Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/95/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: L.. O.. I. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S. A.I., D. X.. O. D. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Vajanského č. 43, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov "EKOCENTRUM" so sídlom v Prešove, na ul. M. Nešpora č. 45, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 89, o splnenie povinnosti - sprístupnenie dokladov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 25.05.2018 č.k. 11C/228/2016-157 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 16.05.2018 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, pričom potvrdila, že žalovaný jej postupne umožnil nahliadnuť do požadovaných dokladov a niektoré boli zaslané jej právnemu zástupcovi poštou. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd prvej inštancie podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 konanie zastavil.

3. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP.

4. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný dobrovoľne splnil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 8b ods. 2 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čo by viedlo k záveru o vzniku nároku na náhradu trov konania žalobkyni. Súd prvej inštancie však musel zohľadniť špecifické okolnosti tohto prípadu, vychádzajúc z nesporného resp. preukázaného skutkového stavu. Mal totiž za preukázané, že žalovaný nespochybňoval svoju zákonnú povinnosť ako správcu bytového domu, ktorá je predmetom tohto sporu, ale tvrdil, že žalobkyňa takúto požiadavku predložila písomne ešte dávnejšie, čo bolo preukázané listami pred 8 rokmi. Možno mu dať za pravdu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, aby žalovaného žiadala o nahliadnutie do dokumentácie v relevantnom čase ešte pred podaním žaloby. Tvrdenie žalobkyne o osobnej žiadosti ostalo len v rovine jej tvrdenia, ktoré navyše žalovaný poprel a napokon aj pre súd nevyznieva vierohodne, vzhľadom na nepochybne zlý vzťah medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného, ktorý vyústil aj do fyzického napadnutia. Žalovaný tiež správne poukazoval na to, že ani nemôže žalobkyni predložiť všetku dokumentáciu, teda aj tú, ktorá sa týkala iných vlastníkov, nakoľko tá podlieha ochrane osobných údajov, a preto požadoval konkretizáciu dokladov a po splnení tejto požiadavky žalobkyni príslušné dokumenty sprístupnil, čo napokon viedlo k späťvzatiu jej žaloby. Navyše aj keď si žalobkyňa

