Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-24-2017.pdf
PDF · 137.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu C.. B.. G. G., členov JUDr. Y. H. a JUDr. A. N., D.., v právnej veci žalobcu: G. - D, s.r.o., so sídlom M. R. H. 1, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária U. & D., s.r.o., Q. XE, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.03.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 v sume 23.871,60 Eur, v podstate z dôvodu neuznania dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou N. G. s.r.o. Predmetom fakturácie boli LED obrazovky v mestách Banská Bystrica, Nitra, Košice, Pezinok, Poprad a reklamný priestor na LED obrazovkách v týchto mestách.
2. Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa žalobcu daňové orgány nevykonali všetky potrebné dôkazy a preto zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Následne z takto zisteného skutkového stavu prijali správne orgány nesprávne právne závery. Z textu správnej žaloby tiež vyplýva, že žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýka nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
3. Žalobca poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly predložil doklady preukazujúce skutočné dodanie a vykonanie fakturovaných služieb. Okrem faktúr a objednávok mal správca dane k dispozícii Zmluvu o poskytnutí reklamy a reklamnej plochy podpísanú medzi žalobcom a spoločnosťou N. G. s.r.o. zo dňa 10.06.2012. Odvysielanie reklamných spotov a reálne dodanie fakturovaných prác potvrdil konateľ spoločnosti N. G. s.r.o. Keďže žalobca sa až v priebehu daňovej kontroly dozvedel, že dodávka služieb bola riešená formou subdodávateľov, konkrétne spoločnosťou V. s.r.o., boli zabezpečené ďalšie dôkazy, a to Zmluva o spolupráci v oblasti reklamy na LED obrazovkách zo dňa 01.07.2012 medzi spoločnosťou N. G. s.r.o. a spoločnosťou V. s.r.o. Bolo predložené čestné vyhlásenie od konateľa spoločnosti V. s.r.o. G. L. o spolupráci so spoločnosťou N. G. s.r.o. a taktiež CD s reklamným spotom. Ak následne správca dane preveroval reálne dodanie a uskutočnenie fakturovaných služieb dopytom na mestá Banská Bystrica, Košice, Pezinok, Poprad a Nitra, ako aj vybrané subjekty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže sa nesnažil zistiť a dopytovať všetky súkromné subjekty, ktoré mohli byť potenciálnymi vlastníkmi LED obrazoviek a mobilných panelov, na ktorých mohol byť reklamný spot žalobcu odvysielaný. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Sžf/81/2013, podľa ktorého dôkazné bremeno nie je možné vnímať ako absolútne, daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za to, že nezabezpečoval evidenciu dodávok a služieb svojich dodávateľov a subdodávateľov. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietol, že správca dane ho v priebehu konania riadne neoboznámil so vznikom pochybností na strane správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobcom predložených dôkazov a tiež že ho neoboznamoval s obsahom dôkazov získavaných v priebehu konania.
4. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že dôkazy predložené žalobcom pri daňovej kontrole nepreukázali reálnu existenciu obchodných prípadov. Sú veľmi všeobecné a nevyplýva z nich, akým spôsobom, na základe akých podkladov, kde, ako a komu boli vyrobené a odvysielané reklamné spoty na LED obrazovkách. Ak toto plnenie malo byť spoľahlivo dodávané bez námietok žalobcu, potom to bol žalobca povinný aj preukázať. Tvrdenie konateľa spoločnosti N. G. s.r.o. nebolo možné preveriť. Pokus o preverovanie u spoločnosti V. s.r.o. nebol úspešný, nakoľko právny nástupca uvedenej spoločnosti je nekontaktný. Ani svedecká výpoveď obchodného riaditeľa žalobcu neobjasnila uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Keďže na sporných faktúrach a objednávkach bolo len veľmi nekonkrétne uvedené „LED obrazovky a reklamný priestor“ v jednotlivých mestách v rámci Slovenskej republiky, správca dane oslovil príslušné mestá, prípadne podľa poskytnutých informácií z týchto miest aj podnikateľské subjekty a vyzval ich na predloženie dôkazov, či boli u nich umiestnené LED obrazovky a odvysielané reklamné spoty v zmysle sporných faktúr. Všetky oslovené mestá a spoločnosti popreli spoluprácu so žalobcom ako aj spoločnosťou V. s.r.o. Keďže Mesto Košice neuviedlo v odpovedi žiadne konkrétne podnikateľské subjekty, správca dane preveril náhodne vybrané spoločnosti, ktoré tiež spoluprácu so žalobcom a spoločnosťou V. s.r.o. popreli. Ďalšie podnikateľské subjekty neboli preverované s ohľadom na skutočnosť, že daňové konanie nie je vyhľadávacím, ale prejednacím konaním, pričom sám žalobca nevedel uviesť konkrétne LED obrazovky, kde boli, resp. kde mohli byť reklamné spoty odvysielané. Reálne nie je možné, aby správca dane vypočul akékoľvek ďalšie spoločnosti či fyzické osoby bez ich konkrétnej identifikácie žalobcom.
5. V nadväznosti na žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžf/81/2013 žalovaný uviedol, že sa týka veci s inými skutkovými okolnosťami. V prípade žalobcu neboli naplnené skutočnosti odôvodňujúce presun dôkazného bremena na správcu dane, nakoľko spor sa týka preukázania existencie zdaniteľného plnenia a žalobca k svojmu tvrdeniu predložil len zmluvy, faktúry a objednávky so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré boli nepreskúmateľné. V konaní nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia a ani neboli predložené faktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb od dodávateľa žalobcu, pričom neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ako v prípade rezultujúcom rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžf/81/2013. Žalovaný pripomenul, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Vzhľadom na to má žalobca možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Nakoľko je právom žalobcu si znížiť základ dane, je toto právo spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.
6. K námietkam žalobcu o porušení niektorých jeho práv v daňovom konaní žalovaný uviedol, že správca dane si povinnosť oboznámiť žalobcu so svojimi pochybnosťami splnil a dal mu možnosť vyjadriť sa k nim, ako vyplýva, zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.10.2014. Žalobca len výsledok daňovej kontroly vzal na vedomie. S odpoveďami oslovených miest správca dane oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 18.09.2014. Rovnako tak procesné pochybenia v konaní, vytknuté správcovi dane nadriadeným orgánom, boli napravené na ústnom pojednávaní dňa 21.09.2016. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol pasívny, nevedel dokonca ani uviesť, kde a za akých podmienok bola služba, za ktorú zaplatil dodávateľovi, poskytnutá.
7. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca opätovne zdôraznil nesprávny procesný postup správcu dane, ktorý pri dokazovaní vyzýval na preukázanie rozhodujúcich skutočností len samotné mestá uvedené na faktúrach, hoci to boli spoločnosti, ktoré v príslušných mestách realizovali odvysielanie reklamných spotov. Pri takto vedenom dokazovaní mohli pozornosti daňových orgánov ujsť subjekty vlastniace, resp. prevádzkujúce LED obrazovky a najmä mobilné LED obrazovky, tzv. mobilné plochy, ktorých môže byť nespočetné množstvo. Nemôže byť na ujmu žalobcu, ak nie je možné identifikovať subjekty potvrdzujúce dodanie služieb. Žalovaný dopytoval len mestá a spoločnosti, ktoré mestá označili, avšak ďalším dokazovaním sa nezaoberal, z čoho je zrejmé, že neúplne zistil skutkový stav.
8. V duplike žalovaný pripomenul, že pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu nie je správca dane povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v jeho prospech. Správca dane predložené dôkazy iba prejednáva. Je to práve daňový subjekt, ktorý je účastníkom konkrétnych obchodných vzťahov, preto tento musí vedieť podrobnosti o priebehu obchodov a akými dôkazmi na ich preukázanie môže a má disponovať. Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol pred daňovými orgánmi preukázať.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, notifikácii repliky žalovanému a dupliky žalobcovi vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní.
