Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/417/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Bratislava proti žalovanému: F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, Z., o zaplatenie sumy 836,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2017 č.k. 17Csp/67/2016-47, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11. 11. 2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 06. 09. 2005 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 14 000,- Sk (464,71 eura). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu úveru vo výške 25 200,- Sk (836,48 eura), z ktorej suma vo výške 11 200,- Sk (371,77 eura) predstavovala poplatok. Žalovaný mal predmetný úver splácať v 10 mesačných splátkach po 2 520,- Sk (83,64 eura) mesačne, počnúc dňom 06. 10. 2005. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k. 2T 19/2008-89, zo dňa 10. 03. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 08. 2009 uznaný vinným, z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a odsek 1 Trestného zákona (zákon číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len „“). Skutok spáchal tak, že dňa 06. 09. 2005 V. uzatvoril úverovú zmluvu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14 000,-Sk, pričom pri jej podpise predložil občiansky preukaz a potvrdenie o výške príjmov od zamestnávateľa J., u ktorého nikdy nebol zamestnaný a na základe danej zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 14 000,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať spolu s príslušným poplatkom v 10 mesačných splátkach po 2 520,-Sk, pričom ani jednu splátku neuhradil, čím spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 25 200,-Sk. Poškodenú spoločnosť Pohotovosť s.r.o., odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Z trestného spisu tiež bolo zistené že žalobca si vyčíslil výšku škody, ktorá mu vznikla na sumu 88 379,- Sk (2 933,64 eura), do ktorej zahrnul úver, poplatok, sankčný úrok z omeškania, trovy rozhodcovského konania, trovy exekučného konania. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, ods. 3, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ďalej podľa § 2 písm. a/, § 4 ods. 2, ods. 3 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 193 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). 1.3. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný, ako dlžník, podpísal zmluvu o úvere so žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej mu bola vyplatená suma vo výške 14 000,- Sk (464,71 eura), pričom sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu úveru vo výške 25 200,- Sk, t.j. 836,48 eura, z ktorej čiastka vo výške 11 200,- Sk (371,77 eura) predstavovala poplatok. Nakoľko žalovaný predmetný úver nesplácal v dohodnutých lehotách, teda riadne a včas, tým spôsobil žalobcovi škodu. Za tento skutok bol žalovaný odsúdený pre spáchanie trestného činu úverového podvodu, trestným rozkazom. Podľa § 195 je súd týmto trestným rozkazom viazaný, a to v časti spáchania protiprávneho úkonu. Tým mal súd prvej inštancie preukázaný prvý predpoklad existencie nároku na náhradu škody, t.j. existenciu protiprávneho úkonu. 1.4.Zmluvu o úvere po preskúmaní, súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie podstatných náležitostí uvedených v § 4 ods.2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva neobsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ako aj ročnú úrokovú sadzbu (písm. h/ tohto ustanovenia), ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia) a tiež celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, považoval iba sumu vo výške 14 000 Sk (464,71 eura). 1.5. Konštatoval, že medzi protiprávnym úkonom a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, je priama príčinná súvislosť. Z dôvodu, že súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, škodou je iba skutočne vyplatená suma finančných prostriedkov vo výške 464,71 eura. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preukázanie dokladu o tom, v akej výške žalovaný uhradil sumu, čo bolo dôležité pre určenie výšky skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a nepredložil požadované listinné dôkazy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške škody, ktorá mu vznikla, ktorá preukázanie zaťažuje žalobcu, ako poškodeného. Nárok žalobcu posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody, nebol splnený jeden z predpokladov náhrady škody, preto žalobu zamietol. 1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 365 ods. 1 písm. f/ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . 2.1. Poukázal na právoplatný trestný rozkaz, ktorým súd žalovaného uznal vinným zo spáchania úverového podvodu a poškodeného odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Žalobca uplatnil svoje nároky podanou žalobou, ktorú súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol dôvodiac, že nárok žalobcov na náhradu škody považuje za nedostatočne preukázaný, t.j., že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce výšku škody. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasí a dôvodí, že ak by škoda mu žalovaným nebola spôsobená, žalovaný by nespáchal trestný čin a súd by ho neuznal za vinného. Škodou na účely trestného konania sa rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, teda aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak, vzhľadom na okolnosti a svoje pomery, mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestnom čine podvodu nie je škodou iba suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré vznikli v dôsledku omeškania dlžníka. Žalobca svoj nárok uplatnil v zmysle § 380 a § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka. 2.2. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým je súd viazaný. Žalobca tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, a to protiprávnym úkonom (úmyselne uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy), ujmou na strane žalobcu, tak, ako bol uvedená v žalobe a príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom a existenciou škody, ako aj zavinením, nakoľko bol preukázaný priamy úmysel žalovaného. Vznik škody preukázal predložením listinných dôkazov, a to predložením zmluvy o úvere, ako aj trestného rozkazu, žalovaný neuhradil ani pred, ani po vydaní trestného rozkazu ani jedinú splátku.

