Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36Nsre-18-2018.pdf
PDF · 119.64 KB
Case nature
Area
Subarea
36Nsre/18/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava
v právnej veci navrhovateľa
Obchodné meno:
Brown Machines Slovakia, s.r.o. Sídlo: Názov ulice (iného verejného priestranstva) a orientačné číslo (príp. súpisné číslo): Revolučná štvrť 957/17 Názov obce: Galanta PSČ: 924 01 IČO: 36 241 636
o námietkach podaných proti odmietnutiu vykonania zápisu
rozhodol:
Súd námietky navrhovateľa podané proti odmietnutiu vykonania zápisu zamieta
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom na zápis podaným dňa 03.07.2018 požadoval vykonanie zmeny zapísaných údajov.
Vyšší súdny úradník dňa 06.07.2018 podľa § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmietol vykonať zápis do obchodného registra.
O odmietnutí vykonania zápisu a o dôvodoch odmietnutia vykonania zápisu bol navrhovateľ podľa § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomený oznámením o odmietnutí vykonania zápisu zo dňa 09.07.2018.
Navrhovateľ dňa 25.07.2018 podal proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky.
Po preskúmaní námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 285 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v rozsahu danom § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd podľa § 286 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu zamietol z dôvodov:
Vyšší súdny úradník odmietol vykonať výmaz spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 8 ods. 3 v spojení s :
- s 6 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. d) zákona z dôvodu neúplnosti a nezrozumiteľnosti,
- s § 6 ods. 1 písm. c) zákona z dôvodu, že spolu s návrhom na zápis nie sú predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom – vyhláškou c. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (ďalej len „vyhláška“), resp. s § 6 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona z dôvodu neúplnosti a neobsiahnutia všetkých povinne zapisovaných údajov. V texte oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu poukázal, že navrhovateľ (Brown Machines Slovakia, s.r.o.) žiadal o vykonanie výmazu titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Českej republiky. Premiestnenie právnickej osoby, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzením sa v zmysle právneho poriadku spravuje ustanoveniami § 26 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.
Podľa § 26 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
Podľa § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka, premiestnenie sídla podľa odseku 1 je účinné odo dňa jeho zápisu do obchodného registra.
Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že podľa prevažujúceho názoru v odbornej literatúre nie je predmetný výmaz titulom premiestnenia v zmysle právneho poriadku SR prípustný, pričom takýto postup nevyplýva v prípade právnej entity, akou je spoločnosť s ručením obmedzeným ani z medzinárodných záväzkov (pre porovnanie komentár Elena Júdová k aplikácií § 26 Obchodného zákonníka hovorí nasledovné : ,, Ak právny poriadok umožňuje cezhraničné premiestnenie sídla právnickej osoby, znamená to, že právnická osoba si zachováva svoju subjektivitu i po premiestnení sídla a že pred jeho premiestnením nemusí byť zrušená s likvidáciou a znovuzaložená podľa práva štátu jej nového sídla. Neznamená to však automaticky, že jej osobným štatútom naďalej zostáva cudzie právo, podľa ktorého bola založená, a to ani pri zakotvení inkorporačného princípu, tak ako je to v § 22 OBZ. Ak zákonodarca výslovne neustanoví, že vnútorné pomery právnickej osoby uvedenej v ods. 1§ 26, ako aj ručenie spoločníkov alebo členov takejto spoločnosti voči tretím osobám sa aj po preložení jej sídla do SR spravujú právnym poriadkom, podľa ktorého bola založená, tak ako to ustanovoval do 1. 1. 2008 zrušený ods. 3§ 26 OBZ, platí, že tieto otázky sa po premiestnení sídla spravujú slovenským právom, keďže zahraničná právnická osoba sa stala slovenskou právnickou osobou. Pre porovnanie nová česká úprava premiestnenia sídla právnických osôb vyžaduje, aby právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá zamýšľa premiestniť svoje sídlo na územie ČR, priložila k návrhu na zápis do príslušného verejného registra i svoje rozhodnutie o tom, akú právnu formu českej právnickej osoby si zvolila a tiež aby priložila zakladateľský právny úkon [zakladatelské právní jednání] vyžadovaný českým právnym poriadkom pre túto formu právnickej osoby (§ 138 ČOZ). Novela OBZ (zákon č. 657/2007 Z. z.) pôvodné ustanovenie ods. 3§ 26 vypustila, s poukazom na to, že v súčasnosti je možné premiestnenie sídla len v prípade európskych právnych foriem spoločností – európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo (SCE) (!!!!!), ktoré sa po premiestnení sídla na území iného členského štátu riadia vo veciach neupravovaných právom EÚ právom miesta svojho nového sídla. Dôvodová správa k novele sa ďalej tiež odvolávala na pripravovanú 14. smernicu o práve obchodných spoločností o cezhraničnom premiestňovaní sídla spoločnosti.“ JÚDOVÁ, E.: Komentár k § 26. Dospupné na portáli : epi.sk. http://www.epi.sk/eurokodex-komentovane-ustanovenie/ Eurokodex-komentar-k-p-26-zakona-513-1991-Zb.htm). V odbornej literatúre sa sporadicky vyskytujú aj názory, poukazujúce na teoretickú prípustnosť takéhoto postupu (napr. : Cisáriková a Richter Urban - https://www.epravo.sk/top/clanky/stahovanie-slovenskych-spolocnosti-cezhranicne- premiestnenie-sidla-v-ramci-eu-je-teoreticky-mozne-3901.html). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právna úprava SR neupravuje postup pri výmaze obchodnej spoločnosti titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu EÚ v prípade, ak takáto úprava expressis verbis nevyplýva z práva EÚ alebo medzinárodných záväzkov SR.
