Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/48/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : W.. S. O. N., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XX/A, Z., zastúpená : Mgr. Lucia Chmeľová, advokátka, Púchovská 8, Bratislava, proti žalovanému : Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, Z., o nariadenie neodkladného opatrenia a obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. 4. 2024 č.k. - 126, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala toho, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do nehnuteľností, a to bytu č. XX na X. poschodí bytového domu O. XX/A, Z. (nehnuteľnosti bližšie špecifikovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2024 vo veci samej domáha obnovy konania sp. zn. . Žalobkyňa poukazovala na to, že na (bývalom) Okresnom súde Bratislava III prebiehalo pod sp. zn. konanie o vypratanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode O. XX/A bytového domu so súpisným číslom XXXXX, evidovaného na LVB č. XXXX pre k. ú. I. W.. V predmetnej veci bol v neprospech žalobkyne vydaný rozsudok pre zmeškanie č. k. -53 zo dňa 23.10.2019 z dôvodu, že sa ako žalovaná nevyjadrila k žalobe a nedostavila sa na pojednávanie. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie z dôvodu, že okresný súd jej nedoručil uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vrátane žaloby, absentoval dôkaz o riadnom doručení žaloby s prílohami, doručenka, a preto neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom č. k. -126 zo dňa 09.12.2020. Žalobkyňa proti tomuto rozsudku podala dovolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.11.2024 zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2024.

2/ Žalobu na obnovu konania odôvodnila žalobkyňa tým, že na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave III podala dňa 19.11.2020 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý svojim podpisom na dodacom doklade potvrdil prevzatie úradnej zásielky Okresného súdu Bratislava IIII, v ktorej bolo žalovanej doručované uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe vo veci sp. zn. , pričom podpis v dodávacej knihe doručovateľa sa nezhoduje s jej podpisom. Trestné konanie je vedené pod ČVS : ORP-1068/NMV-B3-2020. V priebehu trestného konania bolo zistené, že v čase, kedy mala byť žalobkyni doručovaná zásielka, sa žalobkyňa nachádzala na Okresnom úrade Bratislava a zo znaleckého posudku zo dňa 03.05.2021 vyplýva, že sporný podpis v dodávacej knihe doručovateľa nie je pravým podpisom osoby W.. S. O. N.. Týmto bolo preukázané, že žalovanej nikdy nebola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a rovnako tak ani predvolanie na pojednávanie.

3/ Žalobkyňa spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanému domáhala uloženia povinnosti zdržať sa vstupu do špecifikovaných nehnuteľností, okrem iného, do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu O. XX/A, Z.. Návrh odôvodila tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.03.2022 sp. zn. odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že výrok prvoinštančného aj odvolacieho súdu sa týka nehnuteľnosti, v ktorej žalovaná býva. Po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok najvyššieho súdu, ktorým dovolanie zamietol, právny zástupca žalovaného zaslal žalobkyni e-mail, v ktorom jej oznámil, že v exekúcii za účelom núteného vypratania bytu sa bude pokračovať. Z uvádzaných skutočností, ako aj nových dôkazov, s ktorými sa doteraz žiadny súd nevysporiadal, bola žalobkyni odopretá možnosť akokoľvek sa brániť v konaní o vypratanie bytu. Z konania žalovaného je zároveň zrejmé, že žalovaná je reálne vystavená riziku výkonu exekúcie spočívajúcej vo vyprataní z nehnuteľnosti, v ktorej býva a bezpochyby jej hrozí ťažko napraviteľná škoda. Mala za to, že potreba úpravy pomerov medzi stranami je nevyhnutná, nakoľko žalovaný sa už v minulosti pokúsil o jej vypratanie z bytu. V predmetnom byte má žalobkyňa svoje obydlie, ako aj trvalý pobyt, čo je chránené a žiadosť o jeho ochranu je možné považovať za dôvodu hodné osobitného zreteľa.

4/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. , , , , . Poukazoval na to, že bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom pre zmeškanie žalovanej podľa č. k. -53 zo dňa 12.03.2020 uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyňa) povinnosť vypratať špecifikované nehnuteľnosti, okrem iných byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode O. XX/A v Z.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2021 a vykonateľnosť dňa 09.01.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -126 zo dňa 9.12.2020. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok potvrdil rozsudkom č. k. -126 zo dňa 09.12.2020. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2023 dovolanie proti rozsudku krajského súdu zamietol.

5/ Bývalý Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -147 zo dňa 22.06.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 3. rade (v tomto konaní žalovaný) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania , ktoré by priamo alebo nepriamo malo za následok odpojenie sporných nehnuteľností od dodávky energií a služieb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobkyňa v žalobe obnovu konania uviedla, že toto rozhodnutie bolo odvolacím zrušené.

6/ Bývalý Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -270 zo dňa 10.12.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 3. rade (v tomto konaní žalovaný) povinnosť zdržať sa vstupu do špecifikovaných nehnuteľností a konania smerujúceho alebo majúceho za následok vypratanie žalobcu (v tomto konaní žalobkyňa) z týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobkyňa v žalobe o obnovu konania uviedla, že toto rozhodnutie bolo odvolacím zrušené, pričom vo veci je vedené dovolacie konanie, v ktorom dovolací súd ešte nerozhodol.

