Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zastúpený: Advokátska kancelária Squire Patton Boggs s.r.o., so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 35 874 953, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 37 994 018, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik, v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, o vylúčenie majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Vzájomná žaloba zo dňa 12.1.2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia sa vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2016 domáha vylúčenia majetku:

A. Transformátor, TR1 ŠKODA, r. v.:1981, 40 kWh,

B. Stavbu rozvodne bez súpisného čísla, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX nachádzajúca sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U., ktorá je postavená na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádzajúcich sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U.,

C. 110 kV rozvodňu pozostávajúcu z a) 23 ks odpojovačov, b) 7 ks výkonných vypínačov 110 kV, c) 1 ks transformátora,

D. 22 kV rozvodňu pozostávajúcu z a) 64 ks odpojovačov,

b) 20 ks vývodových odpojovačov, c) 25 ks výkonových odpojovačov d) 40 ks kopiek,

zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik.

2. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 19.10.2016 mu bol doručený list žalovaného zo dňa 14.10.2016 označený ako „Výzva na podanie žaloby o vylúčenie majetku zapísaného do súpisu voči správcovi, v zmysle ustanovenia § 78 ods. 2, z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii“, ktorou žalovaný, ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní od doručenia Výzvy na podanie žaloby (t.j. do 18.11.2016) uplatnil svoje právo na súde žalobou podanou proti žalovanému o vylúčenie majetku špecifikovaného vyššie. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa považuje za výlučného a jediného vlastníka elektroenergetických stavieb a zariadení, týmto podáva túto vylučovaciu žalobu. Elektroenergetické stavby a zariadenia nadobudol do svojho vlastníctva právny predchodca žalobcu Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, IČO: 00 152 153, na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 uzavretej medzi Západoslovenskými energetickými závodmi, štátny podnik ako kupujúcim a spoločnosťou TAZ SIPOX spol. s r.o., ako predávajúcim. Od nadobudnutia Elektroenergetických stavieb a zariadení na základe Zmluvy o predaji časti podniku sa Elektroenergetické stavby a zariadenia stali súčasťou regionálnej distribučnej sústavy prevádzkovanej Západoslovenskými energetickými závodmi, štátny podnik. Západoslovenské energetické závody, štátny podnik prevádzkovali Elektroenergetické stavby a zariadenia ako súčasť Regionálnej distribučnej sústavy, a to bez akýchkoľvek pochybností o ich vlastníckom. Západoslovenské energetické závody, štátny podnik boli preto po celý čas trvania ich vlastníckeho práva v dobrej viere, že im vlastnícke právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam patrí, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Západoslovenské energetické závody, štátny podnik nemali ani nemohli mať žiadnu pochybnosť o tom, že Elektroenergetické stavby a zariadenia v čase uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku patrili spoločnosti TAZ SIPOX spol. s r.o. a že Zmluva o predaji časti podniku nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou uvádzanou vo Výzve na podanie žaloby. Rozhodnutím č. 96/2001 Ministra hospodárstva Slovenskej republiky číslo 4278/2001-1000-010 zo dňa 15.10.2001 boli Západoslovenské energetické závody, štátny podnik zrušené bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (aj neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik, prešli na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý dňa 1.11.2001 vložil tento majetok, ktorého súčasťou bola aj Regionálna distribučná s, a teda aj Elektroenergetické stavby a zariadenia do spoločnosti Západoslovenská energetika a.s.. Na základe Vkladu majetku Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik sa spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. stala výlučným vlastníkom Regionálnej distribučnej sústavy a teda aj Elektroenergetických stavieb a zariadení. Od nadobudnutia Elektroenergetických stavieb a zariadení na základe Vkladu majetku Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. prevádzkovala Elektroenergetické stavby a zariadenia ako súčasť Regionálnej distribučnej sústavy, a to bez akýchkoľvek pochybností o jej vlastníckom práve k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam. Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. bola preto po celý čas trvania jej vlastníckeho práva k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam patrí, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. nemala ani nemohla mať žiadnu pochybnosť o tom, že Elektroenergetické stavby a zariadenia v čase Vkladu majetku Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik patria Fondu národného majetku Slovenskej republiky, resp. že pred tým patrili Západoslovenským energetickým závodom, štátny podnik, a že Vklad majetku Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik, Rozhodnutie o privatizácii a Rozhodnutie o zrušení nie sú postihnuté absolútnou neplatnosťou uvádzanou vo Výzve na podanie žaloby. Na základe Zmluvy o vklade časti podniku uzavretej dňa 31.5.2007 medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom bol vklad časti podniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. predstavujúcej samostatný organizačný útvar spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako vkladateľa pod názvom „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“, ktorej súčasťou bola aj Regionálna distribučná s a teda aj Elektroenergetické stavby a zariadenia (ďalej len „Zmluva o vklade časti podniku“), bola Regionálna distribučná s a teda aj Elektroenergetické stavby a zariadenia, vložené s účinnosťou odo dňa 1.7.2017 do spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.. Na základe Zmluvy o vklade časti podniku sa žalobca stal výlučným vlastníkom Regionálnej distribučnej sústavy a teda aj Elektroenergetických stavieb a zariadení. Od

nadobudnutia Elektroenergetických stavieb a zariadení na základe Zmluvy o vklade časti podniku žalobca prevádzkuje Elektroenergetické stavby a zariadenia ako súčasť Regionálnej distribučnej sústavy, a to bez akýchkoľvek pochybností o jej vlastníckom práve k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam. Žalobca je preto po celý čas v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam patrí, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Žalobca nemá, nemal, a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že Elektroenergetické stavby a zariadenia v čase ich vkladu do žalobcu patrili spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., resp. že pred tým patrili Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Západoslovenským energetickým závodom, štátny podnik, a že Zmluva o vklade časti podniku nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou uvádzanou vo Výzve na podanie žaloby. Ak by sa aj preukázalo, že tvrdenia uvádzané vo Výzve, v zmysle ktorých sú predchádzajúce prevody postihnuté absolútnou neplatnosťou, správne, táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na vlastnícke právo žalobcu. Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Fond národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., ako aj spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. nemali po celý čas od nadobudnutia Elektroenergetických stavieb a zariadení akékoľvek pochybnosti o ich vlastníckom práve k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam, pričom boli po celý čas v dobrej viere, že im vlastnícke právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam patrí. Nemali teda, ani nemohli mať žiadnu pochybnosť o tom, že právny titul, na základe ktorého Elektroenergetické stavby a zariadenia nadobudli nie je postihnutý jeho absolútnou neplatnosťou. Uvedený stav nepretržite trvá odo dňa nadobudnutia Elektroenergetických stavieb a zariadení na základe Zmluvy o predaji časti podniku, t.j. odo dňa 4.5.1998, čo je viac ako 18 rokov. Ďalej žalobca uviedol, že po celý čas vlastníctva Budovy rozvodne za túto riadne platí daň z nehnuteľností, vedie v účtovnej a majetkovej evidencii, o zariadenia sa riadne stará, prevádzkuje ich ako súčasť Regionálnej distribučnej sústavy, vykonáva na nich pravidelné prehliadky a skúšky a zabezpečujú ich opravy, úpravy, rekonštrukcie a modernizácie. Niet pochýb o tom, že Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Fond národného majetku Slovenskej republiky, spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., ako aj spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. boli a žalobca stále je oprávneným držiteľom Elektroenergetických stavieb a zariadení, a to nepretržite po dobu predpokladanú § 134 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníckeho práva k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam vydržaním, a to tak k hnuteľným veciam ako aj k nehnuteľným veciam tvoriacim Elektroenergetické stavby a zariadenia. Žalobca je aj vlastníkom pozemkov, na ktorých sú Elektroenergetické stavby a zariadenia umiestnené, a to konkrétne pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX, XXXX/XX, XXXX/X (v spoluvlastníctve). Pozemok 1 a Pozemok 2 nadobudli Západoslovenské energetické závody, štátny podnik do svojho vlastníctva na základe Zmluvy o predaji časti podniku, pričom tieto následne prešli na žalobcu rovnakým spôsobom, ako na neho prešli samotné Elektroenergetické stavby a zariadenia. Žalobca je výlučným vlastníkom Elektroenergetických stavieb a zariadení, a teda tu nie je žiaden právne relevantný dôvod na zápis Elektroenergetických stavieb a zariadení do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.1.2017 (č.l. 205 spisu) uviedol, že všetky prevody/prechody vlastníckeho práva z úpadcu súpisovým zložkám, ktoré sú predmetom žaloby (Transformátor TR1 ŠKODA, r.v.: 1981,40kWh, stavba rozvodne, 110 kV rozvodňa, 22 kV rozvodňa) sú sankcionované absolútnou neplatnosťou a vlastníkom stavby rozvodne a technológií je žalovaný. Výstavba Stavby rozvodne bola povolená rozhodnutím Odboru výstavby a VH MsNV v Trnave č. j. výst. 2217/79/Mlj zo dňa 2.5.1979. Stavebníkom boli Trnavské automobilové závody, národný podnik Trnava, právny predchodca žalovaného. Dňa 25.3.1985 vydal Odbor výstavby a VH MsNV v Trnave kolaudačné rozhodnutie č. j. výst. 44/1985/K-81, ktorým bolo udelené povolenie stavebníkovi Trnavské automobilové závody, národný podnik Trnava na užívanie stavby. Dňa 20.6.1990 došlo na základe zakladacej zmluvy ministra hutníctva, strojárenstva a elektrotechniky ČSFR pod č. 54/1990 k založeniu úpadcu. Dňa 11.4.1992 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu úpadcu podľa ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Podstatnou obsahovou náležitosťou privatizačného projektu štátneho podniku je v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ presné vymedzenie majetku určeného na privatizáciu v špecifikácii majetku. Výkazom zmien 13/95 došlo na základe geometrického plánu č. 222593/2.2.12-1/94-2 k zmene katastrálnej hranice z katastrálneho územia Q. na katastrálne územie U. a k prečíslovaniu parciel č. XXXXX/XX, XXXXX/X a XXXXX/XX na ktorých stála Stavba rozvodňa na nové parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX, na ktorých stojí v súčasnosti. Predmetom privatizácie podľa Rozhodnutia č. 329/92 o schválení privatizačného projektu úpadcu zo dňa 11.4.1992 neboli Stavba rozvodňa a Technológie, ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku v súlade s platnými ustanoveniami ZoŠP, pretože Stavba rozvodňa a Technológie, ktoré sú predmetom

tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani v špecifikáciách nehnuteľností ako majetku určeného na privatizáciu. Vymedzenie Stavby rozvodne nachádzajúce sa v I. špecifikácii nehnuteľností je zmätočné a nepresné s prihliadnutím na označenie nesprávneho parcelného čísla a z toho dôvodu nemožno popis nehnuteľnosti v špecifikácii na základe identifikačných znakov stotožňovať so Stavbou- rozvodňa a jej Technológiami, ktoré sú predmetom tohto sporu. Dňa 19.9.2012 žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností preukazujúcich osobu stavebníka Stavby rozvodne zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu stavbu- rozvodňa, patriacu do majetku úpadcu bez súp. č., obec U. F. H., okres: Q., katastrálne územie: U., zapísaná na LV č. XXXX vydanom Správou katastra Q., ktorá je postavená na parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX, zapísaná na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/X, so spornou poznámkou v prospech Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Súpis predmetného majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. OV XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX. Dôvodom sporného zápisu bola skutočnosť, že MH SR je zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník stavby rozvodňa. Dňa 23.11.2012 žalovaný vyzval MH SR ako osobu, v prospech ktorej svedčia sporné zápisy v zmysle ust. § 78 na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k Stavbe rozvodňa. MH SR na túto výzvu nereagovalo. Dňa 31.5.2013 Správca zaslal výzvu pre MH SR na podanie vylučovacej žaloby, ktorá bola MH SR doručená dňa 3.6.2013. Dňa 1.7.2013 uplynula prekluzívna lehota na podanie vylučovacej žaloby v zmysle ust. § 78 ods. 3 ZRK. Žalobca bez ohľadu na skutočnosť, že na LV č. XXXX je ako vlastník zapísaný MH SR si začal ku stavbe rozvodňa a k jej Technológii uplatňovať sporné právo. Dňa 28.7.2016 žalovaný zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu so spornou poznámkou svedčiacou v prospech žalobcu majetok, ktorý je predmetom konania. Občiansky zákonník v ustanovení § 120 ods. 1 definuje súčasť veci: „Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila." Technologické zariadenie rozvodne je rozhodovacou činnosťou českých súdov považované za súčasť veci. Žalovaný poukázal na rozhodnutia R (ČR) 81/2004 a NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 2452/98. V zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uvedenej judikatúry je Technológia rozvodne považovaná za vec, ktorá je funkčne spojená so Stavbou rozvodne a tvorí tak jej neoddeliteľnú súčasť. Súpis predmetného majetku bol zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. OV XXX/XXXX zo dňa 2.8.2016. Dňa 28.7.2016 žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie vlastníckeho práva k stavbe rozvodne a Technológii. Dňa 2.9.2016 bolo žalovanému zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k výzve. Obsahom vyjadrenia bolo preukazovanie vlastníckeho práva k stavbe rozvodňa na základe nadobúdacieho titulu, ktorým bola zmluva o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998, ktorú nadobudol žalobca prostredníctvom svojho právneho predchodcu Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, od spoločnosti TAZ SIPOX spol. s.r.o., a tiež argumentuje dobromyseľnosťou a žalobca nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu nepovažoval za dostatočné na vylúčenie stavby rozvodne a jej Technológie zo súpisu všeobecnej podstaty. Argumentácia žalobcu v žalobe ku skutočnosti, že mu patrí vlastnícke právo k stavbe rozvodňa a k Technológii v žalobe sa opiera o dva spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva a to nadobudnutie vlastníckeho práva titulom privatizácie úpadcu, vklad do základného imania spoločnosti TAZ, a.s., zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 a následne privatizácie Západoslovenských energetických závodov, š.p. alternatívne, v prípade nenadobudnutia vlastníckeho práva žalobca uvádza spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe rozvodňa a k Technológii na základe privatizácie žalovaný uviedol, že dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu. Podstatnou obsahovou náležitosťou privatizačného projektu štátneho podniku je v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. a) ZoPPMŠ je vymedzenie (určenie) majetku určeného na privatizáciu v špecifikácii majetku. Predmetom privatizácie neboli stavba rozvodňa a technológie, pretože neboli vymedzené v Rozhodnutí č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu ani v špecifikáciách nehnuteľností ako majetku určeného na privatizáciu. Vymedzenie stavby rozvodne nachádzajúce sa v I. špecifikácii nehnuteľností je zmätočné a nepresné s prihliadnutím na označenie nesprávneho parcelného čísla a z toho dôvodu nemožno popis nehnuteľnosti v špecifikácii na základe identifikačných znakov stotožňovať so Stavbou rozvodňa a jej Technológiami, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v žiadnom prípade nemohlo byť toto rozhodnutie a špecifikácia právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech FNM SR k Stavbe rozvodňa a Technológie. Na základe týchto skutočností je preukázané, že FNM SR nenadobudol vlastnícke právo k Stavbe rozvodňa a Technológie. Dňa 29.4.1992 bola do Obchodného registra zapísaná spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. Zakladateľom tejto obchodnej spoločnosti bol FNM SR. V roku 1995 bola Stavba rozvodňa zapísaná na LV č. XXXX, vlastník Q., a.s., IČO: XX XXX XXX, na základe vkladu majetku FNM SR do základného imania spoločnosti TAZ, a.s., v rozpore s Rozhodnutím č. 329/92 zo dňa 11.4.1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu. Dňa 15.9.2007 došlo k zániku spoločnosti TAZ, a.s.,

