Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-5-2018.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. H. Y., podnikajúci pod obchodným menom H. Y. J. J., s miestom podnikania F., Mostná XX/X, IČO: XX XXX XXX právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102386155/2017 zo dňa 15. novembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 29 963,23 eur.
2. V podanej správnej žalobe žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, ktoré uplatnil v odvolacom konaní. Trval na tom, že splnil všetky podmienky vyžadované zákonom o dani z príjmov, nakoľko daňové výdavky preukázal po formálnej stránke, keď predložil správcovi dane peňažný denník za rok 2014, výdavkové pokladničné doklady, dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, výpis z účtu, fotokópie živnostenských listov a osvedčení o evidencii motorových vozidiel, počiatočné a konečné stavy počítadiel, príjmové pokladničné doklady, mzdovú agendu. Reálne dodanie preukázal aj výkazom za rok 2014. Nesúhlasil teda s tým, že by okrem faktúr nepredložil žiadne iné doklady a dokumenty.
3. Rovnako preukázal reálnosť plnenia aj po materiálnej stránke, a to miestnym zisťovaním. Výpoveďami svedkov S., Z. a X. boli taktiež vyvrátené pochybnosti správcu dane. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že správne orgány vyhodnocovali v jeho neprospech skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť ako je napríklad nepodanie daňového priznania jeho dodávateľom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012.
4. Žalobca ďalej tvrdil, že došlo v konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Toto porušenie podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že správca dane použil zistenia zachytené v zápisnici o podaní vysvetlení zo dňa 17.02.2016 spísanej Kriminálnym úradom Finančnej správy bez toho, aby konkretizoval okolnosti predmetného prípadu a nepreukázal súvislosť výpovede svedka Heliu s preverovanými obchodmi. Naopak správca dane nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali, resp. vyvracali svedecké výpovede. Rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočne odôvodnené.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správca dane preveroval dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťami TYNEX, s.r.o. a K+D, s.r.o., INEXAL s.r.o. a Belluno s.r.o. z dôvodu pochybností o reálnom vykonaní stavebných prác práve týmito spoločnosťami. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca účtoval fakturované služby ako daňový výdavok, bolo jeho povinnosťou preukázať, že mu tieto služby boli aj reálne poskytnuté, a to práve spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Požiadavka preukaznosti výdavku vyplýva z ust. § 2 písm. i) zákona č. 593/2003 Z.z.. Poukázal na to, že k vzniku pochybností viedli zistenia správcu dane, že tieto dodávateľské spoločnosti krátko po vystavení sporných faktúr boli vymazané z obchodného registra, zanikli z dôvodu zlúčenia, či zmenili svoje obchodné meno, nepodávali daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby a nepodarilo sa ani preveriť ich účtovníctvo. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na výpoveď svedka H., konateľa spoločnosti K+D, s.r.o., že za spoločnosť vystupoval len formálne ako „biely kôň“, či vyjadrenie konateľa spoločnosti Belluno s.r.o. H. S., podľa ktorého táto spoločnosť nemala technické, materiálne a ani personálne vybavenie. Pochybnosti neboli odstránené ani výsluchom osôb, ktoré žalobca navrhol vypočuť. V konaní pritom boli použité aj zistenia z iných konaní.
6. Žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že práce boli vykonané, sporným zostal ich reálny dodávateľ. Žalobca si nesplnil povinnosť preukázať, že dodávateľmi prác boli práve osoby uvedené na vystavených sporných faktúrach.
7. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na tom, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie a rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené.
8. Krajský súd, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali), a dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné, a preto žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 102386155/2017 zo dňa 15.11.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 v sume 29 963,23 eur z dôvodu, že k zúčtovaným výdavkom v celkovej výške 11 510,47 eur nepredložil žiadne doklady a súčasne nepreukázal, že výdavky fakturované spoločnosťami TYNEX, s.r.o. (15 082 eur), K+D, s.r.o. (10 891,40 eur), INEXAL s.r.o. (9 192 eur), Belluno s.r.o. (77 193,47 eur) spĺňajú všetky podmienky uvedené v § 2 písm. i) a § 21 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z..