K predmetnej veci súdny úradník ďalej uviedol, že aj v prípade prípustnosti do iného členského štátu Európskej únie je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia výmazu titulom premiestnenia
o výmaze obchodných spoločností predovšetkým § 28 ods. 6 vyhlášky a teda súhlas správcu dane (príslušného daňového úradu, colného úradu a Mesta Galanta) a taktiež je potrebné podať kvalifikovaný návrh na zápis do registra vedeného v Českej republike), keďže navrhovateľ síce registrovému súdu predložil výpis z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Českých Budejoviciach, avšak z tohto vyplynul iba zápis subjektu : Brown Machines Slovakia, s. r. o., so sídlom Mánesova 345/13, České Budějovice 6, 370 01 České Budějovice, Identifikační číslo: 07142625, teda zápis spoločnosti do obchodného registra štátu, v ktorom plánuje mať sídlo. V predmetnom prípade išlo o subjekt zapísaný do obchodného registra s totožným obchodným menom, ako mal navrhovateľ. Zo zápisu z obchodného registra však vôbec nevyplývalo, že ide o totožný subjekt, ako je navrhovateľ, nakoľko príslušný zápis neobsahuje vôbec údaj o tom, že subjekt vznikol premiestnením sídla navrhovateľa z Slovenskej republiky do Českej republiky, čo je nepochybne v rozpore s princípom materiálnej publicity obchodného registra a v rozpore s ochrany práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere. V prípade premiestnenia sídla do iného členského štátu je aj v prípade prípustnosti premiestnenia nepochybne potrebné nutné trvať na zápise premiestnenia sídla z územia SR na územie ČR (analogicky k postupu slovenského obchodného registra v prípade premiestnenia na územie SR – v prípade prípustnosti takéhoto premiestnenia za existencie relevantnej úpravy medzinárodného charakteru). V takomto prípade je taktiež potrebné doplniť poznámku o tom, v akom registri, s akým obchodným menom a akým sídlom funguje spoločnosť naďalej v zahraničí (vzhľadom na absenciu zodpovedajúcich údajov v tlačive, je potrebné tento subjekt označiť aspoň v časti VII návrh ako právneho nástupcu alebo iný jednoznačným spôsobom).
Súdny úradník ďalej uviedol, že navrhovateľ má možnosť nepochybne a v plnej miere odstrániť nedostatky návrhu zmenou právnej formy navrhovateľa na entitu, pri ktorej je cezhraničné premiestnenie sídla nepochybne prípustné (európska spoločnosť (SE), európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ) a európske družstvo (SCE)) a následnou zmenou sídla. A opakovane poukázal, že v prípade výmazu spoločnosti (navrhovateľa) je potrebné trvať na doručení súhlasov správcov dane v zmysle vyššie uvedeného a preukázaním relevantného zápisu v zahraničnom obchodnom registri, resp. opravou návrhového tlačiva.
