Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/84/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne DANAE VISION s.r.o., so sídlom v Žiline, na Dolných Rudinách č. 29/3925, právne zastúpenej Lexpert s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, na ul. Hornej č. 15, proti žalovanému v 1. rade Finerg International, s.r.o., so sídlom v Starej Lesnej č. 157, právne zastúpenému JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom so sídlom vo Vranove n/Topľou, na ul. Štúrovej č. 101/5, o neplatnosť rozhodnutí zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.01.2018 č.k. 10C 6/2017 - 137 takto

rozhodol:

Pripúšťa, aby do konania na miesto žalobkyne vstúpila DANAE VISION s.r.o., so sídlom v Žiline na Dolných Rudinách č. 29/3925.

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.

Žalobkyni sa voči žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných. Konanie zastavil a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Žalovaným v 2. až 18. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Výrok o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

3. Z pojmu „procesné zavinenie“ použitého v ustanovení § 256 ods. 1 jasne vyplýva, že z hľadiska zásady zodpovednosti za zavinenie ako inštitútu procesného práva, rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania bez ohľadu na to, či samotná žaloba z hmotnoprávneho hľadiska by obstála alebo nie. Ak žalobca vezme žalobu späť a preukáže procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, je stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania žalovaný. Ak ale žalobca vezme žalobu späť a nepreukáže, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je žalovaný, v zásade platí, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, je žalobca.

4. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo schôdze konanej dňa 31.01.2017 prijaté pod bodmi 2.11 a 2.12 sú neplatné. Eventuálne žalobkyňa požadovala, aby súd rozhodol o zrušení týchto rozhodnutí. Následne na návrh žalovaného v 1. rade vlastníci bytov a nebytových priestorov na schôdzi konanej dňa 25.08.2017 prijali uznesenie, ktorým boli tieto rozhodnutia zrušené. Požiadavka žalobkyne vyjadrená v žalobe tak bola v celom rozsahu

naplnená. Pre účel rozhodovania o nároku na náhradu trov konania niet žiadnych pochybností, že z procesného hľadiska žaloba bola vzatá späť a konanie zastavené pre správanie sa žalovanej strany po podaní žaloby, teda jej zavinením.

5. Povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania bola v plnom rozsahu uložená len žalovanému v 1. rade, nakoľko v okolnostiach súdenej veci by uloženie tejto povinnosti všetkým žalovaným nezodpovedalo požiadavke spravodlivosti (článok 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku) a nezohľadňovalo by existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 , ktoré bránia priznať nárok na náhradu trov konania žalobkyni aj proti žalovaným v 2. až 18. rade.

6. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Zo znenia ustanovenia § 257 je zrejmé, že jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax. Použitie uvedeného ustanovenia pritom nie je viazané na návrh, teda ten, kto by inak mal povinnosť nahradiť trovy konania sa nemusí použitia uvedeného ustanovenia osobitne dovolať. Ak súd existenciu výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa zistí sám, tak ak má naplniť svoje poslanie strážcu spravodlivosti a vyváženosti, musí ho aplikovať aj bez návrhu.

8. Pri rozhodovaní o uložení povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania len žalovanému v 1. rade sa vychádzalo z toho, že bol to práve žalovaný v 1. rade kto, ako to vyplýva z predloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 31.01.2017 navrhol prijatie sporných uznesení a kto vzhľadom na počet hlasov, ktorými disponoval, presadil ich prijatie. Zároveň bol to práve žalovaný v 1. rade, kto na schôdzi konanej dňa 25.08.2017 navrhol zrušenie týchto uznesení. Keďže z predložených listín jasne vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol iniciátorom a hlavným schvaľovateľom prijatia sporných uznesení, a teda fakticky on svojim správaním zapríčinil podanie žaloby, pričom zároveň bol aj iniciátorom zrušenia prijatých rozhodnutí, a teda opätovne jeho správanie bolo de facto dôvodom odpadnutia predmetu sporu a späťvzatia žaloby, je potom spravodlivé a ustanoveniam § 256 ods. 1 a § 257 zodpovedajúce, aby všetky účelne vynaložené trovy vzniknuté žalobkyni v súvislosti s týmto sporom hradil práve a len žalovaný v 1. rade. V zákone nemá oporu taký výklad, ktorý by umožňoval zaviazať k povinnosti nahradiť trovy konania aj tých vlastníkov, ktorý s prijatím predmetných uznesení nemali vôbec nič spoločné, či ktorí sa dokonca vlastníkmi bytov stali až po schôdzi, na ktorej sporné uznesenia boli prijaté. Preto, i keď schôdzi konaných dňa 31.01.2017 a dňa 25.08.2017 sa zúčastnili niektorí ďalší vlastníci bytov, je nesporné, že k prijatiu a zrušeniu predmetných uznesení došlo práve z vôle a konaním žalovaného v 1. rade, ktorý má v konečnom dôsledku najväčší podiel tak na podaní žaloby zo strany žalobkyne, ako aj na jej späťvzatí.

9. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol uznesenie v tejto časti zmeniť tak, aby žalovanému v 1. rade bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní sa vychádzalo iba z tvrdení žalobkyne. Ani v jednej časti rozhodnutia nie je uvedené, v čom sa vidí neplatnosť uznesení, nie je citovaná žiadna hmotnoprávna norma, ktorú žalovaný v 1. rade porušil, resp. na základe ktorej by boli prijaté uznesenia nezákonné. Iba sa paušálne bez vykonania dôkazov a na základe jednostranného tvrdenia žalobkyne konštatovalo, že tieto uznesenia sú neplatné a nezákonné, a preto boli rozhodnutím vlastníkov zrušené. Dôvodom zrušenia rozhodnutia nebola skutočnosť, že boli neplatné, ale že všetci vlastníci vrátane žalobkyne požadovali zrušenie recepcie a nahradenie inými službami v zmysle Dodatku č. 1, ktorý bol vlastníkmi bytov schválený na schôdzi dňa 25.08.2017. Teda dôvodom nebola nezákonnosť a neplatnosť, ale iba zosúladenie stavu s požiadavkou všetkých vlastníkov. Hlavným dôvodom zrušenia prijatých uznesení bolo nové znenie zmluvy o výkone správy schválené ako Dodatok č. 1. Nové znenie zmluvy nenavrhol žalovaný v 1. rade, ktorý iba hlasoval v súlade s vôľou všetkých vlastníkov majúcich záujem prijať Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 31.01.2017.

10. Žalobkyňa navrhla uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako vecne správny potvrdiť.

11. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa Mgr. E. Y. zmluvou o predaji časti podniku zo dňa XX.XX.XXXX v znení Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa XX.XX.XXXX previedla byt č. 1 v budove rozostavaného X.N. K., súp. č. XXX, na DANAE VISION s.r.o. Zároveň navrhla, aby na miesto nej vstúpila do konania DANAE VISION s.r.o., so sídlom v Žiline na Dolných Rudinách č. 29/3925. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 80 pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne vstúpila DANAE VISION s.r.o., so sídlom v Žiline na Dolných Rudinách č. 29/3925.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.

13. Pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 vyjadruje výnimkou zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorý z hľadiska procesného zavinil zastavenie konania. Z ustanovenia § 256 ods. 1 vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zavinené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

16. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti dvoch rozhodnutí (uznesení) prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 31.01.2017 pod bodom 2.11 a pod bodom 2.12. Alternatívne žiadala, aby tieto uznesenia boli zrušené. Uznesenie prijaté pod bodom 2.11 sa týkalo návrhu na prístavbu hotela a uznesenie prijaté pod bodom 2.12 návrhu na príspevok vlastníkov bytov a nebytových priestorov na prevádzku služieb reštaurácie a wellness centra v hoteli Lesná prevádzkovateľovi hotela. Oba tieto návrhy, ako to vyplýva z obsahu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 31.01.2017 , predniesol žalovaný v 1. rade, ktorý v čase hlasovania disponoval rozhodujúcim počtom hlasov umožňujúcich mu prijatie ním prednesených návrhov bez ohľadu na stanovisko ostatných vlastníkov. Rovnako bol to žalovaný v 1. rade, ktorý na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 25.08.2017 navrhol zrušenie uznesení č. 2.11 a č. 2.12 prijatých na schôdzi konanej dňa 31.01.2017, ktoré sú predmetom súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 10C 6/2017. V dôsledku uvedeného predmet sporu odpadol a k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne došlo v dôsledku správania sa strany žalovanej, pričom hlavným iniciátorom, či už prijatia alebo zrušenia uznesení, ktorých neplatnosti, resp. zrušenia sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou, bol práve žalovaný v 1. rade.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako vecne správne potvrdil.

18. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).