Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-154-2017.pdf
PDF · 114.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 08. 08. 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný N. D., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom H. H., U. XXXX/X,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 19.11.2016 v čase o 14.20 hod. vo F., Cesta ku Continentalu 1, v areály spoločnosti Continental, v spoločnej šatni, kde majú prístup viacerí pracovníci závodu, pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami fyzicky napadol I. H., tak, že po tom ako sa s I. H. stretol v šatni nastala medzi nimi slovná výmena, po ktorej I. H. päsťou udrel trikrát do oblasti tváre, nosa a krku, na čo ho poškodený od seba odstrčil rukami, aby ho už päsťami neudieral, kde ho on ešte následne chytil za ľavú ruku a potiahol ho za prsty naspäť a potom ho I. H. znova od seba odstrčil pričom sa on potkol a spadol na zem, čím spôsobil I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., T. XXX/XX zranenia - predozadnú vykĺbeninu základného medzičlánkového kĺbu IV. prsta ľavej ruky s neúplným prerušením šľachy vystierača nad základným medzi článkovým kĺbom IV. prsta ľavej ruky, početné odreniny kože v oblasti krku, pomliaždenie tváre v oblasti nosa s odreninami a pomliaždenie tváre v oblasti hornej čeľuste, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 9 mesiacov,
teda
- inému úmyselne ublížil na zdraví a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- I. H., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom Z.. T.S. XXX/XX, F., vo výške 1.413,- Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom C. X. X, XXX XX H. - I. Č. C., IČO: XX XXX XXX, vo výške 641,19 Eur,
- Sociálna poisťovňa, pobočka K., so sídlom F.. Y. XXXX/XX, K., vo výške 3.875,10 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. H., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom Z.. T.S. XXX/XX, F., so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 04. 12. 2017 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/182/17/6611obžalobu na N. D. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný N. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo v sobotu, v rannej smene, keď skončil smenu, šiel na šatňu, kde sa osprchoval, obliekal sa pri svojej skrinke, poškodený vošiel do šatne a vykrikoval, že za to ohováranie dostane na piču, že mu rozbije ksicht. On na to nereagoval, ale poškodený stále ďalej vykrikoval, že si ho počká. On vykukol do uličky, videl, že je tam koordinátor, svedok I., spýtal sa ho, že či počuje, ako sa mu poškodený vyhráža, pán I. ale na to nereagoval. On si zamkol skrinku a vychádzal von, a poškodený sa naňho rozbehol a narážal ho do skriniek študentov. On sa začal brániť, tak sa strhla bitka, poškodený si ale tie zranenia spôsobil sám, pretože on mu ruky vôbec nechytal, ani ho za ne nenaťahoval. Keď videl, že mu tečie krv z nosa, povedal mu, aby sa šiel umyť, on ho ale stále ďalej napádal, až ho prehodil cez lavičku a potom ho odchytili kolegovia. Jemu pri tom na zem padli veci, tak zdvihol telefón, telefonoval manželke, pričom ho poškodený zase napadol, všetky veci mu padli na zem, svedok Vozár, ktorý to videl, mu ich podal a on odišiel preč. Keď prišiel za ženou, pýtala sa ho, že čo sa mu stalo, na čo jej povedal, že ho napadol kolega, tak mu povedala, že s ním nikam nejde, keďže bol doškriabaný a mali ísť spolu na nákupy. Poškodenému tiekla krv z nosa asi kvôli tomu, že ako sa obžalovaný bránil, tak ho pri tom trafil do nosa. Celý incident podľa neho mohol vidieť pán Vozár, pán I. to mohol počuť, ale on stále inde, ostatní boli v ďalších uličkách, teda nevideli začiatok toho incidentu. Celú bitku mohol vidieť teda asi len pán D., lebo stál vedľa neho, a ešte asi pán S.. Vzniklo to asi kvôli tomu, že niekto poškodenému vravel, že povedal, že má slabé výkony, on to ale poškodenému osobne nikdy nepovedal, to len počul od iných. S poškodeným sa potom stretol už len v pondelok po incidente, boli u riaditeľa, pričom jeden bol dnu a druhý na chodbe, teda sa ani poriadne nestretli, povedali im, že na pracovisku sa bitky netrpia a navrhli im dohodu. Potom už poškodeného nevidel.