Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cpr-4-2015.pdf
PDF · 114.65 KB
No categories available
19Cpr/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: V.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 6, Košice, zastúpená: JUDr. Rastislav Belanský, advokát, Lichardova 2, Košice, proti žalovanému: SCHUNK V. s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom Levická 7, Nitra, zast. Advokátska kancelária - JUDr. Petra Baňáková, s.r.o., Fraňa Mojtu 18, Nitra, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.10.2015, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, j e n e p l a t n é .
II. O náhrade mzdy, o trovách konania a o vzájomnej žalobe žalovaného doručenej súdu dňa 11.11.2016 bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 9.12.2015 domáhala vydania rozsudku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.10.2015, ktoré bolo dané žalobkyni podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné. Žalobkyňa sa súčasne domáhala priznania náhrady mzdy za obdobie od 26.10.2015 až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania. Uviedla, že pracovnou zmluvou zo dňa 29.10.2014 uzavrela so žalovaným pracovný pomer na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu obchodno - technický zástupca s termínom začatia pracovného pomeru dňa 3.12.2014. Dňa 13.10.2015 osobne prevazala list žalovaného označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru podpísaný prokuristom spoločnosti. Dôvody, na základe ktorých mal byť okamžite ukončený pracovný pomer so žalobkyňou žalovaný vymedzil ako opakované porušenie povinností zamestnanca spočívajúce v uvádzaní nepravdivých informácií o začiatkoch a ukočení návštev zákazníkov v pracovnom výkaze dňa 22.9.2015, začatie pracovnej cesty v uvedený deň o 8:52 hod. a využívanie motorového vozidla na súkromné účely počas pracovného času. Uvedené dôvody nedosahujú podľa názoru žalobkyne taký stupeň porušenia pracovnej disciplíny, aby sa mohlo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a za túto prácu jej uhrádzal mzdu, čo žalovanému oznámila v predžalobnej výzve, ktorú žalovaný prevzal dňa 26.10.2015.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.7.2016. Žalovaný s návrhom žalobkyne nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré je natoľko intenzívne, že jednoznačne zakladá právo žalovaného okamžite skončiť so žalobkyňou pracovný pomer.
3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracovala od 3.12.2014 ako obchodno-technický zástupca do októbra 2015. Mala sa starať o existujúcich zákazníkov a vyhľadávať nových zákazníkov. Jej denná práca spočívala v tom, že si dohodla návštevu u zákazníka, spracovávala objednávky zákazníkov,
nástup do práce si zariadila podľa toho ako si dohodla stretnutie so zákazníkom. To, že GPS zariadenie dňa 22.9.2015 zaznamenalo, že začala pracovnú cestu o 8:52 hod. ešte neznamená, že v ten deň začala pracovať o 8:52 hod., pretože na stretnutie so zákazníkom sa musela pripraviť odborne aj psychicky, teda to neznamenalo, že v ten deň začala pracovať až o 8:52 hod. Každý druhý pondelok mávali poradu v Nitre na Levickej 7, pričom ona sa starala o zákazníkov z oblasti košického a prešovského kraja. Veľakrát sa stretla so zákazníkom v teréne, pretože sa mu musela prispôsobovať. Mala pohyblivý pracovný čas, ktorý prispôsobovala stretnutiam so zákazníkmi. V pondelok mali pol dňa office, teda venovali ho príprave na ďalší týždeň, a rovnako v piatok mali 1 dňa office, počas ktorého zosumarizovali týždeň. Kolegom Erikom Kondelom jej bolo povedané, že report majú vypisovať približne. Report bola najprv excelovská tabuľka, ktorú mala v počítači a tento mala doma. Mali