na základe výmazu spoločnosti z obchodného registra. Dňa 1.2.1996 bola do Obchodného registra zapísaná spoločnosť TAZ spol. s.r.o. (neskôr zmena obchodného mena na TAZ SIPOX spol. s r.o., pozn. spoločnosť TAZ spol. s r.o., bola založená zakladateľom - TAZ a.s.). V roku 1996 bola Rozvodňa zapísaná na LV č. XXXX, keď bola spolu s ďalšími nehnuteľnosťami vložená ako vklad do základného imania spoločnosti TAZ spol. s r.o.. Napriek skutočnostiam uvedeným vyššie došlo k zápisu stavby rozvodňa a Technológie v prospech vlastníka TAZ, a.s. a neskôr TAZ SIPOX spol. s r.o.. Dňa 4.5.1998 došlo k uzavretiu Zmluvy o predaji časti podniku medzi TAZ SIPOX spol. s r.o., na strane predávajúceho a kupujúcim Západoslovenské energetické závody, š.p.. Žalobca odvodzuje vlastnícke právo k stavbe rozvodňa a k jej Technológii práve od tejto zmluvy o predaji časti podniku. Žalovaný uviedol, že stavba rozvodňa a Technológia nie je predmetnom tejto zmluvy, v predmetnej zmluve nie sú výslovne uvedené. Zmluva o predaji časti podniku je v čl. 1 bod 1 neplatným právnym úkonom, pretože predmet prevodu, v tomto prípade Stavba rozvodňa a jej Technológia je vymedzený neurčito a nezrozumiteľne. Pri vymedzení predmetu prevodu v prípade, ak je predmetom prevodu stavba je potrebné, aby bola vymedzená individuálne na základe nasledovných znakov ako samotné označenie že ide o stavbu, zapísanú na č. LV, súp. č., obec, okres, katastrálne územie. Zmluva o predaji časti podniku neobsahuje ani jeden z týchto identifikačných znakov a preto je potrebné považovať zmluvu v tejto časti za neplatný právny úkon. V zmysle zásady „nemo plus iuris“ spoločnosť TAZ SIPOX spol. s r.o., nemohla na základe vyššie uvedených skutočností na Západoslovenské energetické závody, š.p. preniesť viac práv, než mala sama, keďže Stavbu- rozvodňa a jej Technológie nenadobudol jej predchodca spoločnosť TAZ, a.s., z dôvodu, že predmetný majetok nebol vymedzený v Privatizačnom projekte Úpadcu a teda nebol určený na privatizáciu. Dňa 20.6.2001 vydala vláda Slovenskej republiky rozhodnutie č 569/2001 o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody, štátny podnik. Rozhodnutím sa určil privatizačný projekt, vedený v evidencii Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod č. 2263. Dňa 15.10.2001 MH SR vydalo rozhodnutie č. 96/2001, č. 4278/001-1000-010, ktorým došlo k zrušeniu Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik. Dňa 15.10.2001 došlo k vzniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s.. Na základe tvrdení žalobcu malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k Stavbe rozvodňa a jej Technológii na základe vkladu FNM SR do základného imania Západoslovenská energetika, a.s.. Žalovaný nahliadal do Privatizačného projektu Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik a nesúhlasí s tvrdením žalobcu o skutočnosti, že FNM SR vložil do základného imania spoločnosti majetok Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik, ktorého súčasťou bola aj Stavba rozvodne a Technológia. Z nahliadnutia do Privatizačného projektu má žalovaný za to, že na základe dokumentu - špecifikácia nehnuteľností vkladaných do obchodnej spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., uloženého v spise č. 11 , str. 15/36 a 16/36 vyplýva, že Stavba rozvodne nebola súčasťou špecifikácie nehnuteľností vkladaných do obchodnej spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. v rámci privatizačného projektu. Skutočnosť, že stavba rozvodne nebola predmetom privatizácie preukazuje aj privatizačný projekt v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, kde sú na str. 15/36 a 16/36 vymedzené iba pozemky pod položkami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. S prihliadnutím na skutočnosť, že stavba rozvodne nebola zahrnutá do špecifikácie nehnuteľností vkladaných do Západoslovenská energetika, a.s., nedošlo ani k prechodu vlastníckeho práva k stavbe rozvodne a Technológii od úpadcu na FNM SR. Dňa 1.11.2001 vydal Okresný úrad v Q., katastrálny odbor rozhodnutie č. V XXXX/XX, podstatou ktorého bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo strany FNM SR do spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. predmetom vkladu vlastníckeho práva do spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. stavba rozvodne nebola. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku od Fondu na novozaloženú obchodnú spoločnosť v súlade s uvedeným v prípade, ak určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom predmetom privatizácie nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva. V danom prípade nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k Stavbe rozvodňa a Technológie z dôvodu priameho rozporu tohto prechodu s Privatizačným projektom a Uznesením, ktorých predmetom nebol prechod/prevod Stavby- rozvodňa a Technológia od Úpadcu na FNM SR a následné prevody/prechody vlastníckeho práva na ďalšie osoby. Prechod/prevod vlastníckeho práva k Stavbe- rozvodňa je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s platnými ustanoveniami § 1 (vecná pôsobnosť zákona o veľkej privatizácii), ust. § 5 (zákonné podmienky prevodu majetku štátu v rámci veľkej privatizácie), ust. § 6 ods. 1 písm. a (obsahová náležitosť privatizačného projektu- určenie majetku), ďalej ust. § 11 ods. 2 prechod vlastníckeho práva k majetku

štátu na FNM SR) s platnými ustanoveniami OZ. Dňa 1.4.2002 správa katastra Q. vydala rozhodnutie X XXX/XX, ktorým došlo k zrušeniu stavby rozvodňa, zapísanej na parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX na LV č. XXXX vo vlastníctve TAZ SIPOX spol. s r.o., a tiež k jej zrušeniu z LV č. XXXX, kde je ako vlastník zapísaný Západoslovenská energetika, a.s., z dôvodu jej duplicitného zápisu a zapisuje ju do vlastníctva Západoslovenské energetické závody, š.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia X XXX/XX vyplýva, že Stavba rozvodňa a Technológie neboli predmetom vkladu do spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s.. Dňa 2.7.2003 katastrálny úrad Q. vydal rozhodnutie- Xo X/XXXX, predmetom ktorého bolo, že dochádza k zrušeniu zápisu Stavby rozvodne na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX vo vlastníctve TAZ SIPOX spol. s r.o., a Stavba rozvodňa bude zapísaná na nový LV do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik. V odôvodnení katastrálny úrad uvádza, že Stavba rozvodne nebola predmetom vkladu do základného imania spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Ďalej sa katastrálny úrad zaoberal tiež náležitosťami zmluvy o predaji podniku a konštatuje, že predmet prevodu nebol dostatočne špecifikovaný, nebolo uvedené že ide o stavbu rozvodňa a parc. č., na ktorých je postavená. Stavba rozvodne nebola ani súčasťou špecifikácie privatizovaného majetku a nemôže byť preto zapísaná v prospech vlastníka Západoslovenská energetika, a.s.. Dňa 2.2.2007 vydalo Ministerstvo hospodárstva SR Osvedčenie o správe majetku č. 8/2007, v ktorom konštatuje, že stavba XXX, rozvodňa na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/X a XXXX netvorila majetkovú podstatu privatizovaného subjektu žiadneho štátneho podniku. Stavba rozvodne je v súčasnosti zapísaná na LV. č. XXXX, kat. úz. U., vlastník: J. republika, v správe MH SR. C. 31.5.2007 na základe zmluvy o vklade časti podniku, ktorú uzavrela spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. a spoločnosť žalobcu na strane nadobúdateľa došlo podľa tvrdení žalobcu k vkladu rozvodne ako nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť žalobcu podľa jeho tvrdení stala výlučným vlastníkom stavby rozvodňa a Technológie. Dňa 14.5.2008 Západoslovenská energetika, a.s. vložila ako vklad do základného imania spoločnosti ZSE distribúcia, a.s., (neskôr došlo k zmene obchodného mena na žalobcu) majetok vymedzený v prílohe č. 22. Obsahom tejto prílohy však nie je Stavba rozvodňa ani jej Technológia. Z toho dôvodu sa Žalobca nemôže dovolávať svojej dobromyseľnosti v tom, že nadobudol Stavbu rozvodňa a jej Technológiu do vlastníctva. Tvrdenie, že žalobca je po celý čas v dobrej viere, že mu vlastnícke právo k stavbe rozvodňa patrí a že Žalobca nemal ani nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že Rozvodňa patrí spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., resp. že pred tým patrila FNM SR je nepravdivé. Nepravdivosť tvrdenia preukazuje Privatizačný projekt a špecifikácia nehnuteľností vkladaných do Západoslovenská energetika, a.s., z ktorých jednoznačne vyplýva, že stavba rozvodňa a jej Technológie netvorili súčasť Privatizačného projektu. Následne tak ako ani Západoslovenská energetika, a.s. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe rozvodňa a Technológie a z toho dôvodu nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani žalobca. Ďalší právny titul, z ktorého žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k stavbe rozvodňa a jej Technológie je vydržanie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 134 OZ. Podľa právneho názoru Žalobcu, Žalovaný sa nemôže dovolávať na dobromyseľnosť svojho právneho predchodcu, ktorým bola Západoslovenská energetika a.s. ako aj spoločnosti TAZ SIPOX spol. s r.o.. TAZ SIPOX spol. s r.o., nikdy vlastnícke právo k Stavbe rozvodňa a k jej Technológii nenadobudla, keďže predmetný majetok nebol predmetom privatizácie a následne nemohli byť premetom vkladu zo strany FNM SR do základného imania TAZ, a.s., ktorá bola právnym predchodcom TAZ SIPOX spol. s r.o.. Západoslovenská energetika, a.s., nebol dobromyseľným držiteľom Stavby rozvodňa vrátane jej Technológií vzhľadom na skutočnosti, že správa katastra Q. vydala v roku 2002 a 2003 rozhodnutie č. N a rozhodnutie č. Xo X/XXXX, ktorými došlo k zrušeniu stavby rozvodňa, zapísanej na parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX na LV č. XXXX vo vlastníctve TAZ SIPOX spol. s r.o., IČO: 34 134 107 a tiež k jej zrušeniu z LV č. XXXX, kde je ako vlastník zapísaný Západoslovenská energetika, a.s. z dôvodu jej duplicitného zápisu a zapisuje ju do vlastníctva Západoslovenské energetické závody, š.p. Obidve rozhodnutia boli riadne doručené Západoslovenská energetika a.s.. Dňa 31.5.2007 na základe zmluvy o vklade časti podniku, ktorú uzavrela spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. a spoločnosť žalobcu na strane nadobúdateľa došlo podľa tvrdení žalobcu k vkladu Stavby rozvodňa vrátane Technológie ako nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť žalobcu podľa jeho tvrdení stala výlučným vlastníkom stavby rozvodňa a Technológie. Žalobca argumentuje tým, že je dobromyseľný nadobúdateľ, avšak vlastnícke právo k Stavbe rozvodňa a jej Technológii do dnešného dňa žalobca nenadobudol vzhľadom k tomu, že k uplynutiu desaťročnej lehoty na vydržanie ešte nedošlo. Žalobca nikdy nebol ako vlastník Stavby rozvodňa a jej Technológií zapísaný na LV, tak isto ani jeho predchodca Západoslovenská energetika a.s.. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je oprávneným vlastníkom Stavby rozvodňa a jej Technológie žalobca a preto žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že stavbu rozvodňa a jej Technológie užíva Žalobca preukázateľným spôsobom napriek tomu, že neexistuje akéhokoľvek právny titul, ktorý by na užívanie Stavby rozvodňa a jej Technológie žalobcu oprávňoval, žalovaný týmto podaním uplatnil vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby rozvodňa a jej technológie .

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.4.2017 (č.l. 437 spisu) uviedol, že je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zabezpečuje prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré tvoria územia Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja ako právny nástupca spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. so sídlom na základe Zmluvy o vklade časti podniku uzatvorenej zo dňa 31.5.2007, ktorej predmetom bol vklad časti podniku predstavujúcej samostatný organizačný útvar spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako vkladateľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojitosti s § 487 Obchodného zákonníka pod názvom „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ a tvoriaci samostatnú časť podniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie Regionálnej distribučnej sústavy a je tvorená vecami, právami a inými majetkovými hodnotami, záväzkami a zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi najmä na výkon činnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Elektroenergetické stavby a zariadenia sú pripojené do Regionálnej distribučnej sústavy a tvoria jej súčasť. Výstavba Elektroenergetických stavieb a zariadení bola povolená stavebným povolením vydaným MESTSKÝM NÁRODNÝM VÝBOROM - ODBOROM VÝSTAVBY A VH pod číslom č.j. Výst. 2217/79/Mljzo dňa 02.05.1979. Užívanie Elektroenergetických stavieb a zariadení bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným MESTSKÝM NÁRODNÝM VÝBOROM - ODBOROM VÝSTAVBY A VH pod číslom č.j. Výst. 44/1985/K-81 zo dňa 25.3.1985. Z Kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že nimi boli povolené dva stavebné objekty, a to stavba, ktorá je v Kolaudačnom rozhodnutí označená ako „SO 27 - rozvodňa 110 kV“ a stavba, ktorá je v Kolaudačnom rozhodnutí označená ako „SO 28 - rozvodňa 22 kV“. Rozvodňu 110 kW tvorili Transformátor a Technologické zariadenia110 kV a Rozvodňu 22 kW tvorili Stavba rozvodne a Technologické zariadenia 22 kV. Rozvodňa 110 kW (Transformátor a Technologické zariadenia110 kV) a Rozvodňa 22 kW (Stavba rozvodne a Technologické zariadenia 22 kV), t.j. Elektroenergetické stavby a zariadenia predstavujú spoločne tzv. elektrickú stanicu. Elektrická stanica je pripojená do Regionálnej distribučnej sústavy a tvorí jej súčasť (ide o zhodné tvrdenie žalobcu ako je uvedené v článku III. bod 7 tohto vyjadrenia). Každé z Elektroenergetických stavieb a zariadení predstavuje samostatnú vec/samostatné zariadenie/ samostatný prvok Regionálnej distribučnej sústavy. Elektroenergetické stavby a zariadenia (každé z nich jednotlivo) ako samostatné prvky Regionálnej distribučnej sústavy tvoria súčasť Regionálnej distribučnej sústavy. Medzi prvkami Regionálnej distribučnej sústavy neexistuje režim, v zmysle ktorého by sa rozlišovalo medzi prvkom Regionálnej distribučnej sústavy, ktorý je hlavný a prvkom Regionálnej distribučnej sústavy, ktorý je súčasťou takéhoto prvku. Všetky jednotlivé prvky Regionálnej distribučnej sústavy totiž tvoria súčasť Regionálnej distribučnej sústavy. Regionálnou distribučnou sústavou sú v zmysle § 2 písm. b) bod 5 Zákona o energetike vzájomne prepojené. V prípade Regionálnej distribučnej sústavy a jej jednotlivých prvkov preto súkromnoprávne rozlišovanie na veci hlavné a ich súčasti nie je možné. Ak by sa takéto rozlišovanie čisto teoreticky pripustilo, nie je možné objektívne určiť, ktorý prvok/Regionálnej distribučnej sústavy by bol vecou hlavnou, a ktorý jej súčasťou. Judikatúra, na ktorú žalovaný poukazuje, nie je na prípad, ktorý je predmetom tohto Konania, konkrétne na právny režim Elektroenergetických stavieb a zariadení a ich vzájomný vzťah, vôbec aplikovateľná. Uvedená judikatúra sa totiž týka výslovne zariadení, ktoré sa nachádzajú v príslušnej nehnuteľnosti a tejto nehnuteľnosti zároveň slúžia (napr. na jej vykurovanie - výmenníková stanica). Ide teda o úplne iné prípady, ako je Regionálna distribučná s. Samotná Rozvodňa 110 kV (Technologické zariadenia 110 kV a Transformátor), čo do technologického významu, veľkosti a rozlohy predstavujú neporovnateľne významnejšie prvky Regionálnej distribučnej sústavy, ako je Stavba rozvodne, či Technologické zariadenia 22 kV. Preto ak by sa čisto teoreticky uvažovalo o posudzovaní a rozdeľovaní prvkov Regionálnej distribučnej sústavy na veci hlavné a ich príslušenstvo, tak práve Rozvodňa 110 kV (Technologické zariadenia 110 kV a Transformátor) by boli vecou hlavnou a Stavba rozvodne či Technologické zariadenia 22 kV by boli jej súčasťou. Stavba rozvodne predstavuje tzv. budovu spoločných prevádzok (BSP), t.j. budovu, ktorá slúži ako pomocná budova Elektrickej stanice, kde sa nachádzajú sociálne zariadenia (WC, sprchy, šatne), dielne, sklady a pod. Stavba rozvodne teda za žiadnych okolností nemôže byť klasifikovaná ako hlavná vec a Technologické zariadenia 110 kV, Transformátor a Technologické zariadenia 22 kV ako jej súčasti. Skutočnosť, že Stavba rozvodne je nehnuteľnosťou - stavbou spojenou so zemou pevným základom je v uvedenom prípade bez významu.