10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa 19.10.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 v sume 23.871,60 Eur.
11. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hlu zo dňa 27.10.2014, doručený dňa 29.10.2014.
12. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane úhrady celkom 6 faktúr vystavených spoločnosťou N. G. s.r.o., konkrétne faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2012 v sume 20.200,- Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2012 v sume 20.200,- Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 28.09.2012 v sume 20.000,- Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2012 v sume 22.320,- Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012 v sume 20.600,- Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2012 v sume 22.230,- Eur. Predmetom fakturácie na faktúre č. XXXXXXXXXX boli LED obrazovky v mestách Banská Bystrica, Nitra, Košice, Pezinok, Poprad, na ostaných faktúrach bol predmetom fakturácie reklamný priestor na LED obrazovkách v uvedených mestách. Správca dane mal pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby od žalobcu k dispozícii vyššie uvedené faktúry, prílohy k nim a zmluvu o poskytnutí reklamy a reklamnej plochy zo dňa 10.06.2012. Údaje na faktúrach a prílohy k nim neobsahovali konkrétne údaje o tom, na akých LED obrazovkách sa reklama vysielala, boli uvedené len všeobecné mestá a miesta, kde sa reklama vysielala, pričom ani zo zmluvy zo dňa 10.06.2012 nebolo jednoznačné, kde bola reklama vysielaná.
13. Z výpovede D., konateľa spoločnosti N. G. s.r.o., zo dňa 25.04.2014, vyplýva, že jeho spoločnosť sa zaoberá len reklamnou činnosťou, ktorá spočíva vo fotení, natáčaní a výrobe reklamných predmetov. Predmetom fakturácie žalobcovi bola výroba reklamných spotov, ich umiestnenie a odprezentovanie na LED reklamných obrazovkách po celom Slovensku. Výrobu spotov zabezpečoval Peter C., umiestnenie a vysielanie spotov zabezpečovala spoločnosť V. s.r.o. Úhrady za služby boli
uskutočňované bankovým prevodom. Išlo o klasické spoty, ktoré pozostávali z dvoch častí, najskôr išlo o krátku prezentáciu firmy a druhú časť tvorilo náborové video.
14. Spoločnosť N. G. s.r.o. na výzvu zo dňa 05.05.2014 na predloženie dokladov týkajúcich sa obchodnej spolupráce so spoločnosťou V. s.r.o. nereagovala. Preto z dôvodu preverenia obchodnej spolupráce spoločnosti V. s.r.o. so spoločnosťou N. G. s.r.o. bola prostredníctvom dožiadaného daňového úradu preverovaná spoločnosť G.-G. s.r.o., ktorá mala byť právnym nástupcom spoločnosti V. s.r.o. od 27.02.2014. Pre nekontaktnosť spoločnosti G.-MT s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo preveriť sporné skutočnosti.
