Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-67-2018.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Subarea
17Co/67/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ Q. pozemkové spoločenstvo V., so sídlom T., X. XXX, X. XX XXX XXX, 2/ B. pozemkové spoločenstvo V., so sídlom T., C. XXX/XX, X. XX XXX XXX a 3/ B. spoločenstvo a Q. spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo T. - U., so sídlom T., N. N. 6, X. XX XXX XXX, všetci zast. O. kancelária J. s.r.o., so sídlom T., I. XX, X. XX XXX XX proti žalovaným: 1/ N. spoločnosť X., so sídlom T., Z.. M. R. C. XX, zast. S.. S. Q., advokát so sídlom T., R.. sv. O. XX/XX, 2/ O. D., bytom T., N. XX, 3/ S. D., bytom T., H. V. XX, 4/ X. D., bytom V. XXX a Xa/ C. D., bytom V. XXX, 5/ S. F., bytom T., V. 9, 6/ K. A., rod. A., bytom T., N. D. XXXX/XX, 7/ A. F., bytom T., H. V. XX/XX, 8/ O. H., bytom T., I. XXXX/X, 9/ X.. O. H., bytom T., X. XX, XX/ I. H., bytom T., Ul. K. I. XX, XX/ X. H., bytom F., D., N. XXX, XX/ S. H., bytom T., K. XXX/XX, XX/ K. S., bytom T., Ul. J.. I. XX, XX/ K. J., bytom U., K. XXXX/XX a XXa/ O. J., bytom U., K. XXXX/XX, XX/ K.. S. J., bytom C., K. XXA, XX/ U. Q., bytom T., N. XX, XX/ K. T., so sídlom T., K. R. 2, XX/ C. K., bytom T., P. XX, XX/ N. V., bytom T., H. V. XX/XX, XX/ S. V., ml., bytom T., H. V. XX/XX, XX/ S. V., st., bytom T., H. V. XX/XX, XX/ S. N., rod. I., bytom T., M. W. XXXX/XX, XX/ N. I. X., so sídlom T., D. XX, X. XXX XXX XX, XX/ N. I. lesná I., les D., H. I. - A., so sídlom A. XXX, X. XXX XXX XX, XX/ Q. A. N. I. H., so sídlom H., X. XXX XXX XX, XX/ B. H. K. X. - N. I., so sídlom T., K. 7, X. XXX XXX XX, XX/ W. P. D. R., so sídlom R., R. S. N. II. 7, XX/ W. P., F. A. I., so sídlom A. I. XX, XX/ W. P., F. V., so sídlom T., V. 2, XX/ S. I., bytom T., D. XXX/X, XX/ SR - Q. SR, š.p., so sídlom D. D., R. I. 8, zast. K.. O. Z., advokátka so sídlom D. D., H. XX, XX/ SR - I. C. N., š.p., so sídlom D. C., W. R. 8, X. XX XXX XXX, XX/ I. N. F., so sídlom D., D. XX, X. XX XXX XXX, XX/ T. I., bytom T., U. XXXX/XX, XX/ T. T., bytom T., H. XXX/X, XX/ O. C., bytom T., U. XXXX/XX, XX/ S. C., bytom T., H. XX/XX, XX/ E. C., bytom T., H. XXX, XX/ N. U., bytom T., H. XX, XX/ S.. S. N., bytom K., A. 9, XX/ X. D., bytom V. XXX, XX/ X. D., bytom A. XXX, XX/ Q. J., bytom T., I. XXXX/XX, XX/ C. D., bytom T., C. 1, XX/ O. J., bytom T., H. XX, XX/ O. U., bytom T., H. XXX, XX/ S. J., bytom T., H. XX, XX/ S. F., bytom T., U. XXX/XX, XX/ K. P., bytom T., H. 1, XX/ F. P., bytom T., H. 1, XX/ K. K., bytom T., V. XX/XXX, XX/ K. C., bytom T., V. XX, XX/ N. Štilichovi, bytom T., V. XX, XX/ K. N., bytom T., Na U. 4, XX/ S. N., bytom T., Na U. 4, XX/ O. N., bytom T., Na U. 4, XX/ S. C., bytom T., C. X a XX/ X.. A. T., bytom T., H. 2, o určenie neplatnosti zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018, č.k. 12C/3/2018-206, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.01.2018, doručený súdu dňa 18.01.2018, zamietol. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou vo veci samej domáhali podľa § 137 písm. c) CSP určenia neplatnosti zmluvy o užívaní I. poľovného revíru X., uzavretej dňa 1.2.2016 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru X. a N. spoločnosťou X. z dôvodu, že nebol dodržaný spôsob zvolávania vlastníkov poľovných pozemkov na nelegitímnom zhromaždení vlastníkov dňa 1.2.2016 podľa zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Žalobcovia spolu so žalobou vo veci samej podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali súd, aby uložil N. spoločnosti X., zákaz vykonávať práva užívateľa poľovného revíru X., uznaného
rozhodnutím Q. úradu v T. č.j. LÚ-414/1994-206.9 zo dňa 27.12.1999, na základe zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru X. zo dňa 1.2.2016 z dôvodu nimi tvrdenej (v žalobe) neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru X. zo dňa 1.2.2016. Svoj návrh zdôvodnili nebezpečenstvom bezprostrednej hroziacej ujmy a pravdepodobnosti ich nároku na úspech. V danom prípade súd zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sa domáhali žalobou vo veci samej neplatnosti zmluvy zo dňa 01.02.2016, teda určenia právnej skutočnosti, ktorou je predmetná zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru, čo umožňuje ustanovenie § 137 písm. d) CSP od 1.7.2016, avšak iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu v danej veci, t.j. podľa zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 1.2.2016, nevyplýva takáto povinnosť súdu, teda nemôže rozhodovať o neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru. Podľa § 17 ods. 1, písm. e) zákona o poľovníctve zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká rozhodnutím súdu s poznámkou, odkazom na § 137 písm. c) CSP, čo však nie je totožné s pojmom „určenie správnej skutočnosti“ - neplatnosti zmluvy (čo je možné žalovať podľa písm. d), ak to vyplýva z osobitného predpisu). Žalobcovia podali žalobu podľa písm. c) ustanovenia § 137 CSP na určenie neplatnosti zmluvy, avšak podľa tohto písm. c) sa určuje, či tu právo je alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem), čo však podľa súdu nie je totožné s určením neplatnosti zmluvy - čo je určenie právnej skutočnosti. Podľa názoru súdu určenie neplatnosti zmluvy nie je totožné s pojmom rozhodnutie súdu o zániku zmluvy. Súd uviedol, že právna úprava podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve nie je totožná, teda nepoužíva pojmy neplatnosť zmluvy, ako to je pri určovaní absolútnej a relatívnej neplatnosti zmlúv podľa ustanovení § 39 a 40a Občianskeho zákonníka. Súd skonštatoval, že žalobcovia teda podali žalobu s návrhom petitu v rozpore s § 137 písm. c) i d) CSP. Súd poukázal na to, že podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve zmluva zaniká rozhodnutím súdu, teda súd rozhoduje o zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru, a nie o neplatnosti zmluvy, čo potvrdzuje aj ďalší postup podľa ods. 2 a 3 cit. § 17, kedy sa následne zaniknutá zmluva vyraďuje z evidencie. Podľa názoru súdu zmluva zaniká rozhodnutím súdu až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, a nie spätne ako to býva pri určení absolútnej a relatívnej neplatnosti zmluvy. Súd bolo toho názoru, že žalobcovia 1/ až 3/ podali zjavne nedôvodnú žalobu pre rozpor s § 137 písm. c) a d) CSP, preto ich vyzval na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP. Vzhľadom na uvedený právny názor súdu na žalobu vo veci samej, spočívajúci v tom, že predmetná zmluva zaniká až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o jej zániku, nie je možné, a to ani neodkladným opatrením, zakazovať výkon práva užívateľa na základe tejto zmluvy do právoplatnosti súdneho rozhodnutia a do uvedenej právoplatnosti ani nevzniká žalobcom žiadna majetková ujma z titulu užívania na základe zmluvy. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že argumentácia súdu prvej inštancie je absolútne absurdná, a to z dôvodu, že v žalobe spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na skutočnosť, že zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorej určenie neplatnosti je predmetom sporu, je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Súd zastáva názor, že zmluva môže iba zaniknúť tak, ako to upravuje § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve z toho dôvodu, že nemožno hovoriť o neplatnosti zmluvy, ale iba o zániku zmluvy. Ak by odvolatelia postupovali v zmysle odôvodnenia súdu, mali by podať žalobu, ktorou by sa domáhali zrušenia platnej zmluvy, a to táto zmluva by zanikla až právoplatným rozhodnutím súdu. Súd s iným možným postupom nepočíta, lebo má za to, že určenie právnej skutočnosti za neplatnú v tomto prípade nie je možné. Odvolatelia vyjadrili pochybnosť v tom smere, že ako sa môže potom domáhať zániku právneho úkonu/právnej