Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-151-2018.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/151/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenom: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: P. štátny občan SR, o zaplatenie 335,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové zámky zo dňa 13. marca 2018 pod č.k. 18Csp/109/2017-59 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 184,11 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 184,11 eura od 09.03.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,82 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal , aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 335,24 eura s príslušenstvom a trovy konania.
Z vykonaného dokazovania zistil, že strany uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo J.ňa 08.11.2013 a žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie tak, ako sú uvedené v predmete zmluvy. Zo zmluvy o pripojení číslo A XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 02.10.2010 a z dohody o splátkach zo dňa 23.10.2014 mal preukázané ,že žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie tak, ako sú uvedené v predmete zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca žalovanej poskytne telefón Sony Xperia Z1 Compact white za cenu 91eur, zvyšok kúpnej ceny v sume 88.80 eura mala žalovaná zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 3,70 eura. V bode 2.3 dohody o splátkach je uvedená možnosť zosplatnenia splátok. V dodatku k zmluve o pripojení číslo A XXXXXXX zo dňa 23.10.2014 bola dohodnutá doba viazanosti v trvaní 24 mesiacov ( bod 2.3 dodatku ) a ustanovenia o zmluvnej pokute (bod 2.5 dodatku).
Z faktúr mal preukázané , že žalobca vyfakturoval žalovanej za poskytovanie služieb podľa uzavretých zmlúv faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2015 sumu 5 eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2015 sumu 13,08 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2015 sumu 61,16 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.10.2015 sumu 5 eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.10.2015 sumu 13eur, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.10.2015 sumu 45,07 eura ,faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.12.2015 sumu 12,50 eura.
Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy za poskytnuté elektronické komunikačné služby 154,81 eura , zaplatila zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 151,13 eura a nezaplatené splátky za zariadenie vo výške 51,80 eura.
Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení, § 34 , § 52 ods.1 , § 52 ods. 2 , § 52 ods. 3, § 52 ods. 4 ,§ 53 ods. 1 , §53 ods. 3, §53 ods. 5,§ 53a ods.1 ,§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 219 ods.3 ,§ 290, § 297 písm. b/ ,§ 259 , § 470 ods.1 CSP a uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 151,13 eura zamietol, pretože zmluva v v časti zmluvnej pokuty nie je súladná s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v časti , ktorá ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluva určovať. Navyše, celá zmluva vrátane ustanovení o zmluvnej pokute je neprehľadná a nemala za cieľ oboznámiť spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo porozumel a aby ich bez problémov pochopil. Nejasná formulácia ustanovení zmluvy , ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty nezabezpečuje minimálne v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných strán.
Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút videl v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti spotrebiteľa. Žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o vopred pripravené tlačivo. Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného.
Na základe uvedeného mal za to, že v danej veci zmluvná pokuta, tak ako bola dojednané v zmluve je neprijateľnou podmienkou a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedená zmluvná podmienka ( zmluvná pokuta ) bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú. Preto žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.
Vyhovel žalobe v časti nezaplatenia dlžnej sumy vo výške 184,11 eura (neuhradené služby vo výške 132,31 eura a neuhradené splátky zariadenia vo výške 51,80 eura ) a úroku z omeškania .O nároku na trovy konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Čistý úspech žalobcu v konaní bol 9,82%, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,82%.
2. Žalobca podal proti rozsudku v zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. b/,f /h/ CSP K ustanoveniu § 365 ods.1 písm. b/ CSP uviedol, že súd prvej inštancie postupoval podľa § 297 písm. b/ CSP a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Toto ustanovenie umožňuje rozhodnúť vo veci samej len za splnenia ním stanovených podmienok spočívajúcich v jednoduchosti právneho posúdenia veci a nespornosti tvrdenia strán. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nevyužila prostriedky procesnej obrany. Ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkové tvrdenia strán sporu sú nesporné, mal vychádzať z jeho tvrdení a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. V časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa zmluvnej pokuty citoval ustanovenie § 544 OZ a uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme v dodatku k zmluve. Bola dojednaná a jej výška stanovená ako rozdiel medzi maloobchodnou cenou telekomunikačného zariadenia a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, ktoré je predávané spotrebiteľovi so zľavou z jeho spotrebiteľskej kúpnej ceny z dôvodu zaviazania sa používať poskytnuté služby prostredníctvom SIM karty. Žalovanému zohľadnil ak časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas, kedy prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 151,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy od 09.03.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu 100% náhrady trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
5.Predtým, ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska hmotného práva, skúmal, či súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou konania namietanou žalobcom , spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý súdny proces.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu ako finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia, jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. ( vid rozsudok NSSR 1 Cdo 222/2017,2Cdo 145/2017, 3 CDo 269/2015...).
6.Žalobca videl porušenie právna na spravodlivý súdny proces v tom, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania bez splnenie podmienok ustanovených v § 297 písm. b CSP.
Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie a prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Z citovaného ustanovenia písm. b/ vyplýva, že musia byť súčasne splnené obe podmienky, t.j. jednoduché právne posúdenie a nesporné tvrdenia strán sporu. Nesporné tvrdenia strán sporu sú závislé na procesných úkonoch žalovaného a možno ich považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrí, resp. sa vyjadrí takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.
7.Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil žalobu na vyjadrenie žalovanej. V stanovenej lehote sa nevyjadrila, preto oznámil verejné vyhlásenie rozsudku dňa 23.01.2018, ktorý vyhlásil 13.03.2018. Z obsahu zápisnice na čl. 58 vyplýva, že súd prvej inštancie síce použil zápisnicu o pojednávaní, ale vo veci rozhodol bez pojednávania. Neupozornil žalobcu , že sa nestotožňuje so žalobou v časti zmluvnej pokuty a nedal mu šancu sa vyjadriť k jeho právnemu názoru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pre ktorú žalobu v tejto časti zamietol. Ak súd mieni začať skúmať neprijateľnú zmluvnú podmienku ex offo, musí stranám sporu umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Túto možnosť by mal mať jednak dodávateľ, v ktorého záujme je preložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná a musí prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či si aj napriek neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepraje byť ňou viazaný. V zmysle rozhodnutia SDEÚ vo veci C-421/11 Banif Plus Bank Zrt ,stačí, ak vnútroštátny súd poskytne možnosť stranám vyjadriť sa k ex offo preskúmaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky kontradiktórnym spôsobom, no na to, aby mohol vyvodiť dôsledky z tohto kon štatovania, nemusí čakať, či spotrebiteľ navrhne, aby bola uvedená podmienka zrušená. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedených princípov, vo veci bez prejednania veci na pojednávaní rozhodol, čím žalobcovi odňal právo na spravodlivý súdny proces. Napriek tomu, že vyhodnotil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú podmienku, neuviedol jej znenie do výrokovej časti rozsudku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
8. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu procesnej vady. Napriek tomu konštatuje, že rozhodnutie v zamietajúcej časti nie je správne. Súd prvej inštancie ho založil na rozpore s dobrými mravmi. V rozhodnutí absentuje zmluvné dojednanie strán o zmluvnej pokute a zdôvodnenie súdu, v čom videl toto dojednanie za vadné a prečo ho vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z obsahu zdôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa ňou z hľadiska jej obsahu ani nezaoberal, čomu nasvedčuje konštatovanie o porušení povinnosti právneho predchodcu žalobcu, čo z obsahu spisu nevyplýva. Celé rozhodnutie je zdôvodnené teoretickým výkladom dobrých mravov. Keby súd prvej inštancie dôsledne skúmal zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, zistil by, že strany mali dojednané vyčíslenie zmluvnej pokuty a jej moderáciu. Žalobca v danom prípade postupoval v zmysle dohodnutým podmienok a zmluvná pokuta je odstupňovaná plynutím mesiacov.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude nariadiť vo veci pojednávanie a opätovne rozhodnúť, rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ustanovením §220 ods.2 CSP Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).