Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-16-2017.pdf
PDF · 128.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Mgr. O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/XX, Y., právne zastúpenej: JUDr. Veronikou Romaníkovou, advokátkou, so sídlom Republiky č. 34, Y., o zaplatenie 261,23,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 10. 2017 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 261,23,-Eur a náhradu trov tohto konania.
2. Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom dňa 28. 06. 2015 vykonávala žalovaná od 01. 09. 2015 pre žalobcu prácu na pracovnej pozícii osobný bankár. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 08. 2016. Žalovaná so žalobcom uzatvorila dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnancov zo dňa 28. 06. 2015, na základe ktorej bola žalovaná počas trvania pracovného pomeru zaviazaná na úhradu nákladov, ktoré zamestnávateľ vynaloží na prehlbovanie jej kvalifikácie v prípade, ak žalovaný nedodrží záväzok zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu do doby ukončenia pracovného pomeru. Podľa ustanovenia bodu 2.2 pracovnej zmluvy bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 31. 08. 2016. Podľa ustanovenia bodu 1.5.2 dohody zamestnanec sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. Podľa ustanovenia 1.6 dohody s výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce sa žalovaná ako zamestnanec zaviazala uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa dohody, a to v prípadoch: ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa dohody alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody. Žalobca svoj nárok na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie dôvodil porušením citovaných ustanovení bodu 1.6.2 dohody so žalovanou, nakoľko pracovný pomer žalovanej skončil pred dobou uvedenou v bode 2.2 pracovnej zmluvy, teda pred dobou ukončenia pracovného pomeru a súčasne sa neskončil v zmysle ustanovenia § 155 ods. 6 Zákonníka práce, a preto má žalobca za to, že nárok na úhradu nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej je daný. Dôsledkom toho, že pracovný pomer žalovanej skončil pred dobou ukončenia pracovného pomeru
bolo to, že sa nezúčastnila školení v takom rozsahu, ako to predpokladala dohoda a tým žalobca voči žalovanej vyčíslil náklady v nasledovnom rozsahu: Náklady na „Úvodné školenie“ (1.3.1) v sume 14,75,-Eur, Náklady na školenie „Predajné Zručnosti a komunikácia s klientom“ v sume (1.3.2) 141,43,-Eur, Koučing a tréning predajných zručností (1.3.5) v sume 171,81,-Eur Náklady celkom: 327,99,-Eur Náklady za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 66,76,-Eur boli žalobcovi podľa dohody uhradené priamou zrážkou zo mzdy žalovanej za mesiac november 2015. Zvyšná časť nákladov vo výške 261,23,-Eur nebola zo mzdy žalovanej žalobcovi uhradená priamou zrážkou, nebola ani žalovanou dobrovoľne uhradená a tvorí stále existujúcu pohľadávku u žalobcu. Výzvou zo dňa 02. 05. 2016 bola žalovaná vyzvaná na úhradu vyčíslených nákladov, avšak k úhrade ani časti nákladov do dňa podania žaloby nedošlo.
3. Okresný súd Ružomberok vydal v uvedenom spore dňa 22. 11. 2017 platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, avšak proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná riadne a včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18. 01. 2018 v celom rozsahu zrušený. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 22. 01. 2018.