nepochybne uplatnila zákonné právo na nahliadnutie do príslušnej dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu, vzhľadom na to ako žalobu koncipovala, teda že sa domáhala všetkej dokumentácie, a to dokonca od roku 2006, bez nejakého racionálneho vysvetlenia, v kontexte s už spomínanými osobnými konfliktami vyvoláva pochybnosť o skutočnom dôvode podania tejto žaloby, čo by mohlo viesť aj k posúdeniu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto okolnosti by však museli byť predmetom ďalšieho dokazovania, a preto za súčasnej dôkaznej situácie a zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla uznesenie v tejto časti zmeniť tak, aby žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedla, že žalovaný od počiatku spochybňoval svoju zákonnú povinnosť, čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby vo veci samej. Žalovaný až pod ťarchou podanej žaloby a uskutočnenia prvého stretnutia na súde dňa 11.01.2017 bez otvorenia pojednávania začal postupne čiastkovo umožňovať žalobkyni nahliadať do požadovaných dokladov týkajúcich sa správy bytového domu. Nebyť podanej žaloby, žalovaný by žalobkyni nikdy neumožnil realizovať jej zákonné právo. Nie je pravdou, že by žalobkyňa preukazovala svoje žiadosti o nahliadnutie do dokladov písomnosťami s pred 8 rokov pred podaním žaloby. Žalobkyňou predložené žiadosti sú z konca roku 2011 a z roku 2012. Žalobkyňa frustrovaná postojom žalovaného, ktorý ignoroval jej niekoľkoročné písomné žiadosti, rezignovala na podávanie ďalších písomných žiadostí a žiadala o nahliadnutie do dokladov ústne. Keďže žalovaný neposkytol žiadnu súčinnosť a naopak na tieto žiadosti reagoval agresívne až po fyzický útok na žalobkyňu, táto bola nútená podať príslušnú žalobu a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Preukazovanie skutočnosti, že žalovaný nevyhovel žalobkyni so žiadosťou o nahliadnutie do dokladov je prípadom negatívnej dôkaznej teórie s prenosom dôkazného bremena. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že si splnil svoju zákonnú i zmluvnú povinnosť a žalobkyni umožnil nahliadnuť do požadovaných dokladov, pričom žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Zotrvávanie na požiadavke umožnenia nahliadnuť do dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu bolo spúšťačom negatívnych emócií, ktoré vyústili až do napadnutia žalobkyne zo strany štatutára žalovaného. Žalobkyňa nikdy nežiadala predloženie ročných vyúčtovaní týkajúcich sa ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Svoje žiadosti formulovala širšie z dôvodu, že nemohla vedieť, na aké konkrétne dokumenty narazí pri prehliadaní dokumentov týkajúcich sa správy bytového domu. Žalovaný je profesionálom vo výkone svojej pôsobnosti, preto jednoznačne predpokladala, že jej sprístupní požadované doklady len takým spôsobom, ktorý nezasiahne do práv tretích osôb. Žalobkyňa nikdy nemala inú motiváciu než realizáciu kontrolných oprávnení zverených voči správcovi bytového domu každému vlastníkovi bytu a to zo zákona. Že podozrenia žalobkyne boli postavené na reálnom základe dosvedčuje skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby skartoval niekoľko zväzkov dokumentov, ktoré mal predložiť k nahliadnutiu. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v situácii, kedy mala žalobkyňa 100 % procesný úspech v konaní, považuje za nezákonné. Podľa ustanovenia § 257 sa môže nepriznať plne úspešnej strane konania nárok na náhradu trov len výnimočne a to vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení dôvody len naznačuje, používa slovné spojenia ako „pochybnosti“, či „javí sa“. Z uvedeného vyplýva, že nemožno konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak teda Civilný sporový poriadok považuje nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane za výnimočný inštitút, jeho aplikácia by mala nastať v jednoznačných prípadoch a takéto prípady by mali byť presvedčivo odôvodnené. Ak teda Civilný sporový poriadok považuje nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane za výnimočný inštitút, jeho aplikácia by mala nastať v jednoznačných prípadoch a takéto prípady by mali byť presvedčivo odôvodnené.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

7. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o trovách je potrebné poukázať na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

10. V prejednávanej veci žalobkyňa svoj nárok na sprístupnenie dokladov odôvodnila neochotou žalovaného tieto doklady jej sprístupniť napriek opakovaným písomným žiadostiam. Ako dôkaz tohto svojho tvrdenia predložila do spisu žiadosti zo dňa 29.12.2011, zo dňa 20.01.2012 a zo dňa 02.03.2012. Žaloba vo veci samej bola podaná po viac ako 4 rokoch od doručenia týchto písomností žalovanému dňa 07.07.2016, a preto žalobkyňou predložené žiadosti nemožno považovať za dôkaz preukazujúci neochotu žalovaného sprístupniť žalobkyňou požadovanú dokumentáciu, najmä za situácie, ak tieto tri žiadosti boli vyhotovené krátko po tom, čo žalobkyňa bola napadnutá štatutárom žalovaného. Podľa pripojeného rozhodnutia Obvodného úradu A. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 49 až 51 spisu), k tomuto napadnutiu malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa teda ničím právne významným nepreukázala, aby pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na sprístupnenie dokladov a aby žalovaný tejto jej žiadosti nevyhovel. Zo správania sa žalovaného v priebehu konania pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že tento na základe požiadaviek žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, umožnil žalobkyni nahliadnuť do ňou požadovaných dokladov, ktoré mal k dispozícii, čo nakoniec viedlo k späťvzatiu podanej žaloby. Na strane žalovaného teda existujú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.

11. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).