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že pred tým, ako odišiel zo šatne, tak zamkol skrinku, pričom bol na odchode, poškodený tam vošiel dnu, on na odchode ešte nebol, obžalovaný prišiel prvý na šatňu, keďže chcel ísť s manželkou na nákupy, tak sa ponáhľal. Odchádzal cca o 14.03 hod., pričom v šatni na poškodeného určite nečakal. Poškodený tam bol vtedy len v trenkách, pričom má skrinku v druhej uličke, a on, ako odchádzal, tak zo svojej uličky naňho poškodený nabehol a začal ho napádať. Narážal doňho rukami a on sa potom začal brániť a tlačil poškodeného do jeho uličky, pričom obžalovaný sa bránil len rukami, ničím iným ho neudieral. Na začiatku ho chcel poškodený udrieť, ale on sa uhol, a poškodený
rukou vrazil do skrinky. Potom ho ešte poškodený prehodil cez tú lavičku, potom poškodeného odo neho odtiahol svedok I. S.. Ten začiatok konfliktu zrejme nevidel, celý konflikt od začiatku videl zrejme len svedok D.. Na lekárske ošetrenie nešiel, lebo nemal nič zlomené, mal škrabance na krku, ako bývajú od bitky, mal hrču, ale nijaké vážnejšie zranenia. Nepovažoval za potrebné ísť na ošetrenie, ani nepovažoval za potrebné ísť na políciu, považoval to za ukončené. Taktiež nepredpokladal, že poškodený pôjde na ošetrenie, teraz to ale považoval za chybu.
Poškodený I. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol v šatni, vychádzal zo sprchy, a jediné, čo obžalovanému povedal, aby si naňho dával pozor. Obžalovaný ho potom napadol päsťami, napadol ho medzi uličkami do oblasti tváre. On ho od seba odstrčil, obžalovaný mu pri tom chytil silno prsty, potom sa šiel umyť, bol tam ešte pán I.. Vtedy tam bol len tento jeden konflikt. Ako od seba obžalovaného odstrčil, pri tom spadol cez lavičku. On mal poranené prsty, tržnú ranu na krku, na oku pomliaždeninu, obžalovaný nemal žiadne zranenia. On na obžalovaného nijako neútočil, len ho od seba odstrčil. Vtedy tam bol ešte pán I. S., oni boli v šatni a mohli to vidieť, a I. S. ich od seba rozdeľoval. On sa šiel potom umyť, prišiel pán I., on sa obliekol, išiel domov a potom na ošetrenie. Mal zranený prst, tržnú ranu na krku a nejaké zranenia na tvári, pričom s prstom bol dlho na PN, a ani teraz ho nezohne do dlane. Nevedel uviesť, prečo naňho obžalovaný zaútočil, on má s každým problém, každému nadával.
Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že ako obžalovaného odstrčil, on ho chytil za prsty a potiahol, a ten prst sa mu vykĺbil. Pracoval tam asi tri až štyri mesiace, proti obžalovanému nič nemal. Keď naňho obžalovaný zaútočil, tak nemal nič v ruke. Nevedel uviesť, kde mal skrinku svedok H.. Taktiež nevedel, ako ďaleko bola jeho skrinka od skrinky obžalovaného, on vôbec nešiel ku skrinke obžalovaného, obžalovaný ho napadol, keď išiel zo sprchy. On ho potom od seba odstrčil a obžalovaný spadol cez lavičku, to bolo bližšie ku jeho skrinke. Keď bol obžalovaný na zemi, on len stál a už nič nerobil, šiel sa potom obliecť a povedali mu, že má ísť hore. Tú bolesť prsta pocítil hneď po tom, ako mu ho potiahol. Potom tam prišli viacerí, ale presne si už nepamätal kto. Svedok I. bol na začiatku najprv na WC, potom bol v šatni a volal druhého koordinátora. On, keď od seba obžalovaného odstrčil, tak ho odstrčil vystretými prstami. Ako ho teda od seba odstrčil, obžalovaný ho chytil za prst, potiahol, potom ho pustil. Obžalovaný spadol na zem a on ostal stáť.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že pri odchode držal peňaženku a mobil a ako ho poškodený napadol, všetko mu to vypadlo, potom s ním začal narážať do skriniek. Jeho výpoveď je klamstvo, za ruku ho neťahal, on sa bránil útoku poškodeného, pri tom páde ho potom od neho odťahovali, len sa bránil rukami, za ruku, ani za prsty ho neťahal.