4. Žalovaná v odôvodnení odporu proti vydanému platobnému rozkazu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko splnenie podmienok zotrvať v pracovnom pomere do ukončenia jej pracovného pomeru neporušila ona, ale zamestnávateľ. Ukončil s ňou pracovný pomer podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 12. 11. 2015. Z uvedeného dôvodu nemohla splniť podmienku dojednanú v „Dohode o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca“ a článku bodu 1.5.2 zo dňa 28. 06. 2015 o zotrvaní v pracovnom pomere do 31. 08. 2016. Pracovný pomer mala uzatvorený na dobu určitú do 31. 08. 2016. Žalovaná ďalej poukázala i na skutočnosť, že zamestnávateľ
- žalobca jej neoprávnene zrazil zo mzdy za mesiac november 2015 čiastku 66,76,-Eur (t. j. časť nákladov vo výške 66,76,-Eur). Predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 05. 2016 žiadala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vrátiť neoprávnenú zrážku z jej mzdy ako neoprávnený prospech zamestnávateľa, avšak žalobca na jej výzvu nereagoval. Žalovaná ďalej poukázala na § 155 ods. 5 písm. d) Zákonníka práce, ktoré zamestnávateľ porušil tým, že s ňou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Jej prehĺbenie kvalifikácie nevyužil v posledných 12-tich mesiacoch počas najmenej 6-tich mesiacoch kvalifikáciu, ktorú si mala zvýšiť. K porušeniu dohody o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca zo dňa 28. 06. 2015 uviedla, že túto porušil zamestnávateľ - žalobca, a preto žaloba nie je dôvodná a navrhla ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu žalovanej uviedol, že dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca má pre žalobcu veľký význam, keďže jedným z hlavných problémov, s ktorými sa v dnešnej dobe ako zamestnávateľ stretáva je značná neodbornosť zamestnancov. Poukázal na § 155 Zákonníka práce. Z tohto dôvodu má preto žalobca dôkladne pripravený niekoľkomesačný vzdelávací program, ktorý je určený pre každého nového zamestnanca. Pokiaľ zamestnanec prejaví záujem o vzdelávanie a súhlasí s prehlbovaním kvalifikácie, pre zamestnávateľa je to jednoznačný podnet k tomu, aby do nového zamestnanca investoval náklady s tým spojené. Súčasťou dohody bol aj záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere so zamestnávateľom v dohodnutej dobe. V prípade žalovanej mal tento záväzok trvať 12 mesiacov od nástupu do práce. Uvedená klauzula má stabilizačnú funkciu, pričom s prihliadnutím na dĺžku vzdelávacieho programu (ktorý trvá približne 10 mesiacov), žalobca považoval dohodnutú lehotu za maximálne primeranú. Žalovaná v odpore uviedla, že podmienky dohody neporušila. Záväzok zotrvať v pracovnom pomere predstavuje povinnosť zamestnanca počínať si tak, aby jeho vlastnou vinou nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalovanou spočíval v tom, že žalovaná viacnásobne uviedla nepravdivé informácie o jej pracovných stretnutiach s klientmi, ktorých identifikačné údaje a telefónne čísla si dokonca vymyslela. Navyše jej plnenie pracovných úloh bolo vyhodnotené ako neuspokojivé. Žalobca ďalej uviedol, že si oprávnene uspokojil svoj nárok zrážkou zo mzdy žalovanej, nakoľko to vyplývalo z bodu 2.1 dohody uzatvorenej so žalovanou. So žalovanou bola uzatvorená dohoda o zrážke zo mzdy dňa 28. 06. 2015, táto bola uzatvorená písomne a k zrážkam zo mzdy žalobca pristúpil až v dôsledku vzniku splatnej peňažnej pohľadávky. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca neuviedol žiadny dôkaz na preukázanie vzniknutých nákladov na prehlbovanie kvalifikácie, žalobca doložil listinné dôkazy, z ktorých tento prehľad vyplýva. K námietke žalovanej, že zamestnávateľ porušil
§ 155 ods. 5 písm. d) Zákonníka práce žalobca uviedol, že žalovaná mala zrejme na mysli § 155 ods. 6 písm. d) Zákonníka práce, pričom túto námietku považoval žalobca za právne irelevantnú a nesúvisiacu s prípadom. Zo samotnej formulácie citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu aplikovať tento dôvod zániku úhradovej povinnosti zamestnanca v prípade zvyšovania kvalifikácie. Žalovaná nesprávne aplikovala predmetné ustanovenie tým, že si zjavne neuvedomila rozdiel medzi „zvyšovaním“ a „prehlbovaním kvalifikácie“. Zákonník práce síce neobsahuje legálnu definíciu týchto pojmov, avšak rozhodne ich nemôžeme považovať za pojmy s totožným významom.
