci deň ju sestra fyzicky napadla. Dňa 05. 11. 2012 bola už jej matka u sestry doma, v obci Y.. Vtedy poručiteľke žalobkyňa navrhla, že ju vezme na návštevu k vnukovi G. a neveste, na čo reagovala odmietavo s tým, že ju nikto nepozval. Dňa 16. 11. 2012 telefonovala svojej matke s tým, že ju jej manžel privezie v nedeľu na celý deň k ním, čo odmietla. Podľa ďalších zistení už 19. 11. 2012 spísala závet a listinu o vydedení. O matku sa starala celých 18 rokov tak, ako sa patrí. napr. päť týždňov, keď matka mala zlomenú ruku, starala sa o ňu aj keď mala problémy v roku 2012, dennodenne navštevovala matku v Nemocnici v C. a bývala pri nej počas celých návštevných hodín. Následne jej matka vyčítala, že ju v nemocnici navštevovala len preto, aby si spravila čiarku. Takýchto situácií bolo niekoľko. Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení doložila do spisu množstvo fotodokumentácie a videozáznam z udalostí, ktorých sa zúčastňovala spolu so svojou matkou (v období od 12. 04. 2008 do 27. 01. 2012). Tiež uviedla, že poručiteľka mohla nakladať so svojím majetkom počas života tak, ako uznala za vhodné. Ak jej nič nechcela dať mala to urobiť, ale nemala ponižovať ešte aj tým, že ju vydedila. 1.3. Žalovaná v prvom rade poprela tvrdenia žalobkyne, svojej sestry a uviedla, že vzťahy v ich rodine boli v podstate vždy v poriadku. To, čo viedlo ich matku k vydedeniu žalobkyne, môže len predpokladať. Matka sa zrejme k takémuto kroku odhodlala po tom, čo mala v roku 2012 srdcové problémy. Žalovaná v prvom rade chodila so svojou matkou po všetkých vyšetreniach a už vtedy sa bála, že sa nevráti z nemocnice a požiadala ju, aby zabezpečila notára. Žalovaná v prvom rade tiež potvrdila, že aj v októbri 2012 boli spoločne so sestrou za matkou v E., už vtedy však od sestry chcela, aby sa na seba neviazali a starostlivosť o matku si rozdelili. Žalovaná v prvom rade nebola osobne prítomná pri tom, keď sa spisovala notárska zápisnica. Podľa jej názoru ich matka určite vedela čo robí. V čase spisovania listiny o vydedení boli so žalobkyňou pohádané a asi mesiac spolu nekomunikovali. 1.4. Žalovaný v druhom rade uviedol, že skutočnosti uvedené v listine o vydedení žalobkyne, nie sú pravdivé. Teta, žalobkyňa, sa o babičku obetavo starala, a to aj po smrti jeho otca, často sa stretávala so žalobkyňou jednak u žalovanej, ale aj v E., pomáhala jej, keď mala zlomenú ruku, keď potrebovala babička pomoc, vždy jej ochotne pomohla. Neskôr, nevie prečo, babička tetu začala odmietať. 1.5.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 469a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.6. Súd prvej inštancie v konaní skúmal dôvody vydedenia, ku dňu zriadenia listiny o vydedení, v danom prípade ku dňu 19. 11. 2012. Dospel k záveru, že tieto dôvody neexistovali. Bolo nesporne preukázané, že vzťah žalobkyne a poručiteľky bol vzťahom dcéry s matkou, že sviatky a oslavy trávili spoločne v rodinnom kruhu, pričom tieto skutočnosti nepoprela ani žalovaná v prvom rade a ani žalovaný v druhom rade, ktorý súhlasil s tvrdeniami žalobkyne. Rovnako nebolo sporné, že aj žalobkyňa sa starala o poručiteľku, navštevovala ju aj v čase, keď bývala u žalovanej v prvom rade, vozila ju k sebe na návštevy a bývala s ňou v E., napr. aj v čase, keď mala zdravotné problémy, vtedy sa o ňu starala a viedla aj jej domácnosť. Ďalej nebolo sporné, že sa žalobkyňa spolupodieľala aj so žalovanou v prvom rade na hradení rôznych poplatkov, ktoré uhrádzali za poručiteľku v súvislosti s jej zdravotným stavom. Žalovaná v prvom rade netvrdila, že by žalobkyňa nebola prispievala poručiteľke na nákup liekov, resp. na úhradu nákupov (v čase keď sa o poručiteľku starala v E.. V konaní súd ďalej považoval za zistené, že žalobkyňa navštevovala každý deň poručiteľku v roku 2012 v čase, keď bola hospitalizovaná v Nemocnici v C. a to počas celých päť týždňov, pričom s ňou trávila všetok čas od začiatku až po koniec návštevných hodín.