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok I. S., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že ten konflikt zaregistroval od chvíle, keď boli v šatni, videl, ako obžalovaný pribehol a udieral poškodeného do tváre. Svedok vchádzal do spŕch, poškodený bol pri svojej skrinke, k nemu pribehol obžalovaný, tri krát ho udrel do tváre. Potom videl, ako ho od seba poškodený odstrčil rukami, obžalovaný prepadol cez lavičku, spadol na zem. On potom povedal „dosť, už stačí“ a išiel ku svojej skrinke. Pár dní na to sa o tom bavili s kolegami, vraveli, že ešte pred tým boli medzi nimi nejaké verbálne hádky, dopočul sa, že poškodený mal nazvať obžalovaného, že je šrotár. Na poškodenom videl zranenia, mal začervenané oči, začervenaný nos, mal aj nejaký škrabanec, ale už si presne nepamätal kde. Na obžalovanom nevidel žiadne zranenia. Čo sa dialo potom, to nevedel, on šiel ku svojej skrinke, obliekol sa a išiel domov. Obžalovaný potom odišiel tiež.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, nevidel, ako poškodený udieral obžalovaného do skriniek, počul to následne až od kolegov, zrejme od svedka N.. On bol na šatni, keď začala bitka, pre neho ten konflikt začal tým, ako obžalovaný pribehol ku poškodenému a začal ho udierať. Nevidel, ako obžalovaný potiahol poškodeného za prsty, videl len, ako ho ťahal za košeľu, on nikoho neodťahoval, prešiel len okolo nich, a povedal im „dosť, už stačilo“. Neregistroval, že by sa predtým poškodený vyhrážal obžalovanému bitkou. Spomenul si, že vtedy tam bol ešte pán H., pán I. bol v sprche, a pána D. tam vôbec neregistroval. Keď obžalovaný prepadol cez lavičku, nevidel na zemi veci obžalovaného, jediné, čo videl, bola tá lavička, cez ktorú prepadol.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že si myslí, že výpoveď nie je presná, svedok nemohol vidieť začiatok konfliktu, ako s ním poškodený udieral o skrinky. Taktiež nemohol vidieť,
ako mal poškodeného chytiť za košeľu, pretože košeľu na sebe nemal. Keď prepadol cez tú lavičku, svedok Vozár mu podával veci zo zeme.
Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že boli na šatni, obžalovaný sa pri ňom prezliekal, povedal, že ide zavolať manželke. Poškodený z ničoho nič po predchádzajúcej slovnej výmene pritlačil obžalovaného o skrinky. Už predtým na pracovisku bola medzi nimi nejaká slovná výmena, ktorú on ale nepočul. Na šatni si nadávali, presné slová si už ale nepamätal, nadávali si, ale nikto si to nevšímal. Poškodený bol pri svojej skrinke, potom vybehol na obžalovaného, obžalovanému potom praskli nervy a začal poškodeného mlátiť päsťou na tvár. Svedok si to veľmi nevšímal, myslel si, že si dajú pár faciek a že to skončí. Obžalovaný potom preletel cez lavičku a pán S. ich oddeľoval. Nevšimol si veľmi zranenia ani na jednom z nich. Oni odišli potom vonku, a svedok šiel na autobus domov. Obžalovaný mal v rukách veci, ale keď ho poškodený buchol o tie skrinky, tie veci mu padli na zem. Potom od kolegov počul, že poškodený mal nejaké zranenia, niečo s rukou, škrabance na krku.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaný vtedy kričal, že prečo takýchto ľudí tolerujú, svedok I. si ale umýval ruky v umyvárni, nevšimol si, či na to nejako reagoval. Ak chcel obžalovaný vyjsť zo šatne, ku východu, musel prejsť popri poškodenom. Nevšimol si, či od jeho skrinky bolo vidno na skrinku poškodeného. Nepamätal si, čo mal vtedy poškodený oblečené. Počul buchnutie skrinky, keď poškodený buchol o skrinku obžalovaného. Obžalovaný potom bil poškodeného smerom do kóje poškodeného, oni sa naťahovali z jednej strany na druhú, potom sa nejako dostali k tej uličke, poškodený potom zhodil obžalovaného cez lavičku na zem, obžalovanému potom ostali na zemi veci, a keď bol obžalovaný na zemi, už ho poškodený nenapádal. Pán S. oboch odťahoval, aby prestali, obžalovaný bol vtedy na zemi, poškodený stál, odťahoval ich teda len slovne, aby prestali. Poškodený obžalovaného o skrinku tvrdo pritlačil rukami, chytil ho za oblečenie a pritlačil o skrinku.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok akurát nepovedal, že mu potom podával mobil.