6. Žalovaná vo svojej duplike k replike žalobcu uviedla, že naďalej zotrvá na tom, že dohodu o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca uzatvorenú dňa 28. 06. 2015 svojvoľne neporušila, pretože zamestnávateľ jej neumožnil naplniť jej dojednanie, nakoľko s ňou rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe. Žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, že dôvodom okamžitého skončenia boli porušenia z jej strany pri výkone práce z dôvodu neprofesionálneho konania, čo pri písomnom ukončení pracovného pomeru, ktoré prevzala 12. 11. 2015 nebolo uvedené. Na základe uvedených dôvodov nemohla preto splniť podmienku dojednanú v dohode o prehĺbení kvalifikácie zamestnanca a zotrvať v pracovnom pomere do 31. 08. 2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto opätovne navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovanej.
7. Na pojednávaní konanom dňa 09. 07. 2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom žalovaná ospravedlnila neúčasť právnej zástupkyne na pojednávaní z dôvodu jej práceneschopnosti, súhlasila však s tým, aby sa pojednávanie vykonalo bez jej prítomnosti.
8. Poverená zamestnankyňa žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, uviedla, že medzi sporovými stranami došlo k platne uzatvorenej zmluve, ako aj k dohode o prehlbovaní kvalifikácie, ktoré boli uzatvorené dňa 28. 06. 2015. Zamestnávateľom je banka, ktorá je pod prísnym dohľadom správnych orgánov aj s ohľadom na túto skutočnosť preto kladie na svojich zamestnancov nároky na lojálnosť a profesionalitu. Uviedla, že žalovaná nerozporovala dôvod skončenia pracovného pomeru a v tomto smere poukázala na § 72 Zákonníka práce.
9. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odporu. Znova zotrvala na skutočnosti, že zamestnávateľ s ňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, a teda nemohla zotrvať v pracovnom pomere a odpracovať stanovenú dobu. V oznámení o skončení pracovného pomeru nebol uvedený žiadny dôvod skončenia pracovného pomeru, takže tvrdenie jej zamestnávateľa, že niečo porušila je účelové. Uviedla, že dohodu o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorila pod nátlakom zamestnávateľa, nakoľko jej bolo povedané, že ak ju nepodpíše, nemôže s ňou zamestnávateľ uzatvoriť pracovný pomer. Žalobu preto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Súd v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku určil, že medzi sporovými stranami je sporný nárok ohľadom zaplatenia časti nákladov, pričom súd podľa predbežného právneho posúdenia uviedol, že žaloba žalobcu sa javila ako nedôvodná v čase konania pojednávania.
11. Poverená zamestnankyňa žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní navrhla vypočuť svedkov, ktorí odstránia vadu, pre ktorú súd považoval žalobu za nedôvodnú. Ku skutočnosti, že dohoda bola uzatvorená pod nátlakom uviedla, že toto počula prvý raz, pretože v záujme každého zamestnanca je, aby si prehlboval svoju kvalifikáciu.
12. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nie je logické, prečo najskôr s ňou uzatvorili dohodu o prehlbovaní kvalifikácie a potom s ňou ukončili v skúšobnej dobe pracovný pomer. Priznala, že absolvovala prehlbovanie kvalifikácie, bolo to týždenné školenie, ktorého súčasťou boli aj iní zamestnanci zo Slovenska. Na otázky sudcu uviedla, že nikto jej nepovedal o tom, prečo s ňou končia pracovný pomer, po obedňajšej prestávke prišla za ňou zamestnankyňa odboru ľudských zdrojov, ktorá jej doniesla oznámenie o skončení pracovného pomeru. Najskôr sa pomýlila a začiarkla, že ukončenie pracovného pomeru je z podnetu zamestnanca, potom to opravila a uviedla tam, že to je z podnetu zamestnávateľa, a toto bolo uvedené aj v oznámení. Na ďalšiu otázku, či sa pýtala na dôvod skončenia pracovného pomeru žalovaná uviedla, že na toto sa nepýtala, bolo jej povedané, že s ňou končia v skúšobnej dobe pracovný pomer.
13. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 16. 07. 2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne, ktoré mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právna zástupkyňa žalovanej požiadala o odročenie pojednávania na druhú polovicu augusta, nakoľko uviedla, že je stále práceneschopná, pričom súd jej oznámil, že nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania nakoľko v prípade, že právna zástupkyňa je dlhodobo práceneschopná mala dostatok času na to, aby si zabezpečila substitúciu počas trvania svojej práceneschopnosti, čo uviedla súdu, že to urobí už pred tým, avšak doposiaľ tak neučinila, a preto súd pojednal v ich neprítomnosti.
14. Na uvedenom pojednávaní strana žalobcu navrhla vypočutie svedkýň Mgr. P. P. a Mgr. D. T. na podporu svojich tvrdení a unesenie dôkazného bremena.
15. Svedkyňa Mgr. P. P. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje ako regionálna riaditeľka v Prima banke, pričom má na starosti asi 16 pobočiek. Nebola priamou nadriadenou žalovanej, prišla s ňou do kontaktu tak, že ju v podstate prijímala do zamestnania, vysvetľovala jej čo bude robiť, keďže je regionálna riaditeľka a venuje sa koučingu. Vlastne učí ľudí, ako majú komunikovať s klientmi a telefonovať, a keďže mala k dispozícii aj kalendár jej stretnutí, teda stretnutí, ktoré mala naplánované žalovaná, v jeden deň prišla na pobočku, aby zistila ako prebieha komunikácia žalovanej s klientom. Keď prišla na pobočku, tak zistila, že žalovanej nikto na stretnutie neprišiel. Najskôr sa žalovaná tvárila, že jej nikto neprišiel, potom jej povedala svedkyňa, aby jej znova dala tie adresy a tie kontakty na ľudí, že opätovne vykoná telefonický rozhovor a naučí ju komunikovať s klientom, na čo jej žalovaná povedala, že všetky tie stretnutia a ľudí má vymyslené. Svedkyňa zostala rozčarovaná, a uviedla jej, že to nemyslí vážne, že už v skúšobnej dobe ju klame, čo potom bude robiť, keď sa skončí skúšobná doba. Z tohto dôvodu preto urobila zápis v adaptačnom hárku, avšak tento bol iba v jednom vyhotovení a do dispozície si ho zobrala žalovaná a nie svedkyňa. Na otázku sudcu, aby sa svedkyňa vyjadrila či má nejaké ďalšie dôkazy o tom, že upozornila nejako žalovanú na porušenie pracovnej disciplíny, táto uviedla, že žiadny dôkaz ďalší o tom nemá.
16. Svedkyňa Mgr. D. T. uviedla, že keď sa mal priblížiť deň, keď sa mal skončiť pracovný pomer so žalovanou, volala jej riaditeľka regionálnej pobočky, že má pripraviť oznámenie o skončení pracovného pomeru, nakoľko sa nachádzala mimo Žiliny, aby to teda pripravila. Ďalej uviedla, že žalovaná vyvoláva na pracovisku neporiadok, skartuje dokumenty. Z tohto dôvodu preto pripravila oznámenie o skončení pracovného pomeru, prišla na pobočku na Národnú ulicu, pričom najskôr to bolo pripravené tak, že skončí pracovný pomer zamestnanec na vlastnú žiadosť v skúšobnej dobe, toto sa však žalovanej nepáčilo a žiadala, aby to preškrtla a uviedla, že zamestnávateľ s ňou skončí v skúšobnej dobe pracovný pomer. Keď to potom urobila, dala jej podpísať aj výstupný protokol a ona po tej zmene potom oznámenie podpísala a naďalej skartovala dokumenty. Na otázku poverenej zamestnankyne žalobcu, aby sa svedkyňa vyjadrila či pri ukončovaní pracovného pomeru povedala žalovanej dôvod ukončenia pracovného pomeru táto uviedla, že pracuje ako mzdová účtovníčka a o dôvode skončenia pracovného pomeru jej nepovedala, nakoľko si myslela, že jej to povedala regionálna riaditeľka. Okrem toho Zákonník práce neukladá zamestnávateľovi, aby jej oznamoval, z akého dôvodu ukončí pracovný pomer v skúšobnej dobe. Na ďalšiu otázku poverenej zamestnankyne žalobcu uviedla, že žalovaná reagovala na toto tak, že keď tam bolo zaškrtnuté, že s ňou skončí pracovný pomer zamestnávateľ kľudne to podpísala a naďalej skartovala dokumenty. Na ďalšiu otázku poverená zamestnankyňa uviedla, že o dôvode skončenia pracovného pomeru jej nepovedala preto, lebo bola zaradená u zamestnávateľa ako mzdová účtovníčka a predpokladala, že jej to povedala regionálna riaditeľka.
17. Súd v spore vykonal ďalej aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami dňa 28. 06. 2015, s dohodou o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca z toho istého dňa, s predžalobnou výzvou zo dňa 02. 05. 2016, s odpoveďou na predžalobnú upomienku, ktorú zaslala žalobcovi žalovaná zo dňa 20. 05. 2016, s kópiou oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 12. 11. 2015, so zoznamom zamestnancov, ktorí absolvovali prehlbovanie kvalifikácie, s prezenčnou listinou školení, s potvrdením o priemernej hodinovej mzde školiteľov, s adaptačným hárkom osobného bankára v skúšobnej dobe, s vyčíslením nákladov na prehĺbenie kvalifikácie ohľadom žalovanej zo dňa 12. 11. 2015, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
18. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dňa 28. 06. 2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpila žalovaná u zamestnávateľa do práce v pozícii osobný bankár,
pričom deň nástupu do práce bol dohodnutý od 01. 09. 2015, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 08. 2016 a bola dohodnutá skúšobná doba 3 mesiace. Miesto výkonu práce bol Žilinský región. Toho istého dňa uzatvorili sporové strany aj dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, pričom predmetom tejto dohody bol záväzok zamestnávateľa - žalobcu umožniť zamestnancovi - žalovanej prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa v trvaní približne 10 mesiacov a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto dohody. Zamestnávateľ sa v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zaviazal uhradiť zamestnancovi náklady na absolvovanie odborného školenia „Úvodné školenie“, kurzu finančného vzdelávania Slovenskej bankovej asociácie, ktorého výsledkom je získanie osobitného certifikátu akceptovaného na celom finančnom trhu, odborného školenia „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom“, zameraného na predajné zručnosti, telefonovanie a komunikáciu s klientmi, nadobudnutie odborných znalostí ohľadne bankových produktov a finančných nástrojov a v oblasti overovania pravosti bankoviek a mincí, ktoré je ukončené úspešným absolvovaním záverečného testu, odborné školenie a koučing zamerané na ďalšie prehlbovanie predajných zručností, zabezpečené externým školiteľom, koučing a tréning predajných zručností, zabezpečený interným školiteľom zamestnávateľa, riaditeľom pobočky a regionálnym riaditeľom pre retail, cestovné náklady, náklady na ubytovanie a dokumentáciu súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie. Celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca (vrátane náhrady mzdy zamestnanca) bola 1 900,-Eur. Zamestnanec sa zaviazal úspešne absolvovať prehlbovanie kvalifikácie špecifikované v bode 1.3 dohody a následne zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. Zamestnanec sa s výnimkou prípadov ustanovených v § 155 ods. 6 Zákonníka práce zaviazal uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody, a to v prípadoch ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody, alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody. Sporové strany zároveň v tejto dohode o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej žalovaná ako zamestnanec súhlasila s tým, aby zamestnávateľ bol oprávnený uspokojiť svoj nárok priamou zrážkou zo mzdy zamestnanca vyplácanej mu zamestnávateľom. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná podľa tvrdení žalobcu porušila svoje pracovné povinnosti, zamestnávateľ s ňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 12. 11. 2015 podľa § 72 Zákonníka práce z podnetu zamestnávateľa. Uvedené oznámenie prevzala žalovaná toho istého dňa. Žalobca zároveň vyčíslil náklady, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že žalovaná u neho absolvovala školenia v celkovej hodnote 327,99,-Eur a tieto predstavovali náklady na úvodné školenie, náklady na školenie „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom“, koučing a tréning predajných zručností v celkovej výške 327,99,-Eur. Zamestnávateľ zrážkou zo mzdy za mesiac november 2015 zrazil zamestnankyni, teda žalovanej sumu 66,76,-Eur a predmetom tohto sporu je zvyšná časť nákladov vo výške 261,23,-Eur, ktorá nebola zo strany žalovanej zamestnávateľovi uhradená.
19. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
20. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
21. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
22. Podľa § 155 ods. 4 Zákonníka práce do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20180501>, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.
23. Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.
24. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501> alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501>, d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e)zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.
25. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
26. Na základe vykonaného dokazovania po výsluchu svedkov a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dňa 28. 06. 2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpila žalovaná u zamestnávateľa do práce v pozícii osobný bankár, pričom deň nástupu do práce bol dohodnutý od 01. 09. 2015, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 08. 2016 a bola dohodnutá skúšobná doba 3 mesiace. Miesto výkonu práce bol Žilinský región. Toho istého dňa uzatvorili sporové strany aj dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, pričom predmetom tejto dohody bol záväzok zamestnávateľa - žalobcu umožniť zamestnancovi - žalovanej prehlbovanie kvalifikácie absolvovaní vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa v trvaní približne 10 mesiacov a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto dohody. Zamestnávateľ sa v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zaviazal uhradiť zamestnancovi náklady na absolvovanie odborného školenia „Úvodné školenie“, kurzu finančného vzdelávania Slovenskej bankovej asociácie, ktorého výsledkom je získanie osobitného certifikátu akceptovaného na celom finančnom trhu, odborného školenia „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom“, zameraného na predajné zručnosti, telefonovanie a komunikáciu s klientmi, nadobudnutie odborných znalostí ohľadne bankových produktov a finančných nástrojov a v oblasti overovania pravosti bankoviek a mincí, ktoré je ukončené úspešným absolvovaním záverečného testu, odborné školenie a koučing zamerané na ďalšie prehlbovanie predajných zručností, zabezpečené externým školiteľom, koučing a tréning predajných zručností, zabezpečený interným školiteľom zamestnávateľa, riaditeľom pobočky a regionálnym riaditeľom pre retail, cestovné náklady, náklady na ubytovanie a dokumentáciu súvisiace s prehlbovaním kvalifikácie. Celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca (vrátane náhrady mzdy zamestnanca) bola 1 900,- Eur. Zamestnanec sa
zaviazal úspešne absolvovať prehlbovanie kvalifikácie špecifikované v bode 1.3 dohody, a následne zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zmysle bodu 2.2 pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom, s výnimkou § 155 ods. 4 Zákonníka práce. Zamestnanec sa s výnimkou prípadov ustanovených v § 155 odst. 6 Zákonníka práce zaviazal uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady resp. ich pomernú časť v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane náhrady mzdy zamestnanca podľa tejto dohody, a to v prípadoch ak zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody, alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody. Sporové strany zároveň v tejto dohode o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej žalovaná ako zamestnanec súhlasila s tým, aby zamestnávateľ bol oprávnený uspokojiť svoj nárok priamou zrážkou zo mzdy zamestnanca vyplácanej mu zamestnávateľom. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná podľa tvrdení žalobcu porušila svoje pracovné povinnosti zamestnávateľ s ňou skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 12. 11. 2015 podľa § 72 Zákonníka práce z podnetu zamestnávateľa. Uvedené oznámenie prevzala žalovaná toho istého dňa. Žalobca zároveň vyčíslil náklady, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že žalovaná u neho absolvovala školenia na celkovú sumu 327,99,- Eur a tieto predstavovali náklady na úvodné školenie, náklady na školenie „Predajné zručnosti a komunikácia s klientom“, koučing a tréning predajných zručností v celkovej výške 327,99,- Eur. Zamestnávateľ zrážkou zo mzdy za mesiac november 2015 zrazil zamestnankyni teda žalovanej sumu 66,76,- Eur a teda predmetom tohto sporu je zvyšná časť nákladov vo výške 261,23,- Eur, ktorá nebola zo strany žalovanej zamestnávateľovi uhradená.
27. Súd teda zameral svoju pozornosť na to, či zo strany žalovanej došlo k porušeniu povinnosti zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom po dobu ustanovenú v dohode o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca alebo nie, a teda či žalovaná porušila svoj záväzok, ktorý vyplýva z dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. V zmysle bodu 1.6.1 dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca žalovaná bola povinná uhradiť zamestnávateľovi - žalobcovi vynaložené náklady resp. ich pomernú časť, ak nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa dohody alebo ak nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2 tejto dohody, teda pred dobou, do kedy bolo dojednané trvanie pracovného pomeru t. j. teda do 31. 08. 2016. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom skončil dňa 12. 11. 2015, kedy zamestnávateľ oznámil zamestnankyni, že s ňou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 12. 11. 2015. Oprávnenie zamestnávateľa skončiť v skúšobnej dobe pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu vyplýva z ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce. Súd v uvedenom spore zameral svoju pozornosť na to, z akého dôvodu skončil zamestnávateľ so zamestnankyňou v skúšobnej dobe pracovný pomer, nakoľko tým pádom odňal žalovanej možnosť, aby dodržala svoj záväzok a zotrvala u zamestnávateľa v pracovnom pomere po stanovenú dobu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvodom, pre ktorý skončil v skúšobnej dobe pracovný pomer zamestnávateľ so žalovanou bola tá skutočnosť, že žalovaná klamala svoju nadriadenú, hoci mala vykonať pohovory s klientmi a vykonať niekoľko stretnutí, údaje si vymyslela a nevykonávala tieto pohovory a stretnutia a vyvolávala na pracovisku neporiadok tým, že skartovala dokumenty. Žalobca na podporu týchto tvrdení navrhol výsluch dvoch svedkýň, ktoré boli v spore vypočuté. Svedkyňa D. T., ktorá bola zaradená u zamestnávateľa ako mzdová účtovníčka sa k dôvodom skončenia pracovného pomeru vyjadriť nevedela, uviedla, že len pripravila oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, kde najskôr začiarkla kolónku, že je to z podnetu zamestnanca, po upozornení žalovanou túto preškrtla a zakrúžkovala kolónku zamestnávateľa, pričom uviedla, že jej priamou nadriadenou bola iná osoba. V ten deň, keď sa mal skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe so žalovanou jej volala regionálna riaditeľka, aby pripravila toto oznámenie, nakoľko táto sa nachádzala mimo Žiliny. Uviedla, že neuviedla žalovanej z akého dôvodu s ňou končí zamestnávateľ pracovný pomer, nakoľko si myslela, že jej to uviedla regionálna riaditeľka.
28. Svedkyňa Mgr. P. P., ktorá pracuje ako regionálna riaditeľka, vo svojej výpovedi uviedla, že keď prišla v jeden deň na pobočku, aby zistila ako prebieha komunikácia žalovanej s klientmi, na stretnutie žalovanej nikto neprišiel, pričom najskôr sa žalovaná tvárila, že nikto neprišiel a potom jej povedala, že všetky stretnutia ľudí má vymyslené. Svedkyňa zostala rozčarovaná a túto skutočnosť poznačila v adaptačnom hárku, ktorý bol vyhotovený iba v jednom vyhotovení. Uviedla, že toto mala k dispozícii iba žalovaná, ktorá to neskôr skartovala.
29. Súd je ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenie o tom, že preto skončil pracovný pomer so žalovanou v skúšobnej dobe, že táto nevykonala riadne svoju prácu ostali iba v rovine tvrdení. Samotná poverená zamestnankyňa žalobcu tvrdila, že žalobca je bankou, je pod prísnym dohľadom správnych orgánov ako aj Národnej banky Slovenska, pričom o to zarážajúcejší je fakt, že ak regionálna riaditeľka zistila takéto nedostatky, mala ich poznačiť v adaptačnom hárku, ktorý by mal mať tak isto zamestnávateľ kvôli prípadnej kontrole k dispozícii. Tvrdenie, že hárok bol vyhotovený iba v jednom vyhotovení, ktoré žalovaná skartovala, teda ostalo bez podpory ďalších dôkazov, žalobca ako zamestnávateľ nepreukázal, že existovali dôvody na to, aby so žalovanou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Ak to bolo jeho rozhodnutím a súdu riadne nepreukázal, že skutočne tu existovali dôvody na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, potom nebolo od žalovanej spravodlivé a morálne žiadať, aby vrátila žalobcovi náklady, ktoré vznikli zamestnávateľovi pri prehlbovaní jej kvalifikácie. Tým, že s ňou zamestnávateľ ukončil v skúšobnej dobe pracovný pomer vlastne znemožnil dodržať žalovanej jej zmluvný záväzok, ktorý vyplynul z dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Takisto je zarážajúce, že zamestnávateľ uzatvoril so žalovanou v ten istý deň, ako bola podpísaná pracovná zmluva aj dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, hoci mal možnosť, aby najskôr v rámci skúšobnej doby žalovanú ako zamestnankyňu vyskúšal a v prípade, že sa osvedčí, až potom uzatvoril so zamestnancom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca. V prípade uzatvorenej dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca by to totiž znamenalo, že každý zamestnanec, ktorý nastúpi ku žalobcovi do zamestnania nedodrží svoj zmluvný záväzok, pretože je výlučne na rozhodnutí zamestnávateľa či v prípade, ak bola dohodnutá skúšobná doba skončí so zamestnancom v skúšobnej dobe pracovný pomer a za ten čas vzniknú zamestnávateľovi náklady, pričom žalovaný nemá možnosť ako dodržať svoj zmluvný záväzok, pretože jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa bude s ním ukončený pracovný pomer. Súd vzhliadol, že žalovanej nevznikla povinnosť uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, pretože zamestnávateľ neumožnil zamestnankyni zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere do doby, ktorá bola sporovými stranami dohodnutá. Tým, že súdu riadne nepreukázal, že existoval dôvod na to, aby ukončil v skúšobnej dobe so žalovanou pracovný pomer, pretože toto ostalo v rovine tvrdení zamestnávateľa bez toho, aby tento poskytol súdu nejaký objektívny dôkaz súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Zneužívanie práva nemôže byť na ťarchu zamestnanca, v ktorého silách nebolo dodržať svoj zmluvný záväzok, keďže samotný zamestnávateľ spôsobil bez preukázania relevantných skutočností, že so zamestnancom ukončil v skúšobnej dobe pracovný pomer pred dohodnutou dobou trvania platnosti pracovného pomeru. Súd ďalej konštatuje, že aj spôsob ukončenia pracovného pomeru so žalovanou bol neštandardný, keď pracovný pomer prišla ukončiť so žalovanou mzdová účtovníčka, ktorá ani nevedela o dôvodoch, pre ktoré sa má skončiť pracovný pomer. Ak boli teda porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovanej také závažné, mala prísť ukončiť pracovný pomer a oznámiť jej tieto skutočnosti jej priama nadriadená a nie mzdová účtovníčka, ktorá ani nevedela z akého podnetu vlastne sa má skončiť pracovný pomer tak, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne D. T..
30. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala v spore úspech, pretože žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.