aj program, v ktorom mali zapísať, s kým sa v ten konkrétny deň stretli, teda s akým zákazníkom a o čom sa rozprávali. Jej deň vyzeral tak, že mala počas neho stretnutia so zákazníkmi a keď prišla domov vyplnila excelovskú tabuľku ako aj tento druhý program. Keďže si v priebehu dňa detailne, podrobne nezapisovala odkedy dokedy trvalo stretnutie so zákazníkom, hoci si bola vedomá toho, že zamestnávateľ ju prostredníctvom GPS monitoruje, doma vyplnila report len na základe odhadu, preto došlo k tým nezrovnalostiam, ktoré jej boli vytknuté v okamžitom skončení pracovného pomeru. Pre ňu nebolo dôležité vypĺňať report a program, ale bol pre ňu dôležitý zákazník. Pre zamestnávateľa report nebol len formalita, asi to bol jeho spôsob kontroly zamestnancov, aby mal o nich prehľad, malo to pre neho význam, ale pre ňu boli výpovedné čísla, teda to, koľko obchodov urobí. Čo sa týka dňa 22.9.2015, kedy nesedeli údaje z GPS s ňou vyplnenými tabuľkami, ospravedlnila sa, že sa stala chyba, podstatné je, že za ňu hovoria čísla. Čo sa týka ďalšieho dôvodu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, je pravdou, že dňa 5.10.2015 v čase od 11:30 hod. do 12:32 hod. odparkovala auto na Magnezitárskej ulici v Košiciach, aby mohla ísť s priateľom jeho autom na obed. A rovnako dňa 9.10.2015 v čase od 11:46 hod. do 13:23 hod. mala auto odparkované na Magnezitárskej ulici v Košiciach, pričom v tento deň mali v reštaurácii nie veľmi šikovnú obsluhu, tak na jedlo čakala dlhšie. Snažila sa tieto dôvody zamestnávateľovi vysvetliť, jeho prístup bol ale taký, či už papier podpíše alebo nepodpíše, u nich v ten deň končí. Nepamätá si, že by bola v minulosti ústne, alebo písomne zamestnávateľom upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má zažívacie problémy, nemôže sa najesť kdekoľvek kvôli žalúdku, chodí po gastro vyšetreniach, nemôže si so sebou nosiť jedlo, pretože si ho v teréne nemá kde ohriať, o zažívacích problémoch informovala aj svojho zamestnávateľa. Čo sa týka skutočnosti, že sa u zákazníka dňa 22.9.2015 zdržala len 13 minút, ona mohla byť u zákazníka len toľko, koľko bol ochotný ju akceptovať, pričom úlohou obchodného zástupcu je aj vycítiť koľko na návšteve môže byť. Do terénu v ten deň išla až o 8:52 hod. z dôvodu, že si so zákazníkom dohodla čas, kedy ju on bude môcť prijať.
4. Prokurista žalovaného Ing. František Jántoška sa na pojednávaní vyjadril, že žalobkyňu zamestnali v decembri 2014 na základe výberu ako technickú zástupkyňu, dohodli sa, že bude chodiť dva mesiace do kancelárie a bude sa venovať štúdiu technických produktov, mala k dispozícii služobné auto, počas skúšobnej doby len na služobné účely a hoci nemala nárok na dovolenku, cez sviatky jej umožnili nepracovať. Jej úlohou bolo dojednávať obchody, pričom objem týchto dojednaných obchodov je závislý od konkrétneho teritória, od aktívnych zákazníkov, od toho ako sa navýši obrat spoločnosti a ako sa navýši predaj prémiových produktov. Prémiové produkty sú také, ktoré spoločnosť vyrába dlhodobo a ktoré sa najlepšie predávajú. Od všetkých týchto okolností záležalo to, ako sa bude dariť spoločnosti a podľa toho ako sa spoločnosti darilo bola potom vypočítaná odmena žalobkyne, ktorá sa jej vyplácala začiatkom nasledujúceho roka. Každé dva týždne sa stretávali, pričom bolo povedané, čo majú obchodní zástupcovia robiť. Mali zvládnuť 16-20 návštev zákazníka do týždňa. Ak boli sviatky alebo čerpali dovolenku, toto sa im zohľadnilo. Štatisticky majú vyrátané, že na základe jednej návštevy dokázal obchodný zástupca vyprodukovať polovicu ponuky, teda pri dvoch návštevách bol zabezpečený obchod. Zástupcom nediktujú, kedy majú ísť za zákazníkom a za ktorým, toto si regulujú sami. Sleduje obrat, aby zistil, aké ponuky sa robia, pričom všetko toto rozoberajú na poradách a z výsledkov sa vyhotoví štatistický výkaz. V pondelok mu obchodný zástupca predloží svoj plán a v piatok odsleduje či tento plán v ten týždeň dodržal, teda či za zákazníkom bol alebo nebol a či obchod dohodol. Už dva týždne predtým, ako bolo so žalobkyňou ukončený pracovný pomer, ju upozorňoval, že nesedia záznamy v excelovej tabuľke. Keď žalobkyňa išla na súkromnú jazdu nevypínala zariadenie GPS, na obede trávila dlhší čas než tráviť mohla, pričom počas obeda bola povinná prepnúť GPS do súkromného režimu. Pokiaľ zamestnanec išiel na súkromnú jazdu a GPS nevypol, porušoval interné predpisy, lebo v čase súkromnej jazdy alebo v čase obeda prácu nevykonával. Išlo tam aj o to, že ak sa zamestnancovi počas jeho cesty súkromnej niečo stalo zodpovedal by za to zamestnávateľ. Na základe týchto skutočností začal žalobkyňu sledovať. Ani jeden zo zamestnancov ani on sám si nedovolí byť na obede dve hodiny.
Obrat firmy je postavený na obchodných zástupcoch a všetci sa musia podieľať na jednom veľkom balíku a keď nebudú obchodní zástupcovia robiť to čo majú, firma príde o niektoré piliere a nedosiahne obrat. U žalobkyne mu nesedeli čísla obratov, ktoré mala dosahovať. Už z mesačného hodnotenia za mesiac február 2015 je zrejmé, že s jej výkonom v tomto mesiaci spokojný nebol. Toto jej poslal e- mailom. Navštívila len 58 zákazníkov, zápisy z pracovných ciest nevyhotovovala načas, mala len 27 ponúk, podpriemerný objem v eurách, neprijateľnú úspešnosť, počet objednávok bol neprijateľný čo do objemu, rovnako fakturácia, bolo jej nariadené využívať pracovný čas efektívne, pretože väčšina firiem začína o šiestej hodine, mala z domu odchádzať čo najskôr, zákazníci už popoludní nevnímajú. Deň, ktorý jej bol vytknutý v okamžitom skončení pracovného pomeru, teda 22.9.2015 mala začiatok práce o 8:52 hod., pričom uviedla, že návšteva u zákazníka trvala od 9:00 hod. do 9:40 hod., ale podľa jeho názoru za 8 minút sa k zákazníkovi ani dopraviť nestihla a jej skutočná návšteva u zákazníka trvala od 9:31 hod. do 9:44 hod. Mesačné hodnotenie aké urobil vo februári 2015 nerobil každý mesiac. Bolo to len raz, aj ostatným obchodným zástupcom tým dal na vedomie, čo majú robiť. Všetkým zamestnancom na poradách každé dva týždne zhrnul čísla, oboznámil ich s tým, čo majú robiť, ako majú zlepšiť svoju prácu. Bol priamy nadriadený žalobkyni, ale poveril Ing. Erika Kondelu, ktorý sa pripravoval na pozícii manažéra, aby žalobkyňu zaučil a pokiaľ jej kázal vypĺňať report približne, on „za približne“ považuje päť minút, ale v ponímaní žalobkyne to bola polhodina. Žalobkyňa mala pri vypĺňaní reportu možnosť nahliadnuť do údajov v GPS, ktoré jej ukázali, kde v ten deň odkedy dokedy bola, teda nemôže sa vyhovárať na to, že si večer pri vypĺňaní tabuliek údaje už nepamätala. So žalobkyňou boli dohodnutí na odmene, ktorá pozostávala z dvoch zložiek, a to fixnej a variabilnej, ktorej výška závisela od dosahovaných výsledkov. Nakoľko na danú oblasť predtým mali len jedného človeka, od žalobkyne bol očakávaný nárast predaja o 183%, nárast v podiely SGP o 114% a nárast v počte kupujúcich zákazníkov o 67%. Ciele boli stanovené na začiatku roka, s týmto bola žalobkyňa oboznámená, čo potvrdila svojim podpisom. Z reportu za august 2015 je zrejmé, že žalobkyňa plány neplnila a výsledky neprichádzali. Žalobkyňa si v tomto konaní nárokuje bonusovú odmenu vo výške 2500 eur. Bonusová zložka je závislá od dosahovaných výsledkov, výsledky žalobkyne však na požadovanej úrovni neboli. Ak by jej aj súd priznal nárok na bonusovú odmenu, táto by bola vo výške 1463 eur.
5. Ing. Erik Kondela na pojednávaní uviedol, že u žalovaného je zamestnaný desať rokov, žalobkyňu zaúčal, ako prísediaca s ním chodila k zákazníkom, čo trvalo cca dva týždne, následne bola nejaký čas v kancelárii, kde sa jej venovali kolegovia a aj oni jej poskytovali informácie a pomáhali jej, aby mohla podávať maximálne výkony. Bolo na žalobkyni, kedy sa rozhodne ísť do regiónu. Aj neskôr, keď už dojednávala obchody, mu z času na čas zavolala, aby sa s ním poradila. O každej návšteve u zákazníka sa vedie záznam, v ktorom sa uvádza čo sa prejednávalo. Zároveň sa vedie excelovský dokument, kde sa spisuje plán na konkrétny týždeň a tento sa upravuje podľa okolností. Tieto záznamy obsahujú aj časové údaje. On žalobkyni vysvetlil, akým spôsobom má záznamy viesť, ukázal jej aj vlastné záznamy. Nie je potrebné uvádzať časy na stotiny presne, avšak je potrebné aby záznamy kopírovali realitu, napr. ak skončí stretnutie u zákazníka o 15:03 hod. je v poriadku ak do záznamu uvedie, že stretnutie bolo skončené o 15:00 hod., avšak nie je prípustné aby som uviedol, že stretnutie skončilo o 15:30 hod. V súčasnosti vedia o záznamoch online upraviť časy, avšak v čase, kedy bola u žalovaného zamestnaná žalobkyňa, existoval len excelovský dokument, ktorý sa vypĺňal po návrate od zákazníkov. Pracovnú dobu má od 8:00 hod. do 16:30 hod. a túto si v závislosti od stretnutia so zákazníkmi upravuje. Väčšinou začína už pred siedmou, aby stihol maximum dopoludnia. Prestávky na obed trvajú štandardne 30 minút, snaží sa obed absolvovať v mieste posledného alebo nasledujúceho stretnutia, aby nemusel zbytočne zachádzať. GPS nemá možnosť vypnúť, môže však zmeniť režim, čo uskutočňuje ak vykonáva súkromnú jazdu. O tejto skutočnosti bola informovaná aj žalobkyňa.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka Ing. Erika Kondelu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, predžalobnou výzvou, odpoveďou na predžalobnú výzvu, mesačným prehľadom september 2015, knihou jázd, preberacím protokolom k vozidlu EČV: BL 275HF, záznamami z porád (minutes), preberacím protokolom, hlásením o škode (e-mail), faktúrou č. 011-00042/16, likvidáciou škodovej udalosti, žiadosťou o náhradu škody, fotokópiami doručeniek, dohodou o odmene za rok 2015 a mesačným reportom za rok 2015 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 bola u žalovaného zamestnaná ako obchodno - technická zástupkyňa. Deň nástupu do práce si strany dojednali na 3.12.2014. Miesto
výkonu práce podľa pracovnej zmluvy je sídlo žalovaného Levická 7, Nitra, ako aj celé územie Slovenskej republiky, predovšetkým oblasť Košického a Prešovského kraja. Základnými úlohami žalovanej ako zamestnankyne bolo podľa pracovnej zmluvy predaj a predstavovanie produktov spoločnosti, starostlivosť o existujúcich zákazníkov a vyhľadávanie nových zákazníkov. Žalovaný dňa 13.10.2015 vyhotovil listinu „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce“, ktorú žalobkyňa v rovnaký deň prevzala. Dôvody, na základe ktorých mal žalovaný so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer žalovaný vymedzil ako opakované porušenie povinností zamestnanca tým, že v pracovnom výkaze mala žalobkyňa uvádzať nepravdivé informácie o začiatkoch a ukončení návštev zákazníkov, konkrétne dňa 22. septembra 2015 uviedla návštevu zákazníka Kovdan v Moldave nad Bodvou v čase 9:00 hod. do 9:40 hod., pritom podľa GPS zariadenia v pridelenom motorovom vozidle BL275HF bola u tohto zákazníka v čase od 9:31 hod. do 9:44 hod., naviac v tento deň začala pracovnú cestu o 8:52 hod., čo je taktiež v rozpore s povinnosťami zamestnanca. Ďalším porušením bolo využívanie motorového vozidla BL275HF na súkromné účely počas pracovného času a vybavovanie súkromných záležitostí počas pracovného času, konkrétne v dňoch 15. októbra 2015 v čase od 11:30 hod. do 12:32 hod. a 9. októbra 2015 v čase od 11:46 hod. do 13:23 hod., kedy bola na Magnezitárskej ulici a tieto cesty nijako nesúvisia s plnení pracovných úloh. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v predžalobnej výzve zo dňa 22.10.2015, prevzatej žalovaným dňa 26.10.2015 žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a vyplácal jej dohodnutú mzdu.
8. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
9. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
10. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec: a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
11. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20180501>.
12. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
13. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
14. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
15. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, účinky ktorého nastávajú doručením druhej strane. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
16. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo.
17. V prejednávanom prípade účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali doručením žalobkyni, t.j. dňom 13.10.2015, čo zhodne potvrdili obe strany sporu a túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z podpisu žalobkyne na listine označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce“. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 9.12.2015, teda podala žalobu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce. Dôvodom okamžitého skončenia malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v porušení povinností zamestnanca uvádzaním nepravdivých informácií o začiatkoch a ukončení návštev so zákazníkom v pracovnom výkaze dňa 22.9.2015, začatie pracovnej cesty o 8:52 hod. v uvedený deň a využívanie motorového vozidla na súkromné účely počas pracovného času v dňoch 5.10.2015 a 9.10.2015.
18. S prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci nebolo možné konanie, ktoré žalobkyni pripisuje žalovaný, posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
19. Žalovaný síce poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa opakovane porušovala ustanovenia § 3 pracovnej zmluvy, a to tým, že si neplnila základné povinnosti v týchto ustanoveniach upravené, kedy nevyužívala pracovný čas na prácu, nedodržiavala ustanovený začiatok a koniec pracovnej doby, v rozpore s pokynmi zamestnávateľa nedodržiavala ustanovený spôsob používania motorového vozidla na súkromné účely, podľa názoru súdu však ani jedno z uvedených porušení nedosahuje takú
intenzitu, aby bolo možné vyhodnotiť správanie žalobkyne ako porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru.
20. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou opakovanými nezrovnalosťami v pracovných výkazoch (reporty) a nedodržiavaním ustanoveného začiatku a konca pracovnej doby, pre vyvodenie záveru o intenzívnom porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou bolo nutné závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou preukázať. V tomto smere znášal dôkazné bremeno žalovaný.
