Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., zastúpená: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J.Kalinčiaka 13, Volkovce a otec M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX K., zastúpený: Mgr. Stanislava Winklerová, advokátka so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 06.04.2021, č.k. -172, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 30.11.2021, č.k. -228, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku IV., ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020 a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021 vo výške 253,05 eur, vo výroku VI. v časti, v ktorej návrh matky o určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17.08.2020 nad priznanú sumu 430 eur mesačne zamietol a v závislom výroku V. o trovách konania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zveril maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia (výroky I., II.), styk otca s maloletou neupravil (výrok III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020, k rukám matky maloletej, vždy do 15.- teho dňa v mesiaci vopred a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021 vo výške 253,05 eur k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), vo zvyšku návrh matky v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.08.2020 do 16.08.2020 a v časti prevyšujúcej sumu 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020 zamietol (výrok VI.), konanie o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.07.2020 do 31.07.2020 zastavil (výrok VII.) a napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , ,, , ,,,, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) konštatujúc, že pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca, o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku , ako aj o neupravenom styku otca s maloletou vychádzal zo zhodných návrhov rodičov maloletej, takúto úpravu považoval za sledujúcu záujem

dieťaťa, keď v konaní neboli tvrdené ani preukazované skutočnosti, ktoré by boli s takouto úpravou v rozpore.

3. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca (matka požadovala určiť výživné vo výške 650 eur mesačne pri tvrdených nákladoch dieťaťa v sume 950 eur mesačne a otec výšku nákladov a požadovaného výživného namietal), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletej, jej príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu vo výške 396,95 eur, v rozsahu v akom jej to dovoľuje starostlivosť o maloletú, pracuje na dohodu ako účtovníčka, v roku 2019 mala úhrnom vyplatené zdaniteľné príjmy vo výške 4 052 eur, za nájom bytu, v ktorom spoločne s maloletou býva, uhrádza sumu 450 eur mesačne. Otec vlastní v C. Z. v K. starší rodinný dom a osobný automobil škoda Octavia, r.v. 2006, má zverenú do osobnej starostlivosti dcéru J., nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výživu mu prispieva matka dieťaťa vo výške 30% výšky životného minima, príjem otca za rok 2020 bol vo výške 1 686,32 eur mesačne netto, otec výdavky na stravu vyčíslil v sume 300 eur mesačne, na staršiu dcéru J. v sume 290 eur, výdavky na bývanie v sume 210 eur, na hygienu, lieky a vitamíny vo výške 85 eur, náklady na pohonné hmoty vo výške 100 eur, v súvislosti s diagnostikovanou celiakiou má nárok na MHD zadarmo, je držiteľom ZŤP, na základe lekárskeho predpisu si môže v lekárni vybrať určenú stravu, príspevok na stravu mu priznaný nebol. Maloletá je po operácii, bude mať zhoršený zrak, má nehybnú pravú hornú a dolnú končatinu a bude mať pravdepodobne celoživotný zrakový a pohybový hendikep. Mentálne dosahuje maloletá v súčasnosti vek pod dva roky, navštevuje súkromného liečebného pedagóga PaeDr. A. s nákladom 120 eur mesačne (jedno sedenie 30 eur), bude potrebovať logopéda s nákladmi okolo 100 eur mesačne, bola jej odporúčaná dúhová terapia a matka s ňou plánuje plávanie u špecialistu. Maloletá navštevovala fyzioterapeuta (náklady 80 eur mesačne), náklady na špeciálnu obuv predstavujú 50 eur štvrťročne a terapiu múdre hranie matka plánuje nahradiť dúhovou terapiou.