Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-35-2017.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1./ STEGATON TRADE s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 46 150 005, 2./ Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, XXX XX F., Š. R. W. o zaplatenie 1 371,19 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 371,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 371,19 Eur od 20.7.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a v 2. rade k zaplateniu istiny vo výške 1 371,19 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody a k náhrade trov konania. V podanej žalobe uviedol, že dňa 9.3.2015 spôsobil žalovaný v 2. rade (vodič) motorovým vozidlom zn. B., A.: F. XXX P. (ako držiteľ predmetného motorového vozidla je zapísaný žalovaný v 1.rade - právny nástupca spoločnosti GDS-Michalengelo, s.r.o.) v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle zn. Z. A.: F. - XXX D., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Q. W. (poškodený). Vzhľadom k tomu, že ku dňu dopravnej nehody, k motorovému vozidlu, ktoré viedol žalovaný v 2. rade nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 12.6.2016 poistné plnenie vo výške 1 508,31 Eur, pričom suma vo výške 137,12 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca v predmetnom konaní neuplatňuje. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu (žalovaní) na žalobcu, pričom sa jedná o zákonný prechod práva (legálna cesia podľa § 524 Občianskeho zákonníka ďalej len „OZ“ ), ktorý má oporu aj v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Toto právo si žalobca voči žalovaným uplatnil listom zo dňa 19.6.2015, v ktorom žalobca od nich požadoval uhradenie sumy vo výške 1 371,19 Eur do 19.7.2015. Žalovaní však na predmetnú výzvu úhradou nereagovali a síce požadovanú sumu žalobcovi neuhradili, a to ani len čiastočne. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa §
420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Nakoľko žalovaní si voči žalobcovi nesplnili svoju povinnosť riadne a včas, žalobca sa so svojím nárokom obrátil na tunajší súd, kde si podanou žalobou okrem dlžnej istiny uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške, nakoľko žalovaní tým, že neuhradili požadovanú sumu v dodatočnej lehote určenej vo vyššie uvedenej výzve, dostali sa do omeškania s plnením peňažnej povinnosti.
2. Okresný súd Galanta žalobe vyhovel a to platobným rozkazom č.k. 27Cb/35/2017-54 zo dňa 20.12.2017, ktorý bol zrušený uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 27Cb/35/2017-65 zo dňa 12.4.2018, a to z dôvodu nedoručiteľnosti obidvom žalovaným.
3. Žalovaní sa k žalobe ani po doručení uznesenia, ktorým im bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, nevyjadrili.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, a to na deň 8.8.2018. Po vyvolaní veci na predmetnom pojednávaní súd zistil, že na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil, a to aj napriek tomu, že doručenie predvolania mal riadne vykázané. Svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade.
5. Právny zástupca žalobcu pred súdom k veci samej ako aj v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu trvá na písomne podanej žalobe. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne.
6. Žalovaný v 2. rade pred súdom uviedol, že k žalobe sa nebude vyjadrovať, pričom návrhy na doplnenie dokazovanie taktiež nemal. V záverečnej reči sa nevyjadril.
7. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a predložených listinných dôkazov, a to: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Záznam o dopravnej nehode, Uplatnenie nároku na náhradu škody, Oznámenie škodovej udalosti poisteným, Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle, Oznámenie o poistnom plnení, Faktúra č. XXXX/ XXX, Kalkulácia opravy Č.. XXXXXXXXXX, Oznámenie o spracovaní poistnej udalosti, Likvidačná správa, Fotodokumentácia, Výpis zo systému žalobcu, Prehľad vyjadrení poisťovní o neexistencii poistenia vozidla ku dňu dopravnej nehody, Výpis z účtu žalobcu, Výzva na zaplatenie žalovanej istiny, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Dňa 9.3.2015 došlo k dopravnej nehode (náraz do poškodeného vozidla zo zadu, keď toto stálo a dávalo prednosť pred vybočením na hlavnú cestu), v rámci ktorej bola motorovým vozidlom zn. B., A.: F. XXX P. spôsobená škoda, pričom poškodeným bola v danom prípade fyzická osoba. Držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a ktoré v jej čase nebolo povinne zmluvne poistené bol žalovaný v 1. rade, pričom vodičom bol žalovaný v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, vzniknutú škodu poškodenému, na základe výsledkov prešetrenia dopravnej nehody, ktorú prešetrovala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, bol povinný uhradiť žalobca, t.j. Slovenská kancelária poisťovateľov, a to na základe ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Celková škoda bola teda uhradená z poistného garančného fondu, pričom celkovo bola uhradená suma vo výške 1 508,31 Eur, pričom suma vo výške 137,12 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil. Vyplatením uvedenej sumy vzniklo žalobcovi právo takto vyplatenú sumu voči zodpovednému subjektu - žalovaný v 1. a v 2. rade požadovať k náhrade, nakoľko žalobca plnil namiesto nich. V danom prípade sa jedná o zákonný prechod práva (legálna cesia podľa § 524 OZ), ktorý má oporu aj v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
