Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-30-2018.pdf
PDF · 118.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky doc. Ing. S. K., S.., bytom M. nad N., S. hájom č. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 52/6 proti povinnému Z. Z., bytom M. nad N., S. hájom č. 1091/72, právne zastúpený JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Partizánska č. 7571/58, o príspevok na výživu nevydatej matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018, č.k. 19Pc/25/2016-637, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výrokoch I., II., IV., V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 514,33 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. zaviazal povinného platiť navrhovateľke príspevok na výživu s účinnosťou od 01.02.2016 do 31.08.2016 po 100,- eur mesačne a od 01.09.2016 do 31.01.2018 po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Výrokom III. v zostávajúcej časti návrh zamietol, výrokom IV. stanovil nedoplatok príspevku na výživnom navrhovateľky za čas od 01.02.2016 do 31.01.2018 v sume 3.900,- eur, ktoré bude povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Výrokom V. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, 2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky, jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Povinným je otec, splatnosť príspevku nastáva najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky, pričom výška príspevku na výživu je daná primeranosťou. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa. 3. Navrhovateľka si ako nevydatá matka uplatnila náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom v celkovej výške 1.191,8 eur, z ktorých žiadala priznať polovicu, teda sumu 595,90 eur. Súd uznal za opodstatnené iba náklady, ktoré preukazovali výdavky vzniknuté navrhovateľke za obdobie počas tehotenstva od mája 2015 do pôrodu 04.02.2016 a mali priamy súvis s tehotenstvom a pôrodom. Takto
súd priznal navrhovateľke náklady spojené s nákupom tehotenského oblečenia v sume 151,41 eur a 186,2 eur, náklady na lieky v sume 39,28 eur, 28,42 eur, 39,91 eur, 31,98 eur, 108,- eur, 63,- eur, oblečenie do pôrodnice 25,89 eur, náklady na homeopatiu 68,94 eur a náklady na samostatnú izbu v pôrodnici 260,- eur, spolu 1.028,66 eur. Ako vyplýva z lekárskej správy navrhovateľkina gravidita bola vzhľadom na jej vek a krvácanie riziková na udržanie tehotnosti musela byť nastavená medikamentózna hormonálna liečba, táto však musela byť pre intoleranciu pacientky vysadená. Navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými ťažkosťami mikrocytová anémia, pozáťažová bronchiálna astma, je po operácii štítnej žľazy s následnou nutnou doživotnou sibstitúciou hormónov, latentnou celiakliou, opakované ťažkosti s nutnosťou doživotnej bezlepkovej diéty, trpí na deficit bunkovej imunity s nutnosťou dlhodobej pravidelnej liečby a užíva lieky. Z lekárskej správy alergológa a imunulóga vyplýva, že v dôsledku celiaklie je povinná dodržiavať trvalé dietetické opatrenie a nie je vhodné stravovanie v závodnej jedálni. Navrhovateľka od začiatku tehotenstva trpela rannou nevoľnosťou, častým zvracaním, pri dehydratácii mohla ohroziť seba a mohla prísť o dieťa. Vzhľadom na závery lekárov súd dospel k záveru, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že liečba homeopatikmi samozrejme doporučenými lekármi v tehotenstve a samostatná izba v pôrodnici bola vzhľadom na jej zdravotný stav (rodila sekciou), poruchou imunity a neznášanlivosťou medikamentóznej liečby nevyhnutnosťou a nie nadštandardom. Z týchto dôvodov súd uzná za opodstatnené a účelne vynaložené všetky výdavky na homeopatické prípravky doporučené lekárom, ktoré užívala v tehotenstve do doby pôrodu ako aj výdavky na samostatnú izbu v nemocnici a ostatné medikamenty súd zahrnul do nárokov priznaných navrhovateľke ako nevydatej matky v rámci výživného po pôrode. Navrhovateľka tieto výdavky platila v podstatnej miere v hotovosti alebo zo svojho účtu. V konaní sa nepreukázalo, že by v období od októbra 2015 do februára 2016 mala k dispozícii platobnú kartu povinného, ani že by z nej hradil platby za vyššie uvedené položky. Preto súd priznal polovicu preukázaných nákladov spojených s tehotenstvom vo výške 514,33 eur a vo zvyšku nárok ako nepodložený zamietol. 