Žalovaný poukazuje na údajnú neplatnosť prevodu Elektroenergetických stavieb a zariadení, ku ktorému došlo pri privatizácii majetku úpadcu. Neplatnosť vyvodzuje z toho, že vymedzenie Elektroenergetických stavieb a zariadení sa v rozhodnutí Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 329/92 o schválení privatizačného projektu nenachádza a ich vymedzenie, konkrétne vymedzenie Stavby rozvodne (keďže jedine Stavba rozvodne má povahu nehnuteľnosti) v dokumente označenom ako „I. špecifikácia nehnuteľností š. p. TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti“ (ďalej len „I. Špecifikácia nehnuteľností“) je údajne zmätočné a nepresné. Žalobca má za to, že vymedzenie stavby rozvodne v dokumente I. Špecifikácia nehnuteľností, resp. v Privatizačnom projekte č. 329 bolo dostatočne určité a zrozumiteľné, keďže príslušný katastrálny úrad, ktorý priamo zo zákona skúma okrem iného aj zrozumiteľnosť a určitosť príslušných právnych úkonov, ktoré majú za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takúto zmenu svojim rozhodnutím povolil, a teda mal za to, že Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu, dokument I. Špecifikácia nehnuteľností a ani samotný Privatizačný projekt č. 329 netrpia žiadnou vadou, ktorá by mala za následok ich absolútnu neplatnosť. Žalobca svoje vlastníckej právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam odvodzuje okrem iného, od právneho titulu, ktorými je Zmluva o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá dňa 4.5.1998 medzi Západoslovenskými energetickými závodmi, štátny podnik ako kupujúcim a spoločnosťou TAZ SIPOX spol. s r.o. ako predávajúcim. Vymedzenie Elektroenergetických stavieb a zariadení v Zmluve o predaji časti podniku bolo dostatočne určité a zrozumiteľné, keďže príslušný katastrálny úrad, takúto zmenu svojim rozhodnutím povolil, a teda mal za to, že Zmluva o predaji časti podniku netrpí žiadnou vodou, ktorá by mala za následok jej absolútnu neplatnosť. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje samotný Katastrálny úrad v Q. v odôvodnení svojho rozhodnutia č. Xo 7/2003 zo dňa 20.6.2003. Predmet prevodu - Elektroenergetické stavby a zariadenia boli v Zmluve o predaji časti podniku vymedzené tak v jej článku I. ods. 1 - 4, ako aj v jej článku I. ods. 5 s poukazom na ich vymedzenie v Znaleckom posudku č. 91/2/98 vyhotovenom znalcom O.. Ing. D. C. dňa 22.4.1998, článku I. odsek 7 a jej prílohe č.1. Žalobca ďalej svoje vlastníckej právo k Elektroenergetickým stavbám a zariadeniam odvodzuje, od právneho titulu, ktorým sú Rozhodnutie o privatizácii, Rozhodnutie o zrušení, Zakladateľská listina zo dňa 15.10.2001, a jej prílohu, ktorou je v zmysle jej článku 4 ods. 3 a článku 9 ods. 3 písm. a) Privatizačný projekt reg. č. 2263 a Vklad majetku Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik. Z Privatizačného projektu č. 2263 je zrejmé, že predmetom privatizácie boli aj Elektroenergetické stavby a zariadenia. Z vyhlásenia podniku k obsahu privatizačného podniku, ktoré je súčasťou Privatizačného projektu reg. č. 2263 je zrejmé, že všetok majetok podniku (Západoslovenské energetické závody, štátny podnik), t.j. aj Elektroenergetické stavby a zariadenia bol zahrnutý do Privatizačného projektu reg. č. 2263. V dôsledku zmätočnej evidencii v katastri nehnuteľností týkajúcej sa Stavby rozvodne, došlo k administratívnym pochybeniam, ktoré mali vo finále za následok vydanie rozhodnutia Správy katastra Q. č. X XXX/XX zo dňa X.X.XXXX a rozhodnutia P. úradu v Q. č. Xo X/XXXX zo dňa 20.6.2003, ktoré mali za následok, že vykonaný zápis vlastníckeho práva k Stavbe rozvodne v prospech spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. bol zrušený a Stavba rozvodne bola zapísaná späť na Západoslovenské energetické závody, štátny podnik. Stavba rozvodne bola následne v roku 2007 zapísaná do vlastníctva Slovenskej republiky - Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Tieto následky však nastali výlučne vo vzťahu k Stavbe rozvodne a nie k ostatným elektroenergetickým stavbám a zariadeniam. Ostatné elektroenergetické stavby a zariadenia boli v zmysle Privatizačného projektu č. 2263 riadne prevedené do vlastníctva spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. a vyššie uvedenou administratívnou chybou neboli dotknuté. Žalobca ďalej svoje vlastníckej právo k elektroenergetickým stavbám a zariadeniam odvodzuje, od právneho titulu, ktorými je Zmluva o vklade časti podniku, ktorá bola uzavretá dňa 31.5.2007 medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. a žalobcom, ktorej predmetom bol vklad časti podniku spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. predstavujúcej samostatný organizačný útvar spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako vkladateľa pod názvom „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“, ktorej súčasťou bola aj Regionálna distribučná s a teda aj elektroenergetické stavby a zariadenia. Na základe Zmluvy o vklade časti podniku, bola celá Regionálna distribučná s a teda aj elektroenergetické stavby a zariadenia, vložené do spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.. Žalovaný poukazuje na to, že Stavba rozvodne predmetom vkladu na základe Zmluvy o vklade časti podniku nebola, keďže táto nebola explicitne v Zmluve o vklade časti podniku uvedená a nebola ani obsahom Vyhlásenia spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. o vklade nehnuteľností zo dňa 21.4.2008. K dôvodom, pre ktoré Stavba rozvodne nebola v čase uzavretia Zmluvy o vklade časti podniku v katastri nehnuteľností evidovaná na spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., a pre ktoré v súčasnosti nie je evidovaná na spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. sa žalobca vyjadril už vyššie. Ak by aj elektroenergetické stavby a zariadenia neboli výslovne uvedené v Zmluve o vklade časti podniku, prešli Zmluvou o vklade

časti podniku na žalobcu, pretože ide o veci, ktorá v čase účinnosti vkladu časti podniku vzhľadom na ich povahu tvorili súčasť vloženého podniku - Úseku prevádzky distribučnej sústavy (tvorili súčasť Regionálnej distribučnej sústavy). K vzájomnej žalobe žalovaného žalobca uviedol, že tento nárok odmieta. Výlučným a jediným vlastníkom elektroenergetických stavieb a zariadení je žalobca. Úpadca nie je vlastníkom elektroenergetických stavieb a zariadení. Užívaním veci jej vlastníkom nedochádza k bezdôvodnému obohateniu.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.6.2017 (č.l. 596 spisu) uviedol, že odmieta stanovisko žalobcu, že jednotlivé položky, ktoré sú zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu netvoria súčasť stavby rozvodňa. Žalovaný v súvislosti s problematikou klasifikácie Technológie v planom rozsahu zastáva právny názor, že Technológia tvorí súčasť Stavby rozvodne a je s ňou funkčne spojená v súlade s ust. § 120 ods. 1 OZ, ktorý ustanovuje: „Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila." Dňa 25.3.1985 vydal Odbor výstavby a VH MsNV v Q. kolaudačné rozhodnutie č. j. výst. 44/1985/K-81, ktorým bolo udelené povolenie na užívanie stavby stavebníkovi Trnavské automobilové závody, národný podnik Trnava, právnemu predchodcovi Úpadcu. Skutočnosť, že Technológia je považovaná za súčasť Stavby rozvodne preukazujú ustanovenia Kolaudačného rozhodnutia, ktoré povoľuje užívanie stavby, ktorá obsahuje:

- Stavebný objekt SO 27- rozvodňa 110 kV (ktorej súčasťou je Transformátor),

- Stavebný objekt SO 28- rozvodňa 22 kV. Žalobca opätovne poukázal na českú judikatúru, ktorej aplikáciu žalobca namieta. V zmysle R (ČR) 81/2004: Energetické zařízení se stává součástí jiné věci, protože k ní podle její povahy náleží a nemůže být odděleno, aniž by se tím věc znehodnotila. Vlastníku věci, se kterou bylo takovéto energetické zařízení spojeno, proto jako její přírůstek náleží i předmětné energetické zařízení. Byla-li proto ujednána výhrada vlastnického práva k energetickému zařízení, jež bylo takto spojeno, vlastnické právo toho, kdo si toto vlastnické právo k energetickému zařízení vyhradil, zaniká zpracováním.

8. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že charakteristickým znakom regionálnej distribučnej sústavy je v zmysle ust. § 2 písm. b) bod 5. Zákona č. 251/2012 o energetike vzájomná prepojenosť jej jednotlivých prvkov. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca vyvodzuje záver, že znakom regionálnej distribučnej sústavy je prepojenosť jej jednotlivých prvkov medzi ktorými nevzniká právny vzťah „nadriadenosti a podriadenosti“ v zmysle súkromnoprávneho ponímania hlavnej veci a veci tvoriacej jej súčasť, čo v konečnom dôsledku žalovaný nepopiera. Žalovaný sa však nestotožňuje so skutočnosťou, že Stavba rozvodne je vymedzená v rámci taxatívneho výpočtu jednotlivých prvkov vymedzených v ust. § 2 písm. b) Zákona o energetike a že sa považuje za súčasť regionálnej distribučnej sústavy čo by malo za následok neaplikovanie ustanovenia § 120 ods. 1. Z predmetného vymedzenia predmetu v Kolaudačnom rozhodnutí ako aj s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 1 v spojení s českou judikatúrou je zrejmé, že stavba rozvodne bola zhotovená za účelom prevádzkovania rozvodne. Keďže táto stavba bola vopred určená na jej užívanie spôsobom zriadenia a prevádzkovania rozvodne. V prípade ak by súd odmietol názor, že Technológia v danom prípade nie je súčasťou hlavnej veci teda Stavby rozvodne, Stavba rozvodne by tak stratila svoj pôvodný účel vymedzený Kolaudačným rozhodnutím a došlo by k jej znehodnoteniu v zmysle ust. § 120 ods. 1 ako aj vyššie citovanej judikatúry. Z Kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že sa v danom prípade nejedná len o „obyčajnú“ stavbu bez technologických zariadení určených na výrobu elektrickej energie tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný považuje vo vzťahu k Stavbe rozvodňa za preukázané, že ju nemožno považovať sa bezvýznamnú s prihliadnutím na jej účel určený v Kolaudačnom rozhodnutí a je teda potreba vziať do úvahy tú skutočnosť, že Stavba rozvodňa pri kolaudácii pozostávala z nasledovných stavebných objektov, ktorými sú Stavebný objekt SO 27- rozvodňa 110 kV, vrátane Transformátora a Stavebný objekt SO 28- rozvodňa 22 kV a stavba ako celok bola určená na prevádzkovanie týchto zariadení. Nemožno prehliadať skutočnosť, že právny predchodca Úpadcu, spoločnosť Trnavské automobilové závody, národný podnik Trnava bol stavebníkom Stavby rozvodňa a tiež investorom a zriaďovateľom jej Technológie. Technológiu, ktorá je umiestnená v Stavbe rozvodne žalobca nezriadil z vlastných finančných prostriedkov a teda výkon svojej činnosti uskutočňuje na majetkových hodnotách, ktoré boli v čase povolenia užívania Stavby rozvodňa jej súčasťou a tvorili spolu jeden investičný celok tak ako je vymedzené v Kolaudačnom rozhodnutí. Technológia je teda neoddeliteľnou súčasťou Stavby rozvodňa, v opačnom prípade by bolo možné Technológiu ako samostatnú vec v právnom zmysle demontovať zo Stavby rozvodňa bez toho, aby došlo k jej znehodnoteniu a aby ju bolo možné naďalej používať hoci je Technológia v Stavbe rozvodňa priamo zabudovaná a prostredníctvom nej je umožnená jej prevádzka- rozvod elektrickej energie a regulácia prúdu. Žalobca vo vyjadrení 20.4.2017

potvrdzuje, že nie je vlastníkom Stavby rozvodňa. Tu ale treba poukázať na výrazné rozpory v tvrdeniach žalobcu v žalobe, kde uvádza je že vlastníkom tak Technológie ako aj Stavby, vo vyjadrení svoje tvrdenia obmedzuje výlučne na existenciu vlastníckeho práva k Technológii. Napriek tomu, že žalobca považuje Technológiu za samostatnú hnuteľnú vec zastáva názor, že nie je nevyhnutné, aby bola v Privatizačnom projekte ZSE vymedzená, čo je v podstate rozporným tvrdením žalobcu. Žalovaný považuje za preukázané, že stavba rozvodňa vrátane jej Technológie a pozemkov parc. č. XXXX/ XX a XXXX/X na ktorých je Stavby rozvodne postavená s výnimkou parc. č. XXXX neprešla do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Zo znenia Privatizačného projektu ZSE vyplýva, že Západoslovenské energetické závody, štátny podnik mali pôvodne v úmysle Stavbu rozvodňa privatizovať. Tento úmysel bol neskôr pozmenený a Privatizačný projekt ZSE v znení jeho dodatku č.1 a č.2 ako aj v znení špecifikácie majetku vkladného do obchodnej spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. vymedzenie Stavby rozvodňa a jej Technológie, pri ktorej Žalobca tvrdí, že ide o samostatnú hnuteľnú vec, rovnako ani pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/ XX neobsahoval. Predmetom Privatizačného projektu ZSE v znení jeho dodatku č. 1 a č. 2 boli výlučne nehnuteľnosti pozemky, vrátane jedného z pozemkov na ktorom rozvodňa stojí avšak bez vymedzenia Stavby rozvodňa. Stavba rozvodňa vrátane jej Technológie a pozemkov pod Stavbou rozvodňa parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX predmetom Privatizačného projektu ZSE neboli. Na základe tvrdenia žalobcu, že Technológia je samostatnou vecou v právnom zmysle a že ako samostatná vec nebola do Privatizačného projektu ZSE zaradená, považuje žalovaný za skutočnosť, že nemožno poprieť existenciu Stavby rozvodne spolu s jej Technológiou ako jedného funkčného celku. Túto skutočnosť preukazuje aj rozhodnutie Z.radu Q., katastrálny odbor č. XXXX/XX, ktorého podstatou bol vklad nehnuteľností zo strany Fondu národného majetku do spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Predmetom tohto vkladu ale Stavba rozvodňa a vrátane jej Technológie nebola, ako to vyplýva aj s prílohy k predmetnému rozhodnutiu, ktoré obsahu špecifikáciu majetku vkladaného do obchodnej spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Rozhodnutie č. Xo7/2003, na ktoré žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení jednoznačne konštatuje: „Zmluva o predaji časti podniku však obsahovala nie celkom určitú špecifikáciu predávaných nehnuteľností, nakoľko stavba rozvodne stojaca na predávaných pozemkoch bola špecifikovaná neurčito ako hmotný investičný majetok- technologické zariadenie rozvodne, pričom nebolo bližšie špecifikované, na akých parcelách sa táto rozvodňa nachádza. Nepresná špecifikácia prevádzaných nehnuteľností spôsobila, že pri zápis povolenej zmluvy o predaji časti podniku na LV č. XXXX došlo ku chybe a to tak, že budova rozvodne nebola zapísaná na nadobúdateľa Západoslovenská energetika, a.s. ale duplicitne zostala zapísaná aj na LV č. XXXX kde boli ako vlastník zapísané Západoslovenské energetické závody, š. p.“ Následne stav, kedy Stavba rozvodňa nebola predmetom podotýkam privatizačného projektu žiadneho štátneho podniku- teda ani Privatizačného projektu Úpadcu, potvrdzuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo svojom Osvedčení. Dňa 20.6.2007 Západoslovenská energetika, a.s. vložila ako vklad do základného imania spoločnosti ZSE distribúcia, a.s., (neskôr došlo k zmene obchodného mena na žalobcu) majetok vymedzený v Prílohe č. 22. Obsahom Prílohy č. 22 však nie je stavba rozvodňa ani jej Technológia; vklad bol povolený dňa 14.5.2008. Je paradoxné, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje predovšetkým od vkladu nehnuteľnosti do základného imania a pritom sám vyhlási, že stavba rozvodňa nie je v jeho vlastníctve, nie je vymedzená v špecifikácii vkladaného majetku, Technológia nie je jej súčasťou ale je samostatnou vecou a zároveň Technológia ako samostatnú vec nie je v špecifikácii vkladaného majetku vymedzená. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na názor publikovaný v odbornej literatúre, že: „ak sú súčasťou podniku nehnuteľnosti, vzťahuje sa na predaj aj na tieto nehnuteľnosti. Ich presná identifikácia v zmluve je nevyhnutná pre prevod vlastníckeho práva.“ Je neprípustné prikloniť sa k právnym záverom žalobcu v tom, aby zmluva o predaji časti podniku neobsahovala presné vymedzenie a špecifikáciu prevádzaného majetku. Následkom nepresného vymedzenia predmetu dochádza ku vzniku pochybností o tom, aké predmety sa prevádzajú do vlastníctva kupujúceho čo má za následok to, že v danom prípade sa jedná o právny úkon, ktorý nespĺňa podmienku určitosti, potrebné na vznik platného právneho úkonu. Nie je prípustné, aby samotná Technológia ako taká mohla byť predmetom Zmluvy o vklade časti podniku v prípade, keď je neoddeliteľnou súčasťou Stavby rozvodňa, ktorá bola tak ako vyplýva z Kolaudačného rozhodnutia vybudovaná za účelom prevádzkovania rozvodne. V závere žalovaný požiadal, aby súd jeho vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie.

9. Žalobca vo vyjadrení o dňa 17.7.2017 (č.l. 609 spis) okrem iného uviedol, že stavba rozvodne predstavuje tzv. budovu spoločných prevádzok (BSP), t.j. budovu, ktorá slúži ako pomocná budova Elektrickej stanice, kde sa nachádzajú sociálne zariadenia (WC, sprchy, šatne), dielne, sklady a pod. Stavba rozvodne teda za žiadnych okolností nemôže byť klasifikovaná ako vec hlavná a Technologické

zariadenia 110 kV, Transformátor a Technologické zariadenia 22 kV ako jej súčasti. Ide teda o opačný vzťah, aký je predmetom judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaný. Je totiž logické, že napr. elektrická inštalácia rodinného domu, ktorá tomto rodinnému domu slúži tvorí jeho súčasť ako veci hlavnej, a v prípade jej odstránenia by došlo k znehodnoteniu rodinného domu, lebo by ho nebolo možné plnohodnotne užívať (nebolo by v ňom možné svietiť, variť, prať, sledovať televíziu a pod.). V prípade, ktorý je predmetom tohto konania je to však naopak, Transformátor, Technologické zariadenia 110 kV a Technologické zariadenia 22 kV totiž Stavbe rozvodňa neslúžia, ale práve naopak, ako už bolo uvedené vyššie, Stavba rozvodne slúži im. Vo zvyšnej časti svojho vyjadrenia žalobca zotrváva na svojej predošlej právnej argumentácii.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.8.2018 odkazuje na ním predložený znalecký posudok č. 17/2018 a konštatuje, že elektroenergetické zariadenia, ktorých vylúčenie z podstaty je predmetom konania, sú samostatné veci v právnom význame. Opäť sa vyjadruje k platnosti Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998, k dobromyseľnosti a vydržaniu.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kolaudačným rozhodnutím, rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, znaleckým posudkom č. 91/2/98, Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998, rozpis zariadení Rz TAZ, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby, zmluvou o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007, výpismi z katastra nehnuteľností, rozhodnutím vlády SR zo dňa 20.6.2001, špecifikáciou nehnuteľností vkladaných do Západoslovenská energetika a.s., rozhodnutiami katastrálneho úradu č. V XXXX/XX, č. X XXX/XX, č. Xo X/XXXX, osvedčením o správe majetku štátu č. 8/2007 z 2.2.2007, vyhlásením Západoslovenskej energetiky a.s. o vklade nehnuteľností a jej Prílohou č. 22, výzvou na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo dňa 14.10.2016, znaleckým posudkom č. 17/2018 zo dňa 1.8.2018 ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

12. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca dostatočne preukázal nadobúdací titul k jednotlivým zapísaným veciam pričom až v priebehu svojho vlastníctva sa dozvedel o tom že úpadca si uplatnil vlastnícke právo k niektorým z týchto častí. Úpadca odvodzuje svoj nárok od neplatnosti právnych úkonov ale aj faktických úkonov, ktoré boli uskutočnené dlho predtým ako vlastníctvo nadobudol žalobca. Žalovaný ako prvý absolútne neplatný právny úkon od ktorých odvodzuje neplatnosť ďalších právnych úkonov napáda rozhodnutie o privatizácii úpadcu a pričom podľa nášho názoru takýto postup je de facto v rozpore s ustanovením § 10 ods. 9 zák. č. 92/91 Zb. o privatizácii a v citovanom ust. sa explicitne rieši možnosť resp. nemožnosť napádania rozhodnutia o privatizácii, rovnako žalovaný vidí neplatnosť titulu nadobudnutia predmetných vecí v nedostatku privatizačného projektu ktorý podľa názoru žalovaného nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný vo vzťahu k špecifikácií veci a majetku ktoré boli predmetom privatizácie úpadcu. Záver žalovaného nie je správny, nakoľko podľa privatizačný projekt bol urobený v bežnej kvalite aká vzhľadom na obdobie keď boli tieto rozhodnutia prijímané bola obvyklá, následné právne úkony ktorých neplatnosť vidí žalovaný z dôvodu zásady nemo plus iuris považuje žalobca za platné a má za to, že je vlastníkom vecí ktorých vylúčenie z podstaty úpadcu žiada. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu č. 1ÚS549/2015 a to najmä na bod 18. právny predchodca žalobcu teda nadobudol vlastníctvo k uvedeným veciam na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 táto zmluva vlastne obsahovala ako súčasť znalecký posudok 91/2/98 (č.l. 13) súčasťou zmluvnej dokumentácie boli aj doklady o zaradení stavby do majetku a zápis o odovzdaní a prevzatí majetku. V zmysle článku 1 bod 1 zmluvy sa predáva časť majetku okrem iného ktorá je aj označené ako hmotný investičný majetok - technologické zariadenie 110/22 kV rozvodne, rozvody podľa špecifikácie ktorá tvorí prílohu č. 1. V prílohe č. 1 (č.l. 47 spisu) je uvedené rozvodňa E 8 22 kV, rozvodňa E7 110 kV a ďalšie bližšie označené inventárnym číslom. Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva 96/2001 z 15.10.2001 boli Západoslovenské energetické závody š.p. zrušené bez likvidácie, majetok práva povinnosti a záväzky vrátane neznámych boli prevedené na Fond národného majetku SR ktorý 1.11.2001 vložil uvedený majetok do spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. a to vrátane regionálnej distribučnej sústavy teda aj elektroenergetické stavby a zariadenia, uvedené bolo realizované ako vklad majetku Západoslovenských energetických závodov do spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., majetok ktorý bol vkladaný fondom do Západoslovenskej energetiky a.s. je špecifikovaný v privatizačnom projekte ktorý projekt však žalobca k dispozícii nemá. Na otázku súdu ako preukazuje žalobca svoje tvrdenie, že technologické zariadenia boli súčasťou regionálnej distribučnej sústavy, ktorá mala byť ako majetok vložená fondom národného majetku do

Západoslovenskej energetiky a.s. uviedol, že toto svoje tvrdenie preukazuje žalobca nadobudnutím celého majetku Západoslovenských energetických závodov š.p.. Poukázal na rozhodnutie vlády SR o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody z 20.6.2001 569/2001 ktorého predmetom má byť následný vklad majetku určeného v privatizačnom projekte do novozaloženej akciovej spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. Ide o č.l. 381spisu, ide o výňatok z privatizačného projektu kde je uvedené ako časť prevádzaného majetku ako „TR 110/22 kV Hrnčiarovce a ďalšie pozemky. Na otázku súdu, aby vysvetlil na základe čoho vykladá žalobca predmetný listinný dôkaz a svoje tvrdenie o tom, že stavba, majetok majúci byť označený ako „KR 110/22 kV Hrnčiarovce“ je predmetom privatizácie, predmetom vkladu keď podľa názoru súdu ide len o označenie súvisiace s nehnuteľnosťami špecifikovanými nižšie pod týmto označením ako pozemky určené parcelným č. zrejme rozlohou a každá táto vkladaná nehnuteľnosť je v prvej kolónke tabuľky označená aj zrejme s poradovým číslom 2722, 2723 atď. čo zrejme označuje jednotlivé položky vkladaného majetku a pri majetku „TR 110/22 kv Hrnčiarovce“ takéto označenie položky absentuje, právny zástupca žalobcu odpovedal, že z výňatkov častí privatizačného projektu ale aj z rozhodnutia katastrálneho úradu Q. zo dňa 7.12.2001 (č.l. 388) ktorým povolil vklad nehnuteľností vkladaných do majetku Západoslovenská energetika a.s. a vyhlásenia vkladateľa - Fondu národného majetku SR z 15.10.2001 v ktorých špecifikuje vklad spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. vyplýva, že súčasťou vkladaného majetku sú aj pozemky a na nich stojace transformačné stanice. Právny zástupca žalobcu v konaní ďalej uviedol, že stavba rozvodne predstavuje z hľadiska účelu tzv. budovu spoločných prevádzok t.j. budovu ktorá slúži ako pomocná budova elektrickej stanice. V stavbe sa nachádzajú sociálne zariadenia WC, sprchy, šatne a sklady. Stavba rozvodne teda nemôže byť klasifikovaná ako hlavná vec a technologické zariadenie 110 kV transformátor a technologické zariadenie 22 kV ako jej súčasť. Z hľadiska technologického významu predstavujú naopak technologické zariadenia 110 kV transformátor a technologické zariadenia 22 kV neporovnateľne významnejšie prvky regionálnej distribučnej sústavy. Keď stavebný úrad stavbu rozvodne kolaudoval, posudzoval jej charakter z verejnoprávneho hľadiska, ktorý nemá žiaden vplyv na súkromnoprávne hľadisko veci, ktoré sa v stavbe nachádzajú. Pokiaľ ide o vlastníctvo technologických zariadení resp. povahu ich ako vecí toto bolo od počiatku oddelené od stavby rozvodne. Väčšina technologických zariadení sa nachádza mimo budovy rozvodne čo svedčí o tom, že nie sú jej súčasťou. Na otázku súdu aby vysvetlil, objasnil čo má žalobca na mysli pod pojmom „od počiatku oddelené od stavby rozvodne či ide o ponímanie právne alebo iné, právny zástupca odpovedal, že ide o ponímanie právne, keďže ide o hnuteľné veci, ktoré vznikli originálnym spôsobom vytvorením diela, pričom z právneho hľadiska rozlišujeme technologické zariadenia a samostatne stavbu rozvodne. Na otázku súdu z čoho vychádza žalobca pri argumentácii, že z právneho hľadiska sa rozlišuje stavba rozvodne na technologické zariadenia a samostatnú stavbu rozvodne, keď pri prevode rozvodne Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 ako aj s poukazom na znalecký posudok bola predmetom zmluvy stavba rozvodne a nie samostatné hnuteľné veci zariadenia a technológie, právny zástupca žalobcu uviedol, že z pohľadu znaleckého posudku a Zmluvy o predaji časti podniku nemalo z právneho hľadiska význam špecifikovať predmet prevodu inak ako bol špecifikovaný a preto ani technologické zariadenia nie sú uvedené ako samostatné veci pre účely prevodu nakoľko išlo o prevod časti podniku v ktorom sa dané zariadenia nachádzali. Na otázku súdu či v prípade ak by došlo k oddeleniu technologických zariadení od budovu spoločných prevádzok by budova plnila naďalej účel pre ktorý bola postavená, právny zástupca uviedol, že účel, na ktorý bola postavená by už neplnila ale mohla by existovať samostatne. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu či predmetom vkladu FNM do ZE a.s. bol alebo nebol sporný majetok a či namieta neskoršie zistenia katastrálneho úradu (X 221/02 a Xo 7/2003) resp. Ministerstva hospodárstva SR (osvedčenie) právny zástupca uviedol, že stavba rozvodne nebola predmetom vkladu z dôvodu, že v tom čase budova nebola evidovaná vo vlastníctve vkladateľa hoci mala byť. Katastrálny úrad sám vyzval Západoslovenskú energetiku a.s. aby predložila dodatok k privatizačnému projektu, ktorý by preukazoval že daná nehnuteľnosť bola predmetom privatizačného projektu. Je však fakt že takýto dodatok privatizačného projektu katastrálnemu úradu predložený nebol. Vkladal sa však celý podnik ako súbor vecí a špecifikácia je podstatná iba z hľadiska inventarizácie. K tretiemu titulu nadobudnutia vlastníctva a to k Zmluve o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 uviedol, že majetok majúci sa vylúčiť bol predmetom vkladu ako súčasťou organizačnej zložky, ktorá sa prevádzala a to „Úseku prevádzky distribučnej sústavy“. Nie je rozhodujúce že tento nehnuteľný majetok, stavba budovy tak aj technológia zariadenia nie sú špecifikované v danej zmluve a to či už napr. v Prílohe č. 4 podľa bodu 2.3 písm. b/ zmluvy, keďže tento majetok je možné subsumovať ako majetok prechádzajúci podľa bodu 2.5 zmluvy, ktorý funkčne súvisí s prevádzanou časťou podniku bez ohľadu na to že nie je prípadne uvedený v žiadnej z príloh.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že stavba rozvodne v prípade ak by sa tvrdilo, že jej súčasťou nie sú technológie, by stratila svoj pôvodný účel ešte určený v kolaudačnom rozhodnutí. TAZ n.p. bol stavebníkom nielen stavby ale aj investorom technológií. Obsahom kolaudačného rozhodnutia je vymedzenie stavby ako takej, ktorá obsahuje 2 stavebné objekty a to rozvodňu 110 kV a rozvodňu 22 kV. Podľa daného rozhodnutia ide o stavbu ako celok, ktorej súčasťou sú 2 stavebné objekty postavenú za účelom prevádzkovania rozvodní. Na základe tejto skutočnosti je potrebné posudzovať z hľadiska funkčnosti stavbu rozvodne a technológie ako jeden funkčný celok, nemožno preto odstrániť nejaké technologické zariadenie bez toho aby tá konkrétna vec sama osebe nestratila svoj účel využitia. Účelom stavby je prevádzkovanie rozvodne a s prihliadnutím na obsah kolaudačného rozhodnutia nie je možné oddeliť jednotlivé časti bez toho aby bol tento účel zmarený. Budova rozvodne bola vybudovaná špeciálne a len pre potreby priľahlých technológií a zariadení. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu že by danú budovu bolo možné využívať naďalej po odstránení technológií. Zásadné a rozhodujúce je posúdiť prvotný účel využitia stavby ktorá bola svojim charakterom aj konštrukčne prispôsobená k účelu pre energetiku. K právnemu titulu - vkladu majetku FNM SR do základného imania ZE a.s. uviedla, že FNM SR nebol oprávnený vkladať predmetné nehnuteľnosti do základného imania ZE a.s.. Z privatizačného projektu Západoslovenských energetických závodov š.p. v znení Dodatku č. 1 vyplýva, že predmetná stavba rozvodne nebola predmetom tohto privatizačného projektu. Tvrdenie žalobcu o tom, že nebola potrebná podrobná špecifikácia považuje žalovaný za účelové, nakoľko z ďalších zápisov tejto inventarizácie vyplýva napr. pod položkou 2731 (č.l. 387 spisu) kde bola takto vkladaná „Rozvodňa TR 110/22 kV Hlohovec“ nachádzajúca sa v katastrálnom území U., že je nutná presná špecifikácia vkladaných nehnuteľností a to vymedzenie číslom listu vlastníctva ako aj číslom parcely na ktorej sa táto stavba rozvodne nachádza, čiže tvrdenie žalobcu, že nebolo nutné túto sporný majetok v špecifikácii vymedziť je iba účelové. Skutočnosť že stavba rozvodne nebola vkladaná do základného imania vyplýva aj zo samotného rozhodnutia Okresného úradu v Q. katastrálny odbor V XXXX/XX, kde na strane č. 6 je uvedený zoznam nehnuteľností pozemkov vkladaných bez vymedzenia stavby rozvodne. Ďalej odkázala na zákon č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby kde v § 6 ods. 1 písm. a/ je uvedené že privatizačný projekt štátneho podniku musí obsahovať presné vymedzenie vkladov privatizovaného majetku. Stavba rozvodne nebola taktiež predmetom Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 31.5.2007 nakoľko táto skutočnosť vyplýva jednak z neurčitého obsahu tejto zmluvy, ale predovšetkým z Vyhlásenia o vklade nehnuteľností zo dňa 20.6.2007 (408) a tiež z Prílohy č. 22 (409) kde sa neuvádza (č. l. 415). Poukázala na účelovosť vyjadrení žalobcu o tom, že nie je potrebné presne špecifikovať vkladaný majetok keďže z Prílohy č. 22 vyplýva, že iné nehnuteľnosti ako aj stavby sú označené tak isto číslami listu vlastníctva. Žalovaný nevidí logický dôvod na to, aby bolo možné práve v prípade nevymedzenia stavby rozvodne považovať túto skutočnosť za obvyklú. Žalovaný má za to, že na základe všetkých doteraz tvrdených skutočností žalobca nie je dobromyseľný nadobúdateľ sporného majetku, nakoľko v čase prevodu majetku do jeho vlastníctva 31.5.2007 bol na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník zapísaný iný subjekt ako vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. a to Slovenská republika, majetok v správe Ministerstva hospodárstva SR, pričom sám žalobca túto skutočnosť nerozporuje.

14. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 25.3.1985 (č.l. 227) súd zistil, že mestský národný výbor - odbor výstavby v Trnave vydal na základe návrhu TAZ n.p. Trnava kolaudačné rozhodnutie ktorým povolil v areáli TAZ v Trnave užívanie stavby „Stavebné objekty SO 27 - rozvodňa 110 kV a SO 28 rozvodňa 22 kV“. Stavba obsahuje: stavebný objekt SO 27 - rozvodňa 110 kV, stavebný objekt SO 28 - rozvodňa 22 kV.

15. Z rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 11.4.1992 (č.l. 232 spisu) súd zistil, že ministerstvo schválilo privatizačný projekt privatizácie TAZ š.p. Prílohu tvorí špecifikácia nehnuteľností vstupujúcich do akciovej spoločnosti.

16. Zo Znaleckého posudku č. 91/2/98 zo dňa 22.4.1998 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že objednávateľ TAZ SIPOX s.r.o. požiadala znalca O.. D. C. o vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia ceny nehnuteľností - 22 kv rozvodňa a pozemkov v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva. Podľa bodu 3. „OCENENIE“ sa oceňuje budova - 22 kv rozvodňa ktorá sa skladá z dispozičného riešenia: suterén prízemie, I. poschodie (vývody kobiek 22 kv, miestnosť NN ,baterkáreň), II. poschodie - sociálne zariadenie, šatňa, kancelária + sklad, dozorovňa a miestnosť vývodov. Budova je označená ako „budova pre energetiku“. Pod bodom 3.2. sú uvedené prevádzané pozemky a to parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX.

17. Zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 (č.l. 43 spisu) súd zistil, že predávajúci TAZ SIPOX spol. s r.o. a kupujúci Západoslovenské energetické závody š.p. uzatvorili predmetnú zmluvu na základe ktorej predávajúci sa zaviazal na kupujúceho previesť okrem iného aj hmotný investičný majetok - technologické zariadenie 110/22 kV rozvodne a nehnuteľnosti v katastrálnom území U. a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX. Príloha č. 1 k zmluve obsahuje zoznam prevádzaného hmotného investičného majetku do ktorého patrí okrem iného rozvodňa 22 kV, rozvodňa 110 kV, garáž, oplotenie, kanalizácia, kompresor atď.

18. Podľa listinného dôkazu „Rozpis zariadení Rz TAZ“ (č.l. 17 spisu) majúceho byť dokladom o zaradení stavby do majetku podniku medzi zariadenia Rz TAZ (t.j. rozvodne) patrí „budova spoločných prevádzok, základy pod transformátorom a tlmivky, zberná nádrž, oplotenie, kanalizácia, garáž, kompresorová stanica, technológia rozvodne 22 kV, technológia rozvodne 110 kV, transformátor 40 MVA a ďalšie.

19. Z listinného dôkazu „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby“ (č.l. 22 spisu) súd zistil, že predmetom odovzdania podľa preberacieho konania zo dňa 15.5.1998 je názov budovy alebo stavby - „Rozvodňa TAZ - Trnava III.“ ktorého predchádzajúcim zhotoviteľom, prípadne správcom alebo vlastníkom je TAZ spol. s r.o. Predmetný zápis obsahuje prílohy (č.l. 24 - 42 spisu) obsahom ktorých presnejšia špecifikácia prevádzaných častí budovy. Medzi tieto časti patria napríklad 22 kV káblové rozvody, kompresorová stanica, kanalizácia, transformátory 110/22 kV, zhášacie tlmivky, pozemky, oplotenie, technológia rozvodne 110 kV, technológia rozvodne 22 kV, zberná nádrž, základy pod transformátorom, garáž, budova spoločných prevádzok (trojpodlažný objekt čiastočne podpivničený).

20. Z rozhodnutia vlády SR zo dňa 20.6.2001 (č.l. 377 spisu) súd zistil, že vláda vydala rozhodnutie o privatizácii podniku Západoslovenská energetické závody š.p. na realizáciu ktorej sa určuje privatizačný projekt č. 2263. Rozhodnutie sa týka celého majetku podniku podľa výstupného formulára a určeného privatizačného projektu.

21. Zo špecifikácie nehnuteľností vkladaných Fondom národného majetku SR do obchodnej spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., Bratislava (č.l. 381 - 389 spisu) súd zistil, že táto špecifikácia položkovito obsahuje označenie vkladaných nehnuteľností pričom na strane 15 sa v druhom stĺpci v hornej časti nachádza poznámka „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ pod ktorou poznámkou sa nachádzajú označené pozemky podľa čísla položky XXXX, XXXX, XXXX, XXXX s bližšou špecifikáciou a to katastrálnym územím, číslom parcely (napr. 2176), výmerou atď.

22. Z rozhodnutia Z. úradu v Q. č. V XXXX/XX zo dňa 7.12.2011 (č.l. 388) súd zistil, že na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zakladateľskej listiny ktorou založil FNM SR spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam okrem iného v P. území Q. označených ako „zapísané na LV č. XX parcela č. XXXX - zastavaná plocha a na nej stojaca transformačná stanica s. č. XX, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a na nej stojaca transformačná stanica s. č. XX, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a na nej stojaca transformačná stanica s. č. XXXX atď.“ Zároveň sa vkladá vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v P. území U. n/H. označených ako „zapísané na LV č. XXXX parcela č. XXXX/XX - zast. plocha , č. XXXX/XX až XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX všetko zastavané plochy“.

23. Z rozhodnutia J. katastra Q. č. X XXX/XX zo dňa 1.4.2002 (č.l. 400 spisu) súd zistil, že správa katastra predmetným rozhodnutím ruší stavbu - rozvodňa na parcele č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX vo vlastníctve TAZ SIPOX a.s. Trnava. Taktiež ruší aj z LV č. XXXX kde je ako vlastník zapísaný: Západoslovenská energetika a.s. a zapisuje je v súlade s verejnými listinami (kúpnou zmluvou a vkladom do spoločnosti) do vlastníctva: Západoslovenské energetické závody š.p.. V odôvodnení rozhodnutia úrad uviedol, že pri šetrení v katastri nehnuteľností bolo zistené, že na LV č. XXXX a XXXX k.ú. U. nad H. je nesprávne zapísaná stavba - rozvodňa na parc. č. XXXX, XXXX/ X a XXXX/XX na základe zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 15.5.1998 medzi predávajúcim TAZ SIPOX spol. s r.o. a kupujúcim Západoslovenské energetické závody š.p. prešla do vlastníctva (aj s ostatnými nehnuteľnosťami) spoločnosti Západoslovenské energetické závody š.p.. Duplicitne však zostala zapísaná aj na LV č. XXXX. Následne v roku 2001 prišlo fondom národného majetku k vytvoreniu spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. a ku vkladu majetku Západoslovenských energetických závodov š.p. do tejto spoločnosti - LV č. XXXX. Stavba rozvodne nebola predmetom

vkladu do spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. Stavba rozvodne mala byť zapísaná na nový list vlastníctva s ponechaním pôvodného vlastníka.

24. Z rozhodnutia J. katastra Q. č. Xo X/XXXX zo dňa 20.6.2003 (č.l. 401 spisu) súd zistil, že správa katastra predmetným rozhodnutím zmenila rozhodnutie č. X XXX/XX tak že ruší na LV č. XXXX k.ú. U. zápis stavby rozvodne na parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX vo vlastníctve TAZ SIPOX a.s. a na nový list vlastníctva v k.ú. U. bude zapísaná budova rozvodne na parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/ XX do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov š.p. V odôvodnení rozhodnutia úrad okrem iného uviedol, že zmluva o predaji časti podniku č. V 1425/1998 obsahovala nie celkom určitú špecifikáciu predávaných nehnuteľností, nakoľko stavba rozvodne stojaca na predávaných pozemkoch bola špecifikovaná neurčito ako hmotný investičný majetok - technologické zariadenie rozvodne, pričom nebolo bližšie uvedené na akých parcelách sa táto rozvodňa nachádza. To že uvedenou zmluvou prejavili zmluvné strany vôľu odpredať okrem pozemkov aj stavbu rozvodne potvrdzuje znalecký posudok, ktorého súčasťou bolo aj ocenenie rozvodne. Nepresná špecifikácia prevádzaných nehnuteľností spôsobila že pri zápise povolenej zmluvy predaja podniku na LV č. XXX došlo ku chybe a to tak, že budova rozvodne nebola zapísaná na nového nadobúdateľa Západoslovenské energetické závody š.p. ale zostala zapísaná na LV č. XXXX ako rozvodňa. Z uvedeného dôvodu nebola budova rozvodne evidovaná vo vlastníctve Západoslovenských energetických závodov š.p. V roku XXXX prišlo FNM k vytvoreniu spoločnosti Západoslovenskej energetiky a.s. a ku vkladu majetku Západoslovenských energetických závodov š.p. do tejto spoločnosti. Stavba rozvodne však nebola predmetom vkladu z dôvodu že v tom čase sa budova nenachádzala z vyššie uvedených dôvodov na LV č. XXXX čiže nebola evidovaná vo vlastníctve vkladateľa. Keďže stavba rozvodne nebola predmetom vkladu a nebola ani súčasťou priloženej špecifikácie privatizovaného majetku nemôže byť zapísaná do vlastníctva Západoslovenskej energetiky a.s. Týmto rozhodnutím bude rozvodňa zapísaná do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov š.p. K tomu aby katastrálny úrad mohol previesť zmenu vlastníctva na Západoslovenskú energetiku a.s. bude potrebné predložiť dodatok privatizačného projektu že dotknutá nehnuteľnosť bola súčasťou privatizačného projektu.

25. Z výpisu katastra nehnuteľností zo dňa 26.9.2006 (č.l. 140 spisu) priloženého žalobcom k žalobe súd zistil, že tento obsahuje výpis z LV č. XXXX, obsahujúceho evidenciu parciel č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vo vlastníctve Západoslovenská energetika a.s., list vlastníctva obsahuje poznámku že stavby na parcelách XXXX/XX a XXXX sú evidované na LV č. XXXX. LV obsahuje taktiež poznámku že vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku.

26. Z osvedčenia o správe majetku štátu č. 8/2007 z 2.2.2007 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR súd zistil, že citované ministerstvo vydalo osvedčenie o správe nehnuteľného majetku: stavba 103, rozvodňa na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/X a XXXX k. ú. U. nad H.. V odôvodnení osvedčenia ministerstvo uviedlo, že uvedený majetok netvoril majetkovú podstatu privatizovaného subjektu žiadneho štátneho podniku a je majetkom štátu v správe ministerstva. Z uvedeného dôvodu navrhlo ministerstvo aj zápis predmetných skutočností do katastra nehnuteľností.

27. Zo zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 (č.l. 61 spisu) súd zistil, že túto ako vkladateľ uzatvorila Západoslovenská energetika a.s. s nadobúdateľom ZSE distribúcia a.s. (v súčasnosti Západoslovenská distribučná a.s.), predmetom ktorej je vklad časti podniku zadefinovaný ako „samostatný organizačný útvar vkladateľa pod názvom Úsek prevádzky distribučnej sústavy“. Podľa bodu 3.3 zmluvy, časť podniku vkladaná vkladateľom do spoločnosti nadobúdateľa do formy nepeňažného vkladu zahŕňa všetky veci (hnuteľné a nehnuteľné, iné práva, iné majetkové hodnoty ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti podniku a to najmä ale nie len: a) Hnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie distribučnej sústavy pozostávajúci zo strojov, zariadení a elektrických vedení, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 3 tejto zmluvy (hnuteľný majetok) b) Nehnuteľný majetok slúžiaci na prevádzkovanie distribučnej sústavy pozostávajúci zo stavieb a pozemkov a ich príslušenstva ktorých zoznam tvorí prílohu tejto zmluvy (nehnuteľný majetok). Podľa bodu 2.5 pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností zmluvné strany prehlasujú že na nadobúdateľa prechádzajú všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku a to bez ohľadu na to, že tieto prípadne nie sú uvedené v žiadnej z príloh tejto zmluvy, v ZP, odovzdávacom protokole. V prípade ak sa vyskytne takáto zložka v časti podniku, zmluvné strany

sa zaväzuj v prípade potreby modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek v časti podniku spôsobom uvedeným v odseku 9.4 tejto zmluvy. Podľa bodu 9.4 zmluvy, zmluvu možno meniť a dopĺňať výlučne písomným dokumentom podpísaným zmluvnými stranami.