Starostlivosť žalobkyne o poručiteľku potvrdili v konaní na súde prvej inštancie aj viacerí svedkovia, napr. svedkyne Y. N., E. M.. Súd prvej inštancie v konaní nezistil, že by sa žalobkyňa správala voči poručiteľke v rozpore s dobrými mravmi a nezistil ani to, že by o poručiteľku neprejavovala záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Pokiaľ poručiteľka uvádzala, že sa žalobkyňa nezaujímala o jej skutočný zdravotný stav, toto tvrdenie súd nemohol akceptovať nakoľko bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobkyňa poručiteľku navštevovala (či už doma, u sestry alebo v nemocnici), starala sa o ňu a poskytovala jej aj finančné prostriedky. Ani tvrdenie žalovanej v prvom rade (v súvislosti so vzťahom žalobkyne a poručiteľky, ktorá podľa nej zrejme očakávala, že ju žalobkyňa vezme k sebe bývať), ale ani jej ďalšie tvrdenia podľa názoru súdu prvej inštancie nenapĺňajú skutkové znaky závažnosti a trvalosti konania žalobkyne voči poručiteľke v zmysle citovaných zákonných ustanovení. 1.7.Pre posúdenie toho, či potomok trvalo neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je potrebné v každom konkrétnom prípade zisťovať a posudzovať konanie potomka i poručiteľa a u potomka tiež to, či mal reálnu možnosť o poručiteľa opravdivý záujem prejaviť a či bolo možné od neho konanie vylučujúce vydedenie vyžadovať. V prípade žalobkyne bolo nesporné, že poručiteľka po 20. 10. 2012 jej pomoc bezdôvodne odmietala a zakázala jej zostať v jej byte v E.. Následne od 05. 11. 2012 už bola poručiteľka u žalovanej v prvom rade doma v obci Y. a nakoľko žalovaná v prvom rade žalobkyňu v predchádzajúcom období fyzicky napadla (táto skutočnosť v konaní rovnako sporná nebola), v dôsledku čoho spolu nekomunikovali, súd prvej inštancie dospel k záveru, že poručiteľka svojím postojom k vzniknutej situácii t.j., že ju žalobkyňa nemohla navštíviť, sama prispela. Nemožnosť prejavovať záujem žalobkyňou o poručiteľku bol preto dôsledkom situácie, ktorá bola do istej miery vyvolaná aj samotnou poručiteľkou. Vykonaným dokazovaním sa v konaní nepotvrdili zákonné dôvody (zavinené neprejavovanie opravdivého záujmu potomkom), pre ktoré by bolo vydedenie žalobkyne platné tzn., že zákonné dôvody na jej vydedenie nie sú dané, resp. neexistujú. 1.8. Žalobkyňa mala v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100%. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná v prvom rade. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a čiastočne sa zaoberal otázkami, ktoré nie v danej veci podstatné pre rozhodnutie. Namietala, že poručiteľka u nej bývala od septembra roku 2002 až do mája 2016, od júna 2006 až do novembra 2011 poručiteľa žila v E.. Predmetom súdneho konania teda malo byť zistenie, či v uvedenom období poručiteľka bola chorá a či potrebovala pomoc a v akom rozsahu, či si mohla pomôcť sama, či bolo o poručiteľku postarané inak, či žalobkyňa o tejto potrebe vedela, v akej miere žalobkyňa poručiteľke pomoc poskytla, či poručiteľka potrebnú pomoc od žalobkyne odmietala alebo nie. Taktiež sa mal zaoberať vzťahmi žalobkyne a poručiteľky a či záujem žalobkyne o poručiteľku bol skutočný, či nebol iba formálny, predstieraný alebo účelový. Je toho názoru, že vyjadrenie poručiteľky bolo iba reakciou na predchádzajúce chovanie a pomoc, ktorú poručiteľke poskytovala ona i žalobkyňa v dobe, keď žila v E.. Ona bola zamestnaná s malým dieťaťom, žalobkyňa bola v domácnosti a starala sa iba o svojho manžela. Pokiaľ poručiteľka usúdila, že žalobkyňa ju síce občas navštevuje, ale pomoc jej neposkytuje v rozsahu, ktorý by potrebovala, že záujem o ňu nie je skutočný, tak tento názor prejavila práve v závete. 2.1. Z procesných skutočností súdu vytkla, že jasne neurčil, ktoré skutočnosti v konaní považuje za nesporné a ktoré sporné súdu a tieto otázky jasne nevyriešil. Súčasne vytkla, že nevypočul žalovaného v druhom rade a uspokojil sa iba s jeho tvrdením v písomnom vyjadrení. 2.2. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v prvom rade uviedla, že žalovaná nikdy nespochybnila predložené skutočnosti uvedené v žalobe, vrátane všetkých písomností, svedeckých výpovedí, fotodokumentácie a videonahrávky a nepreukázala ani žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci. Odvolanie preto považuje za nedôvodné.