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania otec nepovažoval všetky výdavky maloletej za opodstatnené a preukázané, a to aj pokiaľ ide o všetky matkou navrhované výdavky súvisiace s rehabilitáciami maloletej (pôvodne 320 eur mesačne spolu rehabilitačné cvičenia plus 170 eur „múdre hranie“, ktoré malo byť neskôr nahradené dúhovou terapiou a súkromné cvičenia 120 eur mesačne). Súd prvej inštancie mal z lekárskeho potvrdenia preukázané, že maloletej sú odporúčané rehabilitácie (všeobecne), nie však v takom rozsahu, ako ich matka do výdavkov zahrnula a ani ich všetky nepreukázala. Matka preukázala úhradu 150 eur v novembri 2020 na terapiu u PaeDr. A. (za päť terapií), tú istú úhradu v októbri 2020 (taktiež za päť terapií), 180 eur v septembri 2020 (6 terapií), v auguste 2020 absolvovala maloletá jednu terapiu, v decembri 2020 a v januári 2021 žiadnu, vo februári 2021 3 terapie. Matka preukázala tiež náklady na logopéda vo výške 30 eur vo februári 2021, 90 eur v marci 2021 a 30 eur v apríli 2021. Zároveň preukázala, že maloletá nastupuje na kúpeľný pobyt, kde je potrebné uhradiť 47,60 eur za maloletú a 336 eur za matku ( doprovod maloletej). Celkové výdavky matka vyčísľovala v mesiaci november 2020 vo výške 1 381,62 eur, v septembri 1 321,35 eur, v auguste 2020 1 642,75 eur, ktoré preukazovala dokladmi o úhrade, prípadne pohybmi na účte. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dokladov nemal preukázanú výšku mesačných výdavkov na maloletú vo výške 950 eur mesačne a ani odôvodnenosť takýchto mesačných výdavkov. Matka maloletej má príjem z rodičovského príspevku vo výške necelých 400 eur mesačne, okolo 350 eur z výkonu pracovnej činnosti, je vlastníčkou bytu, ktorý je prenajíma ( príjem 400 eur, náklady na byt 250 eur) a príjem poberá jej matka na základe ich vlastnej dohody ( nakoľko sa o tento byt stará, uhrádza naň náklady, ako aj náklady spojené s potrebnými opravami alebo rekonštrukciami). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že otec maloletej dosahuje príjem v priemere 1 686,32 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére J. a výdavky otca v sume cca 984 eur (po odrátaní výdavkov, ktorými prispieval na maloletú A.) posúdil za odôvodnené a preukázané (zahŕňajú stravu, náklady na bývanie, hygienu otca, s ktorým aktuálne býva v domácnosti staršia dcéra, teda aj náklady na ňu, náklady na auto). V konaní mal ďalej preukázané, že otec o maloletú A. javí záujem, stretáva sa s ňou 3 krát v týždni, je súčinný aj pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a prispieva na jej výživu (v konaní nebolo sporné, že otec od odchodu matky z domácnosti prispieval matke na výživu dieťaťa v júli 2020 sumou 500 eur, v auguste 2020 sumou 350 eur, v septembri 2020 sumou 335 eur, v októbri 2020 a novembri 2020 sumou po 300 eur, v decembri 2020 sumou 700 eur (100 eur z toho na darčeky pre maloletú), v januári 2021 sumou 350 eur a vo februári 2021 sumou 400 eur. S ohľadom na uvedené ustálil, že náklady na maloletú sú vyššie, ako na dieťa bez zdravotných problémov, pričom reálne sú v súvislosti s rehabilitáciou sú uhrádzané výdavky na sedenia u PaeDr. A. (cca 120 eur mesačne) a logopédia, ktorú