28. Z vyhlásenia Západoslovenská energetika a.s. o vklade nehnuteľností (č.l. 408 spisu) súd zistil, že Západoslovenská energetika a.s. ako vlastník a vkladateľ vyhlásila že sa zaviazala do spoločnosti ZSE distribúcia a.s. vložiť nepeňažný vklad, časť podniku predstavujúcu samostatný organizačný útvar „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ ktorého súčasťou sú aj nehnuteľnosti ktorých zoznam je uvedený v prílohách tohto vyhlásenia (vkladané nehnuteľnosti).

29. Z prílohy č. 22 vyhlásenia (č.l. 409 spisu) súd zistil, že obsahom prílohy je špecifikácia vkladaných nehnuteľností do spoločnosti ZSE distribúcia a.s. pričom nehnuteľnosti sú položkovito špecifikované druhom nehnuteľnosti (napr. pozemok trafostanica s.č.) okresom a obcou, katastrálnym územím kde sa nachádzajú, číslom LV, výmerou a podobne. Medzi nehnuteľnosti takto vkladané sú uvedené aj parc. XXXX/XX, XXXX nachádzajúce sa v k.ú. U. nad H. zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX (č.l. 415 spisu).

30. Z výpisu katastra nehnuteľností zo dňa 7.11.2016 (č.l. 183, 262 spisu) súd zistil, že tento obsahuje výpis z LV č. XXXX obsahujúceho evidenciu stavby (rozvodňa postavenej na parcele č. XXXX, XXXX/X a XXXX/XX s tým, že ide o priemyselnú budovu vo vlastníctve Slovenská republika v správe Ministerstvo hospodárstva SR). V časti titul nadobudnutia je uvedené „Žiadosť o záznam - Osvedčenie o správe majetku štátu č. 8/2007 zo dňa 2.2.2007“.

31. Z Výzvy na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo dňa 14.10.2016 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že žalovaný ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze písomne vyzval žalobcu na podanie žaloby o vylúčenie majetku zapísaného do súpisu v zmysle § 78 ods. 2 ZKR, nakoľko správca zapísal do súpisu aj majetok so spornou poznámkou v prospech žalobcu.

32. Súd písomnou žiadosťou zo dňa 7.5.2018 (realizujúc doplnenie dokazovania navrhnutého žalobcom) požiadal Okresný úrad Q., katastrálny odbor o predloženie fotokópií všetkých listinných dôkazov týkajúcich sa všetkých prevodov vlastníckeho práva ku stavbe rozvodne bez súpisného čísla zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U., ktorá je postavená na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXXX, na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXXX, a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2 zapísanom na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U. (ďalej len „Stavba rozvodne“) a to najmä všetky nadobúdacie tituly k Stavbe rozvodne od jej zhotovenia do dnešného dňa, všetky geometrické plány a výkazy výmer/zmien vo vzťahu k pozemkom, na ktorých je Stavba rozvodne postavená, ktoré boli vyhotovené od zhotovenia Stavby rozvodne do dnešného dňa a akékoľvek ďalšie listinné dôkazy ktoré môžu viesť k objasneniu vlastníka Stavby rozvodne. P. úrad súdu zaslal Oznámenie zo dňa 24.5.2018 (č.l. 696), prílohu ktorého tvorí sumár všetkých požadovaných listín (č.l. 698 - 847), ktoré sa však v značnej miere už nachádzajú v spise a boli predložené tou ktorou stranou. Z oznámenia žiadne nové skutočnosti nevyplynuli a ani žiadne nové rozhodujúce listinné dôkazy. Treba však zdôrazniť, že v Oznámení katastrálny úrad opäť poukázal na v minulosti duplicitné vlastníctvo stavby rozvodne s tým, že nebola predmetom privatizácie Západoslovenských energetických závodov (nebola súčasťou priloženej špecifikácie privatizovaného majetku) a je v súčasnosti zapísaná v prospech vlastníka Slovenská republika v správe Ministerstvo hospodárstva SR.

33. Zo Znaleckého posudku č. 17/2018 zo dňa 1.8.2018 vypracovaného znalcom O.. D. U. H.., listinného dôkazu predloženého v konaní žalobcom súd zistil, že podľa záverov v prípade zdemontovania transformátora, technologického zariadenia 110 kV, technologického zariadenia 22 kV, alebo fyzického odstránenia týchto zariadení elektrická stanica nebude schopná plniť účely na ktoré bola postavená. Tieto zariadenia sú výnimočne využiteľné v iných elektrických staniciach nakoľko boli naprojektované na konkrétny charakter odberateľov v danom mieste a pre konkrétne zaťaženie. Budova rozvodne slúži na umiestnenie technologických zariadení, ich ochranu pred poveternostnými vplyvmi, umiestnenie zariadení na riadenie prevádzky rozvodne, meracích zariadení, pre pobyt obsluhy s potrebným

sociálnym zázemím. Budova je konštruovaná na mieru zariadeniam ktoré sú v nej umiestnené a účelu ktorý má elektrická stanica plniť. Stavba rozvodne je určená, konštruovaná, postavená výhradne pre umiestnenie technologických zariadení tvoriacich elektrickú stanicu ako celok. Ani jedno zariadenie samo o sebe nedokáže plniť funkciu elektrickej stanice. Stavba rozvodne predstavuje tzv. budovu spoločných prevádzok ako pomocnú budovu elektrickej stanice (ktorú tvoria transformátor, technologické zariadenia 110 kV a technologické zariadenia 22 kV).

34. Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z,z, o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

35. Podľa § 78 ods. 2 cit. zákona správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

36. Podľa § 78 ods. 3,5 cit. zákona ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

37. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

39. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

40. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

41. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. zapísal dňa 28.7.2016 do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu so spornou poznámkou v prospech žalobcu majetok:

A. Transformátor, TR1 ŠKODA, r. v.:1981, 40 kWh,

B. Stavbu rozvodne bez súpisného čísla, zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX nachádzajúca sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U., ktorá je postavená na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádzajúcich sa v obci U. nad H., okres Q., katastrálne územie U.,

C. 110 kV rozvodňu pozostávajúcu z a) 23 ks odpojovačov, b) 7 ks výkonných vypínačov 110 kV, c) 1 ks transformátora,

D. 22 kV rozvodňu pozostávajúcu z a) 64 ks odpojovačov, b) 20 ks vývodových odpojovačov, c) 25 ks výkonových odpojovačov d) 40 ks kopiek,

42. Dňa 19.10.2016 bol žalobcovi doručený list žalovaného (č.l. 9 spisu), ktorým ho vyzval na podanie žaloby o vylúčenie majetku ak má zato, že je vlastníkom zapísaného majetku. Dňa 18.11.2016 podal žalobca včas predmetnú žalobu na súd, ktorou sa domáha vylúčenia zapísaného majetku zo súpisu.

43. Žalobca v konaní tvrdil, že zapísaniu majetku špecifikovaného v petite žaloby do súpisu majetku úpadcu bráni jeho vlastnícke právo k tomuto majetku. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k majetku majúcemu sa vylúčiť nadobudol od spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. na základe Zmluvy o vklade časti majetku zo dňa 31.5.2007 (č.l. 61 spisu) a v prípade ak by súd vyhodnotil danú zmluvu za neplatnú, tak alternatívne nadobudol žalobca vlastnícke právo k zapísanému majetku na základe vydržania, keďže bol po dobu potrebnú dobromyseľný v tom, že mu sporný majetok vlastnícky patrí, že je jeho oprávneným držiteľom. Žalovaný v konaní tvrdil, že sporný majetok nebol predmetom Zmluvy o vklade časti majetku zo dňa 31.5.2007, žalobca sa na jej základe preto nestal vlastníkom sporného majetku a nestal sa jeho vlastníkom ani na základe vydržania, keďže žalovaný nebol dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k tomuto majetku. Zároveň žalovaný tvrdil, že žalovaný sa nestal vlastníkom ani z toho dôvodu, že Zmluva o vklade časti majetku zo dňa 31.5.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neplatnosti predchádzajúcich právnych titulov, pričom toto svoje tvrdenie obšírne zdôvodnil.

44. Vzhľadom k uvedenej argumentácii strán súd ako prvé v konaní skúmal či zapísaný majetok bol alebo nebol predmetom Zmluvy o vklade časti majetku zo dňa 31.5.2007, na základe ktorého právneho titulu žalobca tvrdil, že nadobudol bezprostredne vlastnícke právo k zapísanému majetku. Žalobca argumentoval tým, že aj napriek tomu, že vylučovaný majetok nie je v písomnej Zmluve o vklade časti majetku zo dňa 31.5.2007 konkrétne špecifikovaný, tak je možné dospieť k záveru o jeho vklade a nadobudnutí na základe výkladu odseku 2.5. zmluvy v spojitosti s predchádzajúcimi právnymi titulmi jeho nadobudnutia (žalobca má za to, že je nepochybné, že vylučovaný majetok bol vo vlastníctve vkladateľa Západoslovenská energetika a.s. a jeho právneho predchodcu Západoslovenské energetické závody š.p.). Podľa názoru súdu však zo znenia odseku 2.5 zmluvy a jeho výkladu ako aj v spojení s predchádzajúcimi právnymi titulmi, na ktoré odkazuje žalobca nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o prevode vlastníctva k spornému majetku a to predovšetkým na iné dôkazy, ktoré podľa názoru súdu preukazujú argumentáciu a tvrdenia žalovaného, že sporný majetok predmetom vkladu do spoločnosti žalobcu nebol. Charakteristika a opis vkladanej časti podniku (majetku) obsiahnutá v zmluve v ods. 2.3 pod písm. a,b,c) (č.l. 67 spisu) je všeobecná, nekonkrétna s tým, že tento majetok či už hnuteľný alebo nehnuteľný bude následne špecifikovaný v prílohách k zmluve. Zmluva tak jednoznačne pri špecifikácii konkrétneho vkladaného majetku odkazuje na svoje prílohy, práve ktoré majú obsahovať už konkretizovaný vkladaný majetok. Je tak evidentné, že vôľou zmluvných strán bolo vložiť do spoločnosti žalobcu majetok, ktorý je presne špecifikovaný, konkretizovaný v prílohách zmluvy. Pri vkladanom nehnuteľnom majetku ide o Prílohu zmluvy č. 4. Ako bude nižšie zdôvodnené, tak podľa názoru súdu predmetom vkladu majetku mala byť Stavba rozvodne ako celok

(nie samostatne stavba budovy, a samostatne technológie a zariadenia), stavba v právnom význame ako nehnuteľnosť. Podľa ods. 2.3. písm. c) by však stavba rozvodne ako nehnuteľnosť, ktorá je vkladaná musela byť presne špecifikovaná, konkretizovaná v Prílohe zmluvy č. 4, v opačnom prípade vkladaná do spoločnosti žalobcu nebola. Žalobca však v konaní nepredložil Prílohu č. 4 Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 ani inú prílohu, ktorá by preukazovala, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom vkladu majetku Západoslovenská energetika a.s. do spoločnosti ZSE distribúcia a.s. (v súčasnosti Západoslovenská distribučná a.s.). Práve naopak z listinného dôkazu „Vyhlásenie o vklade vlastníckeho práva„ (č.l. 408) a jeho Prílohy č. 22 (č.l. 409) je preukázané, že vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. navrhuje zapísať príslušnému katastrálnemu úradu vlastnícke právo ku konkrétnym vkladaným nehnuteľnostiam, medzi ktorými sa však nehnuteľnosť - Stavba rozvodne nenachádza. Naviac z Prílohy č. 22 vyhlásenia (č.l. 415) je zrejmé, že Západoslovenská energetika a.s. navrhuje zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. č. XXXX, XXXX/XX, XXXX/X nachádzajúcim sa pod Stavbou rozvodne. Uvedené nasvedčuje len tomu, že nehnuteľnosť - stavba rozvodne predmetom vkladu majetku nebola. Bolo by nelogické aby vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. pozemky parcely č. XXXX, XXXX/XX, XXXX/X pod Stavbou Rozvodne presne špecifikoval v Prílohe č. 22 zjavne z dôvodu, že ich prevádza na žalobcu a inú nehnuteľnosť - stavbu rozvodne, nehnuteľnosť ležiacu na predmetných vkladaných pozemkoch by v Prílohe už nekonkretizoval, neuviedol ak by mal záujem o jej prevod na žalobcu. Evidentne Západoslovenská energetika a.s. nemal úmysel nehnuteľnosť - Stavbu rozvodne vložiť, previesť do majetku, vlastníctva žalobcu (bez ohľadu na dôvody, ktorým môže byť aj tá skutočnosť, že vkladateľ sa za vlastníka stavby rozvodne nepokladal, a preto túto nehnuteľnosť vkladom neprevádzal). V prípade ak Západoslovenská energetika a.s. mala záujem, vôľu, previesť do vlastníctva žalobcu aj nehnuteľnosť - stavbu rozvodne bola by túto vo „Vyhlásení o vklade a jeho prílohe č. 22“ bezpochyby presne konkretizovala a vymedzila ako to urobila u iných vkladaných, prevádzaných nehnuteľností. Žalobca tak súdu nepredložil žiaden dôkaz hodnoverne a bez pochybností preukazujúci prevod vlastníctva nehnuteľností - stavby Rozvodne, ba naopak listinný dôkaz Vyhlásenie o vklade vlastníckeho práva a jeho Príloha č. 22 vyvracajú a závažne spochybňujú jeho tvrdenia.

45. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že ak by aj zapísané veci neboli či už v Prílohe č. 3 alebo v Prílohe č. 4, alebo akejkoľvek inej prílohe Zmluvy zo dňa 31.5.2007 výslovne uvedené, tak aj napriek tomu boli na žalobcu prevedené v zmysle oseku 2.5 zmluvy, keďže podľa tohto bodu prechádzajú všetky veci ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku. Tu treba zdôrazniť, že aj podľa citovaného bodu bolo možné previesť iba tie veci, ktoré vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. vlastnil. Ako bude však nižšie zdôvodnené, tak súd nemal v konaní preukázané vlastnícke právo vkladateľa k zapísanému majetku a preto tento nemohol byť logicky ani v zmysle cit. bodu prevedený. Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má a preto vkladateľ nemohol na žalobcu previesť vlastnícke právo k zapísanému majetku (stavbe rozvodne), pričom ako bude taktiež nižšie zdôvodnené súd má za to, že žalobca nemohol byť a ani nebol dobromyseľný v tom, žeby vlastnícke právo danou zmluvou k zapísanému majetku nadobudol a preto mu nemôže byť poskytnutá ani ochrana ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. Netreba však zabúdať, že aj v takomto prípade sa následne vyžaduje v zmysle cit. odseku 2.5 dodatočné modifikovanie zoznamov prevádzaných zložiek (príloh), pričom žalobca v konaní takúto zmenu zmluvy resp. doplnenie zoznamov prevádzaných zložiek napr. o sporný majetok ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že zapísaný majetok by bol dodatočne do ktorejkoľvek prílohy dopísaný a uvedený. Súd však musí ešte dodať, že aj keď neposudzoval z vyššie uvedených dôvodov platnosť cit. bodu v súvislosti s jeho určitosťou, tak je možné ho vnímať ako akúsi „bianko klauzulu“ s tým, že podľa odseku 2.5 je možné previesť akékoľvek veci, práva, majetkové hodnoty ktoré sa „pozabudli“ uviesť v ich špecifikácii napr. v Prílohe č. 3 (hnuteľné veci), Prílohe č. 4 (nehnuteľné veci), tak ako to v konečnom dôsledku robí a vykladá v danom konaní aj sám žalobca. Bez dodatočnej špecifikácie ak takto „pozabudnutého“ vkladaného majetku by sa však obchádzal účel obsahu zmluvy, účel príloh zmluvy, zoznamov prevádzaných zložiek ak by postačovalo len všeobecne konštatovanie, že sa prevádzajú všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku a to bez ohľadu na to, že nie sú prípadne uvádzané v žiadnej prílohe. Takto určený a definovaný predmet prevodu by súd pokladal bez jeho presnej a bližšej konkretizácie (napr. v Prílohách zmluvy) za veľmi všeobecný a neurčitý. Súd tak má zato, že oba odseky zmluvy a to ako odsek 2.3 tak aj 2.5 si vyžadovali presnú špecifikáciu prevádzaných nehnuteľností a výklad žalobcu, že špecifikáciu si vyžadoval len odsek 2.3 a odsek 2.5 nie je správna. Daná úvaha súdu však nič nemení na závere, že ani v zmysle odseku 2.5 nedošlo k prevodu vlastníctva k zapísanému majetku, keďže vkladateľ nebol jeho vlastníkom. Na tomto mieste je opäť nutné poukázať na „Vyhlásenie Západoslovenská energetika a.s. o vklade nehnuteľností“ (č.l. 408), ktoré rieši výslovne

a osobitne prevod nehnuteľných vecí, a z ktorého je zrejmé, že predmetom nepeňažného vkladu sú iba tie nehnuteľnosti, ktorých zoznam je uvedený v prílohách vyhlásenia. Stavba rozvodne (na rozdiel od pozemkov pod ňou) v prílohe absentuje. Žalobca logicky ani právne nezdôvodnil z akého dôvodu by časť nehnuteľností (prípadne iného majetku) mala byť a aj skutočne bola špecifikovaná v prílohách a iných dokumentoch (napr. pozemky pod stavbou rozvodne) a časť nehnuteľností, medzi ktoré patrí aj sporná stavba rozvodne (prípadne jej časti ako napr. technológie a pod.) osobitne špecifikovaná byť nemusela. Jediným dôvodom takéhoto výkladu je podľa názoru súdu snaha žalobcu preukázať, že aj napriek tomu, že sporný majetok v osobitnej špecifikácii uvedený nie tak ho bolo možné previesť. Súd sa ale s takýmto tvrdením a výkladom nestotožňuje.

46. Žalobca argumentoval ďalej aj tým, že presná konkretizácia nehnuteľnosti - stavby rozvodne v Zmluve o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 nie je nutná (bez vysvetlenia z akého dôvodu iné nehnuteľnosti konkretizované boli ako tomu nasvedčuje odkaz na Prílohu č. 4 a „Vyhlásenie o vklade“) a to s poukazom na predošlé právne tituly (Zmluva o prevode časti podniku zo dňa 4.5.1998 a vklad sprivatizovaného majetku FNM do Západoslovenskej energetiky a.s.), podľa ktorých je zrejmé, že vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. túto nehnuteľnosť v minulosti nadobudol do svojho vlastníctva (ako aj jeho právny predchodca ZEZ š.p.) a ako súčasť vkladanej Organizačne zložky „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ ju aj potom bezpochyby vložil ako časť podniku do majetku žalobcu. Uvedené tvrdenie žalobcu podľa názoru súdu opäť nie je správne a preukázané, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu Západoslovenská energetika a.s. bol vlastníkom nehnuteľnosti - Stavby rozvodne. Žalobca tvrdil, že Stavba rozvodne bola najprv vo vlastníctve Západoslovenských energetických závodov š.p., ktorý ju nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.5.1998 (č.l. 43) a jej Prílohy č. 1 (č.l. 47) od spoločnosti TAZ SIPOX spol. s r.o.. Následne po zrušení Západoslovenských energetických závodov š.p. rozhodnutím MH SR zo dňa 15.10.2001 prešiel majetok na Fond národného majetku SR, ktorý dňa 1.11.2001 majetok štátneho podniku vložil do vniknutej spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., čím sa stala podľa tvrdenia žalobcu jeho vlastníkom spoločnosť Západoslovenská energetika a.s.. Nadobudnutie vlastníctva stavby rozvodne spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. však nebolo pred súdom dostatočne preukázané. Žalobca preukazoval vklad sporného majetku do spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. listinným dôkazom „Dodatkom č. 1 k Privatizačnému projektu Západoslovenské energetické závody š.p.“ (č.l. 384 spisu) a najmä listinným dôkazom „Špecifikácia nehnuteľností vkladaných do obchodnej spoločnosti ZE a.s. Bratislava“ (č.l. 381 spisu) ako aj listinným dôkazom „Rozhodnutie OÚ v Q., katastrálny odbor“ č. V XXXX/XX zo dňa 7.12.2001 (č.l. 388). Žalobca tvrdil, že transformačné stanice boli súčasťou vkladaného majetku keďže sú v špecifikácii uvedené. Súd ale dospel k záveru, že stavba rozvodne (ani žiadna jej časť ako napr. transformačné stanice) nebola obsiahnutá ani v Dodatku č. 1 k Privatizačnému projekte ani v jeho prílohe - špecifikácii, ani v rozhodnutí katastrálneho úradu (opäť na rozdiel od pozemkov parciel č. XXXX, XXXX/XX, XXXX/X ležiacich pod stavbou rozvodne). Je síce pravdou, že Špecifikácia obsahuje v druhom stĺpci záznam „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“. Súd je však názoru, že so samotnej poznámky v zázname „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ bez ďalšieho nie je možné vyložiť, že transformačná stanica (a už vôbec nie celá stavba rozvodne) je predmetom vkladu, je vkladanou nehnuteľnosťou a to z toho dôvodu, že ďalšie vkladané nehnuteľnosti - pozemky, parcely obsiahnuté v zázname sú presne špecifikované v prvom stĺpci poradovým číslom (napr. 2722, 2723, 2724 atď.), parcelným číslom, rozlohou atď. zatiaľ čo u záznamu „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ absentuje akékoľvek poradové číslo vkladanej položky majetku a ďalšie údaje špecifikujúce nezameniteľným spôsobom tento majetok. Podľa názoru súdu označenie „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ v špecifikácii iba súvisí s pozemkami označenými v zázname nižšie, zrejme ako ich bližšia polohová špecifikácia, že ide o pozemky pod touto stavbou, pod daným konkrétnym transformátorom, keďže stavba rozvodne (a teda aj transformátor) je postavený na pozemku XXXX, XXXX atď.. Skutočnosť záznamu „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ je len bližším popisom druhu vkladaného pozemku, že ide o pozemok pod transformačnou stanicou (rozvodňou) a neznamená ako chybne vykladá žalobca, že samotná transformačná stanica (rozvodňa) je predmetom vkladu. Záznam teda hodnoverne a bez pochybnosti v žiadnom prípade nepreukazuje, že položka „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ a už vôbec nie celá stavba rozvodne sú majetkom vkladaným do Západoslovenskej energetiky a.s.. Názor súdu, že záznam „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ nepreukazuje vklad technológie ani rozvodne potvrdzuje aj obdobný záznam v Dodatku č. 1 (č.l. 387) kde sa v druhom stĺpci nachádza záznam „TR 110/22 kV Hlohovec“. Čo je však zásadné, tak pod týmto záznamom sa nachádza pod položkou 2731 výslovne uvedené, že predmetom vkladu je aj „Rozvodňa 22 kV s.č. 2578“ čo pri zázname „TR 110/22 kV Hrnčiarovce“ absentuje a je tak zrejmé, že na rozdiel od rozvodne v k.ú. Hlohovec rozvodňa v k.ú. Hrnčiarovce n/Parnou sa neprevádzala.

Zároveň tento záznam „Rozvodňa 22 kV s.č. 2578“ popiera tvrdenia žalobcu o tom, že nebola nutná špecifikácia prevádzanej rozvodne v k.ú. Hrnčiarovce ak nevysvetlil logicky prečo špecifikácia rozvodne v k.ú. Hlohovec potrebná bola. Jeho tvrdenia tak vyznievajú účelovo. Preto stavba rozvodne nebola ani predmetom privatizácie, predmetom vkladu do majetku spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., ktorá sa vlastníkom stavby rozvodne na základe privatizácie nestala. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj fakt, že ako je vyššie uvedené, tak stavba rozvodne nebola predmetom ďalších následných prevodov majetku Západoslovenská energetika a.s., z vysokou pravdepodobnosťou z dôvodu, že Západoslovenská energetika a.s. mala sama zato, že vlastníkom tohto majetku nie je a preto nie je ani oprávnená na jeho následný prevod (napr. na žalobcu). Súd tak dospel k záveru, že právny titul, na ktorý podporne odkazoval žalobca - vklad majetku Západoslovenských energetických závodov š.p. Fondom národného majetku SR v rámci privatizácie do. Západoslovenskej energetiky a.s., nebol právnym titulom na základe ktorého došlo k prevodu sporného majetku.

47. Rovnako tak nepreukazuje vklad transformátorov alebo stavby rozvodne ani Rozhodnutie OÚ v Q., katastrálny odbor“ č. V XXXX/XX zo dňa 7.12.2001 (č.l. 388), čo v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný katastrálny úrad vo svojich neskorších rozhodnutiach. Opäť je síce pravdou, že rozhodnutie obsahuje záznam „Predmetom vkladu sú nehnuteľnosti: v kat. úz. Q. - zapísané na LV č. XX parc. číslo XXXX - zast. pl. vo výmere XX m2 a na nej stojaca transformačná stanica s.č. XX, parc. číslo XXXX - zast. pl. vo výmere XX m2 a na nej stojaca transformačná stanica s.č. 67„ atď.. Súd je však názoru, že ani z tohto záznamu bez ďalšieho nie je možné vyložiť, že transformačná stanica, ktorá je predmetom daného konania (a už vôbec nie celá stavba rozvodne) je predmetom nepeňažného vkladu FNM SR do ZE a.s., je vkladanou nehnuteľnosťou a to z toho dôvodu, že transformačné stanice uvedené, označené v rozhodnutí č. V 3699/01 nie je možné stotožniť s transformačnou stanicou rozvodne, ktorá je predmetom daného konania, ba práve naopak jednotlivé súvisiace údaje v rozhodnutí nasvedčujú tomu, že ide o transformačné stanice úplne odlišné. Údajmi, ktoré vylučujú, že predmetom rozhodnutia o vklade je aj transformačná stanica rozvodne patrí údaj o katastrálnom území, kde pri transformačných staniciach v rozhodnutí je zrejmé, že tieto sa nachádzajú v k. ú. Q. zatiaľ čo v tej dobe už transformačná stanica rozvodne sa nachádzala v k. ú. U. nad H.. Ďalej údaj o súpisnom čísle stavby transformačnej stanice, kde pri tej ktorej transformačnej stanici obsiahnutej v rozhodnutí je uvedené konkrétne „s.č.“ zatiaľ čo stavba rozvodne (a už vôbec žiadna jej časť ako transformačná stanica) žiadne súpisné číslo pridelené nikdy nemala a nemá. Ďalej údaj o nehnuteľnostiach - parcelách, na ktorých stoja transformačné stanice vylučuje, že ide transformačnú stanicu rozvodne, keďže ide o parcely (napr. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX atď.) na ktorých transformačná stanica rozvodne nestojí, neleží a ani v minulosti nestála. Ba práve naopak v rozhodnutí sú uvedené ako vkladané nehnuteľnosti v kat. území U. nad parnou

- aj parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX ... XXXX s tým, že v rozhodnutí už pri týchto parcelách chýba záznam: „na nej stojaca transformačná stanica“, pričom práve na týchto parcelách transformačná stanice rozvodne ktorá je predmetom konania v minulosti stála resp. stojí. Všetky vyššie uvedené údaje preto len zdôvodňujú a potvrdzujú výklad súdu o tom, že predmetom prevodu transformačná stanica rozvodne (a ani stavba rozvodne) nebola a nebola predmetom vkladu FNM SR v prospech Západoslovenská energetika a.s.. Názor súdu následne potvrdil aj samotný katastrálny úrad v neskorších rozhodnutiach (č. X XXX/XX a č. Xo X/XXXX) v ktorých priznal, že došlo k chybe v zápise vlastníckeho práva stavby rozvodne (vlastníckeho práva transformačnej stanice rozvodne), nakoľko predmetom vkladu, prevodu tento majetok nebol.

48. Súd tak mal v konaní preukázané, že k prevodu vlastníctva stavby rozvodne zo Západoslovenských energetických závodov š.p. na Západoslovenská energetika a.s. nedošlo, nakoľko zapísaný majetok nebol preukázateľne predmetom Zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007, na základe ktorej žalobca tvrdil, že sa stal jeho vlastníkom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca na základe predmetnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k zapísanému majetku. Z uvedeného dôvodu bolo potom už nadbytočné posudzovať platnosť resp. žalovaným tvrdenú neplatnosť danej zmluvy, keď pre záver o absencii vlastníckeho práva žalobcu je postačujúce, že k jeho nadobudnutiu predmetnou zmluvou nedošlo (aj ak by ju súd vyhodnotil ako platnú).

49. Ako je už vyššie naznačené, je v tejto súvislosti potrebné poukázať nie len na listinný dôkaz - rozhodnutie katastrálneho úradu č. V XXXX/XX zo dňa 7.12.2001 ale aj na neskoršie rozhodnutia katastrálneho úradu č. X XXX/XX zo dňa X.X.XXXX (č.l. 400) a č. Xo 7/2003 zo dňa 20.6.2003 (č.l. 401) ako aj Vyjadrenie OÚ Q. katastrálny odbor zo dňa 24.5.2018 (č.l. 696), v ktorých katastrálny úrad dospel k rovnakému, totožnému záveru, že predmetom privatizácie a vkladu FNM SR stavba rozvodne

nebola a Západoslovenská energetika a.s. sa nestala jej vlastníkom. Z uvedeného dôvodu došlo aj k oprave duplicitného zápisu na LV č. XXXX (kde zostal chybne zapísaný pôvodný vlastník TAZ SIPOX a.s.) a LV č. 1903 (kde bol chybne zapísaný nový vlastník Západoslovenská energetika a.s.) s tým, že nehnuteľnosť sa zapíše na nový LV č. XXXX s vyznačením vlastníctva najprv pre W. energetické závody š.p. a neskôr pre Slovenskú republiku a správu Ministerstva hospodárstva SR. K oprave a zápisu došlo ešte v roku 2002 resp. 2003. Z uvedeného dôvodu preto aj žalobca mohol mať objektívne pochybnosť (vedomosť) o tom, že nehnuteľnosť - stavba rozvodne vo vlastníctve vkladateľa Západoslovenská energetika a.s. v roku 2007 nebola a preto ani nemohla byť predmetom vkladu časti podniku na základe zmluvy zo dňa 31.5.2007 a to aj keď nebola v Zmluve o vklade časti podniku stavba rozvodne presne, určito konkretizovaná. Skutočnosť, že stavba rozvodne nebola predmetom privatizácie štátneho podniku potvrdil nie len katastrálny úrad ale aj Ministerstvo hospodárstva SR v Osvedčení o správe majetku štátu zo dňa 2.2.2007 (č.l. 405 spisu), pričom z uvedeného dôvodu požiadalo katastrálny úrad o zápis vlastníctva SR - Ministerstvo hospodárstva SR na LV č. XXXX (č.l. 407). Z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy o vklade časti podniku dňa 31.5.2007 bol na LV č. XXXX zapísaný ako vlastník stavby rozvodne iný subjekt ako vkladateľ Západoslovenská energetika a.s. tak žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že sa vkladá, prevádza aj táto predmetná nehnuteľnosť a nemohol byť tak ani dobromyseľný, že sa stáva na základe citovanej zmluvy jej oprávneným vlastníkom. Žalobca sám v konaní predložil výpis z LV č. XXXX (č.l. 140) zo dňa 26.9.2006, na ktorom sú zapísané parcely č. XXXX/XX a XXXX vo vlastníctve Západoslovenská energetika a.s. s tým, že v poznámke na liste vlastníctva je uvedené, že stavby na týchto parcelách sú uvedené na LV č. XXXX, pričom vlastník pozemkov nie je (!) vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku. Teda aj predmetný listinný dôkaz predložený v konaní samotným žalobcom preukazuje, že bezpochyby v roku 2006 t.j. pred uzatvorením zmluvy zo dňa 31.5.2007 mal žalobca vedomosť o tom, že vlastníkom stavby rozvodne spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. nie je a preto túto nehnuteľnosť ani nemôže do majetku žalobcu platne vložiť. Z dôvodu absencie dobromyseľnosti žalobcu pri nadobúdaní zapísaného majetku je poukaz žalobcu na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015-33 irelevantný, nakoľko predmetný nález hovorí o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa, ktorým žalobca nie je. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá, nemal, a ani nemohol mať žiadnu pochybnosť, že elektroenergetické stavby a zariadenia v čase ich vkladu do žalobcu patrili spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. zostalo v konaní nepreukázané a naopak vyvrátené. U žalobcu tak nie je naplnený základný predpoklad prípadného vydržania vlastníckeho práva a to oprávnená držba nehnuteľnosti - stavby rozvodne, preto žalobca nepreukázal ani tento prípadný právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornému majetku. Riadne platenie dane za stavbu rozvodne zo strany žalobcu, vedenie v účtovníctve žalobcu, opravy, úpravy, modernizácie stavby samé o sebe dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní majetku nepreukazujú.

50. Súd má zato, že žalobca uvedomujúc si vzhľadom na vyššie uvedené, že nedokáže pred súdom hodnoverne a bez pochybností preukázať prevod vlastníctva nehnuteľnosti - stavby rozvodne (či už na spoločnosť Západoslovenská energetika a.s. tak následne aj na neho samého) tak pristúpil k právnej argumentácii o rozlišovaní Stavby rozvodne a jej elektrotechnických technológii a zariadení, s tým, že „aspoň“ tieto samostatné veci (technológie a zariadenia) ako súčasť regionálnej distribučnej sústavy tvoriacej „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ boli riadne prevedené Zmluvou o vklade časti podniku zo dňa 31.5.2007 do vlastníctva žalobcu. Podľa názoru súdu ide výslovne o účelový výklad a právnu argumentáciu žalobcu, s cieľom preukázať, že žalobca nadobudol vlastníctvo nielen k elektrotechnickým technológiám a zariadeniam, ale v konečnom dôsledku aj k samotnej stavbe rozvodne, ktorá pre dané technológie a zariadenia slúži. Žalovaný argumentáciu žalobcu popieral a tvrdil, že el. technológie a zariadenia nie sú v právnom význame samostatnými vecami, sú súčasťou veci hlavnej - nehnuteľnosti stavby rozvodne a tvoria s ňou jeden celok. Preto ak nie je v konaní preukázaný prevod vlastníctva k stavbe tak nie je preukázaný ani prevod vlastníctva k súčastiam stavby, k technológiám a zariadeniam.

51. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu bolo nevyhnutné ustáliť právnu charakteristiku daných technológii a zariadení a či tvoria súčasť priľahlej budovy prípadne stavby rozvodne ako nehnuteľnosti, ktorá preukázateľne predmetom právnych vzťahov a prevodov bola (prípadne naopak či budova je súčasťou technológii a zariadení ako tvrdil žalobca, keď poukazoval na ďaleko vyšší funkčný a technologický význam technológii a zariadení rozvodne oproti budove rozvodne).

52. V prvom rade je podľa názoru súdu nutné rozlišovať, nestotožňovať a nezamieňať dva pojmy: „stavba“ rozvodne (alebo aj stavba elektrická stanica) a „budova“ rozvodne. Súd má zato, že budova rozvodne (označovaná aj ako budova spol. prevádzok bez súpisného čísla) je iba jednou z častí „stavby

rozvodne“ (popri ďalších častiach ako bude nižšie uvedené). Preto stavba rozvodne je pojmom širším ako budova rozvodne, ktorá je len jednou z jej častí. Ďalšími časťami stavby rozvodne sú popri budove rozvodne napr. transformátor, rozvodne 110 kV a 22 kV, rozvody atď. t.j. technológie a zariadenia.

53. Uvedený názor súdu podporuje aj listinný dôkaz - Znalecký posudok č. 91/2/98 zo dňa 22.4.1998 (č.l. 13 spisu), ktorý bol vypracovaný výlučne za účelom sumarizácie, rekapitulácie a ocenenia predmetu prevodu Zmluvou zo dňa 4.5.1998 (č.l. 43 spisu) z predávajúceho TAZ SIPOX spol. s r.o., na kupujúceho Západoslovenské energetické závody š.p.. Ďalej listinný dôkaz „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby“ (č.l. 22) a najmä jeho prílohy (č.l. 24 a nasl. spisu), listinný dôkaz „Rozpis zariadení Rz TAZ“ (č.l. 17 spisu) a nakoniec aj listinný dôkaz Znalecký posudok č. 17/2018. Sám žalobca tvrdí, že Znalecký posudok č. 91/2/98, v prípade pochybností (vznesených žalovaným) o neurčitosti predmetu prevodu obsiahnutom v čl. I. ods. 1 zmluvy, jednoznačne a určito označuje zmluvou prevádzaný majetok a to Stavbu rozvodne a pozemky. Súd je totožného názoru, že podľa Znaleckého posudku č. 91/2/98 tvoriaceho podklad pre Zmluvu zo dňa 4.5.1998 (ktorá na neho aj odkazuje v čl. I. ods. 5. zmluvy) majetkom, ktorý sa prevádza na kupujúceho je Stavba rozvodne - označená v znaleckom posudku ako „Budova 22 KV rozvodňa“ a „Pozemky 1 až 8“ identifikované ako zastavané plochy. Názor o tom, že technológie a zariadenia ako aj budova tvoria súčasť stavby rozvodne podporuje a preukazuje aj písomný „Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby“ z 15.5.1998, podľa ktorého sa odovzdáva stavba „Rozvodňa TAZ - TRNAVA III“ ako celok s tým, že jednotlivé odovzdávané časti (!) stavby rozvodne sú bližšie špecifikované v „prílohách“ k zápisu o odovzdaní a prevzatí (č.l. 24 až 42). Je tak zrejmé, že aj pri odovzdávaní majetku zo strany TAZ spol. s r.o. štátnemu podniku ZEZ š.p. sa dôsledne rozlišuje (vypracovaním Zápisu a osobitne jeho príloh), že sa odovzdáva Zápisom výlučne len a len samostatne stavba rozvodne ako celok, ktorá sa skladá z ďalších častí špecifikovaných následne v prílohách k zápisu. Názor súdu, že technológie a zariadenia ako aj budova tvoria súčasť stavby rozvodne podporuje a preukazuje nakoniec aj písomný dôkaz „Rozpis zariadení Rz TAZ“ (č.l. 17 spisu), podľa ktorého Rozvodňu TAZ tvoria zariadenia: okrem iných budova spoločných prevádzok, technológia rozvodne 22kV, technológia 110 kV, transformátory, tlmivky, oplotenie, kanalizácia atď.. Aj podľa listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom Znaleckého posudku č. 17/2018 zo dňa 1.8.2018 vyplýva, že „stavba rozvodne je určená, konštruovaná, postavená výhradne pre umiestnenie technologických zariadení tvoriacich elektrickú stanicu ako celok. Ani jedno zariadenie samo o sebe nedokáže plniť funkciu elektrickej stanice. Stavba rozvodne predstavuje tzv. budovu spoločných prevádzok ako pomocnú budovu elektrickej stanice, ktorú tvoria transformátor, technologické zariadenia 110 kV a technologické zariadenia 22 kV“. Žalobca s odkazom na obsah č. 17/2018 konštatuje, že elektroenergetické zariadenia, ktorých vylúčenie z podstaty je predmetom konania, sú samostatné veci v právnom význame. Súdu nie je zrejmé na základe čoho žalobca dospel k takémuto konštatovaniu, ktoré je podľa názoru súdu v rozpore so závermi znaleckého posudku, podľa ktorého elektroenergetické zariadenia sú súčasťou stavby rozvodne, tvoria elektrickú stanicu ako samostatné veci v technickom slova zmysle (!) avšak v právnom význame samostatnými vecami nie sú. Takýto záver zo znaleckého posudku nevyplýva. Znalec sa vyjadruje len k technickej stránke veci, k právnej povahe sa vôbec nevyjadruje. Naopak ako je zdôvodnené vyššie tak aj zo znaleckého posudku č. 17/2018 vyplýva, že zariadenia nie sú samostatnými vecami v právnom význame. Všetky citované listinné dôkazy preukazujú, že technológie a zariadenia tvorili, popri ďalších častiach (napr. budove prevádzok) od počiatku stavbu rozvodne (elektrickú stanicu).

54. Zo Znaleckého posudku č. 91/2/98 a so Zápisu o odovzdaní majetku a jeho príloh je zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo previesť stavbu rozvodne (spolu s časťami ju tvoriacimi t.j. káblové rozvody, kompresorovú stanicu, kanalizáciu, transformátory 110/22 kV, oplotenie, technológie rozvodne 110 kV a 22 Kv, základy pod transformátormi, garáž, budovu spol. prevádzok atď.) a pozemky, na ktorých stavba rozvodne leží (v tej dobe parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X a XXXX), pričom prevádzaný majetok sa člení na Stavbu rozvodne a Pozemky, na ktorých Stavba rozvodne leží a až následne sa Stavba rozvodne člení na jednotlivé časti. Na základe toho je preukázané, že od počiatku sa má za to, že predmetom prevodu je jedna vec - stavba, ktorej jednou zo súčastí sú aj technológie a zariadenia. Technológie a zariadenia tak nie sú nikdy samostatne predmetom prevodu ani právnych vzťahov. Zmluvné strany ich až do právnej argumentácie žalobcu v danom konaní nikdy nechápali ako veci samostatné. Na základe toho súd dospel k záveru, že nakoľko žalobca preukázateľne nenadobudol vlastníctvo k stavbe rozvodne, tak nemohol nadobudnúť samostatne ani vlastníctvo k technológiám a zariadeniam súvisiacim so stavbou, keďže tieto nie sú a nemajú dôvod byť samostatne predmetom právnych vzťahov a prevodov. Stavba resp. jej budova je od počiatku

spojená s technológiami a zariadeniami či už v právnom slova zmysle (vždy tvoria celok prevodu) tak aj technicky, keď od počiatku tvoria jeden funkčný celok. Z pohľadu posúdenia prevodu vlastníckeho práva je zásadné, že tvoria celok (stavbu) a už je irelevantné, ktorá časť stavby „slúži“ ktorej, čo zostalo medzi stranami sporné (žalobca tvrdil, že budova slúži technológiám a zariadeniam je preto ich súčasťou, žalovaný tvrdil, že technológie a zariadenia slúžia budove, ktorá by bez nich stratila svoj pôvodný význam, účel). Na uvedenom závere súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že v súpise majetku úpadcu sa vyššie uvedené dôsledne nerozlišuje a nachádza sa v ňom zápis majetku: Transformátor TR1 ŠKODA, r.v. 1981, 40 kWh, Stavba rozvodne, 110 kV rozvodňa, 22 kV rozvodňa. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca prevodom ani vydržaním nenadobudol vlastníctvo k stavbe rozvodne a preto nenadobudol ani samostatne vlastníctvo ku ktorejkoľvek z jej častí, napr. k technológiám alebo zariadeniam ako tvrdil žalobca. Technológie a zariadenia sledovali vždy právny osud stavby rozvodne a nemali samostatný právny režim. Nikdy nebol dôvod sa domnievať (ako tvrdí žalobca, že sa domnieval), že technológie a zariadenia sú samostatnými vecami, že boli samostatne predmetom prevodov (minimálne prevodu na základe zmluvy zo dňa 31.5.2007 ako tvrdí žalobca) a preto bol žalobca dobromyseľný v tom, že nadobudol vlastnícke právo k týmto samostatným veciam. Podľa názoru súdu ide len o špekulácie žalobcu a ním podávaný účelový právny výklad. Ako to súd uviedol pri vydržaní stavby rozvodne, tak obdobne je tomu aj v prípade technológii a zariadení. Žalobca v konaní nepreukázal žiaden hodnoverný právny titul na základe, ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že nadobúda vlastnícke právo osobitne k technológiám a zariadeniam rozvodne a že je ich vlastníkom. Neexistuje dôvod, pre ktorý sa žalobca mohol v roku 2007 domnievať, že technológie a zariadenia sú vecami samostatnými, prevádzajú sa samostatne a sú samostatne predmetom prevodu. Všeobecná právna konštrukcia žalobcu o to, že boli súčasťou regionálnej distribučnej sústavy a tá súčasťou vkladanej zložky podniku „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ a preto ich žalobca nadobudol do vlastníctva vo vzťahu k preukázaniu prevodu a dobromyseľnosti neobstojí. Skutočnosť, že sporný majetok bol súčasťou regionálnej distribučnej sústavy ešte bez ďalšieho v žiadnom prípade nepreukazuje nadobudnutie vlastníctva k spornému majetku (a už vôbec nie na základe vyššie opísaného skutkového a právneho stavu) a nepreukazuje ani (opäť na základe vyššie opísaného skutkového a právneho stavu) dobromyseľnosť žalobcu, že je oprávneným vlastníkom elektroenergetických stavieb a zariadení.

55. Pre rozhodnutie je zásadné, že súd dospel k záveru o tom, že všetky zapísané veci tvoria v právnom význame ako predmet práva jeden celok (nehnuteľnosť - označovaná ako „stavba rozvodne“ alebo „elektrická stanica“) a súd v konaní preto aj posudzoval právny osud tohto celku definovaného ako stavba rozvodne bez skúmania právneho osudu jeho jednotlivých zložiek, ktoré nikdy neboli samostatne predmetom žiadnych právnych vzťahov, prevodov. Budova rozvodne spolu s elektroenergetickými zariadeniami a technológiami tvorí jeden celok stavby rozvodne a akékoľvek členenie na veci „hlavné“ a ich „súčasti“ súd pokladá za umelo vykonštruované a účelové v snahe každej so sporových strán preukazovať vlastnícke právo k tej ktorej „hlavnej“ veci a následne k jej „súčastiam“.

56. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vlastnícke právo k spornému majetku, ktoré by vylučovalo zápis sporného majetku do súpisu úpadcu a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Podľa § 147 ods. 4 vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

58. Dňa 13.1.2017 žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že vzájomnou žalobou uplatnený nárok žalovaného a nárok žalobcu uplatnený v danom konaní o vylúčenie majetku sa na spojenie nehodia, vyžadujú si rozdielne dokazovanie a právnu argumentáciu, tak súd rozhodol v zmysle § 147 ods. 4 tak, že vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, čo nenamietala žiadna zo strán sporu.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).