Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-97-2021.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/97/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky J. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. č. XX zastúpenej JUDr. Janou Šepeľovou advokátkou so sídlom v Humennom na Námestí slobody č. 13/25 proti manželovi J. J. nar. X.XX.XXXX bývajúceho R. A. č. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. J. nar. XX.X.XXXX a J. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na čas po rozvode manželstva o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 6.5.2021 č.k. 23P/212/2020-135 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o oprávnení rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, povinnosti otca vyplatiť daňový bonus na vkladnú knižku maloletých detí a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky a manžela. Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 200 Eur mesačne a na maloletého J. sumou 120 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Zároveň otec je povinný v lehote troch dní od vyplatenia daňového bonusu na základe daňového priznania k dani z príjmu za rok 2020 vyplatiť sumu 545,28 Eur na vkladnú knižku každého jedného maloletého dieťaťa, ktorú na meno maloletého dieťaťa zriadi otec v rovnakej lehote, t.j. tri dni od vyplatenia daňového bonusu. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v roku v piatok o 16:00 hod. do do 18:00 hod. a v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si v stanovený deň a v stanovený čas maloleté deti prevezme od matky a v stanovený deň a v stanovený čas maloleté deti vráti matke v mieste jej bydliska. Styk otca s maloletými deťmi sa bude realizovať za prítomnosti matky v období deväť mesiacov od právoplatnosti rozsudku, následne sa bude styk realizovať bez jej prítomnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu ( § 52 CMP ). Manžel nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
2. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o oprávnení oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, určení výživného na maloleté deti a povinnosti otca vyplatiť daňový bonus v sume po 545,28 Eur na vkladnú knižku maloletých detí, podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude mať matka maloletých detí, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej J. sumou
230 Eur mesačne a maloletého J. sumou 170 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred a daňový bonus na základe daňového priznania k dani z príjmu za rok 2020 vyplatiť v sume 1.090,56 Eur matke maloletých detí k jej rukám v lehote troch dní od jeho vyplatenia. Uviedla, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok oboma rodičmi nie je v záujme maloletých detí nakoľko vznikajú nezhody, a to predovšetkým v jeho praktickom uplatňovaní napr. nástup maloletých do škôlky, školy kde by bolo potrebné vyjadrenie, resp. súhlas alebo žiadosť o zápis do škôlky či školy zo strany oboch rodičov a obdobne. Problémy budú vznikať aj vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí pracuje dlhodobo v zahraničí a podľa jej vedomostí bude v zahraničí pracovať aj naďalej. Podľa nej je v záujme detí obvyklá úprava zastupovania maloletých a spravovanie ich majetku toho z rodičov, ktorému boli zverené deti do osobnej starostlivosti. V ďalšom nesúhlasí s určením vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a poukazuje na výpisy z účtov, kde sa príjmy otca pohybujú v priemere 1780 eur mesačne. Ak odpočíta výdavky, ktoré môže mať otec maloletých detí a o ktorých má vedomosť v celkovej sume cca 630 eur, zostáva mu čistý príjem 1150 eur. Príjem otca preukázaný daňovým priznaním je zavádzajúci a nepravdivý. Konštatovanie súdu, že od schválenia dohody rodičov upravujúcej rodičovské práva a povinností na čas do rozvodu manželstva, nedošlo k zmene pomerov na strane rodičov a detí nepovažuje za správne, pretože úprava rodičovských práv a povinností, medzi ktoré patrí aj vyživovacia povinnosť, aj keď sa viedli konania pod inými spisovými značkami, tvorila jeden celok, kde sa upravovala vyživovacia povinnosť otca k deťom najprv na čas do rozvodu manželstva a následne na čas po rozvode manželstva. Pri určovaní vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu manželstva súd nezisťoval majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti platiť výživné v požadovanej výške s odôvodnením, že o pár týždňov sa bude o vyživovacej povinnosti otca rozhodovať opätovne a to na čas po rozvode manželstva. Preto súhlasila s návrhom súdu, aby uzavreli rodičovskú dohodu. S uložením povinnosti otcovi vyplatiť daňový bonus na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2020 nesúhlasí, pretože z konania otca vyplýva, že túto povinnosť si takým spôsobom nesplní a vykonateľnosť takéhoto výroku bude veľmi obtiažna. Otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť ani na základe neodkladného opatrenia a preto bola nútená podať návrh na výkon rozhodnutia, ako aj požiadať ÚPSVaR o náhradné výživné.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a dôvodný. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, tvorba úspor zo strany otca je v záujme maloletých detí.
