Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: AGRO TAMI, a.s., Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 36 467 430, práv zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti ďalšieho účastníka: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Júrska cesta 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, právne zast: JUDr. Róbert Madej, PhD., advokát so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 42 129 231, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 98-2013/II-84-2017 zo dňa 20.12.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalovaný rozhodnutím predsedu č. POZ-98-2013/II-84-2017 zo dňa 20.12.2017 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) v konaní o rozklade namietateľa LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s. a o rozklade prihlasovateľa AGRO TAMI, a.s. proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad“) č. POZ-98-2013/N-149-2015/St z 09.11.2015 o čiastočnom vyhovení námietkam a zamietnutí prihlášky ochrannej známky „J.“ pre všetky tovary v triede XX pre tovary „puding; jogurty mrazené, mrazené potraviny; mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; zmrzliny“ v triede XX a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede XX“ a v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) v spojení s § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 506/2009 Z. z.“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že námietkam čiastočne vyhovel a prihlášku ochrannej známky „J.“, číslo spisu POZ-98-2013 sa zamietol pre všetky tovary v triede XX, pre tovary „puding; jogurty mrazené (mrazené potraviny); mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; zmrzliny“ v triede XX a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede XX a XX s výnimkou tovarov vanilka (príchuť); kakao“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Predmetným rozhodnutím zároveň ponechal prihlášku ochrannej známky „J.“ č. spisu POZ-98/2013 v konaní pre tovary „vanilka (príchuť); kakao“ v triede XX a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom pre čiastočné vyhovenie námietkam proti prihláške ochrannej známky „J.“ je skutočnosť, že existuje pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia a staršej ochrannej známky, t. j., že došlo k naplneniu podmienok potrebných na úspešné uplatnenie námietkového dôvodu v zmysle § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z. K naplneniu týchto podmienok došlo v súvislosti s posúdením pravdepodobnosti zámeny z komplexného hľadiska, berúc do úvahy výsledok posúdenia podobnosti označení, ako aj porovnania tovarov a služieb, na ktoré sa tieto konania vzťahujú, a tiež s ohľadom na všetky okolnosti predmetného prípadu. Žalovaný mal za to, že vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré boli posúdené ako zhodné a podobné je na strane spotrebiteľa, pri nižšej až priemernej miere jeho pozornosti, ktorú venuje predmetným tovarom a službám, zameniteľnosť reálna. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že v prospech uvedeného svedčí, že porovnávané označenia sú vizuálne podobné vo vyššej miere a tiež čiastočne foneticky podobné, pričom ani sémantické hľadisko v danom prípade, nemôže spotrebiteľovi odlíšiť porovnávané označenia, nakoľko medzi nimi existuje určitá sémantická podobnosť.

3. Prihláška napadnutej slovnej ochrannej známky „J.“ bola podaná dňa 18.01.2013 pre tovary v triedach XX, XX, XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Proti zápisu slovného označenia „J.“ do registra ochranných známok boli 01.08.2013 podané námietky podľa § 30 v spojení s § 7 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z. z., ktoré sa týkali všetkých tovarov a služieb zverejneného označenia v triedach XX, XX, XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

4. Voči prihláške podal námietky namietateľ, ktorý podanie predmetných námietok odôvodňoval tým, že je majiteľom staršej slovnej ochrannej známky „J.“ č. XXXXXX, ktorá bola zapísaná pre tovary v triedach X, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pričom uviedol, že predmetné námietky podáva z dôvodu zameniteľnosti zverejneného označenia s jeho staršou ochrannou známkou najmä z vizuálneho a fonetického hľadiska.

5. Prvostupňovým rozhodnutím sp.zn. POZ 98/2013/N-149-2015/St z 09.11.2015 bolo čiastočne vyhovené podaným námietkam a prihláška slovnej ochrannej známky „J.“ bola zamietnutá pre všetky tovary v triede XX, pre tovary „puding; jogurty mrazené (mrazené potraviny); mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje; „zmrzliny“ v triede XX a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede XX“ a v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy I. stupňa odôvodnil tým, že medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou existuje vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triede XX, XX a službám v triede XX, ktoré boli posúdené ako zhodné a podobné s tovarmi staršej ochrannej známky, pravdepodobnosť zámeny, a to aj pri zohľadnení priemerného stupňa pozornosti širokej spotrebiteľskej verejnosti pri výbere týchto tovarov a služieb. Pri porovnávaní prihláseného označenia staršej ochrannej známky orgán verejnej správy I. stupňa konštatoval ich vizuálnu podobnosť vo vysokej miere a čiastočnú fonetickú podobnosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že prihlásené označenie a staršia ochranná známka boli tvorené veľmi podobnými slovnými prvkami „J.“ a „J.“, navzájom sa odlišujúcimi len v jednom písmene „e“ „i“ na konci slov a v prešmyčke, t. j. v prevedení samohlásky „a“ zo štvrtej na druhú pozíciu a samohlásky „i“ z druhej na štvrtú pozíciu. Orgán verejnej správy vyhodnotil prihlásené a namietané označenie ako vizuálne vysoko podobné a tiež konštatoval čiastočnú fonetickú podobnosť, ktorú neprekoná ani sémantická odlišnosť porovnávaných označení.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podali namietateľ (v súdnom konaní ďalší účastník konania) a prihlasovateľ (v súdnom konaní žalobca) v zákonom stanovenej lehote rozklad.

7. Namietateľ v rozklade uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí v časti, v ktorej prvostupňový orgán nevyhovel námietkam pokiaľ ide o prihlásené tovary „vanilka“ (príchuť); „kakao“ v triede XX a služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede XX“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

8. Prihlasovateľ (žalobca) vo svojom rozklade spochybnil vykonané posúdenie podobnosti prihláseného označenia staršej ochrannej známky z vizuálneho a fonetického hľadiska. Zásadne nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového orgánu o vysokej miere vizuálnej podobnosti a čiastočnej fonetickej podobnosti prihláseného označenia staršej ochrannej známky.

9. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom vecne správneho právneho posúdenia a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v odseku 1 a 2 tohto rozsudku.

10. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zrušenia napadnutých rozhodnutí sa domáhal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a v žalobe namietal najmä tieto skutočnosti:

11. Žalovaný opomenul pri vizuálnou posúdení uviesť analýzu úvodných častí označení. V prípade porovnávaných označení nejde o zhodné úvodné časti označení, avšak žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nijako nezohľadnil. Zároveň nesprávne vyvodil záver zo skutočnosti, ktorú opísal, a to dĺžku označení, poradie, pozíciu a počet hlások, pričom konštatoval, že vizuálne sa označenia zhodujú v štyroch písmenách a odlišujú v troch písmenách. Na základe uvedeného vyvodil záver, že označenia pôsobia ako celky veľmi podobným vizuálnym dojmom. Podľa žalobcu vizuálna podobnosť mala byť žalovaným vyhodnotená len v nižšej miere.

12. Žalobca nesúhlasil s vykonaným fonetickým porovnaním označení a nepovažoval jednotlivé slabiky označení za veľmi podobne znejúce. V slovenskom jazyku je slabikotvornou hláskou (sonantou) hláska v jadre slabiky. Je to vždy hláska - samohláska alebo spoluhláska, ktorá tvorí tú časť slabiky, ktorá má najvyššiu zvučnosť. Slabikotvornými hláskami sú podľa žalobcu všetky samohlásky a zo spoluhlások r, ŕ, l, ĺ. Slabiky obsahujúce rozdielne samohlásky (ma - mi), (lí - lá), (ček - čik) sú diametrálne odlišné pri ich sluchovom vneme. Fonetických vnem nevykonáva spotrebiteľ slabiku po slabike ale vždy vníma označenie ako celé slovo. Z tohto dôvodu žalobca nepovažoval z hľadiska fonetického namietané a prihlásené označenie za podobné, a to ani v nízkej miere.

