Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-69-2018.pdf
PDF · 113.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. č. XXXX/XX, o zaplatenie 1325,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13Csp/140/2017-94 zo dňa 15. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovanému zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 1325,13 eur s úrokom vo výške 28% ročne od 01.08.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že uzavrel so žalovanou zmluvu, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol bankový účet a žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a podobne. Žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet, o čom informoval posledným výpisom z účtu. Tým došlo k nepovolenému prečerpaniu, ktorým je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľov účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, t.j. v danej veci 28% ročne. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 28.10.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovanú, č. účtu 9841401002/5600 s frekvenciou výpisov mesačne, spôsobom doručovania výpisov poštou. Ďalej obsahom zmluvy bolo vydanie a používanie platobnej karty Maestro-Medzinárodná, s výškou denného limitu 1000,- eur, ďalej zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a iné. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dojednanou možnosťou výpovede. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s., Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva, Všeobecné obchodné podmienky v platnom znení. Zo žaloby žalobcu zo dňa 11.09.2017 vyplynulo, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania svojimi transakciami v marci 2015, nakoľko na účte boli zúčtované na ťarchu účtu žalovanej operácie, ktorými prekročila limit povoleného prečerpania (1000,- eur), pričom zostatok bol k 31.03.2015 vo výške 1.011,20 eur. Zároveň zaslal výpisy z účtu žalovaného. Z výpisu z účtu za mesiac január 2015 vyplynulo, že na účte bolo povolené prečerpanie vo výške 1000,- eur ku dňu
16.01.2015. Dňa 19.01.2015 vyčerpala žalovaná sumu 1000,- eur. Zostatok na účte ku dňu 30.01.2015 bol -999,65 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky v sume 707,40 eur a debetné položky v celkovej výške 1720,47 eur. Zároveň bol účtovaný poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Z výpisu z účtu za mesiace september 2015 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 01.09.2015 v sume -1005,40 eur. V priebehu mesiaca bola účtované debetné položky vo výške 684,18 eur, a to upomienka 15,- eur, výber hotovosti 560,- eur, splátka úveru 79,51 eur, výber hotovosti 10,- eur, úroky 15,77 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur a kreditné položky vo výške 685,81 eur, a to prijatá úhrada mzdy 381,42 eur, prijatá úhrada mzdy 304,39 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol -1003,77 eur. Z výpisu z účtu za mesiac október 2015 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 01.10.2015 v sume -1003,77 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky 880,17 eur a debetné položky vo výške 889,60 eur, a to upomienka 15,- eur, výber hotovosti 760,- eur, splátka úveru 79,51 eur, výber hotovosti 10,- eur, úroky 16,19 eur, poplatok za vedenie účtu 3,90 eur a poplatok 5,- eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol -1013,20 eur. Z výpisu z účtu za mesiac november 2015 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 30.10.2015 v sume -1013,20 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky vo výške 888,95 eur a debetné položky vo výške 888,22 eur, a to upomienka 15,- eur, výber v hotovosti 750,- eur, výber hotovosti 20,- eur, splátka úveru 79,51 eur, poplatok za vedenie účtu 3,90 eur, úroky 13,81 eur, poplatok za hotovostný vklad 1,- euro a poplatok 5,- eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol -1012,47 eur. Z výpisu z účtu za mesiac december 2015 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 30.11.2015 v sume - 1012,47 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky vo výške 120,- eur a debetné položky vo výške 115,85 eur, a to upomienka 15,- eur, splátka úveru 79,51 eur, úroky 16,94 eur, poplatok za vedenie účtu 3,90 eura a poplatok za hotovostný vklad 0,50 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol -1008,32 eur. Z výpisu z účtu za mesiac január 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.12.2015 v sume -1008,32 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky vo výške 120,04 eur a debetné položky vo výške 122,91 eur, a to upomienka 15,- eur, splátka úveru 79,51 eur, platba kartou 7,- eur, úroky 17,- eur, poplatok za vedenie účtu 3,90 eur a poplatok za hotovostný vklad 0,50 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1011,19 eur. Z výpisu z účtu za mesiac február 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 29.01.2016 v sume - 1011,19 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky 120,- eur a debetné položky vo výške 114,64 eur, a to upomienka 15,- eur, splátka úveru 79,51 eur, úroky 15,73 eur, poplatok za hotovostnú transakciu 0,50 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1005,83 eur. Z výpisu z účtu za mesiac marec 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 29.02.2016 v sume - 1005,83 eur. V priebehu mesiaca neboli účtované kreditné položky a boli účtované debetné položky vo výške 43,44 eur, a to upomienka 15,- eur, úroky 24,54 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1049,27 eur. Výška limitu povoleného prečrpania platná od 01.03.2016 bola 0 eur. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.03.2016 v sume - 1049,27 eur. V priebehu mesiaca boli účtované kreditné položky 250,- eur a debetné položky vo výške 73,16 eur, a to upomienka 15,- eur, poplatok za výzvu 30,- eur, úroky 24,26 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 872,43 eur. Z výpisu z účtu za mesiac máj 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 29.04.2016 v sume - 872,43 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 24,94 eur, a to úroky 21,04 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 897,37 eur. Z výpisu z účtu za mesiac jún 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.05.2016 v sume - 897,37 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 24,84 eur, a to úroky 20,94 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 922,21 eur. Z výpisu z účtu za mesiac júl 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 30.06.2016 v sume - 922,21 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 26,14 eur, a to úroky 22,24 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 948,35 eur. Z výpisu z účtu za mesiac august 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 29.07.2016 v sume - 948,35 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 26,77 eur, a to úroky 22,87 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 975,12 eur. Z výpisu z účtu za mesiac september 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.08.2016 v sume - 975,12 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 26,65 eur, a to úroky 22,75 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1001,77 eur. Z výpisu z účtu za mesiac október 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 30.09.2016 v sume - 1001,77 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 28,05 eur, a to úroky 24,15 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1029,82 eur. Z výpisu z účtu za mesiac november 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.10.2016 v sume - 1029,82 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 27,93 eur, a to úroky 24,03 eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1057,75 eur. Z výpisu z účtu za mesiac december 2016 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 30.11.2016 v sume - 1057,75 eur. V priebehu mesiaca boli účtované debetné položky vo výške 34,40 eur, a to úroky 25,50 eur, poplatok 5,00 eur
a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Zostatok ku koncu mesiaca bol - 1092,15 eur. Z výpisov z účtu za mesiace január 2017 a február 2017 vyplynulo, že na účte boli vykonávané len debetné operácie s tým, že boli účtované len úroky, poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou 5,- eur a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Z výpisov z účtu za mesiace marec 2017 až júl 2017 vyplynulo, že na účte boli vykonávané len debetné operácie s tým, že boli účtované len úroky a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Z výpisu z účtu za mesiac júl 2017 vyplynulo zostatok na účte ku dňu 31.07.2017 v sume 0 eur, keďže dňa 31.07.2017 bol vykonaný bezhotovostný prevod - prevedenie dlhu klienta v sume 1325,13 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca odvíja žalované právo od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie osobného účtu v prospech žalovanej, pričom ako banka poskytol v súvislosti so zriadením a vedením účtu aj ďalšie dohodnuté služby. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka. Žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nekonala v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. bolo povinnosťou žalovanej ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z obsahu spisu a vyjadrenia žalovaného a predložených výpisov z účtu vyplynulo, že žalovaná bola od januára 2015 na svojom účte v mínusovom stave, pričom podľa žalobcu išlo o povolené prečerpanie až do marca 2016, kedy sa žalovaná dostala do sústavného nepovoleného prečerpania na účte. Od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky v režime nepovoleného prečerpania, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. Súd by považoval za dôvodný nárok žalobcu len v rozsahu uplatneným poplatkom za vedenie účtu, ktoré podľa sadzobníka predstavujú mesačne 3,90 eur a v časti nezaplatených nepremlčaných čerpaných súm z povoleného, resp. nepovoleného prečerpania účtu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tieto uplatnil žalobca ako súčasť žalovanej istiny 1325,13 eura. Súd mal za to, že žalobca by mal nárok na poplatok za vedenie účtu za dobu 31 nepremlčaných uplatnených mesiacov od januára 2015 (žaloba podaná na súde dňa 11.09.2017) do júla 2017 (zrušený účet), a to v sume 31 x 3,90 eur, t.j. 120,90 eur. Žalovaná je povinný za vedenie účtu platiť uvedený poplatok. Išlo o poplatok, ktorý je obsiahnutý v Sadzobníku poplatkov - I. časť, ktorý podľa zmluvy tvorí súčasť zmluvných dojednaní (čl. IV. Záverečné ustanovenia, bod 3). Súd považoval uvedený poplatok za primeraný a zodpovedajúci správe účtu ako protihodnota za služby poskytované bankou v súvislosti s vedením a správou účtu. Z predložených výpisov vyplynulo, že žalovaná celkom vyčerpala za 2 roky spätne od podania žaloby (od 11.09.2015) titulom povoleného prečerpania až do zrušenia účtu spolu s poplatkami za vedenie účtu od januára 2015 celkom sumu 2158,86 eura a za obdobie od 11.09.2015 uhradila na účet kreditné položky v sume 2379,12 eura, t. j. zaplatila na účet viac, ako bola povinná vrátiť. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol. Súd tiež nepriznal žalobcovi tzv. úrok pri nepovolenom prečerpaní, ktorý uplatňoval žalobca v rozsahu 28% ročne. Zo všeobecných obchodných podmienok vyplynulo, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považoval uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, a to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28 % tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu
nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplynulo z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatoval, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu, pretože v zmluve o spolupráci je uvedený len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca súdu nepreukázal platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní a odkazuje len na výpisy z účtu, čo nie je prijateľné. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z nepovoleného prečrpania a ani z titulu úrokov pri nepovolenom prečerpaní, ktoré uplatnil aj ako príslušenstvo 28% od 01.08.2017 z celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Keďže nedošlo k platnému dojednaniu tak povoleného prečerpania (neexistuje písomná zmluva), ako aj nepovoleného prečerpania a tým i úročeniu pri nepovolenom prečerpaní, súd žalobu v tejto časti zamietol. Banke v takomto prípade, ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov a banka v primeranom čase nevypovedá zmluvu, vzniká len nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu. Súd ďalej nepriznal žalobcovi ani poplatok za výzvu -nepovolený debet 30,- eur. Je to preto, že pokiaľ podľa názoru súdu nie je platne dojednané nepovolené prečerpanie, banke nemôže patriť ani poplatok za upomienku a výzvu týkajúce sa nepovoleného debetu. Okrem toho ide o neprimerané poplatky v súvislosti s výzvou banky, pretože banke nič nebrániť vyzývať klienta k zaplateniu debetu na účte priamo vo výpise z účtu. Pokiaľ banka vo výpise ponúka rôzne nové bankové produkty, ako je napríklad výhodné sporenie a podobne, môže banka v pravidelných výpisoch zároveň upozorniť a vyzvať klienta na plnenia. Súd nepriznal žalobcovi ani účtovaný poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou á 5,- eur mesačne. V prvom rade preto, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok, a to, že účet je postihnutý exekúciou alebo výkonom rozhodnutia. I keby tak bolo, uvedený poplatok je neprimeraný a nemôže požívať právnu ochranu. Je zrejmé, že poplatok tvorí súčasť Sadzobníka poplatkov a nebol individuálne dojednaný, spotrebiteľ obvykle nemá možnosť tieto poplatky ovplyvniť, pretože sú stanovené a menené jednostranne bankou. Ide o zjavne vysoký poplatok, ktorý prevyšuje samotný poplatok za vedenie účtu a nie je zrejmé, aké povinnosti a plnenia má banka spojené s prípadným vedením účtu postihnutým exekúciou, keď na účte nebol žiaden exekúciou postihnuteľný zostatok. Uvedenému poplatku zjavne nie sú vyvažované žiadne protiplnenia v prospech spotrebiteľa. Okrem toho podľa názoru súdu poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 eur je primeraný a musí v sebe zahŕňať aj povinnosti banky voči exekútorským úradom v súvislosti s prípadným vedením exekúcie zrážkami z účtu. Okrem toho banka účtovala tento poplatok v režime, keď na účte dlhodobo nemal žalovaný žiadne finančné prostriedky a aj z tohto poplatku uplatňuje banka 28% úrok, čo je neprijateľné. Vzhľadom k uvedenému súd poplatky za výzvu a vedenie exekúcie v zmysle § 53 ods. 1,2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, a tým neplatné. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že v konaní mala v celom rozsahu úspech žalovaná ale keďže žalovanej trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní. Ak v tomto zmysle považoval súd jeho žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na jej doplnenie. Keďže súd tak neučinil a rozhodol o žalobe, ktorá je neurčitá, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalobca namietal, že odvolací súd mu nepriznal nárok na poplatky za výzvu, za vedenie účtu postihnutého exekúciou a tiež úrok 28 % ročne, keď podľa súdu žalobca nepreukázal individuálne dojednanie so žalovanou. V zmysle zákona o platobných službách poskytuje žalobca klientom platobné služby na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo na základe rámcovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky. Poplatky za platobné služby nemusia byť teda individuálne dojednané. V tomto prípade sú žalobcom požadované poplatky súčasťou všeobecných obchodných podmienok zmluvy o vkladovom účte, resp. sadzobníka, ktorý je ich neoddeliteľnou súčasťou. Všetky náležitosti zmluvy pritom nemusia byť nevyhnutne vyhotovené ako jeden dokument, čo potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 /Home Credit vs. Biroóvá/. Čo sa týka žalobcom požadovaných úrokov z nepovoleného prečerpania, tento nárok zakladá dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom s oprávnením banky požadovať úroky
za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho žalobe vyhovel.
3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí a žiadnu zmluvu o povolenom prečerpaní s ním neuzatvorila.