15. Za účelom preverenia fakturovaných obchodov správca dane vyzval F. E. SR, a.s., Mesto Pezinok, Mesto Banská Bystrica, Magistrát Mesta Košice, Mesto Nitra a Mesto Poprad na predloženie fotokópií písomností a iných vecí, ktoré potvrdzujú, že na ich LED obrazovkách boli v roku 2012 umiestnené (odvysielané) reklamné spoty pre žalobcu. Spoločnosť F. E. SR, a.s. v odpovedi uviedlo, že žalobcu nemá vo svojej databáze uloženého ako odberateľa služieb, okrem toho v majetku v roku 2012 neevidovalo žiadnu LED obrazovku. Mesto Poprad uviedlo, že nevlastnilo ani nevlastní žiadnu LED obrazovku. Odpovede s obdobným obsahom boli doručené aj od miest Košice a Banská Bystrica. Mesto Pezinok v odpovedi uviedlo, že nevlastní žiadne LED obrazovky, pričom LED obrazovky v tomto meste sú umiestnené na budovách patriacich spoločnostiam G. s.r.o., B. spol. s r.o. a A., spol. s r.o. Správca dane oslovil uvedené spoločnosti so sídlom v Pezinku. Z ich odpovedí vyplynulo, že v oblasti reklamných služieb nespolupracovali v roku 2012 ani so žalobcom ani so spoločnosťou V. s.r.o. Mesto Nitra v odpovedi správcovi dane uviedlo, že vlastníkom reklamného zariadenia - videoboardu - v meste je spoločnosť G. Y. s.r.o., ktorá na výzvu správcu dane odpovedala, že v roku 2012 nemala žiadny zmluvný vzťah so žalobcom ani so spoločnosťou V. s.r.o.
16. Z ďalšej komunikácie správcu dane so žalobcom vyplynulo, že nevedel uviesť žiadne konkrétne obrazovky, na ktorých boli reklamné spoty odvysielané. Uvedené mal objasniť A. W. - obchodný riaditeľ žalobcu. Uviedol, že reklamu fakturovanú spornými faktúrami zobchodoval on. Kontrola odvysielania reklamy nebola dôsledná, prebiehala len telefonickým odsúhlasením a následne odsúhlasením fakturácie. Pri ďalšom výsluchu svedok predložil okrem iného aj Zmluvu o spolupráci v oblasti reklamy na LED obrazovky uzatvorenú medzi spoločnosťami N. G. s.r.o. a V. s.r.o. a čestné vyhlásenie G. L., že bol konateľom spoločnosti V. s.r.o., že spolupracoval so spoločnosťou N. G. s.r.o. a tiež faktúry vystavené spoločnosťou V. s.r.o.
17. Správca dane oboznámil s výsledkami dokazovania žalobcu dňa 18.09.2014. Následne posúdiac zabezpečené dôkazy, majúc za to, že pochybnosti o skutočnom vykonaní a odvysielaní reklamy na LED obrazovkách v zmysle sporných faktúr neboli odstránené, zvýšil žalobcovi základ dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012 o sumu 125.640,- Eur a dňa 24.11.2014 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Hlu, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012 v sume 23.871,60 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Po predložení veci odvolaciemu orgánu žalovaný v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku správcovi dane uložil doplniť daňové konanie o zaslanie výziev mestám Košice, Banská Bystrica, Poprad, prípadne Nitra, za účelom obstarania zoznamu osôb, ktoré v kontrolovanom období mali na území miest LED obrazovky, na ktorých mohli byť odvysielané reklamné spoty pre žalobcu a následne mal správca dane uvedené zistenia preveriť u označených subjektov.
18. Spoločnosť K s.r.o. so sídlom v Nitre správcovi dane oznámila, že firmy V. s.r.o. a G.-D, s.r.o. neboli v roku 2012 ich obchodnými partnermi. Spoločnosť XM media s.r.o. so sídlom v Nitre správcovi dane oznámila, že spoločnosti G.-D s.r.o. a V. s.r.o. nepoznajú, nespolupracovali s nimi. Spoločnosť LED promotion, s.r.o. so sídlom v Nitre správcovi dane oznámila, že bola založená až v roku 2013, jej obchodnými partnermi neboli ani žalobca ani spoločnosť V. s.r.o. Z odpovede spoločnosti HC M. D., s.r.o. v konkurze vyplýva, že v období jún až december 2012 nedošlo z ich strany k žiadnemu plneniu voči spoločnosti G.-D s.r.o. ani V. s.r.o. F. C. z Popradu správcovi dane oznámil, že so žalobcom ani so spoločnosťou V. s.r.o. nikdy nespolupracoval. Spoločnosť F. media s.r.o. správcovi dane oznámila, že spoločnosť V. s.r.o. u nich v roku 2012 neobjednávala žiadny reklamný spot pre spoločnosť G.-D, s.r.o. Z odpovede spoločnosti M. media, s.r.o. so sídlom v Bratislave (LED obrazovka v Banskej Bystrici) vyplýva, že so žalobcom ani spoločnosťou V. s.r.o. v roku 2012 nespolupracovala. Spoločnosť O. s.r.o. so sídlom vo Q. (LED obrazovka v Banskej Bystrici) správcovi dane oznámila, že nezabezpečovala reklamu, reklamný spot ani vysielanie reklamy na LED obrazovke ani pre žalobcu ani pre spoločnosť V. s.r.o. Z odpovede spoločnosti J.C. N. E., s.r.o. vyplynulo, že neprevádzkuje žiadnu LED obrazovku v Banskej Bystrici ani nikde na Slovensku.