4. Žalovaný v druhom rade k odvolaniu žalovanej v prvom rade uviedol, že odvolanie nepovažuje za účelné. O pomoci žalobkyni poručiteľke, ako člen rodiny vedel, aj keď do E. po smrti jeho otca, nechodil, nakoľko ho babička nevolala, bol s ňou, ako aj so žalobkyňou v telefonickom kontakte. K jeho neúčasti na pojednávaní uviedol, že mal vážne rodinné a zdravotné dôvody.

5. Žalovaná v prvom rade k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu, až v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že skutočnosti uvedené v žalobe, ako aj svedecké výpovede nasvedčujú nepopierateľnému faktu, že žalobkyňa sa o poručiteľku starala po dobu troch týždňov v roku 2010 a desiatich dní v roku 2011, počas pätnástich rokov poručiteľkinho života (1997-2012). Je na zváženie, či takáto pomoc je dostatočná pre človeka, ktorý má zhoršenú mobilitu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu. Ďalšia výpovedná hodnota obsahu žaloby i všetkých predložených dokumentov je založená iba na tvrdení, nie je nijak podložená a ani nedokazuje dlhodobejšiu starostlivosť a záujem zo strany žalobkyne o poručiteľku. Najväčšiu váhu má však samotná závet a listina o vydedení, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice, teda verejnej listiny. Je toho názoru, že poručiteľka mala pre vydedenie jej sestry skutočne vážne dôvody, aby mala istotou, že sa jej vôľa po smrti naplní, volila formu notárskej zápisnice.

6. V ďalších vyjadreniach strany sporu uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli predmetnom predchádzajúcich vyjadrení.

7.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej v prvom rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v prvom rade nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.1.Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalovanou v prvom rade, namietanými dôvodmi, uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalobcom namietané procesné dôvody, spočívajúce v neurčení, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré nie, nie je procesným pochybením, majúcim za následok nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Procesné pochybenie, resp. procesná vada konania, nebola odvolacím súdom zistená.

7.1. Súd prvej inštancie v danej veci uvedené kritéria, splnenie ktorých je potrebné na konštatovanie, že rozsudok je preskúmateľný, dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje všetky podstatné skutočnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 220 CSP. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vyporiadal s tvrdeniami strán sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy, ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné.

8. Odvolací súd, podrobiac prieskumnej činnosti tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, vo svetle dôvodov uvedených v podanom odvolaní žalovanej v prvom rade

a dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie, jednoznačne dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovanej v prvom rade a o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že vydedenie podľa § 469a Občianskeho zákonníka je prejavom poručiteľovej vôle, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Listina o vydedení musí byť písomná, musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti, predovšetkým určitosť a jasnosť dôvodu vydedenia. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou. Existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivé prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada, ak ju poručiteľ nezobral do úvahy. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi ako dôvod vydedenia nastáva za podmienky, ak takáto pomoc bola naozaj potrebná a ak takéto konanie možno posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej miery vyvolaný samotným poručiteľom; neposkytnutie pomoci nemôže byť dôvodom vydedenia, ak poručiteľ potrebnú pomoc výslovne odmietal. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/173/1996).