7/ Uznesením ORPZ v Bratislave III ČVS : ORP-1068/NMV-B3-2020 zo dňa 19.11.2020 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania tajomstva prepravovaných správ na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 31.10.2019 neoprávnene prevzal úradnú zásielku (bývalého) Okresného súdu Bratislava III adresovaná žalobkyni, ktorej prevzatie potvrdil svojim podpisom na dodacom doklade, pričom podpis v dodávacej knihe nie je podpisom osoby žalobkyne, ktorej bola zásielka určená.

8/ Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania potvrdil, že dňa 31.10.2019 bolo v klientskom centre osobne podané podanie v čase o 12:12:35 hod., v rovnaký deň bolo žalobkyni vydané potvrdenie o úhrade správneho poplatku.

9/ Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/4316 vyplýva, že sporný podpis na dodávacej knihe doručovateľa nie je pravým podpisom W.. S. O. N..

10/ Z e-mailu V.. R. N. zo dňa 06.01.2024 adresovaného žalobkyni a jej právnej zástupkyni vyplýva, že žalobkyňu žiada, aby aktuálnu situáciu, po vydaní rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým zamietol dovolanie vo veci, opätovne prekonzultovala s právnou zástupkyňou a pristúpila k úhrade dlžných súm žalovanému titulom užívania bytu od 22.08.2019 a súčasne vypratala a odovzdala byt žalovanému skôr než exekútor pristúpi k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia o vyprataní bytu.

11/ Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu žalobkyne vychádzal z toho, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý nevyhnutne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy, rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na tamojšom súde prvej inštancie je pod sp. zn. vedené konanie v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dražby, pričom žalovaným 3 je žalovaný v tomto konaní.

12/ Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov v časti týkajúcej sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal súd prvej inštancie za osvedčené, že vo vzťahu k žalovanému je potrebné bezodkladne upraviť pomery a vydať navrhované neodkladné opatrenie. Samotné navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by mal súd žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa vstupu do špecifikovaných nehnuteľností, okrem iného, do bytu č. XX na X.poschodí bytového domu O. XX/A, Z., ale tiež spoločných častí v bytovom dome, či priľahlých pozemkov, je podľa názoru súdu nedôvodné a neadekvátne. Žalobkyňa to síce neuvádza, a dokonca nepredložila ani listy vlastníctva, na ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazuje, z obsahu predložených listín, rozhodnutí súdov, je však zrejmé, že vlastníkom sporných nehnuteľností je práve žalovaný, ktorý ich nadobudol príklepom na dražbe. Na tunajšom súde v súčasnosti prebieha pod sp. zn. konanie o určenie neplatnosti dražby. Uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu do nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, súd prvej inštancie považuje za neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného, a to aj napriek prebiehajúcemu konaniu o neplatnosť dražby. Nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu by sa žalovaný nemohol zdržiavať v predmetných nehnuteľnostiach. Súd nespochybnil ochranu obydlia garantovanú , do ktorého nie je dovolené bez súhlasu toho, kto v ňom býva, vstúpiť. Táto ochrana sa však týka nedovoleného, neoprávneného vstupu. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. však vyplýva povinnosť žalobkyne vypratať predmetné nehnuteľnosti na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

13/ V súvislosti so žalobou vo veci samej súd prvej inštancie tiež uviedol, že samotné podanie žaloby na obnovu konania nemá odkladný účinok na právoplatný a vykonateľný rozsudok. Ust. však výslovne upravuje možnosť na základe návrhu odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Práve na dôvody hodné osobitného zreteľa poukazuje aj žalobkyňa s odkazom na uznesenie najvyššieho súdu vydané v dovolacom konaní, ktorým odložil vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie. V prípade odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia pri žalobe na obnovu konania ide o totožný inštitút, nakoľko ani dovolanie nemá odkladný účinok. Žalobkyňa však túto možnosť nevyužila a nenavrhovala odložiť vykonateľnosť rozsudku č. k. -53 zo dňa 12.03.2020.

14/ Vychádzajúc zo samotného návrhu a tiež z obsahu spisu súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že v súčasnosti existuje dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom sa v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezaoberal obsahom žaloby o obnovu konania a listinnými dôkazmi týkajúcimi sa samotnej žaloby.