19. Nakoľko Mesto Košice na výzvu správcovi dane oznámilo, že nevedie evidenciu subjektov disponujúcich na území mesta LED obrazovkami, správca dane sa prostredníctvom internetu pokúsil identifikovať spoločnosti, ktoré na území Mesta Košice majú umiestnené LED obrazovky a zaslal im výzvy. Spoločnosť playmedia s.r.o. so sídlom v Košiciach správcovi dane oznámila, že so žalobcom ani so spoločnosťou V. doposiaľ nespolupracovala, nevysielala pre tieto spoločnosti reklamu ani reklamné spoty. Spoločnosť V. K. s.r.o. so sídlom v Košiciach taktiež nemala s uvedenými spoločnosťami žiadny obchodný vzťah, ani ďalšia z vyzvaných spoločností - F. I. E., spol. s r.o. Spoločnosť mrXX, s.r.o. správcovi dane oznámila, že v roku 2012 nevlastnila na území Košíc žiadnu LED obrazovku. Spoločnosti L. OF V. - L. s.r.o. a G. group s.r.o. boli do obchodného registra zapísané až v roku XXXX.
20. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hlu zo dňa 24.11.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vytknúc mu, že žalobcu s novými zisteniami neoboznámil a neumožnil mu vyjadriť sa k nim. Dňa 21.09.2016 bol zástupca žalobcu správcom dane na ústnom pojednávaní oboznámený s výsledkami doplneného konania, o čom bola spísaná zápisnica. K uvedenému ústnemu pojednávaniu podal žalobca písomné vyjadrenie. 21. Rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2016 správca dane opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 23.871,60 Eur za zdaňovacie obdobie roka 2012. Skonštatoval, že ani po doplnení dokazovania nie je možné mať za to, že by žalobca pre daňové účely dostatočne preukázal náklady na odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách fakturovaných spoločnosťou N. G. s.r.o., teda nepreukázal, či tieto náklady spĺňajú všetky podmienky stanovené § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. Hoci žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení faktúry, zmluvy, bankové výpisy, čestné vyhlásenie CD a iné záznamy, sú tieto listinné dôkazy len formálnou podmienkou nároku na uplatnenie fakturovaných služieb ako nákladových položiek, nie sú však postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Predložené listinné dôkazy nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti, keďže technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie bolo skutočne realizované alebo nie. Ani zaúčtovanie dokladu, ani úhrada spornej faktúry nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Účtovný doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak zodpovedá realite. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami sú len výdavky preukázateľne vynaložené na účely vymedzené v zákone o dani z príjmov a zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Pokiaľ daňový subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno, dostatočne nepreukáže, takéto výdavky nie sú daňovými výdavkami.