10.Aplikujúc v danej veci tieto závery, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že poručiteľka vymedzila v listine o vydedení dôvod, a to: „...že v čase choroby, pri zlomenine ruky niekoľko mesiacov potrebovala pomoc, najmä v domácnosti a pri nakupovaní a vzhľadom na choré srdce potrebu ďalšiu pomoc. Neprejavenie skutočného záujmu spočíva v tom, že dcéra sa nezaujímala a nezaujíma o jej skutočný zdravotný stav“. Takto vymedzený dôvod na jednej strane je určitý a jasný, na druhej strane však z vykonaného dokazovania nespochybniteľne vyplynulo, že nie je pravdivý. Tak z výsluchu svedkov, ale aj žalovaného v druhom rade, ako z listín predložených žalobkyňou vyplynulo, že počas choroby, zlomeniny ruky sa o poručiteľku riadne zaujímala, poskytovala jej potrebnú pomoc v domácnosti, pri nakupovaní, navštevovala ju v nemocnici. Až na základe odmietavého postoja poručiteľky, ktorá jej jasne povedala, že si neželá, aby ju ďalšej navštevovala, odmietala jej akúkoľvek ponúknutú pomoc, žalobkyňa s návštevami poručiteľky prestala. Pomoc žalobkyne poručiteľke počas doby, keď mala zlomenú ruku, nespochybnila ani žalovaná v prvom rade, naopak túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila. Na základe takto zisteného skutkového stavu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobkyňa správala voči poručiteľke v rozpore s dobrými mravmi a že by o poručiteľku neprejavovala riadny záujem. Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami a námietkami žalovanej v prvom rade riadne v napadnutom rozsudku vyporiadal, riadne svoje úvahy odôvodnil, preto odvolací súd sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil. Zároveň súd prvej inštancie aj riadne napadnutý rozsudok odôvodnil, preto odvolací súd ďalej na toto odôvodnenie iba poukazuje.

11. Podľa § 387 ods. 3 je odvolací súd povinný v rozhodnutí sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Žalovaná v prvom rade v danej veci v podanom odvolaní namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal zistením, či v rokoch 2006 až 2011 poručiteľka bola chorá a potrebovala pomoc a v akej miere, či poručiteľka v dôsledku svojho zdravotného stavu svojim vlastným úsilím a svojimi zdrojmi si mohla pomôcť sama, či bolo poručiteľku postarané inak, či žalobkyňa o tejto potrebe vedela a mala možnosť poručiteľke potrebnú pomoc poskytnúť, v akej miere žalobkyňa poručiteľke pomoc poskytla, pokiaľ bola nečinná, čo bolo príčinnou nečinnosti a ako dlho táto príčina trvala, či poručiteľka potrebnú pomoc od žalobkyne odmietala, či neodmietala v apríli 2012. 12.1. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovanej v prvom rade iba dodáva, že touto námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie, ktorý ju v napadnutom rozsudku aj riadne vyhodnotil. Uviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru o neopodstatnenosti dôvodov vydedenia, zaoberal sa zdravotným stavom poručiteľky a vyhodnotil, že správanie sa žalobkyne jednoznačne nebolo v rozpore s dobrými mravmi a nebolo dôvodom na jej vydedenie. Odvolací súd, preto poukazujúc na dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, vyhodnotil námietku žalovanej v prvom rade ako nedôvodnú a účelovú. 12.2. Žalovaná v prvom rade ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal dlhodobými vzťahmi žalobkyne a poručiteľky, či záujem žalobkyne o poručiteľku bol skutočný alebo len predstieraný, formálny. Odvolací súd aj túto námietku žalovanej v prvom rade vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami riadne zaoberal, v napadnutom rozhodnutí ich vyhodnotil

a zdôvodnil. Návštevy poručiteľky žalobkyňou a jej pomoc poručiteľke nespochybnila ani samotná žalovaná v prvom rade, ani žalovaný v druhom rade, naopak výpoveďami svedkov, lekárov a listinnými dôkazmi bol jednoznačne preukázaný skutočný záujem žalobkyne o poručiteľku, ako svoju matku. 12.3. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 50/2004). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 46/2005). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 76/07). Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces, neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce. Túto zásadu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dodržal. 12.4. Odvolací súd záverom k námietkam žalovanej v prvom rade v podanom odvolaní iba dodáva, že bola to práve žalobkyňa, ktorá súdu prvej inštancie predložila veľké množstvo dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, jej tvrdenia boli preukázané i svedeckými výpoveďami, kým na druhej strane žalovaná v prvom rade, svoje námietky a tvrdenia nepodložila žiadnymi právne relevantnými dôkazmi. Aj z tohto pohľadu je napadnutý rozsudok nevyhnutné ako vecne správny potvrdiť.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v prvom rade a žalovanému v druhom rade v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .