Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti o maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom I., dieťa rodičov: matky B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, t. č. J., H. XX/XX a otca J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. pod Y., R. J. XXX/XX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. marca 2018, č. k. 6P/54/2017-50 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca 2018, č. k. 6P/54/2017-54, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výrokov II. a III. mení tak, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého P. zvýšeným výživným zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zameškané výživné za čas od 01.12.2017 do 31.07.2018 v sume 480 eur súd otcovi maloletého dieťaťa povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia do zaplatenia s tým, že omeškanie sa plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. otca maloletého zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci, k rukám matky. Výrokom III. vyčíslil zameškané výživné za čas od 01.12.2017 do rozhodnutia vo veci, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov každý rok od veľkonočnej nedele od 10.00 hod do veľkonočného pondelka do 17.00 hod, počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 24.12 od 10.00 hod do 25.12 do 18.00 hod, v každom nepárnom roku od 25.12 od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod, počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 01.07 od 10.00 hod do 14.07. do 17.00 hod, od 01.08 od 10.00 hod do 14.08 do 17.00 hod, a to tak, že si maloleté dieťa pred bytom matky vyzdvihne v stanovený čas a v stanovený čas maloleté dieťa pred bytom matky odovzdá. Výrokom V. zaviazal matku povinnosťou maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s dieťaťom umožniť. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 15P/24/2015-77 zo dňa 25.06.2015 v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletého sa podaným návrhom domáhala zrušenia striedavej starostlivosti z dôvodu, že maloletý je od 30.10.2017 v jej starostlivosti a nástupom do základnej školy sa u neho výrazne prejavila porucha C.. Daným návrhom taktiež žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť k maloletému a upraviť styk otca s maloletým. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. 6P/24/2015-77 zo dňa 25.06.2015, právoplatným dňa 06.07.2015, bola schválená rodičovská dohoda ohľadom práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti a vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola dohodnutá v sume 90 eur mesačne. Od tohto rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletého v tom, že sa zvýšili výdavky na jeho materiálne zabezpečenie v súvislosti s nástupom do školského zariadenia, aj preto, že od 30.10.2017 je výlučne v domácnosti matky. Konštatoval, že matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti F., kde dosahuje príjem 550 eur, býva s maloletým a maloletou U. v trojizbovom nájomnom byte, s čím má spojené náklady mesačne 350 eur. Na maloletú U. má priznané výživné vo výške 100 eur. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť voči plnoletému 18 ročnému synovi, ktorý býva u otca, na ktorého prispieva mesačným výživným 100 eur. Ďalšie náklady má na internet 10,50 eur, 30 eur telefón, spláca spotrebný úver, ktorý spotrebovali počas vzťahu s otcom dieťaťa, v mesačnej splátke 111,46 eur. Ďalej má náklady spojené so školskou dochádzkou maloletého, jeho oblečením a stravou. Otec maloletého má dve vyživovacie povinnosti, okrem maloletého na maloletú G., vo výške 120 eur mesačne. V čase od 17.02.2016 do 31.08.2017 bol evidovaný na úrade práce, od septembra 2017 pracuje ako administratívny pracovník na 5 hodín týždenne u jeho matky, kde mesačne zarobí 200 eur v čistom. Pôvodne je vyučený energetik, pracoval celý život v oblasti financií ako živnostník, 11 rokov v realitnej činnosti aj ako živnostník, v niektorých firmách bol aj zamestnaný. S realitami skončil v januári 2016 z dôvodu, že bolo vedené voči nemu trestné stíhanie za sexuálne zneužívanie maloletej, ktoré skončilo oslobodením spod žaloby. Ďalej bol trestne stíhaný a aj odsúdený za podvod veľkého rozsahu ako spolupáchateľ, pozmeňovanie úradnej pečate, odsúdený bol na tri roky s podmienečným odkladom na tri roky. Okrem zamestnania u jeho matky nikde zamestnaný nie je, ani brigádne. Má náklady na exekúcie, ktoré platí za neho jeho matka a okrem toho spláca úver. Otec maloletého prispieva maloletému nad rámec výživného zakupovaním potrebných vecí, mesačne okolo 150 eur. Na základe uvedeného konštatoval, že otec maloletého páchaním trestnej činnosti, a to zápisom v registri trestov sa dobrovoľne pripravil o pravidelný mesačný príjem, preto dôsledky musí znášať sám. Jeho povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť a vynútiť maximálne úsilie, aby si našiel prácu, čo však otec nerobí, pretože bol evidovaný na úrade práce, zamestnal sa u jeho matky na 5 hodinový týždenný pracovný čas s čistou mzdou 200 eur, jeho dlhy platí jeho matka, živí ho jeho priateľka. Pri zvyšovaní výživného súd vychádzal z voľných pracovných miest poskytnutých súdu z úradu práce na pozície so základným vzdelaním, ako aj z tvrdenia otca, že dobrovoľne prispieva maloletému sumou 150 eur. Súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko s takouto úpravou zverenia otec súhlasil. Zároveň upravil styk otca s maloletým.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, a to proti výrokom. II. a III. o určení výživného a zameškaného výživného. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie okrem toho, že nesprávne posúdil jeho osobné a majetkové pomery, ako aj jeho schopnosť vykonávať iné zamestnanie, sa bez ďalšieho dokazovania uspokojil s tým, že bol trestne stíhaný a že sa neuchádzal o iné zamestnanie, ktoré by bolo pre neho vhodné a ktoré bolo v ponuke príslušného úradu práce, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa odvoláva na jeho zdravotný stav, avšak dokazovanie k jeho zdravotnému stavu súd prvej inštancie nevykonal. Súd prvej inštancie taktiež neprihliadol ani na skutočnosť, že podľa predchádzajúcej rodičovskej dohody mali maloletého v striedavej starostlivosti a jeho starostlivosť o maloletého mu neumožňovala vykonávať také zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo potencionálny príjem, ktorý deklaroval súd ako príjem, ktorý by mohol dosiahnuť. Ďalej poukázal, že súd vychádzal aj zo skutočnosti údajne tvrdenej ním, že dobrovoľne mesačne prispieva maloletému nad rámec výživného sumou vo výške 150 eur mesačne, čo je niekoľkokrát spomenuté v rozsudku, pričom on si nie je vedomý takéhoto výroku, lebo je to nepravda. Cítil sa na pojednávaní veľmi zle, pod tlakom, kde všetky prítomné strany jednostranne na neho tlačili. Je pravdou, že niekoľkokrát prispel na maloletého nad rámec výživného, a to za posledné obdobie, keď nastupoval do prvej triedy, nákupom školskej tašky a pomôcok v sume okolo 150 eur a niekedy v novembri nákupom zimného oblečenia a obuvi, o ktorý žiadala matka maloletého; spolu s jeho tetou urobili nákup v sume 150 eur. Nemožno však tvrdiť, že by prispieval nad rámec výživného mesačne 150 eur. Napokon poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že priemerné mesačné náklady na maloletého sú v rozsahu cca 200 eur mesačne, pričom jemu samotnému voči maloletému priznal súd vyživovaciu povinnosť v rozsahu 200 eur mesačne; súd tak nezohľadnil vyživovaciu povinnosť, ktorú voči maloletému má aj matka. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že má okrem maloletého P. vyživovaciu povinnosť aj voči ďalšiemu dieťaťu, a to k dcére G. vo výške 120 eur mesačne, ktorá má však vzhľadom na svoj vek a k aktivitám (5 rokov športuje ako registrovaný športovec v behu na lyžiach, od mala chodí do umeleckej školy na výtvarnú výchovu) podstatne vyššie náklady ako maloletý P..

3. Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu prvej inštancie považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého, preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len , v napadnutej časti výrokov II. a III. a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len , zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky I., IV. a V. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko proti týmto výrokom rozsudku odvolanie otca nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 367 .

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomeru sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených ust. § 62 Zákona o rodine.

10. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

11. Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ ide o schopnosti povinného, tieto predstavujú subjektívne kritérium určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Právna prax sa priklonila k stanovisku ,že pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádza aj z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.

12. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 15P/24/2015-77 zo dňa 25.06.2015, právoplatným dňa 06.07.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadom práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov a vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola dohodnutá v sume 90 eur mesačne. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 15P/24/2015 odvolací súd zistil, že matka maloletého pracovala ako asistentka centrály v realitnej kancelárii G., v máji 2015 bola samostatne zárobkovo činná osoba, pričom od mája 2015 mala začať pracovať v X.; príjem matky súdom nebol zistený. Matka okrem maloletého P., ktorý sa narodil z partnerského vzťahu z J. P., mala v tom čase vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, a to H. a U., ktoré boli zverené do jej osobnej starostlivosti a ich otec bol zaviazaný platiť na deti výživné v sume 255 eur mesačne, spolu na obidve deti. Maloletý P. navštevoval materskú školu v J.. Otec maloletého pracoval v realitnej kancelárii G., pričom súdom prvej inštancie nebol zistený jeho príjem. Okrem maloletého P. mal vyživovaciu povinnosť k maloletej G. P. v sume 120 eur mesačne.

13. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že v súčasnosti je matka maloletého zamestnaná v spoločnosti F. s mesačným príjmom 550 eur. S maloletým a maloletou U. býva v trojizbovom nájomnom byte s mesačnými nákladmi 350 eur. Na maloletú U. má priznané výživné vo výške 100 eur mesačne, matka má vyživovaciu povinnosť voči plnoletému 18-ročnému H. v sume 100 eur. Ďaľšie náklady má na internet v sume 10,50 eur, 30 eur telefón, spláca spotrebný úver, ktorý spotrebovala vo vzťahu s otcom maloletého, v mesačnej splátke 111,46 eur. Maloletý je žiakom prvého ročníka základnej školy, s čím má spojené náklady: desiata do školy 30 eur, strava v školskej jedálni 33 eur, ZRPŠ 20 eur ročne a mimoškolské výdavky, maloletý berie pravidelné lieky, na ktoré matka vynakladá sumu 30 - 50 eur. Otec maloletého býva v trojizbovom obecnom nájomnom byte s nákladmi 147,50 eur na nájomné, náklady spojené s užívaním bytu 90 eur, elektrika 29,50 eur, internet, TV 28 eur. Otec má dve vyživovacie povinnosti, okrem maloletého P. na maloletú G. P. v sume 120 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec od septembra 2017 pracuje ako administratívny pracovník na dobu 5 hodín týždenne u jeho matky, kde mesačne zarobí 200 eur v čistom. Pôvodne je vyučený energetik, pracoval predtým v oblasti financií ako živnostník, 11 rokov v realitnej činnosti ako živnostník, v niektorých spoločnostiach bol aj zamestnaný, s realitami skončil v januári 2016 z dôvodu, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie za sexuálne zneužívanie maloletej, ktoré skončilo oslobodením spod obžaloby a ďalej bol odsúdený za podvod veľkého rozsahu ako spolupáchateľ, pozmeňovanie úradnej pečate na tri roky s podmienečným odkladom na tri roky. Otec nepodniká z dôvodu zápisu v registri trestov. Bol evidovaný na úrade práce, kde nepoberal dávky, pretože mu na ne nevznikol nárok. Okrem zamestnania u jeho matky, nie je nikde zamestnaný, zamestnaný nebol ani brigádne. Má náklady na exekúcie, ktoré platí za neho matka, spláca úver.

14. Z takto zisteného skutkového stavu je nepochybné, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, a to na strane všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že na strane maloletého P. nastala podstatná zmena pomerov, keďže od poslednej úpravy výživného ubehla doba 3 rokov. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý P. vo veku 4,5 roka, navštevoval materskú školu. V súčasnosti má maloletý P. 7,5 roka, v septembri nastúpi do druhého ročníka základnej školy. Je tak zrejmé, že jednak uplynutím doby, jednak nástupom maloletého na základnú školu nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého, a to v každej oblasti ich uspokojenia. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k plnoletému H. G.. K zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane otca, ktorý na rozdiel od prechádzajúcej úpravy výživného nedosahuje príjem zo živnosti, ale podľa zistení súdu prvej inštancie dosahuje príjem iba zo zamestnania u svojej matky, kde je zamestnaný iba na 5 hodín týždenne s čistým mesačným príjmom 200 eur. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec nepodniká z dôvodu zápisu v registri trestov a okrem zamestnania u jeho matky nie je zamestnaný inde, ani brigádne, pričom z prehľadu voľných pracovných miest, poskytnutých súdu z úradu práce na pozície so základným vzdelaním je nepochybné, že je dostatok voľných pracovných miest, kde by sa otec mohol zamestnať, teda v regióne jeho bydliska existuje dostatok voľných pracovných miest, v ktorých by otec maloletého mohol nájsť uplatnenie pri jeho dostatočnej snahe. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého P. vyššie výživné, keď správne poukázal na to, že je povinnosťou otca vyvinúť maximálne úsilie, aby si našiel prácu a plnil si tak zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Preto záver súdu prvej inštancie o nutnosti zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého P. odvolací súd považoval za správny, nestotožnil sa však s výškou stanoveného výživného, keď odvolací súd mal za to, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému o viac ako 100% je neprimerane vysoké preukázaným odôvodneným potrebám maloletého, s prihliadnutím k tomu, že vyživovaciu povinnosť k maloletému má i matka maloletého.

15. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. zmenil tak, že otcovi maloletého dieťaťa zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletému zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne, ktorú považoval za primeranú zisteným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. V nadväznosti na zmenu výšky výživného odvolací súd potom zmenil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zameškanom výživnom tak, že zaviazal otca maloletého zaplatiť zameškané výživné za čas od 01.12.2017 do 31.07.2018 (8 mesiacov po 60 eur = 480 eur) s tým, že rovnako ako súd prvej inštancie povolil otcovi maloletého dieťaťa zameškané výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Výživné za mesiac august 2018 v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo ešte splatné.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .