Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3To-79-2018.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.08.2018, v trestnej veci obžalovaného R. Y. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 04.04.2018, sp.zn. 1T/62/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného R. Y., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým pobytom V., č. XXX,
uznáva za vinného,
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.,
z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák.,
pretože
dňa 22. marca 2017 v poludňajších hodinách, v katastrálnom území obce V., v časti zv. ,,N.“, na parcele registra ,,E“ č. XXXX, vedenej na liste vlastníctva č. XXX ako orná pôda, bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny - I. V., ako aj bez súhlasu vlastníka pozemku K.. Y. T., motorovou pílou zn. Stihl MS170, v.č. D-71336 spílil v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny 5 ks stromov druhu Agát biely (Robinia Pseudoacacia), č. 9,10,14,16 a 17, ktoré mali celkovú spoločenskú hodnotu 2.764,- Eur, následne ich popílil na metrové kusy s úmyslom prepraviť ich do miesta svojho bydliska, odcudzením drevnej hmoty spôsobil majetkovú škodu najmenej 45,51 Eur,
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 20.12.2016 mu bola rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Rimavská Sobota, sp.zn. OÚ-RS-OVVS-2016/016905, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2017 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 15,- Eur.
Za to sa o d s u d z u j e
podľa § 306 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 04.04.2018, sp.zn. 1T/62/2017 bol obž. R. Y. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 22. marca 2017 v poludňajších hodinách, v katastrálnom území obce V., z parcely registra ,,E“ č. XXXX, vedenej na liste vlastníctva č. XXX ako orná pôda v časti zv. N., bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny - Obecného úradu V., ako aj bez súhlasu majiteľa parcely K.. Y. T., motorovou pílou zn. Stihl MS170, v.č. D-71336 vypílil 5 ks stromov druhu Agát biely (Robinia Pseudoacacia), následne takto vypílené stromy popílil na metrové kusy v snahe prepraviť ich do miesta trvalého bydliska, čím konaním v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny spôsobil Slovenskej republike v zastúpení Obecným úradom Kameňany spoločenskú škodu vo výške nie menej ako 2.073,- Eur a odcudzením drevnej hmoty K.. Y. T. majetkovú škodu,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 20.12.2016 bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Rimavská Sobota, sp.zn. OÚ-RS-OVVS-2016/016905, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2017 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,- Eur.
Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.zák., na ktorú súd neprihliadol a s použitím § 54 Tr.zák. uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.
Zároveň poškodenú stranu Slovenskú republiku v zastúpení Obecným úradom Kameňany podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote okresný prokurátor odvolanie, a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.05.2018 proti výroku o vine v neprospech obžalovaného. Poukázal na to, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď po úprave skutku oproti obžalobe neuznal obžalovaného za vinného aj zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr.zák. Túto zmenu okresný súd odôvodnil aplikáciou zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keď vychádzal predovšetkým z jeho výpovede, v ktorej priznal vypílenie len piatich stromov, a nie devätnástich stromov. V dôsledku toho upravil ich spoločenskú hodnotu, resp. spoločenskú škodu na sumu 2.073,- Eur, pričom vychádzal zo spoločenskej hodnoty piatich najtenších stromov, a to z toho dôvodu, že nebolo možné ustáliť konkrétnych päť stromov, ktoré obžalovaný vypílil.
Argumentoval tým, že s takýmto názorom nemožno súhlasiť, keďže okresný súd najskôr vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného aj z uvedeného trestného činu a trestný rozkaz bol zrušený len v dôsledku odporu, ktorý podal, nakoľko nesúhlasil s uloženým druhom trestu, avšak obžalovaný odpor nepodal.
Zníženie počtu stromov, ktoré mal obžalovaný vypíliť, nebolo dôvodné, pretože svedkovia Y.. R.. Y. V. a kpt. K.. R. Y. zhodne vypovedali, že počuli sústavný zvuk jednej motorovej píly, tiež počuli padať stromy a po ich príchode na miesto zistili vypílenie devätnástich stromov, pričom zo všetkých pňov tiekla voda a nachádzali sa pri nich čerstvé piliny, naviac stromy boli vypílené rovnakým spôsobom motorovou pílou a následne popílené na metrové kusy. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj zápisnica o obhliadke miesta činu a výška spoločenskej škody vyplýva z listinného dôkazu - jej vyčíslenia. Okrem toho bolo nepochybné, že obžalovaný mal pri sebe okrem motorovej píly aj kanister s benzínom.
Ak aj okresný súd upravil počet vypílených stromov na päť, a to tých, ktoré boli najtenšie, mal vychádzať nie z piatich celkovo najtenších stromov, ale z piatich najtenších stromov vypílených pri zemi, a nie niekoľko cm od zeme, nakoľko sám obžalovaný sa vyjadril, že stromy vypílil pri zemi a nie niekoľko cm od zeme. V takomto prípade by však spoločenská hodnota týchto stromov bola vyššia ako 2.660,- Eur, a teda by zakladala trestnú zodpovednosť obžalovaného aj za prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr.zák.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr.por. zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.06.2018. Poukázal na to, že okresný súd správne ustálil skutkový stav ohľadne spílených stromov na počet 5 ks, ktoré mali najnižšiu hrúbku a hodnotu, pričom správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného. Následne správne tento skutok kvalifikoval, keď vypustil jeho právnu kvalifikáciu ako prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr.zák., keďže výška spôsobenej škody nedosahovala sumu vyžadovanú Tr.zák.
Obžalovaný sa k vypíleniu takéhoto počtu stromov priznal, sám uviedol, že pred jeho príchodom počul v danej časti niekoho rezať drevo a následne na mieste zistil, že väčšina stromov už bola vypílená. Takémuto tvrdeniu nasvedčuje aj to, že na miesto skutku išiel po práci na obecnom úrade, teda z časového hľadiska by ani nestihol vypíliť viac ako 5 stromov do doby, kým na miesto prišli policajti. Svedok Y.. R.. Y. V. potvrdil, že zvuk motorovej píly začuli asi hodinu pred ich príchodom na miesto, teda v čase, keď bol obžalovaný ešte v práci. Naviac obaja policajti videli obžalovaného píliť len posledný strom a nevideli, kto vypílil ostatné stromy. Okrem toho svedok V.. K.. R. Y. potvrdil, že cestou na miesto skutku stretli jednu osobu, ktorá viezla z lesa drevo a uviedla, že v lese sú aj ďalšie osoby. Taktiež starosta obce potvrdil, že na uvedené miesto chodia píliť drevo rôzne viaceré osoby. Obžalovaný mal dokonca povolenie na výrub tenšieho dreva, ale sám priznal, že rezal aj hrubšie drevo, ktoré potreboval na kúrenie. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený kladne a hľadí sa ne neho ako by odsúdený nebol, preto aj uložený trest povinnej práce splní účel trestu a bude prínosom pre obec a spoločnosť. Z týchto dôvodov navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodených, zástupca krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení odvolania.
Naproti tomu obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o vine, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil v napadnutom rozsudku chyby, a to neúplnosť jeho skutkových zistení, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o ich správnosti, taktiež porušenie ustanovenia Trestného zákona, uloženie neprimeraného trestu a rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe odvolania okresného prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) e), f), ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a keďže zrušil celý výrok o vine, zrušil aj celý výrok o treste, ako aj celý výrok o náhrade škody. Následne po doplnení dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám, a to rozsudkom, v ktorom v určitej časti upravil skutkové zistenia v neprospech obžalovaného. Oproti skutkovému stavu zistenému v napadnutom rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd síce správne ustálil skutkový stav v tom smere, že znížil počet spílených stromov z 19 ks na 5 ks, avšak nesprávne postupoval, keď ich spoločenskú hodnotu určil z celkovo najtenších stromov, pretože pri správnom postupe mal určiť ich spoločenskú hodnotu z 5-ich najtenších, resp. najmenej hodnotných stromov, ktoré boli spílené od zeme, a nie aj na pňoch. Takáto zmena skutkového stavu mala za následok, že spoločenská hodnota spílených stromov sa zmenila z výšky 2.073,- Eur na výšku 2.764,- Eur, a teda dosiahla väčší rozsah, keďže presiahla sumu 2.660,- Eur, pričom odcudzením drevnej hmoty týchto 5- ich stromov bola spôsobená majetková škoda 45,51 Eur, čo vyplynulo po prepočte z celkovej majetkovej výšky škody určenej odborným vyjadrením.
Súd prvého stupňa pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine, okrem toho, že skutok mal vzhľadom na vyššie uvedené posúdiť aj ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1
Tr.zák., v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať a v tejto časti bolo odvolanie prokurátora nedôvodné. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorými sa, okrem vyššie uvedeného, stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na ďalšie odvolacie námietky okresného prokurátora, ktoré bolo potrebné akceptovať s výnimkou zníženia počtu vypílených stromov.
Je potrebné pripomenúť, že aj keď sa všetky vypílené stromy, t.j. 19 ks nachádzalo v rovnakej lokalite, to samo o sebe nepreukazuje, že by ich všetky spílil priamo obžalovaný. Ak aj svedkovia Y.. R.. Y. V. a V.. K.. R. Y. po príchode na miesto skutku zistili, že ide o čerstvo spílené stromy (hoci ani táto skutočnosť nepreukazuje, že by všetky stromy mal spíliť priamo obžalovaný, keďže ho videli spíliť len posledný strom), mala byť na miesto privolaná odborne spôsobilá osoba, ktorá by ich závery potvrdila, resp. vyvrátila a následne mal byť v tomto smere vypracovaný odborný posudok. V prospech obžalovaného vyznieva viacero ďalších skutočností, najmä to, že v uvedený deň pracoval a z časového hľadiska je pochybné, či by sa po skončení zamestnania stihol premiestniť na miesto skutku a vypíliť taký počet stromov, ako mu bol obžalobou kladený za vinu a vzápätí ich ešte popíliť na metrové kusy. Skutočnosť, že v danej lokalite bolo počuť zvuk motorovej píly už pred tým, tvrdil nielen obžalovaný, ale aj uvedení svedkovia, ktorí naviac vypovedali, že cestou streli ďalšiu osobu, ktorá viezla z lesa drevo. Svedok V.. K.. R. Y. potvrdil, že do danej lokality chodili píliť drevo bez povolenia viaceré osoby, a to nie pre vlastnú potrebu, ale za účelom jeho predaja do Maďarskej republiky. Za týchto okolností a dôkaznej situácie okresný súd v súlade so zákonom aplikoval v tomto smere zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Okresný prokurátor však už správne poukázal na to, že prvostupňový súd mal ustáliť skutkový stav ohľadne konkrétnych 5-ich spílených stromov tak, že nemal vychádzať z celkove najmenej hodnotných stromov, ale z najmenej hodnotných stromov, ktoré boli spílené od zeme, keďže túto skutočnosť uviedol samotný obžalovaný a v nadväznosti na to vyčísliť ich spoločenskú hodnotu tak, ako to ustálil až krajský súd. Z tohto dôvodu, t.j. zmeny skutkového stavu bol obžalovaný uznaný v odvolacom konaní za vinného aj z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr.zák.
Keďže krajský súd zrušil celý výrok o vine, obligatórne zrušil súčasne celý výrok o treste, ako aj výrok o náhrade škody, o ktorých následne rozhodol sám.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchaní trestných činov ; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, napriek tomu, že okresný prokurátor sa v podanom odvolaní priamo nedomáhal uloženia prísnejšieho trestu.
Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery, zistil krajský súd pochybenie okresného súdu v tom, že uložil obžalovanému alternatívny druh trestu, a to konkrétne za použitia § 54 Tr.zák. trest povinnej práce, aj keď nad polovicou trestnej sadzby. V prvom rade treba podotknúť, že takýto druh trestu nebol v danom prípade postačujúci najmä preto, že obžalovaný bol odvolacím súdom uznaný za vinného aj z druhého prečinu, ktorý je prísnejší, a preto mu bolo potrebné uložiť úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr.zák.
