Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. B.. G. G., členov JUDr. Y. H. a JUDr. A. N., PhD., v právnej veci žalobcu: B.. F. A., Z. XXX/X, XXX XX E. F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária C.. K. & D. s.r.o., so sídlom D. XXX/XXXB, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26. júna 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") dňa 18.09.2017 sa žalobca (ďalej aj „daňový subjekt" alebo „platiteľ") domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane") č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22.842,61 Eur a vyrubením DPH v sume 14.960,21 Eur. Daňové orgány jednak nepriznali žalobcovi právo na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") pri dodávkach tovaru odberateľom z iných členských štátov - spoločnosti G. building contractor s.r.o. a subjektu F. Q. C., E. F. E.U., jednak nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o. za dodávku kryštálového cukru.

2. Žalobca úvodom správnej žaloby zopakoval svoju odvolaciu námietku smerujúcu voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a teda aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly, ktorú námietku žalovaný (odvolací orgán) vyhodnotil ako nedôvodnú. Q. pripomenul, že správca dane prerušil daňovú kontrolu spolu dvakrát. Prvý raz rozhodnutím zo dňa 11.01.2013, ktorým bola daňová kontrola prerušená od 18.01.2013 až do 04.09.2013 a druhý raz rozhodnutím zo dňa 05.02.2014, ktorým bola daňová kontrola prerušená od 14.02.2014 do 29.06.2015. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyporiadal s proporcionalitou dĺžky prerušenia daňovej kontroly v pomere k požadovanej (získanej) informácii, resp. ak sa aj vyporiadal, argumentačne to nezvládol. Podľa žalobcu časová limitácia výkonu daňovej kontroly má svoje opodstatnenie, keďže v nej ide o verejnomocenský zásah do individuálnej

sféry žalobcu ako daňového subjektu. Takýto zásah môže byť príslušným orgánom štátu vykonaný len v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Maximálna prípustná lehota určená správcovi dane na vykonanie daňovej kontroly má za cieľ napĺňať požiadavku primeranosti zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Nedodržanie zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, príp. činnosť, ktorou si správca dane umelo predlžuje tieto zákonné lehoty, je tiež v rozpore so zásadou zákonnosti.

3. Žalobca v súvislosti s námietkou neprípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/ EHS (ďalej len „Smernica"). Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a urýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v Smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa článku 7 Smernice a ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Slovné spojenie (uvedené v § 61 ods. 1 daňového poriadku) „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo," je potrebné vykladať v kontexte Smernice a zákona č. 442/2012 Z.z., čiže pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Z uvedeného ustanovenia Smernice je zrejmé, že aj dĺžka prerušenia konania je limitovaná nielen všeobecne v § 3 ods. 2 daňového poriadku, ale je aj konkretizovaná v príslušných ustanoveniach Smernice a zákona č. 442/2012 Z.z. Vzhľadom na uvedené nie je podľa žalobcu možné akceptovať celkovú dobu prerušenia daňovej kontroly správcom dane na takmer 2 roky. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly bol správcovi dane k dispozícii, zdržal sa akýchkoľvek obštrukčných úkonov, neodopieral súčinnosť orgánu daňovej správy. Žalovaný opomenul akékoľvek zdôvodnenie tak výrazného časového presahu lehoty stanovenej právnymi predpismi Európskej únie pre dožiadané orgány na poskytnutie požadovanej informácie. Vyššie uvedenú argumentáciu žalobca podporil odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 zo dňa 20.02.2017.

4. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku žalobcovi na oslobodenie od DPH pre nesplnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodávke tovaru spoločnosti G. building contractor s.r.o. s odôvodnením, že uvedená spoločnosť nebola v kontrolovanom období osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, žalobca v správnej žalobe uviedol, že hoci správca dane zrušil spoločnosti G. building contractor s.r.o. registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012, rozhodnutie o zrušení registrácie nebolo žiadnym spôsobom zverejnené. Pred uskutočnením zdaniteľných obchodov s touto spoločnosťou si žalobca preveril registráciu subjektu k DPH obvyklým spôsobom - v systéme VIES a preveril si aj zápis spoločnosti v obchodnom registri. Spoločnosť G. building contractor s.r.o. bola evidovaná ako platca DPH v čase preverenia, pred uskutočnením zdaniteľných obchodov nebola pri tejto spoločnosti v obchodnom registri uvedená poznámka „v likvidácii". Spôsob preverenia považoval žalobca za dostatočný a v zásade jediný možný vzhľadom na existujúce a dostupné informačné systémy. O zrušení registrácie spoločnosti G. building contractor s.r.o. k DPH sa žalobca dozvedel až na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 10.09.2013. Zápis skutočnosti, že táto spoločnosť vstúpila do likvidácie, bol v obchodnom registri vykonaný až dňa 29.08.2012. Nie je možné zistiť, kedy bolo rozhodnutie o zrušení registrácie k DPH prenesené do systému VIES.

5. Žalobca v uvedenej súvislosti odkázal na bod 51 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ") zo dňa 27.09.2012 vo veci C-587/10 (H., F.- und A. I. A.), kde súd dospel k nasledovnému záveru: „Hoci identifikačné číslo pre DPH preukazuje daňové postavenie zdaniteľnej osoby a slúži na uľahčenie daňovej kontroly plnení v rámci Spoločenstva, ide iba o formálnu požiadavku, ktorá nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH, pokiaľ sú hmotnoprávne podmienky dodania tovaru v rámci Spoločenstva splnené." „(...) okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie žiadnej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28cA písm. a) prvého odseku šiestej smernice preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva."

6. Žalobca poukázal na rozpor medzi závermi žalovaného a správcu dane. Odvolací orgán dôvodil, že sa nepotvrdilo fyzické nadobudnutie tovaru a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. contractor s.r.o. Uvedené však nekorešponduje s obsahom spisu ani zisteným skutkovým stavom, keďže správca dane v priebehu daňovej kontroly ani v následnom vyrubovacom konaní nespochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, vyhodnotil čiastkovú otázku týkajúcu sa dodania tovaru odlišne od prvostupňového orgánu. Dodanie tovaru do iného členského štátu bolo predloženými dokladmi (potvrdenie prevzatia tovaru na preukaze pôvodu dreva konateľom odberateľa, faktúry za prepravu tovaru od prepravcov, záznamy „o provozu vozidla", potvrdenie prevzatia na faktúrach) dostatočne preukázané, pričom dôkazy žalovaný nespochybnil, nevyjadril sa k nim, ani sa s nimi žiadnym náležitým spôsobom nevysporiadal.

7. Žalovaný podľa žalobcu vychádzal pri posudzovaní dodania tovaru spoločnosti G. building contractor s.r.o. z jediného dôkazu, ktorým bolo vyjadrenie českej daňovej správy. Skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodával daňového priznania a je voči českej daňovej správe nekontaktný, nie je sama osebe dôkazom o tom, že ekonomickú činnosť nevykonával. V súvislosti s tým žalobca poukázal na rozsudok českého Nejvyššího správního soudu č.k. 5Afs/83/2012-46, podľa ktorého „skutočnosť, že nadobúdateľ tovaru nepodal v inom členskom štáte daňové priznanie, nemôže byť bez ďalšieho určujúcim dôkazom o tom, že tam tovar reálne prepravený nebol." Obdobne podľa rozsudku SD EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp „(...) nemožnosť v rámci správnych konaní nadviazať kontakt so spoločnosťou neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní vo veci samej (...)".

8. Žalobca tiež poukázal na to, že v prvostupňovom konaní nebol pri transakcii so spoločnosťou G. building contractor s.r.o. spochybnený ani „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník" v zmysle zákona o DPH. Prepravu tovaru vykonal žalobca v postavení dodávateľa na svoje náklady, cena prepravy bola zohľadnená v cene tovaru pre odberateľa. Vyložením tovaru v mieste určenia - v inom členskom štáte - bol tovar daný do dispozície nadobúdateľa. Spochybňovanie prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa žalovaným nemá podľa žalobcu žiadnu oporu v administratívnom spise a z odôvodnenia žalovaného nie je možné zistiť, ako k uvedenému záveru dospel.

9. Ohľadne dodania tovaru odberateľovi F. Q. C., žalovaný dôvodil, že na dvoch medzinárodných nákladných listoch chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovaru a nie je ani známy jeho konečný spotrebiteľ. Žalobca uvedenú požiadavku považuje za zbytočnú a bezdôvodnú, napriek tomu už skôr upriamil pozornosť na to, že v časti potvrdil prijatie dodávok tovaru nemecký odberateľ odberateľa žalobcu - K. V. I.. Je pritom nepodstatné, že odberateľ žalobcu poveril svojho odberateľa na potvrdenie prevzatia tovaru, ktorý mu žalobca dodal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH.

10. Pri neuznaní práva žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o. žalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namieta, že žalovaný sa fakticky snaží o vyvodenie zodpovednosti žalobcu za činnosť iných subjektov v obchodnom reťazci, čo je však v rozpore s právom Európskej únie. Žalobca uvedený právny názor podporil odkazom na rozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého záverov „každé plnenie v reťazci sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí." Z rozsudku SD EÚ zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca zdôraznil, že judikatúru SD EÚ pojednávajúcu o tom, že uplatnenie nároku na odpočet DPH na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý, žalovaný odmietol dôvodiac, že ide o výňatok z určitej časti rozsudku, bez poznania všetkých okolností. Pritom povinnosť eurokonformného výkladu právnych noriem štátnymi orgánmi je potvrdená judikatúrou, pričom

vnútroštátne orgány sú zaviazané zohľadňovať pri aplikácii práva aj výklad práva Európskej únie prostredníctvom rozhodovacej činnosti SD EÚ.

11. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril písomne žalovaný. K námietke neprípustnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly uviedol, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Požiadal českú, rakúsku a neskôr aj maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Správca dane nadobudol pochybnosti o deklarovaných obchodoch v rámci reťazca a z toho dôvodu bol povinný preveriť celý obchodný reťazec. Prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné, pretože správca dane preveroval, či bol tovar fyzicky dodaný z tuzemska do Českej republiky, Rakúska a Maďarska. Žiadosťami o medzinárodnú výmenu daňových informácií sa riešili závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že požiadavka platiteľa na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iných členských štátov, boli v rozpore so zákonom. Správca dane po zaslaní žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií potom, čo nedostal odpoveď, nebol nečinný a odpoveď na svoju žiadosť viackrát urgoval. Finančná správa okrem urgencií nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť obdobie trvania medzinárodnej výmeny informácií, ktoré boli žiadané mimo územia Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon č. 442/2012 Z.z. počíta aj s tým, že 6-mesačná lehota nebude dodržaná, keď v § 6 ods. 9 zákona zákonodarca uvádza, že ak nemožno poskytnúť informáciu v lehote podľa odsekov 5 a 6, príslušný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť spolu s dôvodmi oznámi príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie; súčasne oznámi predpokladanú lehotu na dodatočné poskytnutie informácie.

12. Vo veci dodania tovaru odberateľovi G. building contractor s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 DPH, bolo zistené, že odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Z rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10 možno vyvodiť záver, že aj keď identifikačné číslo pre DPH nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH a tiež nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva, oslobodenie od DPH nemožno platiteľovi priznať z toho dôvodu, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z odpovede z Českej finančnej správy podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Definícia zdaniteľnej osoby uvedená v článku 4 ods. 1 šiestej smernice sa týka výlučne osoby, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť.

13. K námietke nesúladu medzi odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane a odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že jeho odôvodnenie je konzistentné s odôvodnením prvostupňového orgánu, žalovaný len spochybnil fyzické nadobudnutie a prevzatie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o. Toto svoje tvrdenie žalovaný oprel o vyjadrenie českého finančného orgánu, ktorý nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o. Spoločnosť G. building contractor s.r.o. bola v čase sporných dodávok tovaru v likvidácii, pričom likvidátor a bývalý konateľ D. U. je nekontaktný. Spoločnosť od svojho zápisu do obchodného registra nepodala žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb, ani daňové priznanie k DPH a so správcom dane nespolupracuje. Správca dane ešte pred realizáciou sporných dodávok spoločnosti zrušil registráciu k DPH z úradnej moci. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010 do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú činnosť. To, že spoločnosť G. building contractor s.r.o. vykonávala ekonomickú činnosť, tvrdí len žalobca. K argumentácii žalobcu, že nemal možnosť zistiť, že spoločnosť G. building contractor s.r.o. má zrušenú registráciu k DPH, žalovaný uviedol, že podľa obchodného zákonníka sú účtovné jednotky zapísané v obchodnom registri povinné zverejňovať účtovné závierky. Tu by mohol žalobca zistiť výsledky hospodárenia svojho odberateľa. Žiadne výsledky hospodárenia však deklarovaný odberateľ nezverejnil, čo mohlo byť pre žalobcu upozornením, či odberateľ vykonáva ekonomickú činnosť a či je dôveryhodným partnerom.

14. K žalobnej námietke ohľadne nepriznania práva na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou MIRIAH s.r.o., žalovaný uviedol, že v rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX SD EÚ uvádza, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosti alebo daňový podvod, ekonomický subjekt môže považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. SD EÚ v danej veci konštatoval, že vzhľadom na informácie predložené vnútroštátnymi súdmi sa uvedené plnenia, ktoré zakladajú nárok na odpočet dane, skutočne uskutočnili a že príslušné faktúry obsahujú všetky údaje požadované smernicou, takže vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. Z predmetného rozsudku je zrejmé, že existuje odlišnosť, ktorá bráni aplikácii judikátu na posudzovaný prípad žalobcu. V uvedenom judikáte sa uvádza, že plnenia, ktoré zakladajú nárok na odpočet dane, sa skutočne uskutočnili. Toto sa ale v posudzovanom prípade nestalo už aj z toho dôvodu, že dodávateľ dodávateľa - spoločnosť G. F. s.r.o., ktorej miestne príslušný správca dane vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nepreukázala reálne uskutočnenie obchodných transakcií. Ak táto spoločnosť nepreukázala reálne uskutočnenie obchodných transakcii a len fakturačne deklarovala dodanie tovaru dodávateľovi žalobcu - spoločnosti G. s.r.o. - a tá následne len fakturačne deklarovala dodanie toho istého tovaru pre žalobcu, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe pripomenul, že správca dane vo svojom rozhodnutí spochybnil, že kryštálový cukor reálne dodala žalobcovi spoločnosť G. s.r.o., ktorá je uvedená na sporných dodávateľských faktúrach, cez jednotlivé články reťazca dodávateľov - G. s.r.o., G. F. s.r.o., T. s.r.o., J. s.r.o., D. E. s.r.o., X. V. s.r.o., H. s.r.o. a H.-mond company s.r.o. Šetrením bolo zistené, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom - spoločnosťou G. s.r.o. Žalobca ani jeho dodávateľ - spoločnosť G. s.r.o. - nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Tovar bol stále skladovaný na tom istom mieste, v areáli spoločnosti Y. - D. - D. spol. s.r.o., N. cesta 8, U. Q.. Tovar len fakturačne, nie reálne, prešiel cez spoločnosť G. s.r.o. a žalobcu. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že G. E., konateľ spoločnosti G. F. s.r.o., mal dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti G. F. s.r.o., H.-mond company s.r.o. (dodávateľ G. F. s.r.o.) a F. Q. C. - E. F. E.U. (odberateľ cukru od žalobcu). Spoločnosť G. F. s.r.o. bola zároveň zástupcom zahraničného odberateľa na Slovensku. Marcel E. bol konateľom spoločnosť G. F. s.r.o. a zároveň aj konateľom spoločnosti C. s.r.o., ktorá mala zabezpečovať prepravu tovaru zahraničnému odberateľovi. Je nelogické, že odberateľ kryštálového cukru F. Q. C., ktorý bol rakúskym zahraničným subjektom, ktorý si zabezpečil zastúpenie na Slovensku prostredníctvom spoločnosti G. F. s.r.o. a konateľ spoločnosti G. F. s.r.o. G. E., ktorý mal právo disponovať s účtom podnikateľského subjektu F. Q. C. - E. F. E.U., neobchodovali medzi sebou priamo. Kryštálový cukor prechádzal cez ďalších dvoch obchodníkov (daňový subjekt a spoločnosť G. s.r.o.), aj keď sa tovar nakladal v priestoroch spoločnosti G. F. s.r.o., ktoré mala spoločnosť prenajaté na N. ceste X v U. Q.. Žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 18.11.2013 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby a obchodovaním s komoditou kryštálový cukor, si nepamätal celý rad skutočnosti - či má nejaké certifikáty o pôvode cukru, nepamätal si názov špedičnej firmy, v špedičnej firme komunikoval s pani, ktorej meno si nepamätal, nepamätal si názvy dopravcov, nepamätal si, či dopravcovia mali firemné autá a nevedel konkretizovať ani vodičov. Žalovaný netvrdí, že žalobca by si mal pamätať na všetky podrobnosti sporných obchodov, ale je nevierohodné, aby obchodník, ktorý obchoduje s kryštálovým cukrom v takom veľkom rozsahu, a za takú dlhú dobu, si nevedel spomenúť na mnohé skutočnosti uvedené vo vyššie uvedených prípadoch. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že bližšie nevedel o sporných obchodných transakciách, obchodných transakcií sa nezúčastnil, respektíve iba vystavoval faktúry. Všetky uvedené zistenia, vykazujú znaky toho, že daňový subjekt nevedel o reálnej dodávke tovaru od spoločnosti G. s.r.o. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nevedel uviesť ako sa tovar dostal do skladov a nevedel uviesť ani miesta nakládky, no tvrdí, že zabezpečoval prepravu tovaru. Žalobca začal obchodovať s komoditou cukor vo veľkých objemoch, pričom obchody s touto komoditou do značnej miery prevýšili aj príjmy z jeho hlavnej činnosti - veľkoobchod s drevom, stavebným materiálom a sanitárnymi zariadeniami. Žalobca predložil fotokópie certifikátov vydaných v členských štátoch EU, no šetrením správcu dane nebol zistený skutočný pôvod a výrobca kryštálového cukru a pôvod tejto komodity daňový subjekt správcovi dane nepreukázal. Žalobca sa fyzicky nezúčastňoval nakládky, ani vykládky tovaru a nepoznal ani odberateľa. Do obchodných vzťahov medzi žalobcom, dodávateľom a odberateľom vstupuje sprostredkovateľ N. H., ktorý sa zúčastňuje nakládky a vykládky tovaru, ale ktorý toto sprostredkovanie nefakturuje. Na základe týchto okolnosti mohol žalobca predpokladať, že sa zúčastňuje na obchodných transakciách, ktoré môžu viesť k zneužitiu práva v oblasti DPH.

16. Žalovaný prezentoval názor totožný s názorom správcu dane, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach majú čisto umelý charakter s cieľom získať daňovú výhodu. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ ES). Správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí netvrdili, že sa žalobca zapojil do daňového podvodu, ale poukázali na zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z príjmov. Je nedôvodná námietka, že pokiaľ dodávatelia žalobcu nemôžu preukázať nadobudnutie tovaru, nemôže sa to dotýkať aj daňových povinnosti žalobcu. Je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť táto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené (rovnako Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžf/45/2014 zo 16. decembra 2015). V uvedenom rozsudku ďalej Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 (T.). Pritom podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužitie práva nie je nevyhnutné to, že sa musí jednať o závislé osoby.

17. V replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe žalobca spresnil, že účelom citácie rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX bolo poukázať na povinnosť daňových orgánov, aby v prípade, že pripisujú určitému daňovému subjektu účasť na daňovom podvode, preukázali vedomosť alebo povinnosť mať vedomosť o tom, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca poukázal na ďalšie rozsudky SD EÚ, ktoré obsahujú uvedenú právnu vetu. Z názoru žalovaného o nepreukázaní prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník žalobca uzavrel, že žalovaný spája prevod vlastníckeho práva jedine a nevyhnutne so súčasným odovzdaním predmetu kúpy formou traditio, teda priamym prevzatím z rúk predávajúceho do rúk kupujúceho, avšak tento názor nie je správny. Spôsob dodávky tovaru realizovaný medzi spoločnosťami G. s.r.o. a žalobcom je podľa žalobcu medzinárodne akceptovaný nielen samotnými obchodníkmi, ale aj právne uznávaný orgánmi verejnej moci, čoho dôkazom je rozhodnutie SD EÚ vo veci C-XXX/XX, z ktorého vyplýva: „Pokiaľ sporná hospodárska činnosť pozostáva z dodávok tovaru uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, prvý nadobúdateľ a zároveň opätovný predávajúci tohto tovaru sa môže obmedziť na to, aby dal prvému predávajúcemu pokyn prepraviť predmetný tovar priamo druhému nadobúdateľovi bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru." Judikatúra podľa žalobcu vytvorila pre tento spôsob odovzdávania tovarov pojem „nepohyblivá dodávka". S poukazom na uvedené námietka žalovaného ohľadne toho, že nakládku a vykládku tovaru reálne organizovala spoločnosť G. F. s.r.o. a tovar len fakturačne, nie reálne, prešiel cez spoločnosť G. s.r.o. a žalobcu, je neopodstatnená a iba šikanózne pôsobiaca na žalobcu v tom smere, aby preukázal, resp. vykonával svoju obchodnú činnosť spôsobom aký uvádza žalovaný, k čomu však žalobcu žiadny predpis nezaväzuje. K námietke o neexistencii ekonomickej odôvodnenosti transakcie žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že bola vyhotovená písomná kúpna zmluva (právny titul), bola preukázaná existencia predmetu kúpy, ktorý nadobudol a ďalej previedol žalobca, a to fakticky aj právne. Taktiež je zrejmá kauza právneho úkonu, teda hospodársky dôvod jeho vzniku, a to, že žalobca mal záujem nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru - kryštálovému cukru, aby ho mohol ďalej so ziskom odplatne previesť na tretí subjekt. Rovnako je preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru tretiemu subjektu za odplatu a so ziskom.

18. Žalovaný v duplike spochybnil aplikovateľnosť rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14 na sporný prípad, keďže sa podľa neho preukázalo, že žalobca nedal pokyn prepraviť tovar. Žalobca nevedel uviesť, ako sa tovar dostal do skladov a nevedel uviesť ani miesta nakládky, hoci tvrdil, že zabezpečoval prepravu tovaru. Žalobca sa fyzicky nezúčastňoval nakládky ani vykládky tovaru a nepoznal ani odberateľa, nepamätal si názov špedičnej firmy, v špedičnej firme komunikoval s pani, ktorej meno si nepamätal, nepamätal si názvy dopravcov a nevedel konkretizovať mená vodičov. Žalovaný sa teda reálne nezúčastňoval obchodov, došlo iba k vystaveniu faktúr. Vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru od dodávateľa

- spoločnosti G. s.r.o. - možno uviesť, že žalobca ani dodávateľ daňového subjektu nepreukázali podľa

žalovaného prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Tovar bol stále skladovaný na tom istom mieste, v areáli spoločnosti Y. - D. - D. spol. s r.o. v U. Zámkoch. V zmysle záverov rozsudku SD EÚ vo veci T. je pod pojem „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako jeho vlastník" nutné zahrnúť každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá umožní inej strane efektívne nakladať s týmto majetkom, ako by bola jeho vlastníkom. Práve povinnosť žalobcu preukázať, že mu bolo zo strany dodávateľa tovaru umožnené efektívne nakladať s predmetom zmluvy, nebola na strane žalobcu splnená.

19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na žiadosť žalobcu na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom účastníci konania zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.

20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 22.842,61 Eur a vyrubením DPH v sume 14.960,21 Eur.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 26.10.2015, v ktorom správca dane zhrnul svoje zistenia.

22. Žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období pre odberateľa z iného členského štátu

- spoločnosť G. s.r.o. z Českej republiky faktúry v celkovej výške 17.461,05 Eur. Išlo o faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 2.761,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 22.08.2012 v sume 5.568,40 Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 1.167,10 Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 24.08.2012 v sume 2.729,10 Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 31.08.2012 v sume 5.235,45 Eur za dodanie tovarov - vláknina listnatá. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH a v záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň predložil doklady o prijatí platieb v hotovosti, vyhotovené elektronickou registračnou pokladňou, doklady o pôvode dreva, záznamy „o provozu vozidla nákladní dopravy" a faktúry za prepravu od dodávateľa Fratišek D., 956 XX H. L. č. 525, W. republika. Z dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 13.12.2012 do Českej republiky žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 22.05.2013 bola správcovi dane zaslaná odpoveď, z ktorej vyplýva, že český finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o., ktorá je s účinnosťou od XX.XX.XXXX v likvidácii. Likvidátor a bývalý konateľ D. U. je nekontaktný, spoločnosť nepodala od zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb ani k dani z pridanej hodnoty a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť bola registrovaná k dani z pridanej hodnoty dňa 14.04.2010 a správca dane zrušil túto registráciu z úradnej moci dňa 01.08.2012. Spoločnosť je nekontaktná a správca dane nemá k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky o tom, že by spoločnosť uskutočňovala v období od 17.03.2010 do 29.04.2013 akúkoľvek ekonomickú činnosť. Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania žalobcu sumu zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov - o 14 550,87 Eur a zároveň na riadku 04 daňového priznania zvýšil daň o sumu 2.910,18 Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň.

23. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca vyhotovil v kontrolovanom zdaňovacom období pre odberateľa z iného členského štátu - F. Q. C., E. F. E.U., K., IČ DPH: K faktúry v celkovej sume 97.416,00 Eur. Išlo o faktúru č. XXXXXX zo dňa 01.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 09.08.2012 v sume 19.008,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 19.800,- Eur, faktúru č. XXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 19.800,- Eur a faktúru č. XXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume 19.800,- Eur za dodanie kryštálového cukru. Tieto faktúry žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH a

v záznamoch DPH ako dodanie tovarov s oslobodením od dane, uplatniac si oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Zo systému VIES správca dane zistil, že je pod týmto číslom nadobúdateľa registrovaný platiteľ dane s názvom F. Q. C. s účinnosťou od 25.02.2012. K faktúram daňový subjekt predložil objednávky, medzinárodné nákladné listy, výpis z bankového účtu, faktúry za prepravu tovaru od dodávateľa C. s.r.o., potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou, zmluvu o preprave zo dňa 20.06.2012, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej prepravy a rámcovú zmluvu zo dňa 02.07.2012. Časť predmetného cukru prevzala spoločnosť K. V. I., U., čo vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. E E a časť predmetného cukru prevzala spoločnosť E. F. E.U. F. Q., čo vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov č. E č. E a č. E

24. Z dôvodu preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru správca dane zaslal dňa 10.01.2013 do Rakúska žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa 04.09.2013 bola správcovi dane zaslaná odpoveď, z ktorej vyplýva, že rakúsky finančný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom F. Q. C.. Ústredný kontaktný orgán uviedol, že dodávky nikdy neprišli do Rakúska a nejedná sa o trojstranný obchod. Ústredný kontaktný orgán nevie posúdiť, či bol cukor skutočne prepravený, či dodávky cukru boli skutočne realizované alebo sa jedná o fiktívne obchody. Pretože daňový subjekt F. Q. C. použil IČ DPH rakúske, ale cukor nikdy nebol dodaný do Rakúska a platiteľ deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, ústredný kontaktný orgán informoval platiteľa o nutnosti použitia maďarského IČ DPH. Na základe týchto skutočností správca dane zaslal do Maďarska dňa 03.10.2013 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa odberateľa F. Q. C., E. F. E.U. Dňa 26.02.2015 bola správcovi dane zaslaná čiastočná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný kontaktný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie a ani priznanie tovarov platiteľom F. Q. C.. Daňovému subjektu bolo v Maďarsku pridelené IČ DPH až od 08.07.2013. F. Q. C. vo svojej výpovedi uviedol, že tovar objednal s IČ DPH: K ale miestom vyloženia bol K. v Maďarsku v logistickom centre. Prepravu uskutočnil pán F. L., K. a pán F. E., M.-G.. Za prepravu bol zodpovedný platiteľ a za tovar zaplatil zo slovenského bankového účtu vedeného v F. banke. Uviedol aj svojich odberateľov - K. V. I., IČ N.: N a H.-G. company s.r.o., IČ DPH: E Odberateľ nepredložil žiadne faktúry, ani doklady o preprave. Dňa 29.06.2015 bola správcovi dane zaslaná konečná odpoveď, z ktorej vyplýva, že ústredný kontaktný orgán nepotvrdil žiadnu transakciu o tovare, nepotvrdil nadobudnutie tovarov daňovníkom F. Q. C.. Tento nemohol použiť IČ DPH: K ak tovar prišiel do Maďarska. Dňa 19.09.2016 bola správcovi dane zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z ústredného kontaktného orgánu Rakúska, z ktorej vyplýva, že za roky 2011 a 2012 cukor nikdy neprišiel do Rakúska, ale bol skladovaný v sklade v K. v Maďarsku. Na faktúrach bolo uvedené IČ DPH Rakúska, preto bola požadovaná daň z nadobudnutia pre dodania cukru ex officio počas kontroly. Odpočet nebol priznaný, lebo daňový subjekt F. Q. C. mal správne použiť maďarské IČ DPH a tovar musí deklarovať v Maďarsku. Z odpovede ďalej vyplýva, že ak zdanenie bolo uskutočnené v Maďarsku, daň bude zrušená znovu v Rakúsku. Daňový subjekt F. Q. C. je nekontaktný. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku mal vždy pochybnosti, či bol kryštálový cukor skutočne dodaný a predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov F. Q. C. mal kúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami cukru. Dňa 10.10.2016 bola správcovi dane zaslaná Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z ústredného kontaktného orgánu Maďarska, z ktorej vyplýva, že F. Q. C. nepodal daňové priznania. F. Q. C. mal na faktúrach uviesť maďarské IČ DPH. Má pridelené maďarské IČ DPH od 08.07.2013, pričom nadobudnutie tovaru sa malo uskutočniť v auguste 2012. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za obdobie 2012 správcovi dane bola zaslaná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z Ústredného kontaktného úradu v Maďarsku zo dňa 25.02.2015. F. Q. C. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z prímu podal za rok 2006. Bolo zistené, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať. Podľa Ústredného kontaktného úradu v Maďarsku daňový subjekt F. Q. C. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. Na základe týchto skutočnosti správca dane zvýšil na riadku 03 daňového priznania sumu zdaniteľných obchodov - dodanie tovarov o 81.180,- Eur a zároveň na riadku 04 daňového priznania zvýšil daň o sumu 16.236,- Eur. Správca dane pri vyčíslení základu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane pri dodaní tovaru všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru, zníženú o daň.

25. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o., D. XX, XXX

XX R., IČO: XXXXXXXX, za cukor kryštálový repný nasledovne: faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2012 v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo 23.040 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2012 v sume 21.841,92 Eur, z toho DPH v sume 3.640,32 Eur, množstvo 23.040 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2012 v sume 22.752,- Eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg, faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2012 v sume 22.752,00 eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2012 v sume 22.752,- Eur, z toho DPH v sume 3.792,- Eur, množstvo 24.000 kg, spolu v celkovej sume 18.656,64 Eur. Za účelom preverenia uvedených zdaniteľných plnení správca dane začal zisťovať okolnosti nadobudnutia a pohybu tovaru.

26. Žalobca uviedol, že cukor skladoval v Nových Zámkoch dodávateľ spoločnosti G. s.r.o. On komunikoval s konateľkou spoločnosti G. s.r.o. pani A., ktorá mala zmluvy na dodávky cukru aj na skladovanie v týchto priestoroch. Kryštálový cukor sa naložil na kamióny a tie mohli odísť s tovarom až po úhrade maďarským odberateľom. Celý proces trval najviac jeden deň a všetci obchodníci mali bankové účty v F. banka, a.s. Objednávky, sprostredkovanie obchodu, zaslanie faktúr dodávateľom G. s.r.o. zabezpečoval pán H.. Žalobca nevedel uviesť, ako sa tovar dostal do skladov a nevedel uviesť ani miesta nakládky. Nebol prítomný pri vykládke tovaru. Pani A. a pán H. mu oznámili, že boli pri nakládke v Nových Zámkoch a pri vykládke v Maďarsku. Správcovi dane predložil žalobca fotokópie vyhlásenia zo dňa 18.10.2015, v ktorom konateľka spoločnosti G. s.r.o. vyhlasuje, že pri nakládke kryštálového cukru pre žalobcu v roku 2012 boli okrem nej prítomní aj páni E., H. a D..

27. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že na adrese sídla daňového subjektu G. s.r.o. spoločnosť reálne nesídli, nachádza sa tam iba registračné sídlo. Pri ústnom pojednávaní konateľka spoločnosti G. s.r.o. Ing. G. A. uviedla, že predmetné faktúry má zaúčtované a daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období august 2012. Obchod sprostredkovával N. H. a prepravu tovaru zabezpečoval platiteľ kamiónmi s EČV: M. XXX, L. XXX, L. XXX, M. XXX, M. XXX. Nakládka sa uskutočnila na adrese N. cesta 6, U. Q. v skladových priestoroch v prenájme dodávateľa G. F. s.r.o. Uviedla, že miesto vykládky nepozná a tovar nadobudla od spoločnosti G. F. s.r.o. na základe dodávateľských faktúr č. XXXX/XXXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX, XXXX/XXXXX. Tovar bol obstaraný bez dopravy u uvedeného dodávateľa na sklade.

28. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie bolo zistené, že konateľ spoločnosti G. F. s.r.o. G. E. sa vyjadril, že na adrese sídla spoločnosti N. cesta 8, U. Q. má prenajaté kancelárske a skladové priestory. K predmetným odberateľským faktúram uviedol, že zdaniteľné obchody sú uvedené v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Vykonáva veľkoobchodnú činnosť s potravinárskymi komoditami, predovšetkým obchoduje s komoditou kryštálový cukor. G. E. ďalej uviedol, že osobne a ani žiadni zamestnanci spoločnosti G. F. s.r.o. neboli prítomní pri nakládke tovaru u jeho dodávateľa a ani pri vykládke u jeho odberateľa. Tovar nadobudol od spoločností T. s.r.o., J. s.r.o., H.-mond company s.r.o., D. E. s.r.o. Uviedol tiež, že v rokoch 2012 a 2013 neviedol na potravinárske komodity skladovú evidenciu, evidenciu dátumu výroby, evidenciu výrobných šarží, evidenciu EAN kódov, evidenciu dátumu lehoty splatnosti, evidenciu motorových vozidiel, ktoré prepravujú tovar od dodávateľov, evidenciu motorových vozidiel, ktoré prepravujú tovar odberateľom, nezisťuje mená vodičov, ktorí prepravujú tovar, s ktorým obchoduje, evidenciu jednotlivých výrobcov k prislúchajúcim dodávateľským a odberateľským faktúram. Daňový úrad Nitra zistil, že daňové subjekty, ktoré sú dodávateľmi tovaru pre spoločnosť G. F. s.r.o. - X. V. s.r.o., H.-mond company s.r.o. a D. E. s.r.o. - so správcom dane nekomunikujú a zásielky nepreberajú.

29. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 30.01.2014 ohľadom preverenia prepravy u spoločnosti C. s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť sprostredkovala prepravu tovarov pre žalobcu. Konateľ spoločnosti - G. E. - uviedol, že prepravu zabezpečila spoločnosť L. F., avšak nevedel uviesť žiadne skutočnosti o preprave tovaru. G. Sztruhár predložil zmluvu o preprave zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi žalobcom a dopravcom C. s.r.o., faktúry a medzinárodné nákladné listy.

30. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane vykonal dňa 27.05.2015 miestne zisťovanie v spoločnosti Y.-D.-D. s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch, kde preveroval pohyb kamiónov, ktoré prepravovali kryštálový cukor v areáli N. cesta 8, U. Q. v období jún - október 2012. N. V. - konateľ spoločnosti Y.-D.-D. s.r.o., uviedol, že spoločnosť viedla evidenciu evidenčných čísiel vozidiel zapisovaním do evidenčnej knihy na vrátnici, kde je zaznamenaný príchod

a odchod vozidiel. Skladníci a zamestnanci obsluhujúci vysokozdvižný vozík spisovali záznamy o čase nakladania, resp. prekladania tovaru vysokozdvižným vozíkom subjektom, ktoré mali skladové priestory v prenájme. V predložených záznamoch nebol zaznamenaný žiadny pohyb vozidiel cez bránu, ktoré mali vstúpiť do areálu, za účelom nakládky a vykládky tovaru pre platiteľa a pre spoločnosť G. s.r.o. Za služby vysokozdvižným vozíkom spoločnosťou Y.-D.-D. s.r.o. neboli zároveň pre žalobcu ani pre spoločnosť G. s.r.o. vystavené žiadne faktúry.

XX. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 správca dane vypočul svedka N. H.. Svedok sa vyjadril, že sprostredkovateľskú činnosť pre platiteľa nevykonával na základe živnostenského oprávnenia a s platiteľom nemá uzatvorenú ani zmluvu o sprostredkovaní. Platiteľovi sprostredkoval dodávku cukru od G. A., za sprostredkovanie nikomu nefakturoval, nakládka cukru sa uskutočnila v sklade v U. Q. a vykládka v Maďarsku. Nakládky aj vykládky sa zúčastnil osobne za prítomností skladníka.

32. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti výzvu, aby správcovi dane zaslala údaje o evidencii z elektronického mýtneho systému za mesiac august 2012, vozidiel s evidenčnými číslami: M. XXX, Z. V elektronickom mýtnom systéme nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012.

33. Vo vyrubovacom konaní bola vypočutá ako svedok Ing. G. A., ktorá uviedla, že dodávateľom kryštálového cukru pre spoločnosť bola len spoločnosť G. F. s.r.o. Vyjadrila sa, že tovar objednal pán H., pri manipulácii s tovarom bol prítomný niekedy pán H., niekedy pán E. alebo jeho zamestnanci, pri dodávkach cukru nebol prítomný platiteľ. Ing. G. A. uviedla, že tovar objednal na deň, keď pán H. objednal tovar pre pána A., pán H. uviedol ŠPZ vozidla, na ktoré sa má tovar nakladať, alebo poslal SMS, k priamej dodávke cukru došlo na dvore, kde stál kamión, ktorý sa naložil, svedok podpísal dodacie listy, nakládku zabezpečovala spoločnosť G. F. s.r.o. Faktúry vyhotovovala Ing. G. A., boli zaslané emailom pánovi H., ktorý ich preposielal žalobcovi. Ing. G. A. nepozná mená skladníkov, zamestnancov dodávateľa ani vodičov. Sprostredkovanie tovaru fakturovala pani H..

34. Dňa 17.03.2016 bol vo vyrubovacom konaní vypočutý ako svedok V. N., konateľ spoločnosti Y.-D.- D. spol. s r.o. Z jeho svedeckej výpovede a predložených dokladov vyplýva, že spoločnosťou Y.-D.-D. spol. s r.o. boli v dňoch uvedených na V. fakturované práce vysokozdvižným vozíkom pre spoločnosť G. F. s.r.o., no nie je zrejmé, aké práce boli vozíkom vykonávané (nakládka, vykládka, prekládka a pod.).

35. Dňa 01.04.2016 bol vypočutý ako svedok G. E., bývalý konateľ spoločnosti G. F. s.r.o., ktorý uviedol, že nemá žiadne doklady spoločnosti G. F. s.r.o., pretože ich odovzdal novému konateľovi. Vyjadril sa, že v minulosti mal právo disponovať s účtom daňového subjektu F. Q. C. (E. F. E.U.) Zahraničný subjekt si zabezpečil zastúpenie na Slovensku prostredníctvom spoločnosti G. F. s.r.o. Pri nakládkach bol väčšinou prítomný G. E. aj pani A.. Pri nakládke nebol prítomný odberateľ. Vyjadril sa, že nepozná pána H..

36. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 Eur a vyrubil DPH v sume 14.960,21 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami daňovej kontroly a doplnenia dokazovania vo vyrubovacom konaní (bližšie body 23. až 36. tohto rozsudku).

37. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie a navrhol ho zrušiť. Namietol dĺžku prerušenia daňovej kontroly. Ďalej namietol nepriznanie práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ pre spoločnosť G. building contractor s.r.o. U. ako zistiť, že spoločnosť má zrušenú registráciu pre DPH. Spôsob, akým si túto spoločnosť pri obchodovaní s ňu preveril, považoval za dostatočný. Namietol tiež nepriznanie práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre daňový subjekt F. Q. C., E. F. E.U. N. do pozornosti, že postačuje, že je odberateľ v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník preukázal CMR nákladnými listami, faktúrami, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, príp. ním poverenou osobou. Spochybnil závery správcu dane o nezdôvodnení nezrovnalosti vo veci potvrdenia prevzatia tovarov nemeckým platiteľom, ktoré potvrdil nemecký odberateľ jeho odberateľa a tvrdil, že povinnosť preukázania zdanenia nadobudnutia tovaru má nadobúdateľ tovaru. Podmienka registrácie nadobúdateľa tovaru pre DPH v inom členskom štáte,

než je členský štát, z ktorého sa odosielal tovar, bola splnená, takisto aj podmienka fyzickej prepravy. Nie je stanovené, že členský štát, do ktorého sa prepraví tovar a členský štát, v ktorom má mať nadobúdateľ tohto tovaru registráciu pre DPH, majú byť totožnými štátmi. Podľa článku 40 Smernice Rady 2006/112/ES za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava nadobúdateľovi a zároveň za miesto nadobudnutia sa považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Miestom nadobudnutia a zdanenia je Rakúsko. Rakúska daňová správa daň vyrubila, pričom žalobca upozornil na zákaz dvojitého zdanenia, vzhľadom na zdanenie aj slovenským daňovým úradom. V ďalšej časti odvolania žalobca namietol nepriznanie práva na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G. s.r.o. Režim odpočtov má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností a z posúdenia, ak sa predmetné dodania tovaru skutočne uskutočnili. Ak zdaniteľná osoba tieto tovary využila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, nemožno jej v zásade zamietnuť právo na odpočítanie dane. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúci spôsobom. Daňový podvod spácha zdaniteľná osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania zdaniteľného plnenia je výlučne na správcovi dane. V odvolaní poukázal na faktúry, zmluvy, certifikáty, prepravné listy CMR a iné dokumenty, ktoré boli predložené správcovi dane a ktoré majú preukazovať reálne dodanie tovaru. Reálne uskutočnenie dodania tovaru potvrdila konateľka spoločnosti G. s.r.o., tiež G. E., Dušan H. a V. N.. Nárok na odpočítanie DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca dane nevie alebo nemôže vedieť.

38. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane, stotožniac sa s rozsahom zistenia skutkového stavu a naň nadväzujúcim právnym posúdením veci. K námietke neprimeranej a nezákonnej dĺžky daňovej kontroly žalovaný poukázal na úkony správcu dane, ktorý v danom prípade vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a požiadal českú, rakúsku a neskôr aj maďarskú finančnú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy) bolo potrebné požiadať príslušné finančné orgány v Českej republike, v Rakúsku a neskôr aj v Maďarsku o poskytnutie informácií týkajúcich sa platiteľom deklarovaných odberateľov tovaru a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly. Správca dane dňa 11.01.2013 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 18.01.2013. Dňa 04.09.2013 bola doručená posledná z odpovedí a keďže pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, od 05.09.2013 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Dňa 05.02.2014 správca dane vydal ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktorým daňovú kontrolu prerušil odo dňa 14.02.2014. Dňa 29.06.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť a týmto dňom pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, odo dňa 30.06.2015 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Podľa názoru žalovaného bolo prerušenie daňovej kontroly dôvodné, nakoľko bolo potrebné preveriť, či bol tovar fyzicky dodaný z tuzemska do Českej republiky, resp. do Rakúska alebo Maďarska. Daňová kontrola u platiteľa teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od 30.06.2015 až do 28.10.2015, kedy bol platiteľovi doručený protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. V predmetnej veci sa správca dane snažil získať informácie z daňových správ iných členských štátov, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, ktorý odôvodňoval postup správcu dane v zmysle predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalovaný zdôraznil, že žiadosťami o medzinárodnú výmenu daňových informácií na finančné správy iných členských štátov sa riešili také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že požiadavka platiteľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iných členských štátov boli v rozpore so zákonom. Správca dane v kontexte so zložitosťou prípadu ukončil kontrolu v primeranej lehote a dodržal zákonom stanovenú lehotu na výkon kontroly. S cieľom včasného získania požadovaných medzinárodných informácií potrebných pre účely daňovej kontroly správca dane v čase prerušení daňovej kontroly zasielal viackrát urgencie. Urgencie boli zasielané elektronicky internou komunikáciou. Finančná správa nie je oprávnená a nemohla nijakým

spôsobom ovplyvniť obdobie trvania medzinárodnej výmeny informácii, ktoré boli žiadané mimo územia SR. Pre objektívne posúdenie obchodných transakcií musel správca dane počkať na konečnú odpoveď, preto nemožno hovoriť o umelom predlžovaní zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly. Samotný platiteľ počas vykonávania daňovej kontroly nevzniesol u správcu dane námietku voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní žiadal o preverenie obchodov formou medzinárodnej výmeny informácií.

39. Vo veci dodania tovaru pre odberateľa G. s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebola ani podľa názoru žalovaného splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že odberateľ so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje. Nekontaktný je aj likvidátor a bývalý konateľ Petr U.. Spoločnosť bola v čase deklarovaného dodania tovaru v likvidácii. Odberateľ G. R.r s.r.o. nepodal od zápisu do obchodného registra žiadne daňové priznanie na dani z príjmov, ani na dani z pridanej hodnoty. Deklarované zdaniteľné obchody teda odberateľ za zdaňovacie obdobie august 2012 nepriznal, a zo zdaniteľných obchodov ani neodviedol daň. Spoločnosť G. building contractor s.r.o. zároveň nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. K argumentom žalobcu, že nevedel o zrušení registrácie obchodného partnera, resp. nemal možnosť to zistiť, žalovaný citoval bod 55 rozsudku SD EÚ vo veci C-587/10, v ktorom sa uvádza: „Čo sa týka okolnosti, že dodávateľ predložil daňové priznanie nadobúdateľa týkajúce sa jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva, treba pripomenúť, že okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm. a) prvého odseku šiestej smernice, nemožno preto dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva." Z citovaného rozsudku SD EÚ možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že aj keď identifikačné číslo pre DPH nemôže spochybniť právo na oslobodenie od DPH a tiež nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva, oslobodenie od DPH nemožno platiteľovi priznať z toho dôvodu, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z odpovede z Českej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Definícia zdaniteľnej osoby uvedená v článku 4 ods. 1 šiestej smernice sa týka výlučne osoby, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť. Námietka žalobcu, že sa nedozvedel o tom, že v čase deklarovaných dodávok odberateľ nebol platiteľom DPH, nie je podľa žalovaného právne významná, pretože sa preukázalo, že odberateľ nebol zdaniteľnou osobou a nepotvrdilo sa fyzické nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. building contractor s.r.o.

40. Taktiež vo veci dodania tovaru pre odberateľa F. Q. C., obchodné meno E. F. E.U., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, nebola splnená zákonná podmienka pre oslobodenie dodania tovaru. Správca dane šetrením zistil, že deklarovaný nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Platiteľ deklaroval odoslanie a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku. Nadobudnutie tovaru nebolo predmetom dane v členskom štáte registrácie, ani predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa malo skončiť odoslanie alebo preprava tovarov, čím bol porušený princíp neutrality DPH. Cieľom zavedenia zdaňovania nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva na základe článku 138 smernice Rady č.206/112/ES bolo dosiahnuť prenos daňových príjmov do členského štátu miesta konečnej spotreby dodávaných tovarov. Mechanizmus vytvorený touto úpravou spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty, ktoré priznáva členský štát odoslania a ktoré je doplnené právom na odpočet alebo vrátenie DPH zaplatenej na vstupe v tomto členskom štáte, a na druhej strane v zdanení nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva zo strany členského štátu určenia.

41. Pri platiteľom deklarovanom dodaní kryštálového cukru z tuzemska do iného členského štátu subjektu F. Q. C. sa vyskytujú viaceré nezrovnalosti, na základe čoho možno vyvodiť záver, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to deklaruje vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012. Žalobca nesplnil zákonné podmienky podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom. Na medzinárodných nákladných listoch E zo dňa 31.07.2012 a E zo dňa 21.08.2012 chýba potvrdenie o prevzatí tovaru, pričom žalobca nepreukázal, že odberateľ poveril tretiu osobu na prevzatie tovarov. Z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti Nové Zámky len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, čiže nakládka tovaru sa neuskutočnila v sklade v Nových Zámkoch. Na základe jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areáli spoločnosti Y.-D.-D. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt Tamcsu Q. C., E. F. E.U., sa nemohli uskutočniť v tomto areáli, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na predložených CMR. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť. Odberateľ nepreukázal nadobudnutie tovaru a nie je známy ani konečný spotrebiteľ sporného tovaru. Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov F. Q. C. mal nakúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19 920 tonami cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná a prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt F. Q. C. mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. F. Q. neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok 2006. Žalovaný súhlasil s námietkou žalobcu, že nadobúdateľ tovaru nemusí byť registrovaný pre daň v členskom štáte nadobudnutia tovaru, pretože takáto podmienka nevyplýva zo žiadnych predpisov. V tejto súvislosti žalobca vo svojom odvolaní uviedol znenie článku 41 Smernice Rady 2006/112 ES, prvý odsek: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40" a namieta, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v krajine, ktorá pridelila odberateľovi IČ DPH, teda v Rakúsku. Uvedené znenie článku 41 Smernice podľa žalovaného v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak ako to platiteľ deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska finančná správa vyrubila daň z úradnej moci

- len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach, nie z dôvodu dodania tovarov pre tohto odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane.

42. Vo veci odpočítania dane z nákupu kryštálového cukru správca dane podľa žalovaného primárne zisťoval, či tovar nakúpený na základe dodávateľských faktúr dodal platiteľovi dodávateľ uvedený na sporných faktúrach, teda spoločnosť G. s.r.o. Správca dane sekundárne skúmal, či dodávateľovi G. s.r.o. mohla, respektíve bola schopná tento kryštálový cukor dodať spoločnosť G. F. s.r.o. a či spoločnosť G. F. s.r.o. a jeho dodávatelia vedia vecne preukázať, že obchodovali s komoditou kryštálový cukor, ktorý nakúpil platiteľ. Z rozsiahleho šetrenia, ktoré vykonal správca dane v celom reťazci obchodníkov, možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že k dodávkam kryštálového cukru nedošlo tak, ako je deklarované dodávateľskými faktúrami u jednotlivých obchodníkov v reťazci. Správca dane preveroval celý pohyb tovaru s cieľom zistiť reálnosť deklarovaných obchodov cez jednotlivé články reťazca - platiteľ, G. s.r.o., G. F. s.r.o., T. s.r.o., J. s.r.o., D. E. s.r.o., X. V. s.r.o., H. s.r.o. a H.-mond company s.r.o. a dospel k záveru, že platiteľ nepreukázal reálne dodanie kryštálového cukru dodávateľom - spoločnosťou G. s.r.o.