4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
5. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, úprave styku otca s maloletými deťmi a neuloženia povinnosti manželovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o oprávnení oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k napadnutému výroku dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
9. V súvislosti s odvolacími námietkami matky týkajúcimi sa oprávnenia oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí odvolací súd dopĺňa, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať
za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (Zákon o rodine ich v § 35 nazýva „podstatné veci“), sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv. Z uvedeného dôvodu možno v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností rozhodnúť tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže zastúpiť dieťa aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu, ktorým oprávnenie a povinnosť zastupovať maloleté dieťa a spravovať ich majetok vymedzil obom rodičom, bolo v súlade so zákonom, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie, či pozbavenie otca rodičovských práv podľa § 38 Zákona o rodine, pričom takýto výrok by musel nutne predchádzať rozhodnutiu o výlučnom oprávnení matky deti zastupovať a spravovať ich majetok.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou matky vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a vyplatenia daňového bonusu na tvorbu úspor, ktoré výroky sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie dôvodov, ktoré viedli súd k ustáleniu majetkových pomerov otca. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky, čím na druhej strane účastníkovi konania umožňuje kvalifikovane argumentovať pri uplatnení prípustných opravných prostriedkov a zároveň je nevyhnutným podkladom výskumnej činnosti odvolacieho súdu v dôsledku eventuálne uplatneného opravného prostriedku účastníkom konania.
14. V tomto prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o určení vyživovacej povinnosti otca obmedzil len na jednoduché konštatovanie, že od súdom schválenej dohody rodičov o výživnom v apríli 2021 v konaní vedenom pod sp. zn. 2P/211/2020 nedošlo na strane príjmov a výdavkov, ani u rodičov, ani u detí k žiadnej zmene, okrem nárastu výdavkov na maloletú J. spojenú s návštevou škôlky v sume 36,70 Eur mesačne. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti na maloletého J. skonštatoval, že rovnako, ako sa rodičia dohodli v rodičovskej dohode, vyživovaciu povinnosť ponechal v sume 120 Eur mesačne a na maloletú J. upravil na sumu 200 Eur mesačne.
15. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak je rodičovi určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu, nevzniká mu žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek ďalšie potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený poberať výživné pre maloleté dieťa zverené mu do osobnej starostlivosti je povinný spolu so svojim podielom na výživnom z určeného výživného hradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v rámci limitov daných možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
16. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné, keďže sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP. Predmetné ustanovenie Zákona o rodine platí pre konania, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, a ktorým je nesporne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode manželstva, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len mechanicky prevzal tvrdenia rodičov, ktorí uzavreli rodičovskú dohodu v apríli 2020. Vykonaným dokazovaním sa obmedzil len na poukázanie okolností zistených v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Zo zápisnice zo dňa 6.5.2021 vyplýva iba to, že konajúci súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 13.4.2021, ktorým bola schválená dohoda rodičov. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé v akom rozsahu sa súd prvej inštancie s touto úpravou zaoberal, či porovnával dôsledne pomery, ktoré existovali v čase úpravy s tými, ktoré zistil aktuálne, napriek tomu, že sú pre rozhodnutie významné. Taktiež z protokolácie súdu na pojednávaní nevyplýva, že by mal pripojený spis sp. zn. 2P/211/2020, z obsahu ktorého by mohol riadne porovnať pomery a vyvodiť závery podstatné pre rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal pomermi na strane rodičov, ani ich možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi významnými pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. V súlade s ust. § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojená úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode t.zn. aj vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom sa upravuje na čas po rozvode manželstva. S návrhom matky, ktorá v odvolaní opätovne žiada určiť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal i keď pri rozhodovaní zjavne z neho vychádzal.
17. Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo vzťahu k určenej povinnosti otca na tvorbu úspor vyplatiť daňový bonus maloletým deťom na vkladnú knižku. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného, pričom ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa
v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver.