skutočnosti (zmluvy), keď tento právny úkon bol od začiatku absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Uviedli, že ak by aj bolo odôvodnenie súdu správne a odvolatelia by postupovali tak, že by podali žalobu s petitom na určenie zániku zmluvy (absolútne neplatnej), vznikla by tu pre odvolateľov absurdná situácia. V prípade úspechu takejto žaloby by bola zmluva absolútne neplatná (nulitná) považovaná za platnú zmluvu, lebo iba o platnom právnom úkone je možné rozhodnúť o jeho zániku. Zároveň by bol od tohto domnelého začiatku platnosti zmluvy až do právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení zmluvy žalovaný 1/ právoplatným užívateľom poľovného revíru. Skonštatovali, že by museli po túto dobu strpieť užívanie poľovného revíru, výkonu poľovného práva, výšku náhrad za užívanie poľovného revíru, hoci ako vlastníci poľovného revíru X. s predmetným užívateľom a výkonom práv v prospech neho nikdy nesúhlasili. Skonštatovali, že zákonodarca počíta s klasickou určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP a žalobou o určení inej právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Už zo samotného slovného spojenia „inej právnej skutočnosti“ vyplýva, že aj v zmysle § 137 písm. c) CSP je možné podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Poukázali ďalej na to, že ak je možné žalovať neplatnosť právneho úkonu/právnej skutočnosti iba v zmysle § 137 písm. d) CSP, teda ak to vyplýva z osobitného predpisu,
mal by sa osobitným predpisom myslieť aj OZ. Súd mal vychádzať zo žalobného petitu a rozhodovať buď o absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysel § 137 písm. d) CSP, pretože osobitným predpisom je § 39 OZ, alebo o určenie zániku zmluvy, ak považuje tento petit ako jediný správny a možný. Mali za to, aby v predmetnej veci súd, s prihliadnutím k všeobecnej povinnosti chrániť životné prostredie podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zamedzí nezákonnému zásahu do životného prostredia osobou neoprávnenou na výkon poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri, a to s ohľadom na porušenie zákonných ustanovení zákona o poľovníctve pri uzatváraní zmluvy. Na základe uvedeného žiadali odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 31/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že s rozhodnutím súdu v celom rozsahu súhlasí. Tvrdil, že žalobcami formulovaný žalobný návrh je podľa § 137 písm. d) CSP neprípustný. Zdôraznil, že sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, ale nakoľko táto žaloba o určenie neplatnosti zmluvy nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva z osobitného predpisu“, takáto žaloba je neprípustná v zmysle CSP. Uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd zohľadnil princíp opodstatnenosti, princíp efektívnosti i princíp proporcionality. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili i žalovaní 42/, 45/ 46/, 47/, 49/ a 50/ spoločným vyjadrením, pričom uviedli, že sa plne stotožňujú so žalobou a odvolaním žalobcov a zároveň poukázali na ich obsah, ktorý jednoznačne preukazuje, že zmluva o užívaní poľovného revíru X. je neplatná. Žiadali tiež súd, aby uložil zákaz N. spoločnosti X. vykonávať práva užívateľa poľovného revíru. Poukázali ďalej na to, že samotná zmluva bola dosiahnutá nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s princípmi právneho a demokratického štátu, kedy slobodné rozhodnutie a vôľa vlastníkov pozemkov bola prevalcovaná politickou vôľou aktuálne vládnucich strán a bola odignorovaná Okresným úradom T.. Žiadali odvolací súd o spravodlivé rozhodnutie vo veci tak, aby bola napravená krivda trvajúca už viac ako dva roky.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
9. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Nariadiť neodkladné opatrenie počas konania je možné len v prípade, ak nie je daná zjavná neúspešnosť žaloby vo veci samej.