Pre uloženie trestu povinnej práce nebol prekážkou spôsob spáchania činu, jeho následok, pohnútka, ani pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, hoci došlo k jeho zmene z 1:0 na 1:1, keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, teda bola u neho zistená priťažujúca okolnosť podľa ust. § 37 písm. h) Tr.zák., v dôsledku čoho nedošlo k zníženiu alebo zvýšeniu hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá bola za prísnejší trestný čin stanovená tak, že obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky a dokonca ani zavinenie, hoci obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, naviac vo vopred pojatom. Prekážkou pre uloženie takéhoto druhu trestu, prípadne iného druhu alternatívneho trestu, bola predovšetkým vyššie uvedená skutočnosť, teda, že mu odvolací súd ukladal úhrnný trest za dva úmyselné trestné činy, čiastočne aj osoba obžalovaného ako páchateľa a taktiež možnosť jeho nápravy, ktorý má síce všetkých 5 odsúdení zahladených, teda sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol, avšak z tohto možno naproti tomu vyvodiť záver, že má sklon páchať úmyselnú trestnú činnosť, najmä majetkového charakteru. Dôležitou bola aj skutočnosť, že v danom regióne sa takáto trestná činnosť vyskytuje opakovane, keď sa drevo nepíli pre vlastnú potrebu, ale za účelom jeho ďalšieho predaja a z toho plynúceho zisku, teda uloženie najprísnejšieho druhu trestu, a to trestu odňatia slobody, bolo potrebné predovšetkým z hľadiska generálnej prevencie. Len takýto druh trestu zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej prevencie.
Okresný súd nesprávne postupoval pri výroku o treste aj v tom smere, keď uviedol, že zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. , t.j. že už bol za trestný čin odsúdený a následne uviedol, že na túto okolnosť v zmysle uvedeného ustanovenia neprihliadol. Táto časť výroku je nadbytočná, zmätočná a v rozpore s príslušným ustanovením Trestného zákona. Obžalovaný bol síce doposiaľ 5-krát súdom trestaný, avšak v súčasnosti sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol. V takomto prípade nie je možné prihliadať na predchádzajúce odsúdenia , nakoľko sú zahľadené, dotknuté ustanovenie dáva súdu možnosť neprihliadať na takúto okolnosť podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia, ale len v prípadoch, keď ešte nedošlo k zahladeniu odsúdenia.
Vzhľadom na tieto okolnosti odvolací súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v prvej tretine trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Keďže na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nebol nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, krajský súd mu výkon uloženého trestu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložil a zároveň mu podľa ust. § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu 2 roky, pretože boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z týchto zákonných ustanovení. Takto uložený druh trestu, vrátene jeho výmery a spôsobu výkonu, zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Hrozba výkonom trestu odňatia slobody bude na obžalovaného pôsobiť počas plynutia skúšobnej doby a je len na ňom, či povedie riadny život, alebo bude potrebné nariadiť výkon uloženého trestu, a súčasne bude pôsobiť aj na ďalšie osoby, aby ich odradila od páchania trestnej činnosti.
Trest prepadnutia zaistenej veci - motorovej píly zn. Stihl odvolací súd obžalovanému neuložil, nakoľko táto síce bola použitá pri páchaní trestných činov, ale nebolo dostatočne preukázané, že by bol jej vlastníkom práve obžalovaný. Naopak, v tomto smere pretrvávali pochybnosti, keďže podľa jeho vyjadrenia mal byť jej vlastníkom predtým jeho otec.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody z napadnutého rozsudku, ktorým bola poškodená strana Slovenská republika v zastúpení Obecným úradom V. so svojím nárokom na jej náhradu podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázaná na občianske súdne konanie (správne mala byť odkázaná na civilný proces), tento odvolací súd zrušil taktiež obligatórne v zmysle § 321 ods. 3 Tr.por., keďže zrušil predtým aj celý výrok o vine. Naviac takýto výrok o náhrade škody bol v rozpore so zákonom, pretože poškodená Slovenská republika, resp. Obec V., si prostredníctvom starostu X. U. v prípravnom konaní pri jeho výsluchu zo dňa 17.05.2017 síce uplatnila náhradu spoločenskej škody vo výške 11.653,- Eur, avšak v písomnom podaní zo dňa 20.07.2017 označeným ako žiadosť o odročenie pojednávania, okrem iného, starosta uviedol, že si nebude nárokovať náhradu škody vyčíslenej v tomto prípade ako spoločenská hodnota stromov, na čo mal okresný súd prihliadnuť, a keďže išlo o neskoršie a posledné vyjadrenie poškodenej strany pred začatím hlavného pojednávania, preto ani nemal o takomto nároku na náhradu škody vôbec rozhodovať. Z týchto dôvodov potom odvolací súd po zrušení výroku o náhrade škody o tejto ani sám nerozhodol.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, treste a škode z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.