Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-445-2017.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/445/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: F.. Ľ. O., nar. X.X.XXXX, bytom v H., J. Y. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Luciou Jurgovou advokátka s.r.o., so sídlom v Poproči, Slnečná 33 proti žalovanému: Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. XX, o zaplatenie 760,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 9.6.2015 č.k. 11C/233/2014-55 v spojení s uznesením zo dňa 29.6.2017 č.k. 11C/233/2014-89 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 760,00 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2012 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 45,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 214,58 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 451 ods. 1, § 456, § 517 ods. 2, § 663 a § 685 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej sa stal prenájom bytu na E. W. Č.. XX I. H., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Žalobca ako nájomca sa zaviazal uhrádzať prenajímateľovi (žalovanému) mesačné nájomné a úhrady za všetky plnenia spojené s užívaním tohto bytu, pričom výška mesačného nájomného bola dojednaná na sumu 380,00 eur mesačne, ktorú sa zaviazal žalobca uhrádzať v hotovosti do rúk žalovaného, vždy do 25. dňa v mesiaci. Žalobca uhradil žalovanému sumu 380,00 eur ako kauciu, záručnú sumu za prípadné poškodenia alebo neplatenie poplatkov uvedených v zmluve a dňa 29.7.2012 uhradil nájomné za obdobie od 30.7.2012 do 29.8.2012. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nesplnil povinnosť, na ktorú sa zaviazal v zmluve, a to prenechať byt žalobcovi, a to ani v následnom dohodnutom termíne 6.8.2012. Napriek tomu žalovaný prijal plnenie zo strany žalobcu. Žalovaný teda predmet nájmu žalobcovi riadne do užívania neodovzdal a poskytnuté plnenie žalobcovi nevrátil. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 760,00 eur spolu s príslušenstvom, ktorého výšku vyvodil z nar. vlády č. 87/1995 Z.z., tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 45,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Tie vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby a účasť na pojednávaní dňa 9.6.2015), 3 x 51,45 eur a režijný paušál 2 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur, vrátane 20% DPH. Celkovo tak trovy konania priznal vo výške 260,08 eur.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na tú skutočnosť, že v konaní nebol vypočutý a týmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Je pravdou, že na súdne pojednávania sa nedostavoval, svoju neúčasť však riadne a včas ospravedlnil. Ospravedlnil sa z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Vytkol súdu prvej inštancie, že rozhodol o trovách konania bez toho, aby aplikoval ust. § 150 O.s.p. s poukazom na jeho zlý zdravotný stav, sociálnu situáciu, skutočnosť, že je dlhodobo bez príjmu, vyživuje jedno maloleté dieťa, má zvýšené výdaje na lieky a lekárske ošetrenia. So žalobcom mal viaceré nezrovnalosti a nezhody, ktoré chcel vysvetliť a objasniť pred súdom. Zo žaloby nie je zrejmé, akým titulom ho súd zaviazal na vrátenie sumy 760,00 eur žalobcovi, či išlo o nárok na náhrady škody alebo o nárok z bezdôvodného obohatenia. Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Žalobca sa pred podaním žalobného návrhu snažil so žalovaným dohodnúť a vyriešiť spor mimosúdnou cestou, tento však o to nemal záujem. Preto žalobca bol nútený uplatniť nárok cestou súdu. Žalovaný v priebehu konania nepoukazoval na žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1.7.2016 v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
7. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.8.2018 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.8.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
9. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ide teda o odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil.
12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto aj poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
13. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.
15. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na zaplatenie 760,00 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Je totiž nepochybné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu na základe zmluvy o nájme bytu v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť predmet nájmu žalobcovi odovzdať do užívania. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, preto žalobca opodstatnene odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy a požadoval vrátenie uhradeného nájomného vo výške 760,00 eur (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
16. Žalovaný síce v odpore proti platobnému rozkazu spochybnil tú žalobcom tvrdenú skutočnosť, že predmet nájmu žalobcovi do užívania neodovzdal, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Žalovaný bol v konaní pasívny, nedostavil sa na nariadené pojednávanie napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný, preto správne súd prvej inštancie postupoval, pokiaľ v zmysle § 101 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného. Námietku žalovaného, že ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti nemožno považovať za opodstatnenú, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by tak žalovaný pred pojednávaním učinil.
17. Neobstojí ani námietka žalovaného, že nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný. Žalobca uhradil uplatňovanú sumu žalovanému dňa 29.7.2012 a žalobu podal na súd dňa 28.3.2014. Z toho vyplýva, že do podania žaloby neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba upravená v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani objektívna trojročná doba upravená v ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa rozhodnutia o trovách konania, tieto tiež nemožno považovať za opodstatnené. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž žalovaný nepreukázal žiadne také dôvody, ktoré by viedli k aplikácii ust. § 150 O.s.p. na daný prípad.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).