10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že pokiaľ ide o dodávateľskú spoločnosť TYNEX, s.r.o., Bratislava, tak predmetom jej fakturácie bolo vykonanie stavebných prác, faktúry boli vystavené v období od 05.06.2014 do 30.11.2014 a sú k nim priložené príjmové pokladničné doklady zo dňa 24.06.2014, 20.11.2014 a zo dňa 30.12.2014 bez uvedenia čísla. Táto dodávateľská spoločnosť bola dňa 05.06.2015 vymazaná z obchodného registra. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podala za zdaňovacie obdobie roka 2012. H. S., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase vystavenia sporných faktúr potvrdil, že sporné faktúry vydal a prijal aj peniaze od žalobcu. Nepamätal si však konkrétne stavby, na ktorých spoločnosť pracovala, nevedel uviesť ani mená firiem a pracovníkov, ktorí mali práce pre žalobcu vykonať. Samotná spoločnosť nemala zamestnancov a práce mali byť vykonané prostredníctvom subdodávateľa, ktorého však nevedel označiť. Druhý z konateľov spoločnosti v spornom období J. je podľa zistení správcu dane bezdomovec.
11. Pokiaľ išlo o dodávateľskú spoločnosť K+D, s.r.o., Dubnica nad Váhom, tak predmetom fakturácie bola montáž a demontáž lešenia a zatepľovacie práce na stavbe na Olbrachtovej ulici č. 5, 7 a 9 v Bratislave. Faktúry boli vystavené dňa 25.07.2014, 28.07.2017, 15.08.2014, 29.08.2014 a ich súčasťou sú dva príjmové pokladničné doklady bez čísla zo dňa 05.08.2014 a dva výdavkové pokladničné doklady spoločnosti K+D, s.r.o. zo dňa 24.09.2014. Táto spoločnosť taktiež zanikla, a to v dôsledku zlúčenia. K zániku došlo dňa 15.12.2014, pričom nástupnickou spoločnosťou je SLOVRESPO, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Jej poslednými konateľmi (v čase vystavenie sporných faktúr) boli W. X. a H. F.. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie roka 2013. H. F. do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 17.02.2016 pred Kriminálnym úradom Finančnej správy uviedol, že v spoločnosti mal vystupovať len ako „biely kôň“, nemá vedomosť o aktivitách spoločnosti. Na túto spoločnosti dovážal J. A. zo Žiliny kamióny zinku z Poľska, v sklade v Bytči potom podpisoval faktúry za čo dostával peniaze. Okrem toho uviedol, že keď mu chodili predvolania na daňový úrad, tak mu H. T. nadiktoval čo má povedať a za to mu dal peniaze. Nikdy reálne za spoločnosť nekonal, zastrešoval spoločnosť len na papieri, bol iba „bielym koňom“.
12. Pri faktúrach vystavených spoločnosťou INEXAL s.r.o., Trenčín, správca dane zistil, že predmetom fakturácie boli lešenárske a zatepľovacie práce v Trenčíne na Lavičkovej ulici č. 2-4. Faktúry boli vystavené dňa 07.07.2014, 21.07.2014, 30.07.2014 a boli k ním priložené príjmové pokladničné doklady zo dňa 15.07.2014, 15.08.2014, 22.08.2014. Spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, a to uznesením Okresného súdu Trenčín, pričom bola následne dňa 29.07.2017 vymazaná z obchodného registra. Posledným konateľom tejto spoločnosti bol A. Q., ktorého sa nepodarilo správcovi dane predvolať a ani predviesť na výsluch. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby táto spoločnosť podala za zdaňovacie obdobie roku 2013, registrácia k dani z pridanej hodnoty jej bola zrušená k 30.11.2014 a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za mesiac október 2014.
13. A. Q. bol následne vypočutý v inom konaní, pričom uviedol, že spoločnosť v roku 2014 vykonávala podnikateľskú činnosť, a to predávala mäso a vykonávala drobné stavebné práce. Uviedol, že má doklady doma a donesie ich, čo sa však nestalo. Správca dane preveroval aj sídlo spoločnosti.
14. Ďalší dodávateľ žalobcu spoločnosť Belluno s.r.o., Bratislava žalobcovi vystavil faktúry na stavebné práce v období od 15.05.2014 do 12.12.2014. K faktúram boli priložené aj príjmové pokladničné doklady. V čase realizácie sporných obchodov bol jej konateľom H. S., ktorý uviedol, že sporné faktúry podpísal a prijal od žalobcu peniaze. Nevedel však uviesť konkrétne stavby. Spoločnosť nemala zamestnancov, práce teda vykonávali subdodávatelia, ktorých však nevedel označiť. Bývalý konateľ uviedol, že už nemá žiadne doklady, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi, ktorý mal podať aj daňové priznanie. Spoločnosť bola od 18.04.2015 premenovaná a následne zanikla s právnym nástupcom, ktorým je spoločnosť Slavstav Paľa, s.r.o., Brezno. Uvedená nástupnícka spoločnosť je nekontaktná.
15. Z uvedenými zisteniami bol žalobca riadne oboznámený a súčasne bol vyzvaný, aby k uvedenému podal vyjadrenie a vysvetlenie. Žalobca k uvedenému uviedol, že pána S. poznal dlhšie, nakoľko sú z jedného mesta. Pokiaľ ide o spoločnosť K+D, s.r.o. tak uviedol, že potreboval pracovníkov na zákazku v U. a niekto mu odporučil ľudí, ktorí mu povedali, že majú šéfa. Po skončení práce doniesli faktúru, dal im peniaze v hotovosti. Spoločnosť INEXAL s.r.o. žalobcovi „dohodil“ pracovník v Trenčíne. S konateľmi spoločností K+D, s.r.o. a INEXAL s.r.o. sa žalobca podľa vlastného vyjadrenia vôbec nestretol a nepozná ich.
16. Vo vyrubovacom konaní boli vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcom, a to H. S., J. Z. a M. X.. Iní navrhnutí svedkovia buď predvolanie neprevzali alebo sú na udaných adresách neznámy. Pri týchto výsluchoch svedok H. uviedol, že ho žalobca oslovil z dôvodu, že mal veľa zákaziek. Spoločnosť Belluno s.r.o. nemala zamestnancov, práce vykonávala externá firma a živnostníci, ktorých mená dal žalobcovi, a to Z., T., T., X.. Svojich dodávateľov vyplácal v hotovosti, väčšinou mali exekúcie, nechceli peniaze na účet, ľuďom na stavbe dával príkazy, ich evidenciu dochádzky viedol jeden zo subdodávateľov, žalobca ju odkontroloval a na konci mesiaca si odsúhlasili počty hodín.
17. Svedok J. Z., ktorý je švagrom svedka H. S. uviedol, že mal uzavretú dohodu o vykonaní práce s H. S., so žalobcom prišiel do styku pri zatepľovaní budov. Uviedol, že pracoval na stavbách v Bratislave, Trenčíne, Prievidzi, práce zadával žalobca a p. S., robili na nich aj zamestnanci žalobcu. Nepredložil dohodu o pracovnej činnosti, mzda mu bola vyplácaná v hotovosti, evidenciu dochádzky si neviedol. Odpracované hodiny si zapisoval a odovzdal buď švagrovi alebo žalobcovi.
18. Svedok M. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2014 bol zamestnancom spoločnosti TYNEX, s.r.o. a jeho nadriadeným bol p. S.. Poznal aj žalobcu, nakoľko ho videl na stavbách. Podľa vlastného vyjadrenia pracoval pre p. S., ktorý mu zadával práce, mal s ním uzavretú dohodu, ktorú však nevedel doložiť. Mzda mu bola vyplácaná v časti na účet kvôli úveru a v časti v hotovosti. Do zošita si zapisoval odpracované hodiny, ku koncu mesiaca ich prekontroloval so šéfom.
19. Dopytom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že svedok M. X. nebol v roku 2014 vedený v evidencii ako platiteľ poistného a svedok J. Z. bol v tomto období vedený ako platiteľ poistného. Konkrétne do 04.01.2014 bol zamestnancom spoločnosti ELGEO-Trading s.r.o. a v období od 13.02.2014 - 30.04.2014 bol odvádzateľom poistného na základe dohody o vykonaní práce subjekt Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z jeho daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2014. Uvedené je však v rozpore s tvrdeniami tohto svedka v rámci jeho svedeckej výpovede. Z dopytu bolo zistené, že títo svedkovi neboli zamestnancami žiadneho zo sporných dodávateľov, ale ani žiadneho odvádzateľa, ktorý by vykonával stavebné činnosti. Okrem toho zo sporných dodávateľov bola iba spoločnosť INEXAL s.r.o. registrovaná na daň zo závislej činnosti a podala za rok 2014 ročné hlásenie, kde uviedla troch zamestnancov.
20. Správca dane a žalovaný uzavreli, že práce boli vykonané, čo bolo zistené pri miestnom zisťovaní, s poukazom na skutočnosti uvedené v odstavci 10 - 19 tohto rozsudku však bolo spochybnené, či tieto práce skutočne vykonali osoby, ktoré vystavili sporné faktúry, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že požiadavka preukaznosti výdavku vyplýva z § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. a súčasne je prioritne na daňovom subjekte, aby preukázal opodstatnenosť uplatneného daňového výdavku.
21. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej ostatne taxatívne vymenované výdavky.
22. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
25. Správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu je možné vnímať aj ako jeho zodpovednosť za výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len tie daňové doklady, ktoré dorážajú skutočný stav veci. Pokiaľ voči skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy a pokiaľ ich nemá alebo nie je v jeho silách ich obstarať, alebo také dôkazy nemôžu objektívne existovať, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými jeho následkami. Pokiaľ bolo zistené, že sporné práce mali podľa faktúr zaúčtovaných žalobcom vykonávať spoločnosti, ktoré samé o sebe nemali personálne a materiálne zázemie na ich vykonanie, všetky v krátkej dobe zanikli, a to tak s právnym nástupcom ako aj bez neho, pričom sa ani v jednom prípade nepodarilo preveriť ich účtovníctvo tak treba konštatovať, že žalobca nesie zodpovednosť aj za to, s kým, s akými obchodnými partnermi obchoduje. V tejto súvislosti je potom na daňovom subjekte, aby venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom tak, aby v prípade ako je v prejednávanej veci, vedel preukázať reálnosť výdavku v tom zmysle, že dokáže preukázať, že boli práce realizované práve tými osobami, ktoré sú uvedené na vystavených faktúrach. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Inými slovami je vecou podnikateľského subjektu, aby pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti dbal na určitú mieru obozretnosti, riadne si preveroval svojich obchodných partnerov. Uvedené pritom platí o to viac za situácie, ak je predmetom dojednaného záväzku vykonanie odborných prác. V danom prípade pritom žalobca podľa vlastného vyjadrenia ani len nepoznal konateľov dvoch svojich obchodných partnerov, nikdy sa s nimi nestretol a neštandardne za poskytnuté služby platil v hotovosti prostredníctvom pracovníkov, ktorých identita nebola v konaní preukázaná. Pri spoločnosti K+D, s.r.o. pritom išlo o spoločnosť, ktorej konateľ sa sám označil za “ bieleho koňa”, ktorý dostával za jednotlivé úkony (výpovede pred orgánmi alebo podpisy) zaplatené. Vo všeobecnosti žalobcove platby sporným dodávateľom prebiehali len hotovostne, pričom časť pokladničných dokladov nebola ani očíslovaná. Všetci sporní dodávatelia v krátkom čase po realizácii obchodov, ktoré boli žalobcom zaúčtované ako daňový výdavok zanikli, sú nekontaktné, nepodávajú daňové priznania. Žalobca s nimi nemal uzavreté žiadne písomné zmluvy, a to napriek tomu (ako už bolo uvedené vyššie) že išlo o vykonanie stavebných prác, pri ktorých eventuálne prichádzalo do úvahy aj ich neodborné vykonanie, pričom bez takejto zmluvy bola právna pozícia žalobcu sťažená. Zmluvy žalobca dojednával bez toho, aby si (minimálne pri spoločnosti K+D, s.r.o. a INEXAL s.r.o.) overoval skúsenosti svojho dodávateľa v tejto oblasti.
26. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že za okolností, ktoré boli zistené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, a ktoré sú opísané v odstavoch 10 až 19 tohto rozsudku, bola realizácia prác dodávateľskými subjektmi TYNEX, s.r.o., K+D, s.r.o., INEXAL s.r.o. a Belluno s.r.o. kvalifikovaným spôsobom spochybnená a bolo na žalobcovi, aby za tejto situácie tieto pochybnosti vyvrátil. Svedkovia, ktorých pritom navrhol vypočuť boli buď nekontaktní, alebo uviedli skutočnosti, ktoré boli v rozpore s údajmi vedenými v Sociálnej poisťovni a v prípade svedka Z. aj v rozpore a jeho daňovým priznaním k dani z príjmu fyzickej osoby. Uvedené osoby okrem toho, že uviedli skutočnosti, ktoré sa nezhodovali s údajmi vedenými v registri Sociálnej poisťovne neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné objektivizovať, že sa dodávky realizovali tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Svedok S. nedokázal svoje tvrdenia žiadnym spôsobom preukázať alebo aspoň podporiť účtovníctvom spoločnosti.
27. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je správny súd toho názoru, že žalovaný vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil správne a logické skutkové závery a následne vec aj správne právne posúdil, pričom svoje skutkové aj právne závery vo svojom rozhodnutí riadne a dostatočne zdôvodnil a vysporiadal sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Z týchto dôvodov správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§190 SSP). Záverom správny súd poukazuje na to, že žalobca namietal, že bola správnymi orgánmi použitá výpoveď svedka F. z iného konania bez toho, aby boli objasnené konkrétne skutkové okolnosti veci a súvis s prejednávanou vecou. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že boli zohľadnené tvrdenia tohto svedka ohľadne jeho postavenia v spornej dodávateľskej spoločnosti, keď sa sám označil za “bieleho koňa”, pričom na uvedené nie je potrebné nejaké zvláštne vysvetlenie súvisu s prejednávanou vecou, keď je zrejmé, že uvedené dáva obraz o tejto spoločnosti, jej fungovaní, ktorý je podstatný pre celkové posúdenie veci.
28. Žalovaný bol v konaní úspešný avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a neboli ani zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovaného náhradu trov konania nepriznal.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).