21. V súvislosti s nedodržiavaním pracovného času a uvádzaním nesprávnych údajov v reportoch žalovaný v okamžitom skončení ako aj v ďalšej argumentácii osobitne pokázal len na jeden konkrétny deň, a to 22.9.2015, kedy žalobkyňa uviedla návštevu zákazníka Kovdan v Moldave nad Bodvou v čase od 9:00 hod. do 9:40 hod., pričom podľa GPS zariadenia v pridelenom vozidle mala byť u zákazníka od 9:31 hod. do 9:44 hod. a v tento deň mala začať služobnú cestu až o 8:52 hod., na ďalšie dni kedy žalobkyňa mala začať s výkonom práce neskôr alebo mala zaznamenať čas strávený na návšteve u zákazníka v rozpore s realitou žalovaný nepoukázal. V kontexte s obranou žalobkyne spočívajúcou v jej tvrdení (do istej miery potvrdenej aj samotným žalovaným), že údaje do reportov stačilo zaznamenávať „približne“, súd nemohol takéto konanie žalobkyne vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
22. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou nie je možné vyhodnotiť ani dlhšie strávený čas na obede dňa 5.10.2015 v čase od 11:30 hod. do 12:32 hod. a 9.10.2015 v čase od 11:46 hod. do 13:23 hod. Je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o využívanie služobného vozidla na súkromné účely tak ako to kvalifikoval žalovaný, pretože vozidlo bolo v tomto čase zaparkované na Magnezitárskej ulici v Košiciach. Žalobkyňa v uvedených dňoch trávila na obede dlhší čas, čo je v rozpore s jej povinnosťou ako zamestnankyňou využívať riadne a efektívne pracovný čas na prácu. Súd má za to, že takéto konanie je porušením pracovnej disciplíny, podľa názoru súdu však nedosahuje takú intenzitu, aby žalovanému zakladalo právo okamžite ukončiť z uvedeného dôvodu so žalobkyňou pracovný pomer.
23. Pokiaľ žalovaný zistil, že žalobkyňa si neplní svoje povinnosti v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a v pracovných výkazoch nevyplňuje údaje riadne a správne alebo zistil iné nedostatky na jej strane, mal ju na uvedený nedostatok upozorniť a až následne voči nej vyvodiť zodpovednosť ukončením pracovného pomeru s ňou. Vyššie popísané konania žalobkyne totiž nie je možné posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
24. V tomto smere súd osobitne poukazuje na výpoveď prokuristu žalovaného Ing. Františka Jántošku, ktorý sa na pojednávaní vyjadril, že obchodným zástupcom nediktujú, kedy majú ísť za zákazníkom a za ktorým, toto si regulujú sami, čím sám priznal, že jeho zamestnanci a tým aj žalobkyňa mali určitú voľnosť v smere organizovania si ich pracovného dňa.
25. Žalovaný na pojednávaní poukázal tiež na nedostatočný výkon žalobkyne pri plnení jej pracovných úloh. V tomto štádiu konania sa uvedenými dôvodmi súd bližšie nezaoberal, keďže na uvedený dôvod žalobca pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou v okamžitom skončení zo dňa 13.10.2015 osobitne nepoukázal. Reálnymi pracovnými výsledkami žalobkyne, ich porovnaním s očakávanými výsledkami a dopadom uvedeného na výšku mzdy žalobkyne sa bude súd zaoberať v ďalšom konaní, kedy bude rozhodovať o výške náhrady mzdy.
26. Súd napokon zdôrazňuje, že okamžité skončenie pracovné pomeru je výnimočný nástroj pre ukončenie pracovnoprávneho vzťahu a k uplatneniu tohto inštitútu je potrebné pristupovať zvlášť citlivo. Žalovaný v tomto prípade okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer bez toho, aby na strane žalobkyne existoval objektívny závažný dôvod.
27. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a čiastočným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pričom o náhrade mzdy, o vzájomnej žalobe žalovaného doručenej súdu dňa 11.11.2016 a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)