Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/37/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, U., C., zastúpený: AK Legal s.r.o., Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: S.. E. U., bytom A. XX, K., o zaplatenie sumy 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. apríla 2017 č.k. 9C/16/2016-78, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur, a úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 100 eur od 16.04.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 100 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,15% p.a. zo sumy 100 eur od 16.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 100 eur od 16.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 100 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 500 eur od 16.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 500 eur od 16.06.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 500 eur od 16.07.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 500 eur od 16.08.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 500 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu, Q., ako prenajímateľom a žalovanou, ako nájomcom, bola dňa 16. 09. 2013 uzavretá zmluva o nájme bytu a dňa 01. 12. 2013 bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej zmluve. Žalovaná na základe zmluvy bola povinná uhrádzať za užívanie bytu sumu 500 eur (450 eur nájomné a 50 eur úhrada za spotrebu elektrickej energie a vody). Predchádzajúca prenajímateľka, právna predchodkyňa žalobcu, zomrela dňa 19. 04. 2014. Uznesením Okresného súdu Pezinok sp.zn. 4D/19/2015, Dnot 148/2015 zo dňa 27. 08. 2015 bola schválená dohoda dedičov, v zmysle ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX v kat. úz. N., k bytu č. X, . na 5. p. polyfunkčného domu v N. vchod č. XX, ktorý bol predmetom nájmu. Podľa žalobcu žalovaná uhradila za rok 2014 za mesiac máj sumu 400 eur, za jún 2014, september 2014, november 2014 a jún 2015 vo výške 400 eur, teda jej vznikol dlh za tieto mesiace vo výške 500 eur a vôbec neuhradila nájomné za mesiace apríl 2015, júl až október 2015. Splatnosť prvého, žalobou uplatneného nájomného, nastala dňa 15. 04. 2014 a posledného uplatneného dňa 15. 09. 2015. Podľa čl. VIII ods. 1 nájomnej zmluvy, nájomný vzťah založený zmluvou, zanikne dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou, pričom výpovedná lehota sú tri

mesiace. Podľa žalovanej v auguste 2015 podala na príslušnom Okresnom súde N. návrh na uloženie veci do úradnej úschovy a žiadala o prevzatie do úschovy kľúčov od bytu, pričom podľa potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. K. J. dňa 02. 10. 2015 odovzdala sadu kľúčov od sporného bytu. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 671, § 680 ods. 2, ods. 3, § 685 ods. 1, § 460, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). 1.3. Konštatoval, že žalovaná neukončila zmluvný vzťah a to nájom predmetného bytu v zmysle zákona a predmetnej zmluvy, teda dohodou alebo výpoveďou. Jednoznačne kľúče od bytu odovzdala a byt uvoľnila dňa 02. 10. 2015 a preto nárok žalobcu za ním uvedené mesiace z titulu dlžného nájomného a nedoplatkov na energiách bol v konaní preukázaný. Tvrdenia žalovanej, že byt uvoľnila v mesiaci júl 2015 sú bez predmetné, pretože žalobca smrťou právnej predchodkyne vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa a teda žalovaná bola povinná riadne ukončiť nájomný vzťah dohodou alebo výpoveďou. Zároveň zaviazal žalovanú okrem istiny, zaplatiť aj k príslušenstvu teda k úrokom z omeškania v zmysle zákonnej sadzby. 1.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná, nesúhlasiac s tvrdením súdu, že byt uvoľnila až dňa 02. 10. 2015. Tvrdí, že byt uvoľnila už dňa 25. 07. 2015 a následne podala na príslušný súd návrh na uloženie kľúčov do úschovy. Túto skutočnosť oznámila otcovi žalobcu mailom a tiež mu oznámila, že nájom chce ukončiť k 31. 07. 2017. Vytýka súdu, že tieto skutočnosti nepreveril, nevysporiadal sa s jej tvrdením, že byt uvoľnila. Žalobca nijako nepreukázal, že byt v júli 2015 nevypratala a neuvoľnila. Jednoznačne však to preukazuje jej návrh na OS Pezinok. Namieta, že nový vlastník bytu s ňou nijak nekomunikoval. V mesiacoch, kedy hradila nájomné nižšie to bolo z dôvodov, ktoré uviedla v odpore. Prenajímateľ sa o byt vôbec nestaral, bol v zlom stave, pri každom daždi do neho zatekalo, kúrenie nefungovalo. Znížené úhrady nájomného boli dôsledkom dohody s pôvodnou prenajímateľkou. Je toho názoru, že žalobcovi nevznikol nijaký nárok na úhradu nájomného za mesiace august, september a október 2015. Byt neužívala a opakovane žiadala o jeho prevzatie, čomu sa však zástupca prenajímateľa zámerne vyhýbal. Taktiež mu nevznikol ani nárok na doplatok nájomného. O postoji žalobcu tiež vypovedá fakt, že jej dodnes nebola vrátená uhradená kaucia na nájomné. 2.1. Navrhuje, aby súd vydaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a návrh žalobcu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej iba zopakoval, že v zmluve bola dohodnutá výpovedná lehota tri mesiace. Tvrdenie žalovanej, že byt vypratala a neužívala od 25. 07. 2015 je irelevantné, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že k odovzdaniu kľúčov došlo dňa 02. 10. 2015. Žalovaná nerešpektovala dohodnutú výpovednú lehotu tri mesiace. Súd prvej inštancie sa vysporiadal i s námietkou žalovanej, že byt uvoľnila v júli 2015, námietky žalovanej v tomto smere vyhodnotil ako právne bezpredmetné. K zníženiu nájomného o 100 eur z dôvodu opráv, žalobca iba dodal, že tento nárok žalovaná nepodložila žiadnym relevantným dôkazom a preto jej nárok nevznikol. Pojednávania na súde prvej inštancie sa nezúčastnila napriek riadnemu predvolaniu.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 3 000 eur od žalovanej z titulu nezaplateného nájomného. 6.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dôvodiac, že nájomná zmluva bola platne uzavretá, v ktorej bola dohodnutá výpovedná lehota tri mesiace, žalovaná kľúče od bytu odovzdala až dňa 02. 10. 2015, preto bola povinná do tohto obdobia platiť dohodnuté nájomné a doplatiť nájomné, ktoré nezaplatila v plnej výške. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná namietajúc, že predmetný byt, ktorý bol predmetom nájmu, neužívala a vypratala dňom 25. 07. 2015. Znížené nájomné platila na základe dohody s pôvodnou prenajímateľkou z dôvodu vykonaných opráv v byte.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

8. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. V danej veci bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou a pôvodnou vlastníčkou bytu bola dňa 16. 09. 2013, v znení dodatku č. 1 zo dňa 01. 12. 2013 uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej žalovaná užívala predmetný byt a bola povinná platiť dohodnuté nájomné, a to vo výške 500 eur, z toho 450 eur nájomné a suma 50 eur predstavovala poplatky za elektrickú energiu a vodu. Pôvodná prenajímateľka, Q. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Právnym nástupcom po poručiteľke je žalobca. Žalovaná bola povinná až do ukončenia nájmu, platiť dohodnuté nájomné, ktorú povinnosť si však nesplnila, namietajúc, že byt uvoľnila už dňa XX. XX. XXXX, pričom kľúče od bytu odovzdala až dňa 02. 10. 2015 právnemu zástupcovi žalobcu. Za okamih skončenia nájomného vzťahu je považovaná skutočnosť, kedy nájomca prestane mať možnosť užívania nájomného bytu. Napriek tomu, že žalovaná tvrdí, že predmetný byt uvoľnila a vypratala ešte dna 25. 07. 2015, kľúče od neho odovzdala až dňa 02. 10. 2015. Za toto obdobie mala možnosť daný byt užívať, mala od neho kľúče, mala ho vo svojej dispozičnej moci a preto bola povinná zaplatiť dohodnuté nájomné až do odovzdania kľúčov od bytu, t.j. do doby, kedy prestala mať vo svojej moci dispozíciu s týmto bytom vo forme jeho užívania. 9.1.Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a účelové a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolateľka, žalovaná, v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej tvrdením, že byt uvoľnila už dňa 25. 07. 2015. Táto námietka žalovanej neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobkyňa túto skutočnosť, že byt uvoľnila dňa 25. 07. 2015 nepreukázala. Taktiež nepreukázala, že ukončila nájomný vzťah v súlade so zmluvou. Odvolací súd preto námietku žalovanej, s poukazom aj na vyššie uvedené dôvody, vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. 11.1. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie, že si neoveril ňou tvrdené skutočnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 149 v spojení s § 153 a § 154 CSP, podľa ktorých ustanovení sú strany sporu povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany , či hmotnoprávne námietky včas, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. O tejto povinnosti bola žalovaná poučená. Žalovaná ňou tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom súdu prvej inštancie nepreukázala, nepredložila ani návrh, ktorý mala podať Okresnému súdu v Pezinku na uloženie kľúčov do úschovy. Preukázateľne, na základe listinného dôkazu je nepochybné, že kľúče od predmetného bytu odovzdala až dňa 02. 10. 2015 právnemu zástupcovi žalobcu, ktorým dňom sa skončil nájomný vzťah. Nie súd prvej inštancie, ale sama žalovaná, bola povinná predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. Z tohto dôvodu odvolací súd námietky žalovanej, uvedené v odvolaní, ako nedôvodné zamietol. 11.2. Žalovaná v podanom odvolaní, ako aj v priebehu konania tvrdila, že na základe ústnej dohody s pôvodnou prenajímateľky, v prípade, ak zabezpečila opravu súčasti bytu, znížila nájomné o 100 eur. Žalovaná však v tomto smere žiadne dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesla, keď nepredložila ani jeden dôkaz o oprave zariadenia bytu. O tejto dohode nemal vedomosť ani právny nástupca pôvodnej prenajímateľky. 11.3. Skutočnosť, že jej prenajímateľ doposiaľ nevrátil uhradenú kauciu za nájomné, nie je predmetnom tohto konania, žalovaná nevzniesla ani započítaciu námietku na svoju obranu, ani vzájomný návrh. Z tohto dôvodu odvolací súd aj túto námietku žalovanej považoval za bezvýznamnú a v danej veci právne bezpredmetnú.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľkou v podanom odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 .