maloletá navštevuje (doposiaľ výdavky sumu 90 eur mesačne nepresiahli). Pri akceptovaní sumy 290 eur na stravu a plienky pre maloletú, 50 eur na oblečenie a obuv a zohľadnení, že vyživovaciu povinnosť má aj matka maloletej, tak aj po primeranom zohľadnení výdavkov na bývanie maloletej mal za to, že jej potreby sú pokryté vyživovacou povinnosťou otca vo výške 430 eur, ktorú výšku otec navrhoval upraviť. Výživné priznal od dňa doručenia návrhu, t.j. od 17.08.2020, keďže v konaní nezistil dôvody osobitného zreteľa ( ), ktoré by odôvodňovali spätné priznanie výživného.

5. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd prvej inštancie k nemu dospel rozdielom medzi súčtom priznanej výšky vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021, (za ktorý mesiac už v čase rozhodovanie bolo výživné zročné) v celkovej výške 3 218,05 eur a sumou 2 965 eur, ktorou otec v uvedenom období matke prispel na výživu maloletej, do ktorej nezapočítal sumu 100 eur z decembra 2020 poskytnutú otcom na darčeky pre maloletú.

6. O trovách konania rozhodol podľa ( ďalej „ C.m.p.“).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 17.08.2020 určil na sumu minimálne 500 eur mesačne. Matka uviedla, že súdom stanovené výživné nepokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nevyrovnáva sa ani životnej úrovni otca, čo je v hrubom rozpore s . Súd nevzal v úvahu plánované výdavky matky v súvislosti s nástupom dieťaťa na kúpeľnú starostlivosť, ako aj ďalšie náklady na liečbu, ktorú si vyžaduje zdravotný stav dieťaťa (intenzívne terapie a pomoc odborných lekárov). Matka považovala za zarážajúce, že kolízny opatrovník obhajuje postoj otca a matke vyčíta, že s dieťaťom s tak závažnou diagnózou a po náročnej operácii mozgu nenavštevuje štátne zdravotnícke zariadenia, ale súkromné, ktoré sú nákladnejšie a nezohľadnil, že tieto terapie začala matka navštevovať z dôvodu, že tieto jej ponúkli pravidelnosť a intenzitu danej liečby, ktorú dieťa na základe odporúčaní lekárov potrebuje. Štátne zariadenia pritom nie sú schopné podľa zistení matky poskytnúť dieťaťu starostlivosť v rozsahu, aký dieťa potrebuje. Celkové mesačné náklady na dieťa mimo kúpeľnú starostlivosť sú vo výške 960 eur mesačne. Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa vyžadujúceho si nepretržitú osobnú starostlivosť matky , táto nemá možnosť pracovať na plný úväzok, prácu vykonáva len na dohodu a na úkor svojho spánku v čase, kedy dieťa odpočíva. Návštevy špeciálneho pedagóga a logopéda sú plne indikované na základe odporúčania Fakultnej nemocnice v Motole - dieťaťu bola odporúčaná intenzívna RHB starostlivosť ambulantne v mieste bydliska - fyzioterapia, ergoterapia, logopédia, výhľadovo vhodná komplexná starostlivosť v rámci špeciálnej materskej školy, Matka predložila aktuálnu správu vydanú liečebným M. š.p. C., (kde bola maloletá od 07.04.2021 do 05.05.2021 v sprievode matky na liečení), podľa ktorej je nevyhnutné pokračovať v stimulácii vývinu maloletej a to 2-3x v týždni, s potrebou navštevovať centrum včasnej intervencie, liečebného špeciálneho pedagóga, psychológa, logopéda, podporovať psychosomatický vývoj dieťaťa hippoterapiou, kanisterapiou, plávaním a budovaním sociálnej interakcie dieťaťa v rámci centier voľného času. Celková suma na terapie je vo výške 360 eur mesačne, od júna 2021 pribudne suma 56 eur za plávanie, výhľadovo bude maloletá navštevovať hippoterapiu v sume 15 eur za polhodinu. Otec nejaví o dieťa záujem, naposledy sa na jej zdravotný stav informoval dňa 31.03.2021, počas kúpeľnej liečby sa o dieťa nezaujímal, nie je ochotný pomáhať pri kúpaní dieťaťa, (ktoré má 23 kg) a ani pri návštevách lekára a sľuby o uhrádzaní nákladov za logopéda a kúpeľnú liečbu nesplnil. Maloletá nemôže byť v súčasnosti umiestnená do zariadenia , keďže nechodí, nevie sa sama najesť a je plienkovaná. Matka uviedla, že má aj náklady na údržbu vozidla, vrátane poistky a diaľničnej známky. Byt v E. je na ňu evidovaný len po formálnej stránke od smrti jej otca a rozhodnutia jej matky , ktorá tam žije a ktorý je „jej vlastníctvom“, keďže počas jej života si matka dieťaťa na tento žiadnym spôsobom nenárokovala. Naopak, práve stará matka zo strany matky je vždy nápomocná nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou o dieťa, o ktoré sa otec nezaujíma v rozsahu, ako to dieťa v súčasnosti potrebuje.

8. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa určenia výšky výživného na sumu 430 eur mesačne za obdobie od 17.08.2020 potvrdiť uvádzajúc, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a pomery na strane maloletej a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Svoje náklady v konaní, vrátane nákladov vynakladaných na staršiu dcéru, riadne zdokladoval a súd ich posúdil ako odôvodnené a preukázané. Pokiaľ ide o náklady na maloletú vyčíslené matkou v odvolaní na sumu 960 eur a nákladov na terapie dieťaťa v sume 360 eur