43. Žalovaný poukázal na viaceré zistenia, ktorými odôvodnil svoje závery o nepreukázaní reálneho dodania kryštálového cukru. Spoločnosti G. s.r.o., G. F. s.r.o., H.-mond company s.r.o., D. E. s.r.o., X. V. s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na sklade, čiže nedošlo k fyzickému pohybu tovaru. Kryštálový cukor prešiel fakturačne cez dlhú sieť reťazca dodávateľov, ale stále neexistuje konečný zákazník a zároveň nie je známy pôvod tovaru. Medzi obchodníkmi F. Q. C., Ing. F. A., G. s.r.o., G. F. s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, pričom všetky boli vedené v F. banka a.s. G. E., konateľ spoločnosti G. F. s.r.o., mal dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti G. F. s.r.o., H.-mond company s.r.o. (dodávateľ G. F. s.r.o.) a F. Q. C.. Väčšina spoločností v reťazci nevlastní žiadny majetok, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemajú vytvorené predpoklady a priestory na obchodovanie v takom rozsahu s komoditou kryštálový

cukor, ako vyplýva z deklarovaných faktúr. Spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci X. V. s.r.o., D. E. s.r.o. a T. s.r.o. nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia dane z pridanej hodnoty z úradnej moci. Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú doručované zásielky. U obchodníkov v reťazci dochádzalo často k zmene sídiel, k zmene konateľov ako aj k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny. Viaceré spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené. V spoločnostiach H.-mond company s.r.o., D. E. s.r.o., X. V. s.r.o. pôsobila personálne prepojená osoba W. H., ktorý bol v čase obchodovania s predmetným tovarom konateľom spoločností a ktorý bol na základe právoplatného rozsudku odsúdený za hospodársky trestný čin. G. E. bol konateľom spoločnosť G. F. s.r.o. a zároveň aj konateľom spoločnosť C. s.r.o. L. D. na základe splnomocnení bol oprávnený na zastupovanie spoločností H.-mond company s.r.o., D. E. s.r.o. a X. V. s.r.o. a zároveň bol aj konateľom spoločnosti T. s.r.o. Šetrením u obchodníkov v reťazci nebol zistený pohyb tovaru medzi slovenskými obchodníkmi. Preprava tovaru do Maďarska sa na základe medzinárodnej výmeny informácií nedala preveriť. Z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že preprava sa uskutočnila vozidlami v oblasti Nové Zámky len v dňoch 31.07.2012, 15.08.2012 a 27.08.2012, pričom nebol zistený pohyb vozidiel v dňoch 09.08.2012 a 21.08.2012, čiže nakládka tovaru sa neuskutočnila v sklade v Nových Zámkoch. Na základe jázd vozidiel podľa záznamov o pohybe vozidiel v areály spoločnosti Y.-D.-D. spol. s r.o. bolo zistené, že nakládky tovaru s odoslaním do Maďarska pre daňový subjekt F. Q. C. sa nemohli uskutočniť v tomto areály, pretože nebol zistený pohyb vozidiel s evidenčnými číslami uvádzanými na preložených CMR.

44. Na základe zistených skutočnosti možno podľa žalovaného konštatovať, že obchodné transakcie na základe ktorých daňový subjekt deklarovať obstaranie kryštálového cukru, ktorý prešiel cez sieť dodávateľov nenesú znaky poctivého obchodného styku, na základe čoho možno ustáliť, že k dodávke kryštálového cukru nedošlo tak, ako je uvedené na sporných dodávateľských faktúrach. Základným znakom riadneho obchodovania obchodnej spoločnosti je aj znalosť svojich obchodných partnerov. Obchodných partnerov si daňový subjekt vyberá sám, a ak si nepreverí ich spoľahlivosť a dôveryhodnosť, vystavuje sa riziku, že nesplní zákonné podmienky na uplatnenie daňových výdavkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžf/97/2009 poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorým podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

45. K argumentácii žalobcu judikatúrou SD EÚ, podľa ktorej uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže mať za následok, že bude týmto osobám odopretý odpočet, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia SD EÚ, na ktoré žalobca poukazuje vo svojom odvolaní, a je vyňaté z určitej časti rozsudku, bez poznania všetkých okolností, na základe ktorých príslušný súd rozhodol, nemožno vyvodiť záver, že ide o rovnaký alebo podobný prípad. Každý prípad je potrebné posudzovať samostatne a vo všetkých súvislostiach, preto je zo strany žalobcu zavádzajúce vnášať tento rozsudok do posudzovaného prípadu. Správca dane v uvedenom prípade neskúmal, či sa daňový subjekt dopustil alebo chcel dopustiť podvodu, ale skúmal, či kryštálový cukor daňovému subjektu reálne dodala spoločnosť G. s.r.o. E. dane podľa žalovaného v tejto súvislosti nehovorí o podvode, ale o neoprávnenej daňovej výhode. Žalovaný súčasne zdôraznil, že správca dane v zásade nespochybnil existenciu kryštálového cukru, avšak skúmal predovšetkým tú skutočnosť, či cukor reálne dodala žalobcovi spoločnosť G. s.r.o., pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálne nadobudnutie kryštálového cukru.

XX. K transakciám s kryštálovým cukrom žalovaný poukázal na nelogickosť tej skutočnosti, že údajný odberateľ kryštálového cukru F. Q. C., ktorý bol rakúskym zahraničným subjektom a ktorý mal zastúpenie na Slovensku prostredníctvom spoločnosti G. F. s.r.o. a konateľ spoločnosti G. F. s.r.o. G. E., ktorý mal právo disponovať s účtom podnikateľského subjektu F. Q. C., E. F. E.U., neobchodovali priamo medzi sebou. Kryštálový cukor prechádzal fakturačne cez ďalších dvoch obchodníkov (spoločnosť G. s.r.o. a žalobca), aj keď sa tovar nakladal v priestoroch spoločnosti G. F. s.r.o., ktoré mala spoločnosť prenajaté na N. ceste X v U. Zámkoch. Do nelogických obchodných vzťahov vstupuje ešte sprostredkovateľ N.

H. (medzi spoločnosťou G. s.r.o. a žalobcu), ktorý sa zúčastňuje nakládky a vykládky tovaru, ale ktorý toto sprostredkovanie nefakturuje. Do obchodného reťazca (medzi spoločnosťou G. s.r.o. a platiteľa) vstupuje aj B. H., ktorá fakturuje predmetné sprostredkovanie tovaru spoločnosti G. s.r.o., no tá sa nakládky a vykládky tovaru nezúčastňuje, platiteľa nepozná a v podstate o pohybe tovaru nič nevie. Nelogický je aj pohyb tovaru medzi takým veľkým množstvom obchodníkov, ktorý ale neskončil u konečného spotrebiteľa. Ak by prešiel tovar takým dlhým reťazcom obchodníkov, ktorý údajne tovar medzi sebou nakupovali a predávali, konečná cena takéhoto tovaru by bola taká vysoká, že kryštálový cukor by bol nepredajný. Aby boli tieto transakcie finančne výhodné a kryštálový cukor bol cenovo konkurenčný na trhu, muselo dôjsť u platiteľa k neoprávnenej daňovej výhode.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

48. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

50. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

51. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

55. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

56. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

57. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

58. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

59. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

60. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

61. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

62. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

63. Správny súd zdôrazňuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-285/11 - R.. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie (Rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod 25). Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie DPH uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok C-285/11 - R.).

64. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru, alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

65. Správny súd okrem toho konštatuje, že koncept zneužitia práva Súdny dvor používa v rôznych oblastiach únijného práva, vrátane daňového. Spoločným znakom tohto konceptu je, že mieri na tzv. umelé situácie, keď fyzické, či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže (Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.02.2006, T., C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením.

66. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát A.-C. V. vo svojom stanovisku k spojeným veciam L. a A. (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v skutočnosti existujú varianty tak neobvyklé alebo spletité, ako ja predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch však ide v podstate o tom, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby ako neoprávnené získať daňový prospech. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne požadované za účelom uistenia sa, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe. (viď rozsudok zo dňa 11.05.2006 V. of V. & Y. a K. I. proti W. of F. B. a ďalší, C-384/04).

67. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Správny súd konštatuje, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či daný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojim nákupom zúčastňuje na plnené, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Je pritom potrebné pripomenúť, že všetky vnútroštátne orgány sú pri uplatňovaní národného práva povinné toto práva vykladať čo najviac vo svetle znenia a účelu únijného práva aby dosiahli výsledku, ktorý je ním zamýšľaný (v tomto zmysle napr. rozsudok SD EU zo dňa 08.10.1987, L. U., 80/86, A.).

68. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu, resp. zneužívajúceho konania alebo nie a či žalobca o tomto podvode, resp. zneužitiu, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto konaní, napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016.

69. K odvolacej námietke, na základe ktorej sa žalobca domáhal aplikácie judikatúry SD EÚ k preukazovaniu vedomosti účasti na daňovom podvode alebo zneužívajúcom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane v uvedenom prípade neskúmal, či sa žalobca dopustil alebo chcel dopustiť podvodu, ale skúmal, či kryštálový cukor daňovému subjektu reálne dodala spoločnosť G. s.r.o.. E. dane podľa žalovaného v tejto súvislosti nehovorí o podvode, ale o neoprávnenej daňovej výhode. Žalovaný však neuviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí konkrétne skutočnosti a právne úvahy ohľadne vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto zneužívajúcom konaní, resp. podvode, pričom hlbším úvahám týmto smerom sa vyslovene vyhol konštatáciou na str. 16 (riadok 24 až 37) napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný, nad rámec všeobecných konštatácií, dostatočne zrozumiteľne nevysporiadal ani s tým, na akom základe má za to, že žalobca neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na takomto podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať, t.j. z akých dôkazov k takémuto zisteniu dospel. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov je podstatné a žiaduce, aby svoje úvahy v tomto ohľade riadne odôvodnil tak, aby následne žalobca dostal jasnú a zrozumiteľnú informáciu, prečo mu bolo odopreté uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to aj vo svetle záverov, ktoré boli opakovane vyslovené judikatúrou SD EÚ. Ak tak žalovaný neučinil, pričom na str. 16 uviedol, že tak v podstate ani činiť nemieni, zaťažil svoje konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie skutočností podstatných pre posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

70. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k zneužitiu práva došlo, ale súčasne sa orgán verejnej správy konštatujúci takéto zneužitie bráni aplikácii vyššie uvedených princípov zavedených judikatúrou SD EÚ, argumentujúc napr. tým, že otázku prípadnej vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní nie je potrebné podrobiť právnemu vyhodnoteniu, je takýto prístup potrebné označiť za nesprávny, keď daňové orgány síce vo svojich rozhodnutiach vymenovali niektoré skutočnosti majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdili v súvislosti s otázkou ne/vedomosti

žalobcu o jeho účasti na takomto konaní. Bez takéhoto posúdenia je závery daňových orgánov potrebné považovať za predčasné.

71. Správny súd zastáva názor, že pri dvojstranných právnych úkonoch nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo bez toho, aby bola prítomná rozumová a vôľová zložka subjektu nadobúdateľa, ktorej súčasťou je aj otázka prípadnej vedomosti alebo nevedomosti účasti na podvodnom alebo zákon obchádzajúcom konaní. Ak jedno z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 446) počíta s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva aj od nevlastníka, so zákonnom predpokladanou výnimkou, že by v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, potom podľa názoru správneho súdu žalovaný nemôže mlčaním prejsť otázku vedomosti žalobcu o tom, či vedel alebo nevedel o tom, či je alebo nie je súčasťou podvodného konania. V napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje presvedčivá argumentácia preukazujúca, ako sa žalovaný vyporiadal s tým, či žalobca dodržal obvyklú mieru opatrnosti v obchodných záväzkových vzťahoch, ktorú bolo od neho možné spravodlivo požadovať alebo nie a teda či so zreteľom na ostatné okolnosti vedel, že spoločnosť G. s.r.o. nie je oprávnená s tovarom nakladať ako vlastník, čo bol jeden z ťažiskových záverov správcu dane, ktoré mu mali z vykonaného dokazovania vyplynúť. Správny súd tiež k spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva (modus adquirendi dominii) pripomína žalobcom v replike uvádzanú možnosť tzv. traditio longa manu (vôľové nadobudnutie vlastníctva k veci), čo síce priamo nebolo súčasťou žalobných námietok, avšak správny súd k uvedenej myšlienke dodáva, že ak sa spochybňuje nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru inštitútom fyzického odovzdania tovaru predávajúcim kupujúcemu (tzv. traditio), je vhodné sa argumentačne vysporiadať aj s tým, či nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva inými alternatívnymi spôsobmi, ktoré zákon pripúšťa.

72. S poukazom na vyššie uvedené úvahy správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný sa bude riadiť vyššie vysloveným právnym názorom správneho súdu, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

73. Pokiaľ ide o žalobnú námietku smerujúcu voči dĺžke prerušenia daňovej kontroly a teda aj voči dĺžke samotnej daňovej kontroly, čo by v podstate podľa žalobcu malo rezultovať v konštatácii nezákonnosti celej daňovej kontroly a protokolu ako dôkazného prostriedku z nej bezprostredne vyplývajúceho, správny súd túto námietku považuje v kontexte preskúmavaného prípadu za nedôvodnú. Daňová kontrola bola podľa názoru správneho súdu prerušená v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Je dôvodný názor žalovaného, že ak dožiadané orgány nepostupovali podľa príslušných predpisov, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane. Správca dane bol v procese vybavovania dožiadaní vo vzťahu k dožiadaným zahraničným orgánom primerane aktívny. Podľa názoru správneho súdu daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a nie sú tu skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly spôsobom, ktorý by napĺňal niektorý z dôvodov nezákonnosti vyjadreným ustanoveniami § 191 ods. 1 písm. a) až g) SSP.

74. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam, ktoré podľa názoru správneho súdu taktiež nie sú dôvodné, považuje správny súd za dôležité najskôr upriamiť pozornosť na judikatúru týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázku dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii." Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej

hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané." Správny súd považuje za vhodné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane." Z novších výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ..." Napokon správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, v ktorom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi."

75. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014), pričom na tejto axióme nie je dôvod netrvať aj naďalej. Na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konaniu vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu oznámi a riadne odôvodní, je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016).

76. Vo veci dodania tovaru odberateľovi G.r s.r.o., pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 DPH, bolo zistené, že odberateľ nebol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, na základe čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie dodania tovaru. Nemožnosť priznania oslobodenia dodávky tovaru od DPH odôvodnil žalovaný tým, že odberateľ nie je zdaniteľnou osobou, pretože nevykonáva ekonomickú činnosť a zároveň preto, že na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z odpovede z Českej finančnej správy podľa žalovaného vyplýva, že sa nepotvrdila žiadna transakcia o tovare, nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov spoločnosťou G. s.r.o., a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný poukázal na ďalšiu objektívnu skutočnosť, ktorou bolo,

že spoločnosť G. building contractor s.r.o. bola v čase sporných dodávok tovaru v likvidácii, pričom likvidátor a bývalý konateľ D. U. je nekontaktný. Spoločnosť od svojho zápisu do obchodného registra nepodala žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb, ani daňové priznanie k DPH a so správcom dane nespolupracuje. Správca dane ešte pred realizáciou sporných dodávok spoločnosti zrušil registráciu k DPH z úradnej moci. To, že spoločnosť G. building contractor s.r.o. vykonávala v kontrolovanom období ekonomickú činnosť, tvrdí len žalobca, toto tvrdenie nebolo možné preveriť výsluchom žiadnej osoby na druhej strane

sporného kontraktu, preto pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia dodaním tovaru spoločnosti G. building contractor s.r.o. možno považovať nielen za dôvodné, ale aj za náležite odôvodnené, vedúce ku konštatácii o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu.

77. Obdobne vo veci dodania tovaru žalobcom odberateľovi z iného členského štátu - F. Q. C., E. F. E.U. sú tu aj podľa názoru správneho súdu objektívne okolnosti, generujúce u daňových orgánov odôvodnenú pochybnosť o tom, že sa deklarované dodania uskutočnili podľa formálnych dokladov predložených žalobcom. Žalobcovi sa tak nepodarilo preukázať splnenie podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v jeho prospech. Z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise možno poukázať na výsledky žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Rakúsky finančný orgán nepotvrdil nadobudnutie ani priznanie tovarov. Dodávky neprišli do Rakúska a nejde o trojstranný obchod. Odberateľovi bolo v Maďarsku pridelené IČ DPH až od 08.07.2013. Hoci sa odberateľ vyjadril, že tovar bol vyložený v K. v Maďarsku a za tovar zaplatil, nepredložil žiadne faktúry. Ústredný maďarský kontaktný orgán nepotvrdil nadobudnutie tovarov deklarovaným odberateľom. Odberateľ nepodával daňové priznania a len v roku 2012 mal zobchodovať 830 kamiónov s kryštálovým cukrom v objeme takmer 20 000 ton.

78. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

79. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.