Svedok H. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že tam v tom čase nebol, všetko o konflikte sa dozvedel až následne sprostredkovane. V práci medzi rečou sa dopočul, že vraj bola bitka na šatni, že sa obžalovaný pobil s poškodeným, ale nič konkrétne nevedel, viac k veci nevedel nič povedať.
Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že pri incidente nebol, bol vtedy v umyvárni, keď sa vracal, oproti nemu šiel poškodený, bol celý krvavý a mal niečo s prstom ľavej ruky, ukazoval mu ho, mal ho vykĺbený, z nosa mu tiekla krv, a aj na krku bol krvavý. Celý sa triasol, bol vystresovaný, on mu chcel pomôcť, až potom mu poškodený povedal, že ho napadol obžalovaný D.. Následne sa to riešilo personálne, on pomohol poškodenému do umyvárne, aby sa poumýval, chcel zistiť, aké mal zranenia, či mu nebolo treba volať sanitku. Potom šli hore do kancelárie, volali nadriadenému, že došlo k bitke medzi poškodeným a obžalovaným po pracovnej dobe v šatni, potom asi o dva dni bol skončený pracovný pomer. Bližšie tam vtedy neriešili, čo presne sa stalo, poškodený len uviedol, že ho napadol obžalovaný. Už predtým mali slovné konflikty, o ktorých bol on informovaný, s kolegom to riešili tak, že ich od seba oddelili, aby nepracovali spolu. Kto bol ale iniciátorom týchto konfliktov nevedel uviesť.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v čase konfliktu bolo určite už po skončení pracovnej doby, keďže už bol v šatni aj on. Nevedel uviesť, na koľko boli obžalovaný a poškodený oblečení, lebo on má skrinku úplne inde a oboch vnímal, až keď on vyšiel z umyvárne, kde videl krvavého poškodeného, obžalovaný odchádzal preč a asi si ešte niečo dvíhal zo zeme. Poškodený určite nebol oblečený, obžalovaný áno. Nepočul nič od obžalovaného, aby nejako zasiahol, je možné, že vtedy niečo počul zo šatne, ale už si na to nepamätal. Poškodený mu neopisoval, ako sa mu stalo zranenie prsta, to mu bližšie neuvádzal, on mu ani ten prst nefotil, vravel len, že ku tomu zraneniu došlo počas bitky s obžalovaným. Pred tým nepočul žiadny krik. Nepamätal si ani na to, či robil hodnotenie na obžalovaného, takých hodnotení robia veľa. Ani si nepamätal, aké podklady k tomu hodnoteniu dával, ani nevedel, či ho robil on, alebo jeho nadriadený. Trval ale na tom, že obžalovaný bol spoľahlivý zamestnanec a podával kvalitné výkony.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že keď sa mu poškodený vyhrážal, že mu dá na piču, že si ho počká, tak on sa obrátil na svedka, ktorý bol vtedy vo dverách, že či počuje, že sa mu vyhráža a že či ešte dlho budú držať takých ľudí. Na to svedok nereagoval, a podľa neho, keby sa vtedy zasiahlo, a odviedli by poškodeného zo šatne, mohlo sa tomu predísť.
Svedok N. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol vtedy v šatni pri svojej skrinke, započul nejaké hádky, krik, buchot, tak sa pozrel, čo sa deje, videl, ako sa poškodený s obžalovaným bili. Trvalo to asi pol minúty, poškodený potom strčil obžalovaného, ten padol cez lavicu, poškodený pokračoval preč, nevedel už uviesť, či už ku svojej skrinke, alebo do umyvárne, a obžalovaný išiel tiež preč. Podľa neho poškodený mal niekde krv, ale nevedel už uviesť kde presne, či na nose, krku, alebo na ruke, bol to už odstup času. Po tom sa o incidente už s nikým nerozprával.
Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nemal výhľad do kóje, kde stál obžalovaný a poškodený. Vyšiel aby ich videl vtedy, keď bola tá bitka, začalo to krikom a buchotom o skrinku. On sa ich nesnažil osloviť, ani od seba oddeliť. Obžalovaný nemal v ruke žiadne veci. Keď to skončilo, tak obaja stáli, poškodený strčil obžalovaného, ten spadol, poškodený ostal stáť. Po tom už nemali obžalovaný a poškodený snahu sa napádať. O tom, kto koho napadol, dvadsiati hovorili tak, dvadsiati inak, teda sa to z toho nedalo usúdiť. Po tom poškodený nevravel nič o bolesti, bol nahnevaný.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že podľa neho svedok vravel pravdu, začiatok nevidel, počul len náraz do skrinky a potom vykukol, ale ten začiatok nevidel.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Jaroslav Grega, ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že závery znaleckého posudku nemení, ani po tom, čo bolo povedané na hlavných pojednávaniach. Poškodený dňa 19.11.2016 utrpel vykĺbenie základného medzičlánkového kĺbu 4 prsta ľavej ruky, ďalej početné odreniny kože krku, pomliaždenie tváre v oblasti hornej čeľuste a nosa s odreninami. Mechanizmus vzniku zranení nastal nárazom plošného predmetu do vystretého prsta alebo do nejakej prekážky, ktorá kládla odpor, ale keďže mal poškodený početné škrabance na krku, bol držaný pomerne blízko zo strany agresora, teda podľa jeho názoru k vykĺbeniu nedošlo pri bitke samej, ale tým, že v rámci obrany poškodený odstrčil oboma rukami obžalovaného, ten prepadol cez lavicu a to bol koniec bitky. Keďže bitka prebiehala pri skrinke, bolo tam držanie za krk, teda toto zranenie vzniklo pri odstrčení. U poškodeného ale došlo k poúrazovej komplikácii, čo celú liečbu skomplikovalo a skončilo sa to až operáciou. Nevedel uviesť, koľko trvala celá PN, lebo keď vypracoval znalecký posudok, poškodený bol ešte PN. V znaleckom posudku uvedenú komplikáciu popísal, aj graficky znázornil, vec bola konzultovaná aj s plastickým chirurgom, a nakoniec sa to muselo riešiť operačne, iná možnosť už nebola. Znalec ale predpokladal dobu PN zhruba 7 mesiacov, lebo aj po operácii bola potrebná ešte ďalšia liečba. Ďalej uviedol, že tá deformita je pomerne vzácna komplikácia pri vykĺbení kĺbov, lebo nie vždy dôjde k porušeniu väzivových vlákien, ktoré zabezpečujú vystieranie prsta. Samotná vykĺbenina sa dá vyliečiť v ideálnom prípade za 40 dní, ale keďže nastala tá komplikácia, preto pomerne ľahké zranenie vyústilo až do tak dlhej PN. Tiež uviedol, že poškodený nemal poranený kľúčový úchopový prst, teda nebol obzvlášť závažným spôsobom skomplikovaný jeho obvyklý spôsob života, pretože aj pri samoobslužných činnostiach bol schopný jemných úchopov, nebol schopný hrubého úchopu.
Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že to, že obžalovaný držal poškodeného pod krkom, usúdil z lekárskej správy I.. I. zo dňa 19.11.2016, kde ako objektívny nález boli konštatované početné odreniny kože, krku, a tiež z lekárskej správy I.. K.?, zo dňa 24.11.2016, čo je uvedené na str. 11 znaleckého posudku. Obžalovaný chytil poškodeného pod krk a ho poškriabal, znalec zastával názor, že odreniny kože vznikli poškriabaním nechtami, iný spôsob vzniku týchto zranení nevedel uviesť, nebol tam. Mechanizmus vzniku zranenia prsta tak, ako ho uvádzal poškodený, znalec v znaleckom posudku vyvrátil, zranenie nevzniklo ani vykrútením prsta, ani jeho potiahnutím. Také zranenie môže vzniknúť aj nárazom prsta do skrinky.