22. Správca dane poukázal na to, že napriek tvrdeniam žalobcu ako aj konateľa dodávateľa o tom, že dohodnuté plnenia boli uskutočnené bez námietok zo strany žalobcu, nevedel ani žalobca, ani jeho obchodný riaditeľ, ani konateľ dodávateľa uviesť v daňovom konaní ani jednu konkrétnu obrazovku, na ktorej mali byť fakturované reklamné spoty v priebehu roka 2012 odvysielané. Preto správca dane z vlastnej iniciatívy a tiež aj na pokyn odvolacieho orgánu vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom výzvami na predloženie dokladov oslovil jednak mestá, v ktorých sa reklamné spoty na LED obrazovkách mali v roku 2012 odvysielať, jednak aj mestami označené, resp. správcom dane identifikované podnikateľské subjekty, vlastniace LED obrazovky. Ani jeden z množiny oslovených subjektov nepotvrdil spoluprácu so žalobcom alebo spoločnosťou V. s.r.o., ktorá odvysielanie spotov mala subdodávateľsky zabezpečovať.
23. Proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2016 podal žalobca odvolanie. Namietal najmä neúplné zistenie skutkového stavu, z ktorého správca dane prijal nesprávne právne závery. Správca dane bol podľa žalobcu povinný dopytovať všetky potenciálne spoločnosti, ktoré mali alebo mohli mať v roku 2012 vo vlastníctve LED obrazovky, na ktorom mohol byť reklamný spot žalobcu odvysielaný. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci sp. zn. 6Sžf/81/2013 o rozložení dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. Žalobca v odvolaní uzavrel, že v rámci daňovej kontroly predložil doklady preukazujúce skutočné dodanie a vykonanie fakturovaných služieb.
24. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa 12.01.2017 žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, zrekapitulujúc skutkové zistenia a právne závery správcu dane. K námietke o nedostatočnom zisťovaní subjektov vlastniacich LED obrazovky uviedol, že ďalšie podnikateľské subjekty preverované neboli s ohľadom na skutočnosť, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, ale prejednávacím a že ani sám žalobca nevedel uviesť konkrétne LED obrazovky, kde boli, resp. mohli byť reklamné spoty odvysielané. Reálne podľa žalovaného nie je možné, aby správca dane vypočul akékoľvek ďalšie spoločnosti, bez ich konkrétnej identifikácie žalobcom. K čestnému vyhláseniu Martina L., bývalého konateľa spoločnosti V. s.r.o., žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012, podľa ktorého čestné vyhlásenie nie je dôkazom v daňovom konaní, je to len jednostranné tvrdenie o určitej skutočnosti. K rozsahu dokazovania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015.
25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
29. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
31. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Po preskúmaní správnej žaloby, obsahu písomných podaní účastníkov konania a pripojeného administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu. Správny súd, nestotožniac sa so žiadnou zo žalobných námietok, konštatuje, že správca dane vykonal vo veci viac než dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd dospel k záveru, že daňové orgány sa primeraným spôsobom vysporiadali s relevantnými argumentmi žalobcu v rámci daňového konania spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je aplikovateľná na predmetný prípad. Pokiaľ ide o judikatúru, ktorou výslovne argumentoval žalobca (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Sžf/81/2013) alebo na ktorú sa dalo usudzovať z ďalšej argumentácie žalobcu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011), správny súd zastáva názor, že v prípade žalobcu neboli naplnené skutočnosti odôvodňujúce presun dôkazného bremena na správcu dane. Spornou je otázka preukázania existencie zdaniteľného plnenia a žalobca k svojmu tvrdeniu predložil len zmluvy, faktúry a objednávky so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré, ako sa ukázalo počas daňového konania, boli nepreskúmateľné. V administratívnom konaní nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia a ani neboli predložené faktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb od dodávateľa žalobcu, pričom neboli predložené žiadne ďalšie upotrebiteľné dôkazy a preto tu o presune dôkazného bremena na správcu dane nemožno hovoriť. Napriek tomu, že na správcu dane neprešlo dôkazné bremeno, správny súd dáva do pozornosti, že správca dane ešte v rámci daňovej kontroly sám a potom aj po vrátení mu veci odvolacím orgánom na ďalšie konanie, vykonal iniciatívne pomerne rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia tvrdení žalobcu, jeho dodávateľa (N. G. s.r.o.) a tiež subdodávateľa (V. s.r.o.), pričom ani jeden z množstva oslovených subjektov tvrdenia žalobcu, prípadne tvrdenia jeho dodávateľa, nepotvrdil.