4. V reakcii na vyjadrenie žalovanej na svoje odvolanie žalobca predložil odvolaciemu súdu zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 4.2.2014, ktorú osobne uzatvoril so žalovanou a potom aj zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 16.1.2015, ktorú uzatvoril so žalovanou na diaľku prostredníctvom elektronického bankovníctva, ako aj Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby produktov a Sadzobník poplatkov v rôznych časových zneniach. Uviedol, že z týchto listín je zrejmé, že žalovaná mala zriadené v súlade so zmluvou na svojom bankovom účte povolené prečerpanie, ktoré bolo úročené úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Žalovaná nedodržala podmienky povoleného prečerpania a preto jej žalobca toto dňom 1.3.2016 zrušil a v uvedený deň sa tak dostala na svojom účte do nepovoleného prečerpania vo výške debetného zostatku na účte. Ďalej žalobca poukázal na to, že poplatky účtoval žalovanej na základe čl. IV zmluvy o účte v spojení so sadzobníkom poplatkov a úroky podľa zmluvy o povolenom prečerpaní a všeobecných obchodných podmienok v spojení s Výveskou úrokových sadzieb.
5. Na toto podanie žalobca žalovaná písomne uviedla, že si je už vedomá podpísania zmluvy o povolenom prečerpaní a je ochotná svoj dlh splácať po 20 eur mesačne.
6. Žalobca k tomu uviedol, že so splácaním dlhu nesúhlasí.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplynulojúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
9. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu podanej žaloby žalobcu, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 1.325,13 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.08.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy zriadil a viedol účet žalovanej, na ktorom táto mala zmluvnú povinnosť mať dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná túto povinnosť porušila a na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny a tento dlh ani na výzvu žalobcu nevyrovnala. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je potom žalovaná povinná po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru“.
10. Žalobca sa ďalej v merite veci až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadroval a pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 182 CSP sa nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti. 11. Žalobca v odvolaní uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní je nesprávny, pretože ak v tomto zmysle považoval súd jeho žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na jej doplnenie a ak tak neurobil a o žalobe rozhodol, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.
12. S touto odvolacou námietkou žalobcu nemôže odvolací súd súhlasiť. Ako je vyššie uvedené žalobca v žalobe a ani neskôr až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v spore netvrdil, že so žalovanou uzatvoril nejakú zmluvu o povolenom prečerpaní na jej bežnom účte. Svoj uplatnený nárok odôvodňoval skutočnosťou, že žalovaná sa na bežnom účte dostala do nepovoleného prečerpania. V tomto zmysle bola teda žaloba žalobcu úplná, keď v nej uviedol, čoho sa od žalovanej domáha a od akých skutočností svoj uplatnený nárok odvodzuje. Nebol žiadny dôvod na to, aby súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za neúplnú a pokúšal sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 129 CSP /odstránenie vád podania vo veci samej/. 13. Ak potom žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdil uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní so žalovanou, nebol žiadny dôvod vykonávať dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti /ktoré ani zo strany žalobcu navrhované nebolo/ a ani činiť skutkové závery súdom prvej inštancie v tejto otázke. Z tohto pohľadu sú potom závery súdu o nepreukázaní povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej v napadnutom rozsudku nadbytočné, čo však nerobí napadnutý rozsudok nesprávnym, keď súd prvej inštancie odôvodňuje zamietnutie žaloby žalobcu aj s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcom uvádzané. 14. V procesnom postupe súdu prvej inštancie tak odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by predstavovala zásah do žalobcovho práva na spravodlivý proces. 15. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musí splniť do určitého okamihu konania /do vyhlásenie uznesenia o skončené dokazovania konajúcim súdom/. Ak chcel žalobca svoj uplatnený nárok založiť na skutkovom tvrdení o uzatvorení zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovanej, mal toto skutkové tvrdenie predniesť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.11.2017. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalobcu sa netýkajú procesných podmienok / medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /zmluvy o povolenom prečerpaní, na ktoré sa žalobca pri svojich skutkových tvrdeniach odvoláva mal žalobca k dispozícii nepochybne už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie/. Z uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na žalobcove tvrdenia o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovanej pri svojom rozhodovaní neprihliadal. 16. Ďalej žalobca namietal, že odvolací súd mu nepriznal nárok na poplatky za výzvu, za vedenie účtu postihnutého exekúciou a tiež úrok 28 % ročne. Tu súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku odôvodnil nepriznanie týchto nárokov žalobcovi a odvolací súd k tomu len opätovne zdôrazňuje, že ustanovenia zmlúv, všeobecných obchodných podmienok, či iných listín, ktoré žalobcu ako banku oprávňujú účtovať si úrok z tzv. nepovoleného prečerpania a poplatky za výzvu a za vedenie účtu postihnutého exekúciou nemôžu požívať súdnu ochranu, pretože z dôvodov, ktoré už uviedol súd prvej inštancie sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú výrazne v neprospech spotrebiteľa.
17. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto jej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania je žalobca povinný žalovanej zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /§ 262 ods. 2 CSP/. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).