Navrhovateľ bol v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu upozornený, že nedostatok je možné odstrániť v texte uvedeným spôsobom. Navrhovateľ bol v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu taktiež poučený o tom, že proti odmietnutiu vykonania zápisu môže navrhovateľ na základe § 8 ods. 4 zákona podať písomné námietky. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
Podľa § 282 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v aktuálnom znení (ďalej len „CMP“), ak registrový súd v konaní o zápise údajov do obchodného registra odmietne vykonať zápis, môže navrhovateľ podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu (ďalej len „námietky“). V námietkach môže navrhovateľ odstrániť nedostatky, najmä doplniť chýbajúce údaje alebo opraviť nesprávne údaje, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
Podľa § 286 ods. 1 a 2 CMP, registrový súd námietky zamietne, ak nie sú splnené podmienky na vykonanie zápisu. O zamietnutí námietok sa rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Navrhovateľ podal na súd námietky v zákonom stanovenej lehote. V texte, ktorých uviedol, že oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu považuje za zmätočné a trpí aj formálnou vadou, nakoľko navrhovateľom v konkrétnom prípade je spoločnosť Brown Machines Slovakia, s. r. o., IČ: 071 42 625, so sídlom: Mánesova 345/13, České Budějovice 6, 370 01 České Budějovice, Česká republika, keďže navrhovateľ preukázal efektívne premiestnenie sídla na územie Českej republiky. V kontexte oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu navrhovateľ doplnil požadovaný zápis o právnom nástupníctve, hoci tento požaduje za nadbytočný a zmätočný (?).
Odôvodnenie Oznámenia označuje právny zástupca za zmätočné a nepreskúmateľné aj z toho dôvodu, že súd vylučuje možnosť (kategoricky), aby slovenská právnická osoba premiestnila sídlo do iného členského štátu Európskej únie, s odvolaním sa na „prevažujúci názor v odbornej literatúre“, avšak súčasne uvádza, že neboli predložené prílohy ustanovené osobitným predpisom, ktoré je potrebné
predložiť pre prípad, že by premiestnenie sídla bolo prípustné. Z uvedeného nie je, akým spôsobom má navrhovateľ podľa súdu postupovať, a síce, či je premiestnenie sídla prípustné, a teda je povinný predložiť podklady, alebo má, ako uvádza súd v odôvodnení Oznámenia, „zmeniť právnu formu na entitu, pri ktorej je cezhraničné premiestnenie sídla nepochybne prípustné“, t. j. európsku spoločnosť, európske združenie hospodárskych záujmov alebo európske družstvo a následne podať návrh na premiestnenie sídla. Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia akého právneho predpisu vyplýva nevyhnutnosť (zákonnosť) uvedeného postupu (t. j. nutnosť zmeny právnej formy pre účely premiestnenia sídla uvedených entít, je zrejmé aj z podzákonných noriem (Vyhláška), že predpokladajú iný postup pri výmaze uvedených entít z obchodného registra v prípade premiestnenia sídla do zahraničia (iného členského štátu EÚ), ako v prípade premiestnenia sídla slovenskej spoločnosti tým, že ustanovujú osobitné formuláre pre tieto cezhraničné zmeny sídla (prílohy 22, 25, 28, resp. 19 Vyhlášky). Bez ohľadu na skutočnosť, že samotný právny poriadok Slovenskej republiky predpokladá aj procesnými ustanoveniami, upravujúcimi výmaz jednotlivých foriem právnických osôb pri premiestnení sídla do zahraničia (ako je uvedené vyššie), postup pri výmaze právnickej osoby v prípade premiestnenia jej sídla do zahraničia, považuje Navrhovateľ za nevyhnutné sa vysporiadať s argumentáciou súdu, ktorou odmietol možnosť premiestnenia sídla slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným do iného členského štátu, a teda výmazu spoločnosti z obchodného registra z tohto dôvodu. Ak súd v odôvodnení námietok uvádza, že „podľa prevažujúceho názoru v odbornej literatúre nie je predmetný výmaz titulom premiestnenia v zmysle právneho poriadku SR prípustný, pričom takýto postup nevyplýva v prípade právnej entity, akou je spoločnosť s ručením obmedzeným ani z medzinárodných záväzkov“, je potrebné uviesť, že na podporu tohto svojho názoru uviedol právny názor, vychádzajúci z dôvodovej správy k zákonu č. 657/2007 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a ktorý vyšiel v Zbierke zákonov SR dňa 31. 12. 2007. Pre úplnosť dodávame, že predmetná dôvodová správa uvádzala k bodu 1 (§ 26) nasledovné: „V súčasnosti je možné premiestnenie sídla (v zmysle § 2 ods. 3 OBZ) iba v prípade európskych právnych foriem spoločností (t.j. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov – (ďalej len „EZHZ“), Európska spoločnosť (ďalej len „SE“) a Európske družstvo (ďalej len „SCE“)), pričom pri premiestnení ich sídla sa mení aj rozhodné právo a právomoc súdov, ktoré sa priamo v zmysle nariadení Európskeho spoločenstva riadi právom štátu, kde má EZHZ, SE alebo SCE svoje sídlo. S obdobnou úpravou počíta aj návrh smernice o premiestnení (registrovaného) sídla spoločností (návrh tzv. 14. obchodnej smernice), takže súčasnú úprava považujeme za nevhodnú (v rozpore s právom ES).“
Je potrebné zdôrazniť, že ide o novelu Obchodného zákonníka, resp. jeho dôvodovú správu, t. j. názor predkladateľa k návrhu zákona, z roku 2007. Uvedený názor predkladateľa bol prekonaný, resp. ukázal sa ako rozporný s primárnym právom Európskej únie. Sám súd poukazuje vo svojom Oznámení na iné, „sporadicky sa vyskytujúce názory, poukazujúce na teoretickú prípustnosť takéhoto postupu, pričom v tejto súvislosti uvádza článok autorov JUDr. Eliška Cisáriková, LL.M. a JUDr. Tomáš Richter Urban na portáli epravo.sk, s názvom „Sťahovanie slovenských spoločností: Cezhraničné premiestnenie sídla v rámci EÚ je teoreticky možné“. V uvedenom článku autori poukazujú na nasledovné: „Relevantná európska právna úprava je obsiahnutá v primárnom práve EÚ, a to konkrétne v čl. 49 a čl. 54 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré garantujú tzv. „právo usadiť sa“. Toto právo sa vzťahuje nielen na jednotlivcov, ale aj na spoločnosti, ktoré boli založené podľa zákonov niektorého členského štátu EÚ a ktoré majú svoje sídlo v EÚ. Zmluva o fungovaní EÚ teda vytvára základný a všeobecný rámec, ktorý však nie je pre účely praxe dostatočný. Neexistujú tu totiž žiadne ďalšie sekundárne predpisy, ktoré by uvedenú problematiku bližšie upravovali. Na úrovni EÚ však existuje aj ďalší relevantný právny prameň, a to rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ, ktorý príslušné články interpretuje a vytvára tak už konkrétny rámec, o ktorý sa môžu oprieť aj slovenské subjekty.“ „Pravdepodobne najvýznamnejším rozhodnutím, ktoré otvorilo cestu k cezhraničnému premiestňovaniu sídla obchodných spoločností, je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Cartesio. Až do tohto rozhodnutia totiž bolo cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti, bez jej predchádzajúceho zrušenia v pôvodnom členskom štáte, prakticky nemožné.“ „Súdny dvor EÚ tu vo svojom rozhodnutí uviedol, že pôvodný členský štát, z ktorého premiestňuje spoločnosť svoje sídlo do iného členského štátu, nemôže takémuto premiestneniu brániť. Nemôže ani vyžadovať splnenie dodatočných podmienok, ako napríklad predchádzajúca likvidácia a zrušenie spoločnosti pred jej presťahovaním.“ „Súdny dvor EÚ označil takúto premenu spoločnosti za možnosť migrácie, ktorá je zastrešená slobodou usadzovania. A táto sloboda je garantovaná právnickým osobám samotnou Zmluvou o fungovaní EÚ. Súdny dvor EÚ sa takto vyjadril k premene spoločnosti, pri ktorej dochádza k premiestneniu zapísaného sídla a zároveň k zmene vnútroštátneho práva, ktorým sa spoločnosť riadi.“
„Vyššie uvedený záver Súdny dvor EÚ opäť potvrdil vo svojom nedávnom rozhodnutí vo veci Polbud.. Súdny dvor EÚ už opakovane uviedol, že články 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ sa majú vykladať tak, že sloboda usadzovania sa uplatňuje aj na premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti s cieľom jej premeny podľa podmienok cieľového členského štátu. Zároveň Súdny dvor EÚ uviedol, že členské štáty nemôžu takéto premiestnenie registrovaného sídla spoločnosti podmieňovať jej predchádzajúcou likvidáciou.“ „Z pohľadu práva EÚ sú teda kľúčovými podmienkami, ktoré má spoločnosť pri premiestnení svojho zapísaného sídla spĺňať, tieto tri: (i) k premiestneniu sídla dochádza v rámci EÚ, (ii) cieľový štát takéto premiestnenie umožňuje, (iii) spoločnosť sa bude novo riadiť právnym poriadkom cieľového štátu. Predchádzajúca likvidácia či zrušenie spoločnosti v pôvodnom členskom štáte nie sú potrebné. Dôležitou je teda právna úprava cieľového štátu a nie právo štátu, z ktorého sa spoločnosť sťahuje.“ „Preto, z pohľadu aplikovateľného európskeho práva, je premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do iného členského štátu EÚ možné, nakoľko právo EÚ takéto premiestnenie sídla umožňuje.“ (JUDr. Eliška Cisáriková, LL.M. a JUDr. Tomáš Richter Urban: „Sťahovanie slovenských spoločností: Cezhraničné premiestnenie sídla v rámci EÚ je teoreticky možné“, zdroj: www.epravo.sk ).
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prameňom práva je priamo Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie 2016/C 202/1, Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16. 12. 2008 vo veci C-210/06 Cartesio Oktató és Szelgáltató bt., Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 25. 10. 2017 vo veci C-106/16 Polbud – Wykonawstwo sp.z o.o., v likvidácii. Nejde teda o „sporadické názory“, ale primárne právo EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sú pre členské štáty záväzné. Na doplnenie je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutia ESD aj časovo nasledujú po prijatí novely Obchodného zákonníka zákonom č. 657/2007 Z. z., teda právny názor predkladateľa, ktorý ho viedol k eliminácii ods. 3 citovaného ust. § 26 Obchodného zákonníka, je prekonaný uvedenými rozhodnutiami, resp. vyplynul z nich ako nesprávny, porušujúci právo (sloboda) spoločností usadiť sa.
V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutia súdov nachádzajú oporu bez akýchkoľvek pochybností v právnych názoroch, ktoré reflektujú aktuálny právny vývoj v uvedenej otázke (odhliadnuc od záväznosti primárneho práva a jeho výkladu rozsudkami ESD), viď napr. komentár Iura Edition (Wolters Kluwer s. r. o.), ASPI:
„Platná právna úprava umožňuje premiestnenie sídla právnickej osoby, ak tak ustanovuje právo Európskej únie, resp. medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. V ostatných prípadoch slovenské právo neumožňuje premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby na územie Slovenskej republiky, ani premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.“
„V súčasnosti právo Európskej únie rieši túto otázku v nariadeniach, ktoré upravujú základné atribúty založenia a vzniku nadnárodných foriem právnických osôb (už spomenuté európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európska spoločnosť a európske družstvo). Tieto právnické osoby môžu premiestniť sídlo z jedného členského štátu Európskej únie do druhého členského štátu priamo na základe príslušného nariadenia.“
„Oveľa problematickejší je prípad, keď právnická osoba založená podľa vnútroštátneho práva členského štátu Európskej únie mieni premiestniť svoje sídlo do iného členského štátu. Možno uvažovať o dvoch alternatívach tohto zámeru: a) právnická osoba chce premiestniť len sídlo do iného štátu, ale zároveň chce naďalej podliehať právu štátu, podľa ktorého bola založená, alebo b) právnická osoba chce premiestniť sídlo do iného štátu a zároveň s premiestnením chce začať podliehať právu štátu, do ktorého sa premiestňuje.
„Niektoré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ naznačujú trend, že premiestnenie sídla právnickej osoby do iného členského štátu bude možné aj na základe dovolania sa základných slobôd, ktoré právo Európskej únie garantuje právnickým osobám. Súdny dvor vyslovil zásadné stanovisko v súvislosti s možnosťou premiestniť sídlo právnickej osoby do iného členského štátu v rozsudku v prípade Cartesio (prípad C-210/06), keď vyhlásil, že sloboda usadiť sa umožňuje spoločnosti, aby sa presunula do iného členského štátu tak, že zmení svoju právnu formu na formu, ktorá je upravená právom tohto iného štátu, bez toho, aby bolo potrebné jej zrušenie a likvidácia v rámci uvedenej zmeny, ak to právo iného členského
štátu umožňuje. Súd tak určil riešenie a postup pri premiestnení sídla právnickej osoby do iného členského štátu, pokiaľ premiestnenie sídla umožňuje právo členského štátu, a zároveň podriadenie sa právu členského štátu, do ktorého sa sídlo premiestňuje [alternatíva b), ako je v už uvedenom výklade].“