mesačne uviedol, že matka už v prvoinštančnom konaní zdokladovala náklady v sume 120 eur mesačne u liečebnej pedagogičky, na pojednávaní predložila doklady o návšteve logopéda. Čo sa týka plávania a hippoterapie, tieto maloletá doposiaľ nenavštevuje a nie je ich možné považovať za náklad matky. K tvrdeniam matky o jeho nezáujme uviedol, že matka mu od posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nechce dávať dieťa domov, s dieťaťom sa mohol stretávať len za prítomnosti matky, matka mu nechce dovoliť sa stretávať s dcérou osamote a spravidla mu urobí aj slovný výstup. Iba v čase tesne pred týmto vyjadrením mu matka začala dávať dcéru aj domov, ale spravidla len v čase kedy potrebovala, aby dieťa niekto postrážil. V priebehu prvoinštančného konania netušil, že mu matka prestane dieťa dávať a dúfa, že nebude nútený podávať návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletej. Podľa jeho názoru by preukaz ZŤP maloletej minimálne pomohol v tom, že matka by neplatila koncesionárske poplatky, parkovania , menej by sa doplácalo na niektoré lieky, pričom doplatky na lieky boli novelou zrušené úplne. Na odvolacie námietky matky o nepoberaní príjmu z nájmu bytu v E. v jej vlastníctve nie je možné prihliadať, keďže vlastníčkou bytu je na základe Kúpnej zmluvy V XXXX/XX matka dieťaťa. Určená suma výživného 430 eur mesačne je viac ako postačujúca na potreby 3,5 ročného dieťaťa, aj keď je vývojom pozadu a náklady na dieťa sú vyššie ako náklady na zdravé dieťa, a to aj s prihliadnutím k tomu, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a matke je (tak ako doposiaľ) ochotný so všetkým pomáhať.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

10. Okresná prokuratúra Bratislava IV, vo vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedla, že súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá ustálenému príjmu otca a preukázaným výdavkom na maloletú ku dňu vyhlásenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to aj vo vzťahu k zohľadneniu skutočnosti existencie ďalšej vyživovacej povinnosti otca a výdavkov otca na maloletú J. H., (ktorú sumu otec vyčísli na 290 eur mesačne a ktorú nemožno považovať v prípade 13 ročného dieťaťa za neprimeranú). Matka odvolací návrh odvodzovala od predpokladaných zvýšených výdavkov na dieťa súvisiacich s kompenzáciou jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (liečebný pedagóg, hippoterapia, logopéd a pod.), ktoré neboli v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vynakladané v takom rozsahu, ako ich matka v podanom, odvolaní vyčíslila. Pokiaľ by v rámci odvolacieho konania takéto zvýšené náklady preukázala, disponuje odvolací súd možnosťou výšku výživného upraviť tak, aby táto reflektovala na zmenu pomerov, ku ktorej došlo po vyhlásení rozsudku. V prípade, ak by matka takéto výdavky nepreukázala, Okresná prokuratúra Bratislava IV navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 430 eur mesačne za obdobie od 17.08.2020 ako vecne a právne správne potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C.m.p., , ods. 1, (ďalej „“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Konštatuje, že z obsahu odvolania matky vyplýva, že ním napadla výrok IV. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020 a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021 vo výške 253,05 eur a výrok VI. v časti , v ktorej bol návrh matky o určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17.08.2020 nad priznanú sumu 430 eur mesačne zamietnutý.

12. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ) .

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020 a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021 v sume 253,05 eur a návrh matky o určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17.08.2020 nad priznanú sumu 430 eur mesačne zamietol. Konštatuje, že súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky v týchto častiach podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil ( ). V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky dodáva nasledovné.

16. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ( ), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

23. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace

sa ustanoveniami , ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).

24. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov obidvoch rodičov správne vychádzal z nimi predložených potvrdení o ich príjmoch (v konaní nebolo preukázané, že otec dosahuje príjem vo výške viac ako 2 000 eur mesačne, ako uvádzala matka v návrhu) a prijaté skutkové závery súdu prvej inštancie neboli v tomto smere ani napadnuté odvolacími dôvodmi matky. V prípade matky správne prihliadol na skutočnosť, že matkine schopnosti dosahovať príjem sú výrazne obmedzené dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom maloletej, vyžadujúcim si nepretržitú starostlivosť a i na to, že výťažok z prenájmu bytu v E., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, bez akéhokoľvek právne významného a akceptovateľného dôvodu prenecháva svojej matke (za takýto dôvod nie je možné považovať ani odvolaciu argumentáciu matky iba o „ formálnom vlastníctve bytu“, ktorý je vlastníctvom jej matky). Odvolací súd síce akceptoval argumentáciu matky, že čistý príjem vo výške 150 eur mesačne z prenájmu uvedeného bytu nepredstavuje nadštandardný príjem, na strane druhej sa, pri reálnej výške príjmu dosahovaného matkou cca 750 eur mesačne (400 eur rodičovský príspevok, 350 eur príjem z dohody o vykonaní práce), nejedná o príjem v nezanedbateľnej výške, ktorý by následne mohla matka použiť tak na vlastné potreby, ako aj na potreby maloletej.

25. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa z jeho základných potrieb vyplývajúcich z jeho útleho veku a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o nadnesení nákladov matky na maloletú, nezodpovedajúcim odôvodneným potrebám dieťaťa v ešte útlom veku, a to aj so zohľadnením dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa a nepreukázania reálnej úhrady všetkých nákladov vynakladaných matkou. Je treba uviesť, že výdavky vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb maloletej, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku). Súd prvej inštancie v posudzovanej veci okrem toho správne prihliadol na dlhoročne zhoršený zdravotný stav maloletej, vyžadujúci si dlhodobú špeciálnu zdravotnú starostlivosť, ktorej náklady sú hradené z verejného zdravotného poistenia (vrátane nákladov na lekárom predpísanú kúpeľnú liečbu a iné odporúčané formy zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie), so súčasným zohľadnením, že matka v konaní nepreukázala dôvodnosť deklarovaných nákladov vynakladaných pri návštevách ambulancie liečebnej pedagogiky a logopéda, ktoré mala v období od 17.08.2020 uhrádzať, a ktoré (podľa nepreukázaného tvrdenia matky), nebolo možné a ani dôvodné pokryť verejným zdravotným poistením. Rovnaká úvaha platí i k tvrdeniam matky produkovaným v odvolacom konaní vo vzťahu k deklarovaným nákladom na zdravotnú starostlivosť vo výške 360 eur mesačne (ak ďalším nákladom na plávanie vo výške 56 eur mesačne), ktorých dôvodnosť zabezpečenia (a ani ich faktické reálne vynakladanie matkou) bez možného krytia verejným zdravotným poistením, s matkou doložených lekárskych správ z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, Fakultnej nemocnice v Motole Praha a Špecializovaného liečebného ústavu M. š.p. C. C. nevyplynula.

26. Na základe uvedeného odvolací súd názor súdu prvej inštancie deklarovaný v ods.15 rozhodnutia dopĺňa, že za odôvodnenú a primeranú veku a potrebám maloletej ustálil sumu 635 eur mesačne (1 podiel nákladov na bývanie 215 eur, strava 150 eur, 70 eur plienky , 50 eur oblečenie a obuv, 50 eur ostatná drogéria, hygiena a vitamíny, 100 eur ostatné výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa , vrátane nákladov na pohonné hmoty pri presune dieťaťa ), ktorá zodpovedá nákladom, primeraným veku a aj špeciálnym potrebám dieťaťa a aj majetkovým, zárobkovým a osobným pomerom rodičov, ich schopnosti a aktuálnej výšky ich životnej úrovne. Vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie následne správne postupoval aj pri určení miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov, zohľadňujúc pritom na jednej strane výšku aktuálneho príjmu matky, ktorý môže matka dosahovať (400 eur rodičovský príspevok, 350 eur príjem z dohody, 150 eur príjem z prenájmu bytu vo vlastníctve matky) a osobnú starostlivosť matky o maloletú, (ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu) a na strane druhej výšku príjmu otca (1 686 eur mesačne netto), existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca k staršej dcére, nevyhnutné

výdavky otca v sume cca 990 eur mesačne bez určeného výživného na maloletú ) a správanie sa otca, ktorý o maloletú javí záujem, má záujem sa s maloletou naďalej stretávať, dieťaťu v minulosti poskytoval aj vecné dary a aj bez súdneho rozhodnutia sa podieľal na uhrádzaní nákladov na dieťa. Pokiaľ za daného stavu súd prvej inštancie určil od 17.08.2020 vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu 430 eur mesačne, jeho rozhodnutie je potom plne akceptovateľné a zodpovedajúce skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania a predstavuje spravodlivé vyváženie rozsahu, v akom sa na odôvodnených nákladoch maloletej majú aktuálne podieľať obaja rodičia . Pre úplnosť dodáva, že pri rozhodovaní nebolo možné akceptovať odvolacie tvrdenia matky o nezáujme otca o dieťa, ktoré sú jednak v rozpore s dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie, ale aj v protiklade s tvrdením otca uvedeným vo vyjadrení sa k odvolaniu matky, v ktorom poukazuje na správanie sa matky, ktorá mu v čase po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, styk s maloletou neumožňovala.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 430 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2020 a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.08.2020 do 31.03.2021 vo výške 253,05 eur, vo výroku VI. v časti, v ktorej návrh matky o určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 17.08.2020 nad priznanú sumu 430 eur mesačne zamietol a v závislom výroku V. o trovách konania podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , C.m.p.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).