4. Pokiaľ ide o úhradu príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie maximálne dvoch rokov od 01.02.2016 do 31.01.2018 v sume 200,- eur mesačne, súd mal návrh za dôvodný iba sčasti. Pokles zárobku navrhovateľky v dôsledku tehotenstva a narodenia dieťaťa o 165,- eur za čas od februára 2016 do augusta 2016 a od 01.09.2016 v dôsledku začatia poberania rodičovského príspevku a opätovného nástupu do práce na čiastočný úväzok od 16.11.2016 o 354,- eur. Z týchto dôvodov je zrejmé, že nárok na výživné pre navrhovateľku ako nevydatú matku zo strany povinného je daný. Navrhovateľka si vzala 24.05.2017 úver na živobytie 12.000,- eur, ktorý spláca po 172,04 eur mesačne + poistenie 7,57 eur mesačne, aby pokryla bežné mesačné výdavky, pretože povinný ju odmieta finančne podporovať. Na tento úver preto nemožno prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko. Pri výške výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky a zárobkové schopnosti a možnosti povinného, pričom nezohľadnil neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba v spornom období zobral. Povinný má dva účty v banke. Vlastní motorové vozidlo, na ktoré mu prispievajú rodiča a trojizbový byt, na ktorý si vzal úver 49.500,- eur. Je zrejmé, že jeho motiváciou nebolo zabezpečiť bývanie za účelom spolužitia pre navrhovateľku ako aj syna, pretože byt kúpil po značnej dobe po februári 2016, kedy sa vzťah s navrhovateľkou definitívne rozpadol. Dôvodom rozpadu ich vzťahu bolo, že sa navrhovateľka na neho nemohla spoľahnúť, neprispieval na chod spoločnej domácnosti, nesprával sa ako otec dieťaťa. Okrem toho navrhovateľka sa stará o chorú matku, ktorá má nízky invalidný dôchodok. Navrhovateľka trpí množstvom dlhodobých a chronických ochorení, v dôsledku ktorých musí dodržiavať finančne náročnú bezlepkovú diétu. Nemôže sa stravovať v závodnej jedálni a musí brať pravidelne lieky. Dochádza za prácou do Púchova, stará sa o maloletého syna, ktorý má tiež zdravotné problémy. Povinný sa osobne nestará o maloleté dieťa, žije sám, nemá žiadne zdravotné problémy. Bol schopný sa zamestnať za sumu cca. 800,- eur mesačne a dobrovoľne podpísal dohodu o znížení mzdy. Pokiaľ pracuje za ním vykazovanú čiastku 92,- eur, necháva sa živiť rodičmi namiesto toho, aby hľadal lepšie platenú prácu, takéto správanie možno hodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu bez udania vážneho dôvodu. Pokiaľ sa navrhovateľka nezačala domáhať výživného povinnému nevadilo bývanie u jeho rodičov. Nemal dôvod kupovať tak neprimerane veľký trojizbový byt, keď žije sám. Okrem toho ako vyplýva z čestného prehlásenia rodičov v spise pod sp.zn. 31P/189/2016 všetky výdavky spojené s predmetným bytom ako nájomné, energie a hypotekárny úver aj časť nákladov na auto ako aj výživné na dieťa po 150,- eur za neho platia rodičia, takže na tieto výdavky súd nemal dôvod prihliadať. Povinný aktuálne vykazuje mesačné výdavky, ktoré platí sám 150,- príspevok na bývanie rodičov, úrazovú poistku 24,95 eur mesačne, životnú poistku 28,90 eur štvrťročne, poistku domácnosti 34,38 eur ročne, cestovné 30,- eur, mobil 12,- eur. Na jeho účte sa vykazujú vklady v hotovosti, ktoré nesúhlasili so mzdou, ktorú vykazoval jeho zamestnávateľ na výplatných páskach. Napr. v októbri 2016 vložil sumu 800,- eur, v decembri 2016 600,- eur, v januári 2017 370,- eur, február 2017 380,- eur, v marci 2017 350,- eur a v apríli
2017 350,- eur. Je teda zrejmé, že dostáva iné finančné čiastky ako sú uvedené na výplatných páskach. Súd preto prihliadal na najvyššie dosiahnutý preukázaný zárobok v sume 810,79 eur u spoločnosti Lenpeko a z tejto sumy stanovil výšku príspevku na výživu navrhovateľky. Je zrejmé, že povinný by mohol dosahovať vyššie príjmy, ak by mal o ne záujem. Povinný bude platiť navrhovateľke príspevok na výživu s účinnosťou od 01.02.2016 do 31.08.2016 po 100,- eur a po zohľadnení poklesu príjmu v dôsledku poberaného materského od 01.09.2016 do 31.01.2018 po 200,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol, pretože pokles zárobku navrhovateľky počas doby trvania materského nebol taký zásadný ako po začatí poberania rodičovského príspevku a práci na skrátený pracovný úväzok. Nedoplatok príspevku na výživu navrhovateľky za čas od 01.02.2016 do 31.01.2018 v sume 3.900,- eur bude povinný zaplatiť povinný navrhovateľke v mesačných splátkach po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Požiadavke povinného, že sa malo započítať sčasti na výživu navrhovateľky to, čo hradil ako výživné na dieťa súd nemohol vyhovieť, pretože tento nárok poukazovaný prevodom z účtu bol jasne identifikovaný ako platba na výživnom za príslušný mesiac. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie povinný a to proti všetkým vyhovujúcim výrokom, pričom namietal, že časť sumy zodpovedajúcej a zahrnutej do úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je neopodstatnená. Jedná sa o najmä náklady na samostatnú izbu v pôrodnici v sume 210,- eur (7 dní po 30,- eur) a za stravu pre sprievodcu hospitalizovaného 7 dní po 6,50 eur. Predmetné nezodpovedá zákonnej požiadavke primeranosti nákladov. Navrhovateľka nepreukázala nutnosť potreby využitia nadštandardnej izby v pôrodnici. Pobyt v štandardnej izbe a v nadštandardnej izbe má poskytovanú rovnakú zdravotnú starostlivosť k tehotnej rodičke a následne matke dieťaťa v oboch typoch izieb. Z týchto dôvodov neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie v tom smere v odôvodnení rozsudku, že samostatná izba v pôrodnici bola vzhľadom na jej zdravotný stav poruchy imunity neznášanlivosť medikamentóznej liečby nevyhnutnosťou a nie štandardom. Na druhej strane súd vôbec nezohľadnil schopnosti a možnosti povinného. Súd dal uhradiť povinnému polovicu sumy za stravovanie sprievodcu hospitalizovaného 7 dní po 6,50, teda spolu v sume 50,- eur, pričom strava sprievodcu navrhovateľky ako hospitalizovanej bola prevažne jej matka. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd nepriznal sumu 260,- eur ako irelevantnú položku nákladov navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Ďalej namietal primeranosť výšky príspevku na výživné. Poukázal na skutočnosť, že A. sa narodil 04.02.2016, pričom príspevok bol určený od 01.02. ešte pred dátumom narodenia dieťaťa. Súd prvej inštancie skonštatoval, že za čas od 01.02. do 31.08. bol pokles príjmu len o 165,81 eur z dôvodu poberania materskej vo výške 880,- eur. Priznanie príspevku na výživu za tento čas je nedôvodné, nakoľko pokles príjmu za toto obdobie bol minimálny. Navrhovateľka mala za čas od februára do augusta 2016 pravidelný mesačný vyšší príjem ako mal sám povinný a priznanie príspevku na výživu považuje v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka poberala materské nie do 31.08.2016, ale do 20.09.2016. Čo sa týka plynutia jeho začiatku od 01.02.2016 správne malo byť od 04.02.2016 od narodenia dieťaťa a čo sa týka jeho konca správne malo byť stanovené do 20.09.2016 termín ukončenia poberania materského navrhovateľkou. Pokles príjmu navrhovateľky za obdobie bol mesačne v sume len 165,81 eur. Žiadal preto, aby odvolací súd nárok navrhovateľky za toto obdobie nepriznal, resp. zamietol. Za čas od 01.09. do 31.01. bol povinný zaviazaný platiť po 200,- eur mesačne. Táto suma je pre neho finančne likvidačná a považuje za výšku platby v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto rozhodnutím súdu by sa povinný dostal do negatívnej platovej bilancie s platením výživného pre syna Jura v sume 150,- eur, kde mu hrozí postih aj v trestnoprávnej rovine. Za čas od 01.09.2016 do 31.01.2018 súd skonštatovať pokles príjmu 354,- eur, pričom zaviazal povinného na príspevok vo vyššej sume ako je polovica z tejto sumy. Povinný mal za toto obdobie preukázateľný príjem 92,- eur mesačne. Neboli bezpečne preukázané iné príjmy povinného a preto mal súd prvej inštancie správne vychádzať z jeho reálneho príjmu, ktorý dosahuje zo zamestnania. Stanoviť povinnému výšku príspevku v sume 200,- eur je nekorektné k finančným pomerom povinného a je to konanie v rozpore s dobrými mravmi. Samotná navrhovateľka vypovedala v opatrovanskom konaní, že na svoje živobytie minie od 150,- do 200,- eur mesačne, preto sa suma 200,- eur javí ako nespravodlivo určená v neprimeranej vysokej výške. Žiadal, aby nebol nárok navrhovateľky za toto obdobie priznaný vôbec, resp. zamietnutý, prípadne, aby bol priznaný za čas od 01.10.2016 do 01.11.2016 v sume 50,- eur a za čas od 01.11.2016 do 31.01.2018 nebol priznaný vôbec, prípadne zamietnutý. Pokiaľ súd vo výroku IV. stanovil splácanie dlhu v splátkach po 200,- eur, táto mesačná splátka je finančne likvidačná z dôvodu, ako bolo vyššie uvedené. V zmysle tohto rozsudku by mal povinný prvý mesiac platiť sumu 514,33 eur a spolu ide o sumu 714,33 eur, čo považuje za likvidačné a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal preto, aby bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 254,33 eur s
tým, že tento nedoplatok je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- eur mesačne a zároveň je povinný platiť jej príspevok na výživu za čas od 01.10. do 01.11.2016 po 50,- eur a nedoplatok zaplatí v splátkach po 25,- eur mesačne a v zostávajúcej časti žiadal návrh zamietnuť. 6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že okresný súd vo veci rozhodol správne, zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné na jeho zistenie. Priznané výživné je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine a je v súlade s možnosťami schopnosťami povinného, hoci sa tento počas celého konania snažil preukázať svoju sociálnu odkázanosť. Jeho tvrdenia o údajnej výške príjmu súd správne v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine nezobral do úvahy. Povinný sa celkom zrejme bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, keď uzatvoril o znížení príjmu z cca. 800,- eur na 300,- eur a následne podľa jeho vlastného tvrdenia sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny, čoho faktickým následkom bolo ďalšie zníženie jeho príjmu na úroveň 90,- eur mesačne. Rovnako povinný zobral na seba neprimerané majetkové riziko, keď si na úver a pôžičku zobral trojizbový byt. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že zamestnanie spoločnosti Dubnický metalurgický kombinát, s.r.o., kde povinný dosahoval príjmy v sume cca. 650,- eur mesačne, do nového zamestnania RM car Q. Z. išiel povinný na naliehanie navrhovateľky z dôvodu, že tam bude mať vyšší príjem. Papierovo dosahoval príjem polovičný oproti predchádzajúcemu, hoci bol schopný si na účet v hotovosti vložiť na účet aj 500,- až 800,- eur. Ďalší zamestnávateľ povinného spoločnosť Lenpeko, s.r.o. a Community service1, s.r.o. boli z jeho predchádzajúcimi zamestnávateľmi personálne prepojení, pretože ich spoločníkom a konateľom bol Q. Z.. O tom, že navrhovateľka v pôrodnici použije nadštandardnú izbu sa spoločne dohodli s ohľadom na jej zdravotný stav s tým, že v priebehu konania poskytli dostatok potvrdení a podkladov o zdravotnom stave navrhovateľky vrátane lekárskych práv, z ktorých vyplýva dôvod, pre ktorý navrhovateľka volila a bude musieť aj v budúcnosti voliť nadštandardný typ izby v nemocniciach. Navrhovateľka je na sprevádzanie odkázaná z dôvodu jej mnohých chronických ochorení, pre ktorých musí byť v prípade hospitalizácie najmä po operácii neustále sledovaná, čo nie je možné zabezpečiť pomocou nemocničného personálu, nakoľko tomu nedovoľujú kapacitné možnosti. Nadštandardom pri nemocničnej izbe sa rozumie vybavenie nad rámec vybavenej bežnej izby lôžkového oddelenia ako je chladnička, televízor, rádio a vlastná kúpeľňa. Jediným dôvodom, pre ktorý sa pri pôrode navrhovateľka a povinný zvolili nadštandardnú izbu bola možnosť celodennej a celonočnej prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Služby nadštandardnej izby spolu so stravou využíval v plnej miere práve povinný. Boli dohodnutí, že po pôrode bude navrhovateľku aj syna sprevádzať aj pomáhať im počas celého pobytu v nemocnici. Keď však zistil, že takáto starostlivosť je spojená aj s potrebou aktívnej činnosti a že to nie je o pozeraní televízora a surfovaní na internete a spaní a že mu nevyhovuje nemocničná strava, dostal opakované záchvaty zúrivosti, pri ktorých kričal po matke aj po dieťati a po troch dňoch sa rozhodol, že už má starostlivosti dosť a že ochotne doviezol na svoje miesto matku navrhovateľky na celý zvyšok pobytu navrhovateľky v nemocnici. Je teda zrejmé, že nadštandardná izba bola z hľadiska zdravotného stavu navrhovateľky nevyhnutnosťou a jej využitie bolo odôvodnené. Pokiaľ povinný tvrdí, že pokles príjmu je len o 165,71 eur je to dosť vysoká suma, ktorá sa rovná nákladom na bývanie v byte alebo dokonca je vyššie ako výživné. Povinný stále zarábal okolo 900,- eur v čistom a okrem toho mal bočné príjmy od zákazníkov z autoservisu. Celý tento príjem mal len pre seba. Navrhovateľka z materského hradila všetky potreby pre seba a syna, hradila náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom býva so svojou matkou, nakoľko jej matka prakticky celý dôchodok minie na lieky a špeciálnu stravu. Pri sume 90,- eur mesačne je pre povinného likvidačný akýkoľvek výdavok. Je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach povinného dosahovať príjem presahujúci 800,- až 900,- eur v čistom. Podľa vlastného tvrdenia povinný trávi cca. 10 hodín týždenne približne jeden deň v súčasnom zamestnaní. Povinný má trojizbový byt, ktorýsi kúpil na úver v čase, keď nemal prostriedky na platenie výživného. Tento byt dokonca nevyužíva a tvrdí, že býva u rodičov. Má motorové vozidlo, dva účty, používa a platí dve mobilné čísla. Je nesporné, že životný štandard je vyšší ako vyplýval z jeho údajného príjmu. Je absurdné a v rozpore, že rôzne výdavky navrhovateľky a uvádza, že ich náhrada by bola likvidačná a na druhej strane tvrdí, že si kúpil byt za 54.000,- eur. Matka navrhovateľky požičala povinnému sumu 3.900,- eur, aby si mohol vysporiadať svoje staré dlhy, pričom on túto skutočnosť popiera. Pokiaľ v opatrovanskom konaní tvrdila, že minie na výživu 150,- až 200,- eur je rozdiel medzi výdavkami na výživu a výdavkami na živobytie. Rovnako nie je pravdou, že pracuje na polovičný úväzok, pretože má úväzok čiastočný vo výške 10%. V rozpore s dobrými mravmi je práve konanie povinného, ktorý využíva akýkoľvek spôsob na prekrúcanie faktov. V prípade, ak mu zamestnávateľ dá okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu vážneho porušenia disciplíny a hneď na druhý deň ho zamestnal ten istý zamestnávateľ na 10 hodín týždenne za 90,- eur mesačne, kým si niečo nenájde je zrejmé, že o nájdenie nového zamestnania sa nejako príliš ani nesnažil. Vo vzťahu k údajne neprimeranej výške splátok, tieto sa určujú
nie na základe príjmu, nie aktuálneho, ale príjmu, o ktorý povinný bez skutočného dôvodu prišiel. Doba dvoch rokov, počas ktorej mal navrhovateľke platiť výživné už uplynula. V odvolaní podanom povinnom neuvádza žiaden skutočný a relevantný a racionálny dôvod, z ktorého by vyplývala nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Nie je absolútne žiaden dôvod pre to, aby súd bral do úvahy deklarovaný príjem povinného, pretože na schopnosti možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu a rovnako prihliadne súd aj na neprimerané riziká. Žiadala preto, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žiadala, aby súd priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom prípadu spravodlivé, pričom povinný jej neplatí vôbec žiadne výživné, hoci o to opakovane žiadala, čím sa dostala zlej sociálnej situácie, pričom on vôbec nebol v takej situácii, že by výživné platiť nemohol. Kúpil si byt zatajoval príjem, uvádzal vedome nepravdivé a skreslené údaje s cieľom plateniu sa vyhnúť. Bolo by nespravodlivé, aby navrhovateľka bola okrem trov konania nútená znášať trovy právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli z dôvodu neodôvodne podaného odvolania proti rozsudku. 7. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadril povinný, ktorý zopakoval, že navrhovateľka nepreukázala súdu potrebnú nutnosť hospitalizácie na nadštandardnej izbe. Ďalej vo svojom vyjadrení chybne tvrdí, že príspevok na výživu nevydatej matky sa neviaže na narodenie dieťaťa, pretože v samotnom názvy formy príspevku je uvedené slovné spojenie matka, ktorou sa žena stáva dňom narodenia dieťaťa. V rôznych častiach vyjadrenia uvádza nepravdivý údaj o tom, že podľa nej zarábal sumu 800,- až 900,- eur mesačne, pričom tieto jej tvrdenia nie sú ničím podložené. Tvrdenia, že by mala údajne matka navrhovateľky požičať povinnému sumu 3.900,- eur je nepravdivé. Nepodala voči rozsudku súdu prvej inštancie ani v časti trov konania a preto mal za to, že pokiaľ žiada priznať trovy odvolacieho konania na toto jej tvrdenie by odvolací súd nemal prihliadať. 8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. ďalej len CMP) postupom podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného dôvodné nie je a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých vyhovujúcich častiach ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preberá skutkový stav zistený okresným súdom, ktorý považuje za správny. Zo svojich záverov vyvodil okresný súd správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné: 9. Napriek tomu, že medzi otcom dieťaťa a matkou dieťaťa, ktorí nie sú manželia nevzniká taký právny vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti ako medzi manželmi, Zákon o rodine napriek tomu s ohľadom práve na spoločné dieťa tento vzťah reguluje. Zákon neupravuje vzájomné práva a povinnosti osobného, ani majetkového charakteru medzi matkou dieťaťa a jeho otcom s tým, že v ust. § 74 Zákona o rodine je upravený príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky, ktorý býva na súde realizovaný vtedy, ak otec neplní svoju povinnosť dobrovoľne. Cieľom a účelom tohto ustanovenia je predovšetkým ochrana nevydatej matky v zmysle uľahčenie jej ťažkosti spojených s tehotenstvom a pôrodom a snaha o vyrovnanie majetkových možností matky, ktoré jej klesli v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa. Matka má preto právo na príspevok na výživu a tiež na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 10. Pri nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom sa rozumie predovšetkým náklady spojené so zadovážením tehotenského ošatenia obuvi, liekov, cestovného do zdravotníckych zariadení, prípadne ďalšie náklady, ktoré nie sú celkom alebo vôbec hradené z poistenia matky alebo z celospoločenských zdrojov. Pri stanovení konkrétnej výšky príspevku by mal súd prihliadať len na účelne vynaložené náklady. Podľa ustálenej judikatúry nemožno za náklady matky spojené s obstaraní kočiara, postieľky alebo výbavičky pre dieťa, pretože sa jedná o nároky dieťaťa, ktoré by mali byť hradené v rámci plnenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. 11. V náväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými jednotlivými výdavkami, ktoré si navrhovateľka v konaní uplatnila v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom a odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadom nákladov na samostatnú izbu v pôrodnici, kedy využila tzv. nadštandardnú izbu rovnako odvolací súd nemá žiadne výhrady. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal rozsiahlymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré navrhovateľka má a ktoré odôvodňujú práve využitie takejto nadštandardnej izby vrátane sprievodcu a následne aj nákladov na úhradu stravy pre sprievodcu hospitalizovaného v sume 50,- eur. Povinný žiadnym spôsobom nereagoval na vyjadrenie zo strany navrhovateľky, ktorá uviedla, že dokonca on samotný bol prítomný
na izbe navrhovateľky a ani na tú skutočnosť, že pokiaľ mu táto jeho prítomnosť v nadštandardnej izbe prestala vyhovovať priviezol na svoje miesto matku navrhovateľky. Za týchto okolností potom považoval v plnom rozsahu za dôvodné nároky navrhovateľky, ktorej súd priznal aj náklady spojené s pobytom v pôrodnici v nadštandardnej izbe a to vrátane úhrady stravovania sprievodcu hospitalizovaného za 7 dní po 6,50 eur. Preto túto odvolaciu námietku nevzhliadol za dôvodnú. 12. Pokiaľ ide o primeranosť výšky príspevku na výživu schopnostiam a možnostiam povinného aj v tomto kontexte odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd dodáva, že sa jedná o výživné, ktoré by malo byť primerané a chápané v širšom zmysle, t.z. tak, aby mohlo pokryť všetky odôvodnené potreby matky v primeranom rozsahu. Primeranosť príspevku je závislá na konkrétnych potrebách matky. Súd musí pri rozhodovaní prihliadať k vlastným príjmom matky, ktoré jej plynú z pracovného pomeru a mal by s ohľadom na výšky vlastných príjmov matky v jednotlivých mesiacov diferencovať stanoviť inú výšku príspevku na výživnú dobu, ktorá poberá dávky na základe predpisu o nemocenskom poistení a inú výšku, po ktorom bude poberať dávky na základe Zákona o sociálne podpore rodičovský príspevok. Ako vyplýva z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy. Ako teda vyplýva z cit. znenia zákona príspevok otca vo vzťahu k nevydatej matke je viazaný nie na deň pôrodu môže byť stanovený už odo dňa otehotnenia zo strany matky, pokiaľ sa toto tehotenstvo preukáže následne aj v sociálnej sfére matky, pretože príspevok na dobu dvoch rokov je viazaný najneskôr dňom pôrodu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v prejednávanej veci stanovil počiatok vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k nevydatej matke s účinnosťou od 01.02.2016 napriek tomu, že maloleté dieťa sa narodilo 04.02.2016 odvolací súd konštatuje, že k stanoveniu vyživovacej povinnosti zo strany povinného mohlo dôjsť aj skôr a to odo dňa reálneho zníženia príjmu zo strany navrhovateľky. Neobstojí preto odvolacia námietka, kedy povinný namietal počiatok stanovenia jeho vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.02.2016. 13. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky otca vo vzťahu k poklesu príjmu na strane navrhovateľky, v tomto kontexte je čiastočne dôvodné, že navrhovateľka skutočne poberala materské dávky do 20.09.2016, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť, pokiaľ teda vychádzame z poklesu príjmu za obdobie septembra 2016, tak tento v priemere činí pokles príjmu o 228,50 eur (pokles príjmu za 20 dní v septembri o 110,54 eur; 165,81 : 30 x 20 a pokles príjmu za zvyšných 10 dní v mesiaci september o 118,- eur; 354 : 30 x 10, čo činí spolu pokles 228,50 eur). Za týchto okolností bol potom správny postup súdu prvej inštancie, ktorý diferencoval obdobie poklesu príjmu na strane navrhovateľky za čas od 01.02.2016, teda mesiac, kedy sa dieťa narodilo do 31.08.2016 a zaviazal potom na platenie výživného v prospech navrhovateľky zo strany povinného vo výške 100,- eur a ďalej na podstatný pokles príjmu za čas od 01.09.2016 s poukazom na vyššie uvedený výpočet stanovil vyživovaciu povinnosť povinného na sumu 200,- eur mesačne. Odvolací súd opäť v tomto smere poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 14. Vo vzťahu k zistenému príjmu zo strany povinného rovnako súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil z akého skutkového stavu vychádza pri stanovení výšky výživného zo strany povinného, pričom na jednej strane v odvolaní povinný poukazuje na otázku dobrých mravov a na svoj nízky príjem, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodňuje akým spôsobom sú hradené jeho základné životné potreby, pretože pokiaľ vychádzame z jeho príjmu 92,- eur mesačne v čistom, tento jeho príjem nepokrýva ani čiastočne jeho základné mesačné výdavky, ktoré v konaní deklaroval. Za týchto okolností v spojení s okolnosťami rozviazania jeho pracovného pomeru u jeho posledného zamestnávateľa a za stavu, kedy otec žiadnym spôsobom nevysvetlil jeho vklady na účtoch, rovnako dospel aj odvolací súd k tomu záveru, že výška vyživovacej povinnosti je stanovená správne a práve naopak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by navrhovateľka bola postihnutá nezodpovedným správaním sa otca vo vzťahu k hľadaniu zamestnania vo vzťahu k jeho reálne deklarovanému príjmu s prihliadnutím na skutočnosť zaviazania sa hypotekárnym úverom. Preto sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že povinný je schopný zamestnať sa minimálne za sumu 800,- až 900,- eur mesačne v čistom a jeho reálny príjem, ktorý dosahuje z jeho zamestnania nie je taký ako deklaruje jeho zamestnávateľ. Za tohto skutkového stavu potom odvolací súd aj v tomto kontexte poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, voči ktorému nemá námietky. 15. Rovnako odvolací súd nezistil ani dôvod na to, aby bol stanovený iný spôsob splatnosti dlhu na zročnom výživnom, kedy súd prvej inštancie stanovil, že tento predstavuje čiastku 3.900,- eur a povolil ho povinnému splácať v splátkach po 200,- eur mesačne. Nie je pravdivé tvrdenie otca o výške splácania dlhu na zročnom výživnom, nakoľko v čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie už bol splatný celý dlh
na zročnom výživnom a stanovenie nižšej sumy na splátkach na dlžnom výživnom by sa v prejednávanej veci minulo účelom, nakoľko cieľom takto stanovenej vyživovacej povinnosti je, aby boli hradené matke náklady na výživu počas starostlivosti o maloleté dieťa, v čase, kedy je na materskej dovolenke. Za tohto skutkového stavu potom dospel odvolací súd k tom záveru, že stanovenie povinnosti otca splácať nedoplatok na príspevku na výživu navrhovateľky po 200,- eur mesačne je vecne správne a rovnako odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie. 16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pričom odvolací súd nezistil dôvody pre použitie mimoriadneho ustanovenia predpokladaného v ust. § 54 CMP. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).