Uvedenú aplikačnú prax, odvíjajúcu sa od predmetných rozhodnutí ESD prijali aj slovenské registrové súdy, kedy možno poukázať na výmaz spoločnosti H.O.S. správcovská s. r. o., IČO: 36 352 624, so sídlom Trenčianska cesta 647/24, 957 01 Bánovce nad Bebravou, kde ako dôvod výmazu je uvedený „výmaz po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ“, a v časti ďalšie právne skutočnosti súd uviedol: „Spoločnosť premiestnila svoje sídlo zo Slovenskej republiky (zahraničia) do Českej republiky. Spoločnosť bola zapísaná a vznikla dňa 20. 10. 2017 Krajským súdom v Ústí nad Labem, oddiel C, vložka 40486, ako spoločnosť s ručením obmedzeným pod názvom H.O.S. správcovská s. r. o., so sídlom Kořenského 905/4, Střekov, 400 03 Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 065 41 984.“
Rovnako tak slovenské súdy v tejto súvislosti riešili zápis zahraničnej právnickej osoby pri premiestnení jej sídla z Maďarska. V uvedenom prípade zápis maďarskej spoločnosti, napriek nespornej komplikovanosti spojenej s procesom zápisu v SR v dôsledku absencie vnútroštátnej procesnej normy (t. j. slovenskej) regulujúcej tento proces, k zápisu maďarskej spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra Slovenskej republiky došlo. V tejto súvislosti Navrhovateľ poukazuje na skúsenosť a výsledok procesu spojený s uvedeným zápisom v SR, uverejnený v Bulletine SAK č. 7-8 2017. (JUDr. Veronika Michalíková, MBA: „Cezhraničné premiestnenie sídla obchodnej spoločnosti z hľadiska praxe“, in: Bulletin slovenskej advokácie 7-8 2017)
Je nepochybné, že v identických veciach v záujme právnej istoty účastníkov musia súdy konať rovnakým spôsobom, tým skôr, že záväznosť takéhoto konania vyplýva z primárneho práva EÚ v spojení s rozhodnutiami ESD.
V inej časti odôvodnenia Oznámenia uvádza súd, že je potrebné dodať, že aj v prípade prípustnosti premiestnenia sídla do iného členského štátu EÚ je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia výmazu titulom premiestnenia o výmaze obchodných spoločností, predovšetkým § 28 ods. 6 vyhlášky, a teda súhlas správcu dane. Je uvedené nižšie na inom mieste týchto námietok, že súd prípustnosť výmazu spája so zmenou právnej formy na európsku entitu (SE, EZHZ a SCE), teda uvedenej podmienke (vzhľadom na apriórne, kategorické odmietnutie prípustnosti premiestnenia sídla spoločnosti) Navrhovateľ rozumie tak, že súd v prípade výmazu po splnení podmienok (odstránení vád návrhu – zmene právnej formy na európsku entitu), je povinný rešpektovať ust. § 28 ods. 6 Vyhlášky (čo, ako je uvedené nižšie, opäť nemá oporu v právnych predpisoch). Bez ohľadu na uvedené je potrebné odmietnuť povinnosť predkladať súhlas správcu dane. Ustanovenie § 28 ods. 6 Vyhlášky vychádza z a odkazuje na ust. § 68 Obchodného zákonníka, upravujúceho zrušenie a následný zánik spoločnosti.
Uvedené ustanovenia predpokladajú zrušenie spoločnosti (s likvidáciou alebo bez likvidácie), pričom v dôsledku výmazu dochádza k zániku spoločnosti. V prípade premiestnenia sídla spoločnosti do iného členského práva nedochádza k zrušeniu, ani zániku spoločnosti, táto len v rámci slobody migrácie podľa primárneho práva EÚ mení svoje sídlo, pričom túto migráciu nie je možné obmedzovať vnútroštátnymi normami. Nakoľko v súlade s ust. § 26 ods. 2 premiestnenie sídla je účinné odo dňa zápisu do obchodného registra, zápisom do obchodného registra v Českej republike došlo účinne k premiestneniu sídla Navrhovateľa do Českej republiky. Výmaz Navrhovateľa, českej spoločnosti s ručením obmedzeným, má výlučne deklaratórny charakter. Nie je prípustné, aby súd (Slovenská republika) v rozpore s primárnym právom EÚ a judikatúrou ESD stanovovala podmienky prípustnosti takejto migrácie. Odhliadnuc od uvedeného, zápis českej spoločnosti, účinne zapísanej v obchodnom registri Českej republiky, v Slovenskej republike je bez ďalšieho neprípustný. Pre úplnosť dodávame, že Okresný súd Trenčín, obchodný register, konal správne týmto spôsobom, a menovanú spoločnosť H.O.S. správcovská s. r. o., IČO: 36 352 624, bez ďalšieho z obchodného registra Slovenskej republiky vymazal. Navrhovateľ v danom konaní súhlas správcu dane nepredkladal, o čom posielame dôkaz, vyžiadaný od uvedenej spoločnosti, nakoľko tento nie je obligatórnou náležitosťou ani návrhu ani jeho príloh.