33. V otázke rozsahu dokazovania v daňovom konaní možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Správny súd v kontexte skutkových okolností prejednávanej veci upriamuje pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“ 34. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 „dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení... Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady... Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vydanom vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu... Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“
36. Možno tiež poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, podľa ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“
37. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“
38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017 vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“
39. Správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného, ktorým dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní vyhodnotili ako formálne a nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, majú základ v správcom dane zistenom skutkovom stave a účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu (resp. k zotrvaniu dôkazného bremena u žalobcu), pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno ohľadne reálnosti dodania fakturovaných plnení, je preto potrebné považovať za náležite a zrozumiteľne vyargumentovaný. Ak dojednané plnenie malo byť spoľahlivo dodávané bez námietok ktorejkoľvek zo zmluvných strán, potom bol žalobca povinný aj preukázať základné parametre obchodných prípadov, umožňujúcich ich verifikáciu aj identifikáciou v konkrétnom čase a lokalizáciou na konkrétnom mieste. Dôkazy predkladané žalobcom v daňovom konaní sú aj podľa názoru správneho súdu veľmi všeobecné a nevyplýva z nich, akým spôsobom, na základe akých podkladov, kde, ako a komu boli vyrobené a odvysielané reklamné spoty na LED obrazovkách. Tvrdenie konateľa spoločnosti N. G. s.r.o. v daňovom konaní v konečnom dôsledku nebolo možné preveriť. Pokus o preverovanie u spoločnosti V. s.r.o. nebol úspešný, nakoľko právny nástupca uvedenej spoločnosti je nekontaktný. Uvedené skutočnosti sťažujú dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane. Ani svedecká výpoveď obchodného riaditeľa žalobcu neobjasnila uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Keďže na sporných faktúrach a objednávkach bolo len veľmi nekonkrétne uvedené „LED obrazovky a reklamný priestor“ v jednotlivých mestách v rámci Slovenskej republiky, správca dane oslovil príslušné mestá, prípadne podľa poskytnutých informácií z týchto miest aj podnikateľské subjekty a vyzval ich na predloženie dôkazov, či boli u nich umiestnené LED obrazovky a odvysielané reklamné spoty v zmysle sporných faktúr. Všetky oslovené mestá a spoločnosti popreli spoluprácu so žalobcom ako aj spoločnosťou V. s.r.o., resp. túto spoluprácu nepotvrdili. Ak správca dane a žalovaný zaujali názor, že ďalšie podnikateľské subjekty neboli preverované s ohľadom na skutočnosť, že daňové konanie nie je vyhľadávacím, ale prejednacím konaním, vychádzajúc z faktu, že ani sám žalobca nevedel uviesť konkrétne LED obrazovky, kde boli, resp. kde mohli byť reklamné spoty odvysielané a neposkytol ani indície, akým smerom sa správca dane pri svojom pátraní mal uberať, nie je takýto procesný postup možné označiť za porušujúci práva žalobcu ako daňového subjektu.
40. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane ho v priebehu konania riadne neoboznámil so vznikom pochybností o správnosti, pravdivosti a úplnosti žalobcom predložených dôkazov a že správca dane žalobcu neoboznamoval s obsahom dôkazov získavaných v priebehu daňového konania. V tomto smere možno poukázať na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.10.2014 a tiež ďalšie procesné úkony správcu dane so žalobcom zo dňa 18.09.2014 a 21.09.2016, v rámci ktorých bola naplnená zásada súčinnosti daňových orgánov s daňovým subjektom.
41. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
43. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.