K tejto výpovedi znalca sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní znalec požiadal poškodeného, aby ukázal, ako ho ťahal, pričom dva krát ukázal, ako ho mal potiahnuť za prst, teda poškodený klamal a klame od začiatku. Škrabance na krku mu spravil hodinkami,
ako sa bili, sa mu otvorili, a tým ho poškrabal, hodiny boli potom na zemi, podávali mu ich s ostatnými vecami. Normálne sa bili, ako chlap s chlapom, poškodený ho bil, on bil poškodeného.
K tejto výpovedi znalca sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol, že ako obžalovaného odstrčil, on mu potiahol prsty, ani si ich neudrel do skrinky, ani nič iné.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: priestupkový spis (č.l. 132 - 156), lekárske správy (č.l. 158 - 164), správa o povesti (č.l. 167), správa MsÚ Banská Bystrica (č.l. 170), výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 171 - 172), odpis registra trestov (č.l. 173 - 174).
Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu navrhnutým obhajcom obžalovaného, a to výsluchom I.. S. Y., ktorá písala pracovné hodnotenie obžalovaného, pretože z pohľadu predmetu konania a otázky viny a prípadného trestu by bol takýto dôkaz absolútne irelevantný.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Vina obžalovaného bola vzhľadom na vykonané dokazovanie podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo dňa 19. 11. 2016 ku vzájomnému fyzickému konfliktu, po ktorom mal poškodený utrpieť zranenia, ktoré boli objektivizované znaleckým posudkom MUDr. Jaroslava Gregu. Znalec pri vypracovaní vychádzal z jednotlivých lekárskych správ o ošetrení poškodeného. Podľa vyjadrenia znalca ku zraneniu prsta poškodeného došlo tak, že bol škrtený obžalovaným pri skrinke, a ako ho od seba odstrčil, tak došlo ku jeho poraneniu (išlo o odstrčenie, ktoré potvrdili aj svedkovia, po ktorom obžalovaný preletel cez lavičku). Ako potvrdil aj svedok I., poranený prst mu poškodený ukazoval, mal ho vykĺbený, z nosa mu tiekla krv, a aj na krku bol krvavý, a celý sa triasol, bol vystresovaný. Svedkovia neuviedli, že by na obžalovanom videli nejaké zranenia, ani zranenia obžalovaného neboli nijako objektivizované (napr. lekárskymi správami). Konanie obžalovaného by teda nemohlo byť posudzované v medziach nutnej obrany, pretože v zmysle § 25 ods. 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku. Taktiež je potrebné uviesť, že aj samotný obžalovaný potvrdil, že bil poškodeného, avšak s obhajobou, že bol napadnutý ako prvý. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že po fyzickom konflikte mal poškodený ako jediný na tele viaceré zranenia, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, a vzhľadom na ich charakter boli kvalifikované ako ťažká ujma na zdraví, pričom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, resp. ktoré by viedli ku zmene právnej kvalifikácie skutku. Súd potom uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Ku obhajobe obžalovaného súd poznamenáva, že aj šatne zamestnancov v areáli, do ktorého nemá každá fyzická osoba povolený prístup, sa v zmysle zákona posudzujú ako miesto verejnosti prístupné, pretože doň majú umožnený prístup všetky na to oprávnené osoby, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v čase skutku sa v šatni nachádzali viac ako dve súčasne prítomné osoby. Preto bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Obžalovaný N. D. tak svojim konaním naplnili všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba trestu odňatia slobody nijakým spôsobom neupravovala, a predstavuje tak za trestný čin najprísnejšie trestný 2 roky až 5 rokov.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že doposiaľ nebol postihnutý za priestupok. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti 3 krát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom v zmysle zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil, s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Súd pri ukladaní druhu trestu, jeho výmery, ako aj výmery skúšobnej doby prihliadol na okolnosti prípadu, ako aj na následok, ktorý bol spôsobený poškodenému. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabránia obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.
V adhéznom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody poškodený I. H., ako aj poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa, ktorí svoje nároky aj vyčíslili. Súd potom zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému I. H. škodu vo výške 1.413,- Eur z titulu bolestného, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 641,19 Eur z titulu vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného I. H., a Sociálnej poisťovni vo výške 3.875,10 Eur z titulu vyplatených nemocenských dávok počas PN poškodeného I. H.. Poškodený I. H. na hlavnom pojednávaní vyčíslil svoj nárok na náhradu škody na sumu 5.000,- Eur, ktorý však nijako bližšie nešpecifikoval, súd ho preto so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.