Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-82-2018.pdf
PDF · 70.66 KB
Case nature
Subarea
19Cb/82/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci veriteľa: SMA advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 867 837, Michalská 7, Bratislava, proti dlžníkovi: CALEARO SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 35 829 231, Vicenzy 42/2067, Šamorín, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie takto:
rozhodol:
I. Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie sa zamieta.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Veriteľ návrhom došlým tun. súdu 30.07.2018 žiadal pred začatím konania vo veci samej vydať európsky príkaz na zablokovanie účtu dlžníka do sumy 4.320 € a príslušenstva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15.05.2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 655/2014“). Uviedol, že dlžníkovi poskytol služby súvisiace s výkonom činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosť zapísanú v registri partnerov verejného sektora a s dohľadom a dozorom v rámci plnení organizačného modelu spoločnosti za rok 2017 na základe zmluvy o poskytovaní služieb podpísanej medzi veriteľom a dlžníkom z XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).
2. Nariadenie č. 655/2014 zavádza konanie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze (článok 1 nariadenia č. 655/2014). Príkaz na zablokovanie môže byť vydaný aj pred začatím konania vo veci samej [článok 5 písm. a) nariadenia]. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia platí, že ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci. Na účely nariadenia č. 655/2014 zahŕňa pojem „konanie vo veci samej“ konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke (porov. odôvodnenie 13 v úvodnej časti nariadenia).
3. V danej veci by teda konanie vo veci samej znamenalo konanie o žalobe na plnenie, ktorou by sa veriteľ voči dlžníkovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy o poskytovaní služieb. Normou o určení právomoci, na ktorú odkazuje článok 6 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 treba rozumieť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“). Toto nariadenie by vzhľadom na absenciu voľby právomoci v zmluve o poskytovaní služieb založilo právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci samej podľa jeho článkov 1 a 4 tak, ako tento pojem vykladá nariadenie
č. 655/2014. V dôsledku toho má tun. súd právomoc konať aj vo veci návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie.
4. Predmetom príkazu na zablokovanie podľa článku 2 nariadenia č. 655/2014 však môžu byť v zásade len peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, ktoré vymedzuje jeho článok 3 s názvom „Cezhraničné prípady“. Tento článok na účely nariadenia stanovuje, že cezhraničným prípadom sa rozumie prípad, v ktorom sa príkazom dotknutý bankový účet vedie v inom členskom štáte ako: a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko. Pojem „členský štát, v ktorom je bankový účet vedený“ vymedzuje článok 4 bod 4 nariadenia č. 655/2014“, tak, že sa ním rozumie: a) členský štát uvedený v kóde IBAN (medzinárodné číslo bankového účtu) tohto účtu alebo b) v prípade bankového účtu, ktorý nemá IBAN, členský štát, v ktorom banka, v ktorej je účet vedený, má svoje ústredie, alebo v prípade, že účet je vedený v pobočke, členský štát, v ktorom sa nachádza pobočka. Pokiaľ ide o pojem „bydlisko“, nariadenie č. 655/2014 ho definuje v článku 4 bod 15 ako bydlisko určené v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012. Článok 63 nariadenia Brusel I bis stanovuje, že obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba má bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
5. Veriteľ v návrhu jasne uviedol, že má bydlisko v Slovenskej republike, že vo veci návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie koná súd v Slovenskej republike a že dotknutý bankový účet sa vedie v Slovenskej republike (to napokon nesporne vyplýva aj z označenia tohto účtu kódom IBAN v návrhu). V zmysle už vyššie citovaných ustanovení nariadenia č. 355/2014 a nariadenia Brusel I bis je zrejmé, že veriteľom uvedené údaje zodpovedajú obsahovému vymedzeniu relevantných pojmov týkajúcich sa bydliska a miesta vedenia bankového účtu.
6. Vyššie uvedené konštatovanie však potom nevyhnutne vedie k záveru, že v danej veci nejde o cezhraničný prípad podľa článku 3 nariadenia č. 655/2014. Ani z ostatných skutočností uvedených v návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie nemožno vyvodiť opačný záver. Za takých okolností potom ale nie sú splnené podmienky na to, aby súd ďalej rozhodoval o návrhu a posúdil ho aj z ostatných hľadísk predpísaných nariadením č. 655/2014, teda podľa článku 7 v spojení s článkom 17 ods. 1).
7. Nariadenie č. 655/2014 osobitne neupravuje postup súdu v prípade, že nie sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie (porov. článok 17). V článku 47 však stanovuje, že všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie. Relevantnú právnu úpravu v takýchto veciach potom predstavuje zákon č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2017“). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis (nariadenie č. 655/2014) neustanovuje inak.
8. Zákon č. 54/2017 v § 5 ods. 1 stanovuje, že ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu; inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že vo veci nejde o cezhraničný prípad podľa článku 3 nariadenia č. 655/2014, nie sú podľa jeho názoru splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, v dôsledku čoho treba návrh zamietnuť. Nie je totiž možné postupovať podľa § 327 CSP, ktorý sa uplatní na základe § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 a § 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP, pretože návrh obsahuje predpísané náležitosti a nie je nezrozumiteľný ani neurčitý.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd návrh veriteľa na vydanie príkazu na zablokovanie v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z. z. zamietol (výrok I).
10. O trovách súd rozhodol na základe § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 354 CSP. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto rozhodnutí, a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože veriteľ nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a dlžník by síce nárok na ich náhradu mal, avšak z dôvodu,
že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018; výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).