Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/237/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: S. J.Á., F.. XX.X.XXXX, T. T. XXXX/XX, XXXXX T., o zaplatenie 1572,- € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,- € od 18.03.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 16. júna 2016, domáhal zaplatenia 1572,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.6.2009 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXX uzatvorenej dňa 12.2.2009 so žalovaným, poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému úver vo výške 800,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- €, t. j. spolu vo výške 1572,- €. Žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplatil, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 25.6.2009 sa jeho dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom na žalovaného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom číslo konania 2T/21/10 zo dňa 2.3.2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok v trestnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.3.2010. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu trestného rozsudku, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópiu zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 12.2.2009, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, vyplýva, že žalobca poskytol ako veriteľ žalovanému úver vo výške 800,- €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- €, t. j. spolu vo výške 1572,- € v 12-tich mesačných splátkach po 131,- €, počnúc 20.3.2009. V zmluve je formulárovým spôsobom vyznačené (krížikom označená jedna z predtlačených možností), že úver je poskytnutý dlžníkovi na výkon zamestnania.

2. Žalovaný zostal v konaní nečinný, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 22C/237/2016-58 zo dňa 31.3.2017 tak, že žalobu vo veci samej zamietol, a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal, žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalobcom a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

5.1. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobkyni treba dať za pravdu v tom, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu. 5.2. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 17.06.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 572,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/21/2010 zo dňa 02. 03. 2010, právoplatným dňa 17. 03. 2010, bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobkyňou (ako veriteľom) dňa 12. 02. 2009. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobkyne na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu. 5.3. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny, a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne práve posúdil. 5.4. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže zrušil rozhodnutie súdu vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania. Odvolací súd záverom konštatoval, že v ďalšom konaní prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta .

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou (fotokópia trestného rozsudku, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópia zmluvy o úvere). Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísala žalobkyňa v podanej žalobe (bod 1. odôvodnenia). 3. Súd mal preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, po posúdení ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Po vyslovení

právneho názoru odvolacím súdom, treba konštatovať, že uvedené právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nie je právne významné pre rozhodnutie o žalobe, preto sa súd v odôvodnení rozhodnutia uvedenému posúdeniu nebude viac venovať. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal podvodne a bol za tento trestný či odsúdený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozkaz č.k. 2T/21/2010 zo dňa 2.3.2010 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 17.3.2010. Z pripojeného trestného rozkazu je však zrejmé, že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté nebolo.

4. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

4.1. Podľa 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

4.2. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

4.3. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov; pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

6. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 .

7. Definícia škody je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi; ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

8. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, tzn. že súd je viazaný žalobou s predmetom konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.07.2003, sp.zn. 25Cdo/1934/2001, publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani v žalobe a ani vo svojich ďalších podaniach neuvádzala, že by sa domáhala okrem skutočnej škody aj ušlého zisku, ktorý by akokoľvek špecifikovala. Hoci v žalobe navrhla priznať sumu vo výške 1572,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1572,- eur od 25.6.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, z tohto (ani ďalších jej písomných podaní) nevyplýva špecifikácia, ani vo vzťahu ku škode, ktorá jej mala vzniknúť - skutočnej škode, či zisku.

10. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného bolo úmyselné, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania úverového podvodu a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom trestu v skúšobnej dobe v trvaní 18 mesiacov.

11. Ako bolo uvedené vyššie, škoda je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.i. peniazmi. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

12. V prejednávanej veci jednoznačne bol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie žalovaného na vzniku škody. Výška škody ako taká však predstavuje sumu 800,- eur, ktorú podľa úverovej zmluvy poskytla žalobkyňa dlžníkovi; t.j. o 800,- eur bol zmenšený majetkový stav poškodenej, a teda reprezentuje majetkovú hodnotu, vynaložiteľnú na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd nemá povinnosť ex offo skúmať vznik prípadného ušlého zisku, keď túto skutočnosť v konaní žalobkyňa napriek zákonným poučeniam netvrdila ani nepožadovala.

13. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovaného) rozhodol súd o nároku žalobkyne na náhradu škody tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 800,00 € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

14. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Súd žalobkyni úroky z omeškania priznal len vo výške uvedenej v žalobe, t.j. vo výške 5% ročne, zo sumy 800,00 € odo dňa, kedy sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody, t.j. deň po nadobudnutí vykonateľnosti trestného rozkazu, t.j. odo dňa 18.3.2010, a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bola žaloba zamietnutá.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní nepatrný úspech (úspešná bola v rozsahu 50,89 % - súd jej priznal sumu 800,- eur z uplatnenej sumy 1572 a neúspech 49,11 %), t.j. pomerom úspechu v rozsahu 1,78 %. Súd preto náhradu trov žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.