Je zrejmé z odôvodnenia Oznámenia, že súd pripúšťa podanie návrhu na výmaz (a následný výmaz) len pri zmene slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným na jednu z vyššie uvedených entít, nie ako premiestnenie sídla slovenskej spoločnosti s ručením spoločnosti, a teda povinnosť predložiť súhlas správcu dane tiež vzťahuje len na jednu (ktorúkoľvek, resp. každú) z týchto entít. Keďže kategoricky podľa súdu nie je možné premiestnenie sídla slovenskej s. r. o. do zahraničia (členského štátu EÚ), možno vyvodiť, že súd nevzťahuje povinnosť predložiť súhlas správcu dane na slovenskú (resp. presídlenú) spoločnosť s ručením obmedzeným, ale na niektorú z uvedených európskych entít.
Nie je prípustné odmietnutie návrhu na výmaz dôvodu, že je neprípustný (lebo ho právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa), bez súčasného odmietnutia návrhu z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou, a súčasne klásť hypotetické podmienky pre prípad, že by takéto premiestnenie prípustné bolo. Ak má súd vytvorený jednoznačný právny názor na to, že premiestnenie sídla spoločnosti s ručením obmedzeným do iného členského štátu je neprípustné a nie je právnym poriadkom Slovenskej republiky aprobovaným konaním, bolo nevyhnutné návrh odmietnuť z uvedeného dôvodu, s tým, že nie je možné v tom istom rozhodnutí klásť podmienky zápisu (výmazu), ktorý podľa súdu je vylúčený. A naopak, ak má súd právny názor, že premiestnenie sídla prípustné je, je oprávnený a povinný uviesť, za akých podmienok a kedy je možné vykonať výmaz. Oznámenie, ktorým odmieta súd prípustnosť premiestnenia sídla a súčasne pre prípad, že by predsa len prípustné bolo, kladie podmienky pre výmaz, je bez ďalšieho nezrozumiteľné, zmätočné a nezákonné, upierajúce právo Navrhovateľovi predvídateľným spôsobom dosiahnuť výmaz spoločnosti, toho času zapísanej v obchodnom registri iného členského štátu, bez ďalšieho z obchodného registra Slovenskej republiky.
Pre výmaz spoločnosti Brown Machines Slovakia, s. r. o., IČO: 36 241 636, so sídlom Revolučná štvrť 957/17, 924 01 Galanta, tým, že (i) odmietol prípustnosť premiestnenia sídla, (ii) stanovil ako podmienku prípustnosti výmazu titulom premiestnenia sídla spoločnosti jej zmenu právnej formy na jednu z európskych entít (SE, EZHZ, SCE), pričom (iii) súčasne stanovil ako podmienku pre takúto európsku entitu povinnosť zapísať údaje v časti VII, týkajúce sa nástupníckej spoločnosti a (vi) predložiť súhlas správcu dane, súd neuviedol žiadne podmienky, aké má splniť spoločnosť, ktorá má, tak ako to tvrdí navrhovateľ, česká spoločnosť Brown Machines Slovakia, s. r. o., právo na uskutočnenie jej výmazu zo slovenského obchodného registra. Navrhovateľ k námietkam priložil pre vylúčenie pochybností o jej zápise do zahraničného registra po jej premiestnení výpis z obchodného registra Českej republiky, ako je uvedené aj vyššie, ako aj návrh na zápis údajov právneho nástupcu (časť VII), ako navrhoval súd (pri absencii tlačiva reflektujúceho potrebu zapisovaných údajov pri premiestnení sídla), ako súčasť priloženého elektronického formulára pre výmaz z obchodného registra. Z uvedeného dôvodu, keďže takéto ďalšie podmienky súdom vyžadované neboli, resp. akékoľvek súdom vyžadované podmienky sú nedôvodné vzhľadom na jeho podmienku zmeny právnej formy na európsku entitu.
Odmietnutie vykonať výmaz, resp. podmieňovanie jeho vykonania splnením ďalších podmienok, je v rozpore s ust. § 26 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ako aj 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ.
K námietkam Navrhovateľ pripojil v texte označené dokumenty resp. prílohy.