11. Princíp subsidiarity neodkladného opatrenia je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne a s prihliadnutím na reálne právne účinky rozhodnutia vo veci samej.
12. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia spolu so žalobou vo veci samej doručili súdu prvej inštancie aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobou vo veci samej sa žalobcovia domáhajú neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru X. z dôvodu, že nebol dodržaný spôsob zvolávania vlastníkov poľovných pozemkov na nelegitímnom zhromaždení vlastníkov podľa zákona o poľovníctve. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali, aby bol žalovanému 1/ uložený zákaz vykonávať práva užívateľa poľovného revíru X. z dôvodu žalobcami (v žalobe) tvrdenej neplatnosti zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru X., pričom tento odôvodňovali nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy a pravdepodobnosti ich nároku na úspech.
14. Ako bolo už vyššie uvedené (bod 10. odôvodnenia uznesenia), nariadiť neodkladné opatrenie počas konania je možné len v prípade, ak nie je daná zjavná neúspešnosť žaloby vo veci samej. Na základe uvedeného bol preto postup súdu prvej inštancie pri posudzovaní neodkladného opatrenia správny, keď skúmal, či žaloba vo veci samej je v súlade s ust. § 137 CSP. Preto, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov bola podaná s návrhom petitu v rozpore s § 137 pís. c) a d) CSP, dospel k správnemu právnemu názoru, že je potrebné zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Odvolací súd na námietky žalobcov uvedené v odvolaní, týkajúce sa prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP uvádza, že závery súdu prvej inštancie sú v tomto smere správne. Žalobcovia sa domáhali žalobou vo veci samej neplatnosti zmluvy, čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod § 137 písm. d) CSP. Žaloba v zmysle tohto ustanovenia je však prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom v danej veci je zákon o poľovníctve, ktorý možnosť podania takejto žaloby nepripúšťa. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ). Pokiaľ žalobcovia v odvolaní konštatujú, že osobitným predpisom je v tomto prípade § 39 OZ, z tohto ustanovenia priamo nevyplýva možnosť domáhať sa neplatnosti zmluvy uzavretej na základe zákona o poľovníctve. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy neznamená, že jediným možným spôsobom ochrany práv žalobcov je postup podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o poľovníctve. K dispozícii je tu určenie existencie, resp. neexistencie práva v zmysle § 137 písm. c) CSP. V prípade danosti naliehavého právneho záujmu súd určí (ne)existenciu práva odvodzovanú z tvrdenej neplatnosti zmluvy. Otázku neplatnosti zmluvy v takom prípade však posudzuje ako predbežnú a rozhodnutím konštatuje už priamo existenciu / neexistenciu práva. V tomto všeobecnom pravidle prípustnosti určenia práva spočíva možnosť ochrany práv žalobcov, pričom konkrétna forma je vecou formulovania žaloby, teda vecou žalobcov.
16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že hoci žalobcovia podali žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, jedná sa o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pričom osobitný predpis nepripúšťa možnosť podania takejto žaloby. Preto odvolacie námietky žalobcov neobstoja.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).