Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoPs-6-2024.pdf
PDF · 74.64 KB
Case nature
Subarea
13CoPs/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, C. D., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XX, zastúpeného zástupcom: JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, so sídlom ul. SNP 1/A, Veľký Krtíš, na odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 27Ps/3/2023-70 zo dňa 17.01.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil (I.) odvolaním nenapadnutom, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec, po tom čo konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil s poukazom na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že navrhovateľka bude povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 100%. Odvolateľ mal za to, že navrhovateľka podala návrh na začatie mimosporového konania nedôvodne a okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom podľa názoru odvolateľa mal aplikovať ust. § 54 alebo § 55 CMP, podľa ktorého ak účastník zavinil trovy konania, ktoré by inak nevznikli, je povinný ich nahradiť. Doplnil, že navrhovateľka podala na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. F. len z obavy, že tento je ovplyvňovaný tretími osobami, čo nedoložila konkrétnymi dôkazmi, a to ani na následnú výzvu súdu. Navrhla vo veci znalecké dokazovanie, na ktorom následne netrvala, keďže E. F. je na svoj vek duševne v poriadku. V konaní bolo zo zdravotnej dokumentácie, ako aj ďalších dopytov súdu zistené, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo je psychiatricky a psychologicky v norme a nejaví známky nesvojprávnosti. Zároveň navrhovateľka súdu v lehote nepredložila žiadnu lekársku správu o zdravotnom stave E. F., z ktorej by vyplývala dôvodnosť predmetného konania.
3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení (č.l. 84-85 spisu) k podanému odvolaniu žiadala, aby odvolací súd potvrdil výrok II. napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie o zastupovaní právnym zástupcom
urobila osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, pričom nebolo nutné, aby si najímala advokáta. Mala za to, že jednala v dobrej vôli ochrániť majetok E. F., ktorý ju požiadal o pomoc, keď ho okradol syn jeho spolubývajúcej pani I. J.. E. F. chcel predať dom, podpísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za účelom kúpy bytu, na ktorý vzala dcéra navrhovateľky úver. Do týždňa zmenil názor, a preto byt odkúpila navrhovateľka z dôvodu, ak sa niečo znovu stane, aby jej otec (E. F.) mal kam ísť. Poukázala, že je ťažko zdravotne postihnutá a svojím príjmom spláca a hradí náklady na byt, a preto nemá z čoho uhradiť trovy konania.
4. V podaní zo dňa 14.03.2024 zotrvala osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo na podanom odvolaní (č.l. 110 spisu).
5. Ďalšie vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní neboli podané.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 65 a § 66 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony E. F. z dôvodu obavy, že menovaný je ovplyvňovaný tretími osobami, ktoré spolu s ním bývajú, ktorých vplyv ho môže dostať do finančnej tiesne. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že nie sú tu dôvody pre konanie na zásah do spôsobilosti na právne úkony E. F., kedy poukázal na Výpis osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo, zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 03.11.2023, ako aj Lekársku správu zo dňa 30.11.2023, pričom konštatoval, že navrhovateľka nepredložila lekársku správu o zdravotnom stave E. F., ktorá by odôvodňovala predmetné konanie (§ 235 CMP).
8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok (II.) uznesenia súdu prvej inštancie (o nároku na náhradu trov konania). Výrok (I.) uznesenia súdu prvej inštancie (o zastavení konania) nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP), a tým zostal nedotknutý.
9. Podľa § 251 ods. 2 CMP ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
10. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že v mimosporových konaniach, ktoré upravuje CMP platí zásada (upravená v ust. § 52), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, ale je nutné uviesť, že CMP pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až § 55 CMP. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má naviac špecifickú úpravu stanovenú v ust. § 251 CMP, ktorú súd aplikuje v prípade, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky.
11. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ v čase iniciovania konania o spôsobilosti na právne úkony z lekárskych správ, ako ani z iných listinných dôkazov nie je možné u osoby, proti ktorej návrh smeruje vyvodiť existenciu dôvodov upravených v § 10 ods. 2 OZ (osoba, proti ktorej návrh smeruje musí v čase podania návrhu trpieť duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá nie je len prechodná v takom rozsahu, že je schopná robiť len niektoré právne úkony), je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pripustiť aplikáciu ust. § 251 CMP. Za stavu existencie okolností, pre ktoré v rovine trov právneho zastúpenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo, je možná výnimka z ust. § 52 CMP, a to v zmysle § 251 CMP, nevyhnutným a zákonným predpokladom pre priznanie takýchto trov je, že si účastník konania tieto trovy návrhom uplatnil.
12. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh.
13. Podľa ust. 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, si v podanom odvolaní návrhom uplatnila priznanie trov právneho zastúpenia vo výške 100 %, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, keď v jednom rozhodnutí súd rozhoduje tak o nároku, ako aj o výške trov konania (§ 58 ods. 1 CMP) i za existencie okolností prípadu v zmysle ust. § 251 CMP (alternatívne v zmysle ust. § 53 až 55 CMP), je potrebné uplatnenie návrhu na náhradu trov konania, ktorý obsahuje nielen uplatnenie nároku, ale aj uplatnenie výšky týchto trov konania (výpočet, špecifikácia trov), k čomu zo strany osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo v predmetnom konaní nedošlo.
15. Je potrebné zdôrazniť, že konanie o náhrade trov je návrhovým konaním (§ 57 CMP), pre ktoré platí, že neúplnosť návrhu, tak ako bol uskutočnený právnym zástupcom odvolateľa, nedáva predpoklad k tomu, aby mohol súd o takomto návrhu rozhodnúť, a to aj s prihliadnutím na profesionálne právne zastúpenie odvolateľa (Čl. 11 CSP). V predmetnom konaní si osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, neuplatnila výšku trov právneho zastúpenia, a preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, než uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania potvrdiť ako vo výroku vecne správne.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Základom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania boli rovnaké skutočnosti ako pri trovách prvoinštančného konania, pokiaľ pre použitie ust. § 251 CMP nebol splnený aj predpoklad relevantného návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia, a to návrh, ktorý obsahuje nielen uplatnenie nároku na náhradu trov, ale súčasne aj (vyčíslenú) výšku týchto trov konania.
17. V ostatných odvolaním nenapadnutých častiach, pokiaľ súd rozhodol o zastavení konania, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
18. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).