Registrový súd po preskúmaní námietok zistil nasledovný skutkový a právny stav :
i) Právnej povaha premiestnenia sídla do iného členského štátu, registrový súd má za to, že navrhovateľ osvedčil možnosť takéhoto premiestnenia aj v prípade právnej entity, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom ale je potrebné vyžadovať zápis spoločnosti v nástupníckom obchodnom registri (v danom prípade v obchodnom registri v Českej republike). Navrhovateľ v rozpore so svojím vyjadrením tento zápis riadne neosvedčil pri podaní návrhu, až v námietkovom konaní (keď zápis bol následne doplnený o údaje premiestnenia sídla s územia SR). ii) V prípade námietky podania návrhu neoprávnenou osobou, túto súd nikdy nevzniesol a výhrady navrhovateľa, že súd tohto nesprávne označil sú neopodstatnené (nakoľko zákon neobsahuje výnimku z aplikácie § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka ako v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru § 69aa ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka (k tomu viď napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/108/2012 zo dna 27. augusta 2012), tým skôr, že zápis v obchodnom registri ČR nijakým
spôsobom nereflektoval premiestnenie sídla navrhovateľa do zahraničia v momente vyhodnotenia návrhu. iii) V prípade výmazu subjektu titulom premiestnenia sídla do iného členského štátu Európskej únie súd považuje za opodstatnenú požiadavku považovať k návrhu na výmaz predloženie súhlasu správcu dane v zmysle § 28 ods. 6 vyhlášky. Záver o aplikácii tohto ustanovenia len v kontexte § 68 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka nemá oporu v texte zákona (ktorý proces premiestenia sídla do zahraničia explicitne nerieši), ale je tiež v rozpore s princípom právneho štátu a legislatívou EÚ. Navrhovateľ namieta, rozpor s právom EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, prečo by predloženie súhlasu správcu dane (príslušného daňového úradu, colného úradu a Mesta Galanta - § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)) kreovalo prekážku v premiestnení sídla obchodných spoločností. Proti argumentácii navrhovateľ svedčí aj teleologický výklad nielen Obchodného zákonníka a vykonávacích predpisov, ale aj práva EÚ (ktoré striktne ponecháva v kompetencii členských štátov otázky daňovej politiky, evidencie a vymáhania daňových nedoplatkov [k tomu viď všetky nariadenia o právomoci členských štátov ako napr. Brusel I, Brusel Ibis, Brusel II, Brusel IIa a mnohé ďalšie– až na striktne vymedzené výnimky, medzi ktoré rozhodne daný prípad nepatrí). Praktickým dôsledkom akceptácie výkladu navrhovateľa by bola podstatné sťaženie výkonu právomoci kontrolných orgánov na území SR (napr. v prípade správy daní nemožnosť výkonu rozhodnutia v tzv. daňovom exekučnom konaní. Súd má preto za to, že požiadavka predloženia súhlasov správcu dane je odôvodnená, zákonom a textom právnych predpisov predpokladaná, aplikovateľná aj na prípad výmazu spoločnosti titulom premiestnenia do zahraničia a udržateľná aj v kontexte prednosti práva EÚ ako nekreujúca neprimeranú prekážku voľného v zmysle práva EÚ.
Navrhovateľ v námietkach síce odstránil nedostatky vytýkané mu v oznámení o odmietnutí vykonania zápisu, avšak dôvodom pre zamietnutie námietok proti odmietnutiu vykonania výmazu spoločnosti je skutočnosť, že tento nepredložil súhlas správcu dane v zmysle vyššie uvedeného. Skutočnosť, že k návrhu ktorému vyhovel iný registrový súd nebol súhlas správcu dane predložený, nie je dôvodom pre odlišné nazeranie na právny stav, nakoľko nemusí reflektovať potenciálnu odlišnosť skutkového stavu a nie je ani zárukou jeho správnosti. Súd za hlavný argument pre daný právny záver považuje skutočnosť, ak by zákonodarca chcel extrahovať spomedzi povinných subjektov okruh osôb, ktoré sa z obchodného registra vymazávajú titulom premiestnenia do zahraničia, tento postup pri priamo legislatívne upravil a fixoval odlišným spôsobom na princípe lex specialis derogat legi generali. Keďže tak neučil, je namieste aplikovať všeobecnú úpravu aj na daný právny stav.
Na základe uvedeného nie je možné konštatovať splnenie všetkých zákonných podmienok a predloženie príloh ustanovených osobitným predpisom – vyhláškou, pričom uvedená skutočnosť bola jasne a zrozumiteľne vyjadrená v texte oznámenia o odmietnutí, čo mimo iného vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľ sa k danej problematike v texte námietok explicitne vyjadril. Súd preto konštatuje, že nie sú splnené podmienky na vykonanie navrhovaného výmazu údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným z obchodného registra a z tohto dôvodu súd v zmysle cit. ustanovenia § 286 ods. 1 CMP námietky navrhovateľa zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, § 363 Civilného sporového poriadku).