18. V tomto prípade sa súd prvej inštancie opätovne v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na jednoduché skonštatovanie, že na základe daňového priznania dani z príjmov za rok 2020 otcovi uložil povinnosť zriadiť vkladnú knižku na meno maloletých detí a vyplatiť im sumu po 545,28 Eur. Vychádzal z toho, že súdom určené výživné podľa dohody rodičov pokrýva náklady maloletých detí, ktoré má z titulu vyživovacej povinnosti platiť otec a daňový bonus, ktorý si uplatnil k dani z príjmu za rok 2020 posúdil ako sumu, ktorú možno použiť na tvorbu úspor maloletých detí.
19. K uvedenému odvolací súd dodáva, že i v tejto časti je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezrozumiteľné a zmätočné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že daňový bonus je príspevkom od štátu rodičom, ktorí zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti tak, ako je to v prípade prídavkov na deti. Daňový bonus je súčasťou príjmu rodiča, ktorého výška sa stanovuje v závislosti od výšky životného minima. V prejednávanom prípade si otec uplatnil daňový bonus za rok 2020, ktorý bol súčasťou jeho príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, z čoho vyplýva, že z celkového príjmu otca súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V ďalšom je tiež potrebné uviesť, že príjem otca za rok 2020 zohľadňuje aj uplatnený daňový bonus, čo sa prejavuje práve jeho vyšším príjmom o nezdaniteľnú časť. Z uvedeného dôvodu si súd prvej inštancie mal ustáliť, či mohol vôbec otcovi uložiť povinnosť vyplatiť maloletým deťom na ním zriadené vkladné knižky uplatnený daňový bonus v uvedenom rozsahu, nakoľko príjmové pomery otca za rok 2020 boli rozhodujúce pri určovaní výživného v konaní na čas do rozvodu. Zároveň, ale nie je možné stotožniť sa s odvolacou argumentáciou matky v tom smere, že daňový bonus bude vyplatený k jej rukám, pretože štát umožňuje participovať obom rodičom, ktorí zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti práve tým, že jeden z rodičov si uplatňuje daňový bonus a druhý z rodičov poberá rodinné prídavky. V prípade, že matka spĺňa podmienky ustanovené zákonom môže si uplatniť nárok na daňový bonus.
20. Zároveň odvolací súd musel zrušiť aj rozhodnutie o náhrade trov konania, keďže o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v zmysle § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto doplniť dokazovanie okrem doteraz vykonaných dôkazov, pripojením spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P/211/2020 a dôsledne porovnať pomery na strane rodičov ako i maloletých detí, zabezpečením výpisov z bankových účtov otca za účelom preverenia jeho skutočných príjmových pomerov v období rokov 2021 až 2022, daňového priznania za rok 2021, ale aj podrobne zistiť skutočné odôvodnené potreby maloletých detí a príjmové pomery matky a vo svetle výsledkov takto doplneného dokazovania opätovne posúdiť skutočné odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov tak, ako to má na zreteli ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákon o rodine, z ktorých vyplýva , že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov a je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa za presne stanovených kritérií vo vyššie uvedených citovaných zákonných ustanoveniach. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva ( § 100 CMP ). V prípade, že si otec neplnil vyživovaciu povinnosť prípadne plnil čiastočne, súd prvej inštancie musí vyčísliť dlžné výživné od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do jeho rozhodnutia s tým, že musí vziať do úvahy všetky plnenia otca, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávneným v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenia naturálne alebo peňažné za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby detí, v rámci posúdenia ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného. Po ustálení dlhu na výživnom posúdiť aj splnenie kritérií jeho zaplatenia s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd pri rozhodovaní o umožnení plnenia v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote musí prioritne zohľadniť, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Taktiež si musí
ustáliť, či majetkové pomery otca za obdobie po rozvode manželstva, mu dovoľujú prispievať na tvorbu úspor za podmienok podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie odôvodní, keďže navrhovateľka si v priebehu konania uplatnila ich náhradu. Súd prvej inštancie svoje ďalšie rozhodnutie odôvodní podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery boli preskúmateľné a logicky správne.
22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).