2.3.Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené a preto napadnutý rozsudok podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko nemal splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného náhrady škody z titulu nesplateného úveru v celkovej výške 836,50 eura. 5.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, doplnení dokazovania, rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu žalobcu zamietol dôvodiac neunesením dôkazného bremena tvrdení žalobcu, ktorý nepreukázal skutočnú výšku škody a nepreukázal, akú sumu žalovaný na poskytnutom úvere zaplatil. 5.2. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že výšku škody preukázal jednak zmluvou o úvere a tiež trestným rozkazom, ktorým bol žalovaný uznaný vinným.

6. Podľa § 388 odvolací súd napadnutý rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil, s ktorým právnym posúdením sa však odvolací súd nestotožnil. Nepovažoval však za potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie podľa § 385 ods. 1 CSP, z ktorého dôvodu nenariadil odvolacie pojednávanie.

8. Súd prvej inštancie v danej veci, v ktorej sa žalobca domáha náhrady škody, avšak z titulu nesplateného, ním poskytnutého úveru, nepodrobil prieskumnej činnosti zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok a to napriek tomu, že vykonal dokazovanie touto zmluvou. 8.1. V danej veci je nepochybné, že strany sporu uzavreli dňa 06. 09. 2005 zmluvu o úvere číslo XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančnú čiastku vo výške 14 000 Sk (ďalej iba „464,71 eura). V zmluve si zmluvné strany dohodli poplatok vo výške 11 200 Sk (371,77 eura), dlžník bol povinný zaplatiť spolu sumu 836,50 eura a to v 10 mesačných splátkach po 83,65 eura, počnúc dňom 06. 10. 2005.

9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka ). 11. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, účinnom ku dňu 06. 09. 2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ meno a adresu spotrebiteľa, g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

12. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu tak, ako si ho sám uplatnil, t.j. titulom náhrady škody. Napriek tomu, že bol žalobca odkázaný v trestnom konaní s jeho nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne, odvolací súd je toho názoru, že predmetom tohto konania nie je plnenie titulom náhrady škody, ale plnenie z úverovej zmluvy. V danej veci je nesporné, že škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, mala vzniknúť z dôvodu nesplatenia finančnej sumy, ktorú žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému a ktorý ju ani čiastočne nesplatil. Odvolací súd podrobil prieskumnej činnosti základ tohto nároku žalobcu, t.j. zmluvu o úvere, uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 06. 09. 2005 číslo 4281148, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 464,71 eura (14 000 Sk). Keďže žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil síce titulom náhrady škody na základe vydaného trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný odsúdený za spáchanie trestného činu úverového podvodu, práve na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, odvolací súd z dôvodu preskúmania opodstatnenosti nároku žalobcu a výšky ním uvádzanej škody, podrobil túto úverovú zmluvu svojej prieskumnej činnosti. 12.1. Po preskúmaní úverovej zmluvy, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a s ktorou súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, dospel odvolací súd k záveru, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalobcom, t.j. spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá poskytovala finančné služby a úvery fyzickým osobám, ako veriteľom na jednej strane a na druhej strane žalovaným, ako fyzickou osobou, nevykonávajúcou podnikateľskú činnosť, ktorá skutočnosť je zrejmá z označenia žalovaného v predmetnej zmluve. Na základe tejto skutočnosti predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. 12.2. Podstatné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, v čase jej uzavretia (dňa 06. 09. 2005), upravovalo ustanovenie § 4 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V ods. 2 tohto ustanovenia sú presne špecifikované podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Pod písm. g/ tohto ustanovenia je taxatívne určené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“); ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva sankcia za porušenie, resp. nesplnenie tejto zákonnej povinnosti, a to, že pri absencii RPMN, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12.3. Aplikujúc ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy, je odvolací súd nútený konštatovať, že táto podmienka splnená nebola, v zmluve absentuje údaj o RPMN. Z uvedeného dôvodu, je preto nevyhnutné vyhodnotil predmetnú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd sa následne potom nezaoberal výškou poplatku, ktorý bol v zmluve dohodnutý (371,77 eura), jeho primeranosťou, opodstatnenosťou, nakoľko pre absenciu údaju o RPMN sa úver považuje podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 12.4. Vyhodnotiac teda úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, žalobcovi ani titulom náhrady škody nemohla vzniknúť škoda vo výške 836,50 eura tak, ako si ju uplatnil, keďže predmetnú úverovú

zmluvu bolo potrebné vyhodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 eura, t.j. skutočnú výšku poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca má preto nárok iba na zaplatenie tejto sumy od žalovaného. Do nároku žalobcu nie je možné započítať poplatok, ktorý bol dohodnutý v zmluve (371,77 eura), nakoľko odvolací súd predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, z ktorého dôvodu žalobca na túto náhradu nemá nárok.

13. Odvolací súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania. Vzhľadom na nezaplatenie dlžnej sumy žalovaným žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa žalovaný do omeškania so splatením dlžnej sumy. Z tohto dôvodu podľa§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Odvolací súd preto podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, t.j. zo sumy 464,71 eura od 11. 11. 2015, kedy nastala splatnosť predmetného úveru tak, ako si ho uplatnil v podanej žalobe, keďže nebol v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka. K prvému dňu omeškania, t.j. k 11. 11. 2005 bola výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“). K tomuto dňu výška diskontnej sadzby NBS bola 3%, dvojnásobok predstavuje výšku 6%, žalobca si uplatnil výšku 5%, odvolací súd preto priznal ním uplatnený nárok.

14. Odvolací súd záverom iba poznamenáva, že sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal výšku škody. Žalobca v konaní predložil tak trestný rozkaz, ako aj úverovú zmluvu, s ktorej si nárok na náhradu škody odvodzuje, v priebehu konania uviedol, že žalovaný nesplatil predmetný úver, ktorý mu žalobca poskytol (464,71 eura) a to ani čiastočne. Keďže súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predmetnou úverovou zmluvou, iba ju nesprávne právne posúdil, odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a zopakovať dokazovanie práve touto úverovou zmluvou. Taktiež poznamenáva, že vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax, žalobcovi z odôvodnenia nespočetného množstva rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých súdy pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy a pre rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, nepriznávali žalobcovi buď žiadnu sumu z titulu nesplateného úveru, alebo úver vyhlásili za bezúročný a bez poplatkov, muselo byť žalobcovi jednoznačne zrejmé, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky, taxatívne vymenované podstatné náležitosti úverovej zmluvy tak, ako to vyžadovalo v čase uzavretia úverovej zmluvy, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu je nevyhnutné predmetný úver vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov. Preto nemôže byť prekvapivým rozhodnutím pre žalobcu, priznanie iba výšky istiny, bez úrokov a bez poplatkov.

15.O náhrade trov konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, čiastočne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na čiastočnú (pomernú) náhradu trov konanie tak na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .