Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/171/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. W. S., nar. XX.X.XXXX a C. Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matka: K.. V. S. nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, V. a otec: C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, V., zast. JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 7.11.2016 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. C. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 125 Eur mesačne na 250 Eur mesačne a na mal. C. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 125 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 7.11.2016 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 20.3.2017. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2017 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na maloleté deti, nakoľko je to v ich záujme.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 21.6.2017 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. C. W. S.Á., nar. XX.X.XXXX zo sumy 125 Eur mesačne na 155 Eur mesačne, na mal. C. Z. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 125 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od 7.11.2016 do budúcna. Dlžné výživné zo strany otca neurčil.

5. Proti rozsudku podal otec odvolanie.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7CoP/228/2017 zo dňa 26.4.2018 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/164/2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu po 125 Eur mesačne. Súčasne bolo upravené stretávanie sa otca s maloletými deťmi.

8. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2013.

9. Matka v čase poslednej úpravy pracovala vo firme LABAŠ s príjmom vo výške 580 - 600 Eur mesačne. Spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platila 220 Eur, raz štvrťročne odpad 60 Eur.

10. Mal. C. mal v čase poslednej úpravy 5 rokov, chodil d materskej škôlky. Výdavky matka sa týkali platenia ZRPŠ 7 Eur, anglický jazyk 10 Eur, školné 15 Eur, strava 26 Eur. Mal. C. bol zdravý, prekonal bežné detské choroby.

11. Mal. C. mala v čase poslednej úpravy tri roky. Navštevovala materskú škôlku. Poplatky rovnaké ako u mal. C., avšak bez anglického jazyka. Matka maloleté deti nosila do škôlky aj domov autom. Mesačne doprava 60 Eur, oblečenie 50 Eur. Na každé dieťa hygienické potreby 5 Eur, strava 100 Eur mesačne. Mal. C. bola zdravá, mimoriadne výdavky nemala.

12. Matka uviedla, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí.

13. Mal. C. má deväť rokov. Matka mala nasledovné výdavky : škola v prírode 150 Eur ročne, detský tábor 90 Eur/ 10 dní, anglický jazyk 223 Eur ročne, pupočníková krv 52 Eur ročne, krúžok 20 Eur ročne, časopis 9 Eur ročne, noc v škole 10 Eur ročne, škola a školské poistenie 1,50 Eur ročne, fotky, fotenie v škole 15 Eur ročne, ZRPŠ 15 Eur, triedny fond 7 Eur, školské učebnice, anglický jazyk 5 Eur, plávanie 50 Eur ročne, životné poistenie 20 Eur mesačne, družina 11 Eur mesačne, obedy v škole 25 Eur mesačne, desiaty 5 Eur mesačne. V mesiaci apríl 2017 matka zabezpečila maloletému okuliare, nakoľko sa mu zhoršil zrak, za ktoré zaplatila 75 Eur. Dňa 30.4.2017 absolvoval prvé sväté prijímanie, pričom zaplatila 40 Eur. Maloletý je po zdravotnej stránke v poriadku, mimoriadne výdavky nemá. Prekonal bežné ochorenia.

14. Mal. C. má sedem rokov. Výdavky v škole sú také isté ako u mal. C.. Maloletá naviac navštevuje hru na klavír. Jednorázovo zaplatila 120 Eur. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.

15. Matka upresnila výdavky na oblečenie pre maloleté deti po 50 Eur mesačne, hygiena 7,50 Eur mesačne, strava 75 Eur mesačne na jedno dieťa, spreje, vitamíny 10 Eur mesačne na jedno dieťa. Okrem toho výdavky na školské potreby, pomôcky na jedno dieťa 8 Eur mesačne. Ďalšie výdavky týkajúce sa kultúrnych akcií a mimoškolských aktivít maloletých detí na jedno dieťa 50 Eur mesačne.

16. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti Labaš s príjmom vo výške 600 Eur mesačne. Výdavky spojené s bývaním 210 Eur mesačne, odpad 60 Eur štvrťročne.

17. Matka uviedla, že otec na výživu pravidelne prispieva výživným. Okrem výživného platí krúžok florbalu pre maloletého C. a gymnastiku pre maloletú C.. Výšku uviesť nevedela. V ďalšom uviedla, že mala zvýšené výdavky spojené s opravou motorového vozidla 560 Eur.

18. Matka upresnila, že syn absolvoval školu v prírode a lyžiarsky výcvik, pričom za lyžiarsky uhradila 50 Eur a vreckové. Otec na lyžiarsky výcvik prispel sumou 50 Eur.

19. Z výpovede otca súd zistil, že v čase poslednej úpravy bol zamestnaný ako obchodný manažér vo firme Inovia spol. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 500 Eur. Okrem toho mu zamestnávateľ poskytoval stravné lístky mesačne vo výške 3 Eur denne. Býval v služobnom byte, za ktorý nemusel platiť a používal firemné osobné motorové vozidlo, služobný telefón. Výdavky mu uhrádzal zamestnávateľ.

20. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov aj na jeho strane. Od 1.2.2017 mu plynula výpovedná doba. Následne čerpal dovolenku. Od konca marca neužíva služobný byt ani mobilný telefón, služobné auto, ktoré musel vrátiť. Dňa 7.1.2017 uzavrel manželstvo. Spolu s manželkou bývajú v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve svokry. Na bývanie prispieva sumou 150 Eur mesačne a takisto manželka 150 Eur mesačne. Výdavky má s pohonnými hmotami do 100 Eur mesačne, mobilný telefón 40 - 50 Eur mesačne, inak výdavky bežného charakteru ako oblečenie, strava. Manželka pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná.

21. Otec uviedol, že dňa 3.6.2017 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu T. S..

22. Otec uviedol, že maloletému synovi platil mesačne florbal vo výške 50 Eur a mal. C. gymnastiku 35 Eur. Okrem výživného sa snažil prispievať aj inou formou. Týkalo sa to hlavne potrieb na šport, výstroj, hokejka. Pokiaľ boli deti s ním, tak mal bežné výdavky ako strava, oblečenie. Vyššie výdavky mal v súvislosti s tým, že maloleté deti vozil na krúžky. Pokiaľ mal k dispozícii služobné auto a pohonné hmoty tak tieto výdavky nemal. S deťmi sa pravidelne stretáva každý druhý víkend od piatku do nedele kedy deti vyzdvihne po škole a vráti matke v nedeľu okolo 17: 00 až 18:00 hod.. Okrem toho sa stretáva pondelky a stredy kedy ich odvezie na tréningy. V ďalšom otec deťom zabezpečuje aj potreby na sezónne športy, lyžovanie - lyže, lyžiarky, oblečenie, plávanie plavky.

23. Matka predložila listinné doklady a to potvrdenie zo školy ohľadne zaplatených výdavkov za krúžky, pomôcky a ostatné školské aktivity ako aj iné potvrdenia bežných výdavkov spojených s výchovou a starostlivosťou o deti.

24. Otec predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté deti nad rámec súdom určeného výživného.

25. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 2/2016 do 1/2017 bol vo výške 752,12 Eur, za obdobie 3/2016 do 2/2017 vo výške 759,23 Eur, za obdobie 2/2017 do 5/2017 vo výške 785,75 Eur netto.

26. Z pripojeného listinného dôkazu bolo zistené, že otec ako zamestnanec dostal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1, písm. a), bod 1 Zákonníka práce, ktorý vznikol dňa 13.5.2010. Dôvodom výpovede je zrušenie danej pracovnej pozície. Výpovedná doba začne plynúť 1.2.2017.

27. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 6.6.2017 bolo zistené, že otec nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky. Menovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.5.2017 a evidencia trvá.

28. Súd doplnil dokazovanie zistením príjmu otca, ktorý je opätovne zamestnaný od februára 2018 s priemerným mesačným príjmom vo výške 502,57 Eur netto.

29. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 7/2017 do 6/2018 bol vo výške 809,28 Eur.

30. Otec vo vzťahu k stavbe rodinného domu a jeho zariadeniu uviedol, že ide o nedokončenú stavbu mimo mesta Košíc. Na rodinný dom zobrala hypotéku jeho manželka, ktorá ho spláca. Otec uviedol, že doposiaľ nemajú vyriešené majetkové veci s matkou maloletých detí. Matka naďalej užíva spolu s deťmi byt vo vzťahu ku ktorému nedošlo k vysporiadaniu. Ohľadne rodinného domu uviedol, že bývanie v ňom je provizórne. Zariadenie do domu financovala manželka. Finančne im vypomáhal švagor.

31. Matka naďalej poukazovala na zvýšené výdavky na maloleté deti.

32. Otec uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach prispievať vyšším výživným ako doposiaľ, nakoľko jeho príjem od poslednej úpravy klesol.

33. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

37. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

38. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

39. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenie § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

40. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

41. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

42. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

43. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

44. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

45. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol Poukazuje na ust. § 26 Zák. o rodine, ktorý dospel k záveru, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorého príjem je nižší. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky a otca. V ďalšom prihliadol na zmenu na strane otca (strata zamestnania, následné zamestnanie s nižším príjmom), na osobnú starostlivosť matky a otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj naďalej. Podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí. Je nepochybné, že k zmene ohľadne výdavkov na maloleté deti od poslednej úpravy došlo vzhľadom k ich veku povinnej školskej dochádzky ako i mimoškolských aktivít, avšak súd je toho názoru, že zo sumy 125 Eur mesačne na každé dieťa, ktorou otec na výživu maloletých detí prispieva za súčasného stavu s prihliadnutím na pomery na strane otca dostatočnú na pokrytie týchto nákladov s prihliadnutím aj na osobnú starostlivosť otca o maloleté deti. Matka je naďalej zamestnaná s príjmom vo výške 800 Eur mesačne. Otec bol od mája 2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou a od februára 2018 je opätovne zamestnaný s príjmom vo výške 502,57 Eur. Ohľadom financovania stavby domu a jeho zariadenia, otec uviedol, že na stavbu bol poskytnutý jeho manželke hypotekárny úver, ktorý spláca, prípadne im pomohla rodina. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom naďalej plní v uvedenom rozsahu, čo bolo nepochybne preukázané listinnými dôkazmi. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané schopnostiam a možnostiam otca.

46. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške po 125 Eur mesačne na maloleté deti je primerané a návrh matky zamietol ako nedôvodný.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.