15/ O nároku na náhradu trov konania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16/ Uvedené uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ). 17/ Poukazovala na to, že sa v konaní o návrhu na obnovu konania domáha voči žalovanému aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vstupu do dotknutých nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V súlade s ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla skutkové okolnosti, a to aj nové skutkové okolnosti, s ktorými sa doposiaľ žiadny súd riadne nevysporiadal. Je zrejmé, že žalobkyni bola odopretá možnosť akokoľvek sa brániť v konaní o žalobe o vypratanie nehnuteľností. Je reálne vystavená riziku výkonu exekúcie spočívajúcej vo vyprataní nehnuteľnosti, ktorú obýva a bezpochyby jej hrozí ťažko napraviteľná škoda. Obzvlášť za situácie, kedy žalobkyňa doposiaľ nemala žiadnu možnosť brániť sa pred súdom v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorej býva. Potreba úpravy pomerov medzi stranami je nevyhnutná, nakoľko žalobca sa v minulosti už pokúsil (aj fyzickým násilím) o vypratanie žalobkyne z bytu. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR hrozí, že sa o to pokúsi opätovne, ako to žalobkyni oznámil písomne aj právny zástupca žalovaného. 18/ Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil žiadny žalobkyňou predložený dôkaz, a to znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/4316 zo dňa 3. 5. 2021, ktorý potvrdil, že podpis v knihe doručovateľov nie je podpisom žalobkyne a ani potvrdenie Okresného úradu Bratislava, živnostenského podnikania zo dňa 1. 7. 2021 o prítomnosti žalobkyne na živnostenskom úrade v čase, kedy mala žalobkyňa údajne prevziať zásielku so žalobou a predvolaním na súd. Tieto dôkazy preukazujú, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o vyprataní žalobkyne, na ktoré sa súd v napadnutom uznesení odvoláva, bolo vydané v súdnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu ústavného práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces závažným spôsobom. 19/ Žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nijako bližšie nevysvetlil „neadekvátnosť a nedôvodnosť“ navrhovaného neodkladného opatrenia; ona v návrhu jasne uviedla, že v dotknutom byte býva a že sa žalovaný v minulosti viackrát pokúsil aj fyzickým násilím z bytu vypratať. Súd prvej inštancie sa pritom nezaoberal obsahom žaloby o obnovu konania a listinnými dôkazmi týkajúcimi sa samotnej žaloby, ako to sám v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na ust. (odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia, tento inštitút - bez ohľadu na to, či ho žalobkyňa využije alebo nie - nemá na nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia žiadny vplyv. 20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, v zmysle , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 21/ Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22/ Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23/ Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného nemožno vyhovieť; súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil o.i. záverom, že navrhované neodkladné opatrenie považuje za neadekvátne, tiež v ňom poukazuje na možnosť využiť inštitút odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Hoci to súd prvej inštancie expressis verbis vo svojom rozhodnutí neuviedol, správne vyhodnotil, že žalobkyňa nezvolila v danom prípade (v konaní o žalobe na obnovu konania) vhodný spôsob obrany svojho práva práve využitím inštitútu neodkladného opatrenia. 24/ Podľa , na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. 25/ Podľa , súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 26/ V súdenej právnej veci považuje odvolací súd za rozhodujúcu okolnosť tú, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie v rámci konania o žalobe na obnovu konania. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právne dôvody. Predstavuje totiž narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec (tu konanie o vypratanie nehnuteľnosti ) bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) a spomenuté narušenie princípu právnej istoty musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami jej prípustnosti. Obnova

konania sa člení do dvoch fáz; prvou z nich je konanie o návrhu na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania. 27/ Z hľadiska posudzovanej veci je významné, že podľa cit. ustanovenia sa na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. Vychádzajúc zo systematického členenia , , je konanie pred súdom prvej inštancie upravené v ustanoveniach až (t.j. druhá časť ). 28/ Inštitút neodkladného opatrenia (ako aj zabezpečovacieho opatrenia a iných opatrení súdu) je ale upravený v tretej časti , jeho tretej hlavy, t.j. v ustanoveniach až , na ktorú časť ale ust. neodkazuje. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že v konaní o obnovu konania (v jeho prvej fáze, kedy súd rozhoduje o tom, či obnovu konania vôbec povolí alebo nie), nie je namieste využitie neodkladného opatrenia ako vhodného prostriedku na bránenie práva. Navyše, ako je zrejmé zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zo žaloby vo veci samej ako aj odvolania v tejto veci, žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby úpravy pomerov strán sporu; tu je však potrebné podotknúť, že pomery medzi stranami už boli upravené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (vo veci vypratania nehnuteľnosti - bytu č. 10/4. poschodie, Vajnorská 98/A v Bratislave, rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. 2. 2020 č.k. - 53 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. 12. 2020 č.k. - 126). 29/ V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal v odôvodnení svojho uznesenia na možnosť využitia ust. , t.j. na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Jeho procesným predpokladom je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Povolenie odkladu vykonateľnosti má účinky na pôvodné rozhodnutie v tom zmysle, že síce pôvodné rozhodnutie nestráca vlastnosť právoplatnosti, stráca však povahu exekučného titulu, pretože povolením odkladu vykonateľnosti stráca práve vlastnosť vykonateľnosti, ktorá spôsobuje možnosť núteného výkonu tohto rozhodnutia. 30/ Vychádzajúc z právnych záverov uvedených v texte vyššie (body 27, 28 tohto odôvodnenia) potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že návrh na nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodný a tento zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( ). 31/ O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( v spojení s ). 32/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).