Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-29-2018.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom: Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199 zast.: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - C., o zaplatenie 260 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 260 EUR a úroky z omeškania 5,05% ročne zo sumy 260 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 260 EUR s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570287252, ktorú so žalovaným dňa 10.01.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava. Žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 500 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 45 týždenných splátkach. Žalobca dňa 10.01.2014 uzavrel so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby sumu vo výške 257,50 EUR. Spolu sa tak žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 883,26 EUR v 45 týždenných splátkach po 19,63 EUR. Žalovaný svoje povinnosti riadne nesplnil a z úveru uhradil len 240 EUR. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca požadoval od žalovaného iba istinu vo výške 260 EUR, t.j. si neuplatnil zmluvné úroky ani ďalšie poplatky.
2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570287252 zo dňa 10.01.2014, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 10.01.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, Výpis splátok a úhrad, Predžalobná výzva zo dňa 05.10.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 570287252 zo dňa 10.01.2014, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 10.01.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, Výpis splátok a úhrad, Predžalobná výzva zo dňa 05.10.2017.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani rozporované, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 10.01.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 EUR. Žalovaný
sa zaviazal splácať úver v pravidelných 45 týždenných splátkach po 13,91 EUR, pričom prvá splátka bola splatná siedmy kalendárny deň po poskytnutí úveru. Ročná úroková sadzba bola stanovená 22,9 %, priemerná hodnota RPMN 50,91 %, RPMN 69,48 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená na 625,76 EUR. Dňa 10.01.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému pravidelnú službu, t.j. osobné prevzatie peňažnej hotovosti na úhradu úveru za odplatu vo výške 257,50 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 45 týždenných splátkach po 5,72 EUR. Žalovaný doposiaľ uhradil 240 EUR. Žalobca si žalobou uplatnil iba istinu vo výške 260 EUR, t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovaným uhradenou sumou bez zmluvných úrokov a ďalších poplatkov.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
8. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 500 EUR. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnil. Žalobca si v tomto konaní uplatnil istinu vo výške 260 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom úhrad celkových splátok žalovaným (500 EUR - 240 EUR), preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením priznanej istiny, vznikol žalobcovi podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 17.12.2016, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 17.12.2016, ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 5,05% ročne (5 percentuálnych bodov plus 0,05% ako základná úroková sadzba ECB).
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).