9. Medzi stranami sporu neostali sporné žiadne skutkové tvrdenia.
10. Súd vec právne posúdil nasledovne:
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
12. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
13. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
14. Podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. 20.7.2015 bola 0,05 % ).
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 9.3.2015 došlo k dopravnej nehode tak ako je uvedené vyššie, pričom držiteľom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená bol žalovaný v 1. rade. Jeho vodičom bol žalovaný v 2. rade, a teda v danom prípade vznikla súbežná zodpovednosť dvoch odlišných subjektov, a to na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. Nakoľko motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, v čase dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené, žalobca v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení škodu, ktorá pri dopravnej nehode vznikla poškodenému uhradil za žalovaných, voči ktorým si následne uplatnil právo na náhradu takto uhradenej škody (regresný nárok). Suma, ktorú žalobca celkovo požaduje k zaplateniu je 1 371,19 Eur. Žalovaný v 1.rade, zapísaný ako držiteľ v dokladoch viažucich sa na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bol povinný dbať na to, aby povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené, nakoľko táto povinnosť ako držiteľovi motorového vozidla mu priamo vyplýva zo zákona, konkrétne z vyššie cit. ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Túto svoju povinnosť žalovaný v 1. rade však porušil, a tým tu vznikla jeho zodpovednosť nahradiť škodu - peňažné plnenie žalobcovi, ktorý zo zákona toto plnenie musel poskytnúť poškodenému. Tým, že žalovaný v 1. rade, ktorý je držiteľom predmetného motorového
vozidla, nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie, porušil svoju prevenčnú povinnosť, v dôsledku čoho mu vznikla zodpovednosť žalobcovi nahradiť uhradenú škodu. Nedodržanie prevenčnej povinnosti je protiprávnym konaním a zodpovednosť za škodu tu vzniká tak, že niekto (žalovaný v 1. rade) si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám (žalobca hradil sumu z poistného garančného fondu). Prevenčná povinnosť ustanovuje povinnosť počínať si natoľko obozretne, aby konaním či opomenutím (nekonaním) nevznikla škoda inému alebo sebe samému. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tu vznikla zodpovednosť žalovaného v 1. rade vzniknutú škodu nahradiť, nakoľko každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Rovnako tak tu vznikla aj zodpovednosť žalovaného v 2. rade, ktorý predmetné vozidlo viedol. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný v 2. rade v danom prípade zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ, pričom v jeho prípade došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorú mu ukladá zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z., ustanovenie § 17 ods. 1.
23. V danom prípade žalovaný v 1.rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. OZ ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ide o dva odlišné subjekty, pričom zodpovednosť jedného nevylučuje súbežnú zodpovednosť druhého. Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 2 OZ neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil (hoci v opitosti) v súvislosti s plnením pracovných povinností vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože podľa § 420 ods. 2 OZ v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ. V prípade plurality zodpovedných subjektov závisí od žalobcu, voči ktorému si uplatní svoje postihové právo, nakoľko ,,osobou bez poistenia?? v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takouto osobou je nielen prevádzateľ (žalovaný v 1. rade ), ale i vodič (žalovaný v 2. rade).
24. Súd s poukazom na takto zistený skutkový a právny stav žalobcovi v danej veci v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaného v 1. a v 2. rade teda zaviazal, spoločne a nerozdielne, na zaplatenie žalovanej istiny, a to titulom náhrady poistného plnenia poskytnutého z garančného fondu. Súd žalovaných taktiež zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, určenej v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nakoľko žalovaní sa tým, že žalovanú sumu nezaplatili žalobcovi v lehote splatnosti stanovenej vo výzve zo dňa 19.6.2015, dostali do omeškania s plnením peňažnej povinnosti.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s 261 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
28. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).