13. Žalobca zásadne nesúhlasil so závermi vykonaného porovnávania sémantického významu oboch porovnávaných označení, ktoré považoval za kľúčové. Žalovaný sa podľa neho v napádam rozhodnutí odklonil od názoru prvostupňového orgánu, ktorý vyslovil sémantickú odlišnosť. Žalovaný sa podľa jeho názoru dopustil excesu, t. j. vybočenia z rámca správnej úvahy, keď pri sémantickom porovnávaní konštatoval „sémantickú súvislosť“, ktorú odôvodnil dvoma argumentmi, a to jednak údajnou súvislosťou spočívajúcou v tom, že obe slová predstavujú zdrobneninu a ďalším argumentom, že slovo „J.“ nebude spotrebiteľ vnímať v jeho pôvodnom význame, ale že ho bude vnímať prenesene, ako „citovo zafarbené označenie niečoho drobného, malého“, na základe čoho išlo podľa žalovaného o podobnosť z významového hľadiska so slovom „J.“, ako dôverného nežného oslovenia.

14. Žalobca sa nestotožňil s hodnotením žalovaného ohľadne relevantnej verejnosti a stupňa pozornosti u priemerného spotrebiteľa. Žalobca nesúhlasil s jednoduchým konštatovaním, že ak ide o tovary každodennej spotreby a nižšej cenovej relácie, spotrebiteľ venuje označeniu tovaru len nižšiu až priemernú pozornosť. Podľa neho ide o schematický a zjednodušený výrok bez akéhokoľvek zohľadnenia argumentácie žalobcu v rozklade.

15. Z hľadiska vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny žalobca uviedol, že spotrebiteľ nikdy nevykonáva vizuálne vnímanie označenia na tovare v podobe, v akej žalovaný posudzuje a vyhodnocuje mieru podobnosti označení a neorientuje sa vo výrobkoch spôsobom, ktoré písmená sa v slove nachádzajú, kde je postavenie spoluhlások, kde samohlások, ktoré samohlásky sú dlhé, ktoré hlásky sú zhodné a ktoré odlišné pre obe označenia. Pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny je zásadný vnem spotrebiteľa, a teda nie je a ani nemôže byť pri predmetných označeniach vedených vizuálnym vplyvom, ako to uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

16. Žalobca vo svojej žalobe namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko sa nestotožnil s aplikovanou správnou úvahou žalovaného týkajúcou sa vyhodnotenia vizuálneho, fonetického a sémantického porovnania označení, určenia relevantného spotrebiteľa a celkového vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny, s celkovými závermi žalovaného, ako ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa žalobcu sa žalovaný nezaoberal začiatkom označení, a teda časťou označenia, ktorá púta pozornosť spotrebiteľa ako prvá, a preto si ju spotrebiteľ pamätá zreteľnejšie. Vyvodenie záveru, že označenia pôsobia ako celky veľmi podobným vizuálnym dojmom, nakoľko sa zhodujú v štyroch písmenách a odlišujú v troch písmenách, podľa žalobcu nie je správne. Zároveň nesúhlasil s vykonaným fonetickým porovnaním označení. Nepovažoval jednotlivé slabiky označení za veľmi podobne znejúce. Slabiky obsahujúce rozdielne samohlásky (ma-mi) (lí-la) (ček-čik) sú diametrálne odlišné pri ich sluchovom vneme. Podľa žalobcu nebolo zohľadnené odlišné znenie prvej slabiky, vo vzťahu ku fonetickému posúdeniu z pohľadu spotrebiteľa.

18. Žalobca nesúhlasil so závermi vykonaného porovnania sémantického významu oboch porovnávaných označení, a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti odôvodnenia tak, že vyhodnotil označenie „J.“ ako označenie, ktoré bude spotrebiteľ vnímať ako „milé pomenovanie vyobrazenej fiktívnej postavičky, tj. veľmi podobne ako oslovenie J.“.

19. Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním, že ide o tovary každodennej spotreby nižšej cenovej relácie, ktorým spotrebiteľ čo do označenia tovaru venuje len nižšiu až priemernú pozornosť. Tvrdil, že skutočnosť, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť, nemusí nevyhnutne znamenať, že jej úroveň pozornosti je priemerná. T. j. nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že pri mliečnych výrobkoch cieľový spotrebitelia (široká verejnosť) venujú nízku pozornosť ich výberu a nevnímajú detailne označenie výrobku, či už vo forme slov alebo etikety.

20. Nesprávne vyhodnotenie pravdepodobnosti zámeny zo strany žalovaného videl žalobca aj v tom, že pri posudzovaní zameniteľnosti označení je potrebné hodnotiť pravdepodobnosť zámeny komplexne a je potrebné vyhodnotiť vnímanie ochrannej známky v mysli priemerného spotrebiteľa predmetných služieb z pohľadu celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny.

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z hľadiska porovnávaných označení z vizuálneho, sémantického a fonetického hľadiska zotrval na dôvodoch uvedených v druhostupňovom rozhodnutí. K hodnoteniu relevantného spotrebiteľa považoval za potrebné zdôrazniť, že v napadnutom rozhodnutí sa nikde nenachádzalo konštatovanie žalovaného, že skutočnosť, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť automaticky „bez ďalšieho“ odôvodňuje tvrdenie, že úroveň jej pozornosti je nízka či priemerná.

22. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí, po určení okruhu relevantnej verejnosti, venoval miere pozornosti, ktorú táto verejnosť venuje predmetným tovarom, pričom dospel k záveru, že im nevenuje vyššiu mieru pozornosti v porovnaní s iným druhom potravín, a preto aj v prípade týchto tovarov predpokladá nižšiu až priemernú pozornosť spotrebiteľov. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že pri určení miery pozornosti spotrebiteľov nevychádzal len z okruhu príslušnej verejnosti, ale zohľadnil predovšetkým povahu dotknutých tovarov.

23. K celkovému posúdeniu pravdepodobnosti zámeny uviedol, že porovnávané označenia bolo potrebné posudzovať komplexne zo všetkých hľadísk, pričom v konkrétnych odôvodnených prípadoch možno pripísať väčší význam niektorému z hľadísk. V žiadnom prípade však nemožno vplyv určitého hľadiska úplne vylúčiť. Porovnávané označenia posudzoval z hľadiska pravdepodobnosti zámeny z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, pričom vizuálne hľadisko považoval v danom prípade za rozhodujúce, pretože spotrebitelia predmetné tovary nakupujú v supermarketoch alebo v obchodoch, kde je výrobok vystavený na policiach. Na tejto skutočnosti podľa neho nič nemení to, že etikety obsahujú aj ďalšie prvky. Žalovaný uviedol celkový záver, že v danom prípade záver o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou vyplýval nielen z hodnotenia podobnosti označení z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, ale aj z posúdenia relevantného spotrebiteľa a predovšetkým aj z posúdenia zhodnosti a podobnosti dotknutých tovarov a služieb.

24. K správnej žalobe podal vyjadrenie aj ďalší účastník konania, ktorý uviedol, že pri výbere kolíznych tovarov označených „J.“ verzus „J.“ sa uplatní najmä vizuálne hľadisko, keďže spotrebiteľ si tieto tovary vyberá väčšinou na základe prvotného vizuálneho dojmu, ktorý bol medzi označeniami veľmi podobný. Námietku žalobcu, že spotrebiteľ nikdy nevidí púhe slová „J.“ a „J.“, je pri hodnotení pravdepodobnosti zámeny slovných označení bez akejkoľvek právnej relevancie. Ochranné známky sa musia porovnávať v takej podobe, v akej sú chránené. To znamená, že ochranné známky sú porovnávané v podobe ako boli zapísané, resp. ako boli prihlásené na zápis. Z hľadiska porovnávania je preto irelevantná podoba skutočného či možného použitia ochrannej známky alebo označenia.

25. Žalobca v replike zotrval na pôvodných tvrdeniach, že priemerný slovenský spotrebiteľ vníma pri nákupe potravín konkrétne potraviny, venuje viac ako nižšiu až priemernú pozornosť ich názvom a výrobcom, vyberá si starostlivo a cielene, ktoré konkrétne potraviny kúpi. Podľa jeho názoru predložil dostatok argumentov v rozklade ako aj v správnej žalobe na to, aby žalovaný pripísal potravinám určitú zvýšenú mieru pozornosti priemerných spotrebiteľov a neposudzoval ich prístup k výberu potravín ako rutinný, a to len z dôvodu ich povahy ako tovaru každodennej spotreby, nízkej ceny, či zaužívanej známkovo - právnej praxe.

26. Právo dupliky využil len ďalší účastník konania, ktorý zotrval na pôvodnom vyjadrení a zdôraznil, že žalobca účelovo zveličuje postavenie samohlások a pritom úplne ignoruje to podstatné, že slovenská abeceda pozostáva celkovo z 32 spoluhlások, pričom z takého veľkého počtu spoluhlások si žalobca vybral pre svoje označenie úplne totožné štyri spoluhlásky, ako sú v staršej ochrannej známke, a to „m, l, č, k“, pričom ich použil presne v rovnakom poradí a na rovnakých miestach ako majiteľ staršej ochrannej známky. Ďalší účastník už len túto skutočnosť samo o sebe považoval za natoľko významnú, že pravdepodobnosť asociácie označenia „J.“ so staršou ochrannou známkou „J.“ je nespochybniteľná.

27. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach uvedených v žalobe, ako aj v replike. Žalovaný a ďalší účastník konania taktiež zotrvali na dôvodoch písomných vyjadrení k žalobe.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný správny súd (§ 16 SSP) preskúmal na základe podanej správnej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných bodov podľa 3 časti I. hlavy SSP a po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

29. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam a právom chránených záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a/ SSP).

30. Úlohou správneho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný správne vyhodnotil námietky podané proti podanej prihláške, na základe ktorých zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že čiastočne vyhovel podaným námietkam a prihlášku ochrannej známky zamietol pre všetky tovary v triede XX, pre tovary „puding, jogurty mrazené (mrazené potraviny), mliečne čokoládové nápoje, mliečne kakaové nápoje, zmrzliny“ v triede XX a pre služby „maloobchodné a veľkoobchodné služby s uvedenými tovarmi v triede XX a XX s výnimkou tovarov vanilka (príchuť), kakao“ v triede XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

31. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon ZoOZ“); na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.

32. Podľa § 52 ods. 3 ZoOZ; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

33. Podľa § 7 písm. a/ ZoOZ; označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 a) majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

34. Správny súd v súvislosti so žalobnými námietkami uvádza, že súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej správnej úvahy podlieha osobitným pravidlám podľa § 27 ods. 2 SSP, v zmysle ktorých súd preskúmava, iba to či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou, nakoľko správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne dokáže vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

35. Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny v zmysle § 7 písm. a) ZoOZ sa realizuje prostredníctvom správnej úvahy orgánu verejnej správy.

36. Pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať, ak z celkového dojmu označení, s prihliadnutím na ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, hrozí na trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti. Pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého podniku alebo prípadne z podnikov, ktoré sú hospodársky prepojené.

37. Správny súd konštatuje, že v rámci vizuálneho porovnávania prihláseného označenia a staršej ochrannej známky žalovaný vykonal analýzu označení s ohľadom na počet, postupnosť, sled písmen, ktoré je ich tvoria, tiež s ohľadom na pozíciu zhodných písmen označení a počet slov, ktorými sú tvorené, a to aj s ohľadom na štruktúru označení ako celkov. Súd nepovažuje žalobnú námietku týkajúcu sa vizuálneho posúdenia prvých slabík prihláseného označenia a staršej ochrannej známky za dôvodnú.

38. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nikde neuviedol, že by mali byť porovnávané označenia zhodné len v úvodnej časti, len konštatoval zhodnosť písmen nachádzajúcich sa v týchto označeniach na rovnakých pozíciách. Zároveň je nepochybné, že žalovaný k záveru o vizuálnej zameniteľnosti dospel vyhodnotením všetkých spoločných a rozdielnych prvkov označení, pričom úvodné časti označení boli len jedným z posudzovaných aspektov.

39. Správny súd sa ďalej stotožňuje s konštatáciou žalovaného o malej odlišnosti označení spočívajúcej v oblasti fonetického posúdenia len na odlišnosti samohlások obsiahnutých v týchto označeniach. Je nesporné, že jednotlivé slabiky porovnávaných označení obsahujú odlišné samohlásky, avšak toto samo osebe bez použitia rôznych spoluhlások nespôsobuje takú fonetickú rozdielnosť, aby nebolo možné konštatovať aspoň čiastočnú fonetickú podobnosť.

40. Z hľadiska žalobných námietok týkajúcich sa sémantického posúdenia, je nutné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že je vysoko nepravdepodobné, aby si priemerný spotrebiteľ v spojení s predmetnými tovarmi (dezerty, nápoje a pod.) pri vzhliadnutí označenia „J.“ predstavil posledný prst na ruke alebo na nohe a nie jeho prenesený význam vyjadrujúci niečo drobné alebo malé. Je nepochybné, že žalovaný pri svojom posudzovaní sémantického hľadiska vychádzal z významu posudzovaných označení, a preto záver žalobcu, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy vyobrazenie viečka kombinovaného zápisu prihláseného označenia "J." je nedôvodný a nemajúci oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

41. Správny súd ďalej konštatuje, že pri posúdení fonetických vnemov porovnávaných označení je relevantným faktorom ich celkový zvukový dojem, ktorý je závislý predovšetkým od počtu sekvencie slabík, ktorými sú označenia tvorené, pričom aj rovnaká intonácia označení zohráva významnú úlohu vo fonetickom vnímaní označení spotrebiteľom.

42. Z vykonaného dokazovania žalovaného, ako aj z uvedenej správnej úvahy vyplýva, že v prípade podanej prihlášky sa jedná o tovary a služby dennej spotreby, ktorá ovplyvňuje mieru pozornosti spotrebiteľov pri nákupe takýchto tovarov. Správny súd nepovažuje argument žalobcu, že osobitne pri mliečnych výrobkoch by priemerný spotrebiteľ venoval zvýšenú pozornosť pri jeho výbere, za

odôvodnený. Možno sa len stotožniť s konštatovaním žalovaného, že žalobca neuviedol žiadny argument, prečo by práve mliečne výrobky mali byť vyňaté z kategórie ostatných tovarov každodennej spotreby nižšej cenovej relácie, v tom zmysle, aby relevantný spotrebiteľ týmto tovarom venoval zvýšenú pozornosť, čím by sa takýto tovar fakticky dostal do inej kategórie tovarov a služieb, ktorým spotrebiteľ venuje zvýšenú pozornosť, ako sú napr. lieky, automobily a šperky.

43. Pri posúdení zameniteľnosti jednotlivých označení resp. pri konflikte nezapísaného označenia so staršou ochrannou známkou je nutné vychádzať zo všetkých hľadísk spôsobujúcich zameniteľnosť týchto označení. Nie je možné prisúdiť jednej vlastnosti väčší alebo menší význam. V danom prípade však bolo nutné vychádzať aj z povahy predmetu tovaru, ktorý bol prihláseným označením označovaný. V tomto prípade sa však nejedná o tovar, ktorý by zákazníci pri nákupoch obvykle vizuálne prezerali, resp. si mohli vyskúšať. Len v tomto prípade by mal vizuálny dojem označenia vyššiu váhu pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny.

44. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

45. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario.

46. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.