Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: O. W., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1486,13 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -151 zo dňa 21. júna 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou došlou súdu dňa 12.05.2021 po jej postúpení z OS Banská Bystrica ako tzv. upomínacieho súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1486,13 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1443,11 € od 23.10.2020 až do zaplatenia.

4. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 19.07.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2000 eur, z ktorého bola do podania žaloby podľa žalobcu vrátená suma istiny 556,89 eur. Keďže žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil riadne a včas, žalobca dňa 22.10.2020 úver predčasne zosplatnil.

5. Vo veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. V tomto odpore predovšetkým namietal nedostatok zákonných náležitostí úverovej zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru a neskúmanie bonity. Následne sa strany sporu písomne vyjadrovali, pričom žalobca tvrdil, že zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd rozhodol, nepovažoval za potrebné sa námietkami strán sporu bližšie zaoberať s výnimkou námietok týkajúcich sa skúmania bonity.

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav podľa ktorého, dňa 19.07.2017 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 2000 eur s nasledujúcimi parametrami: RPMN 211,70%, splatnosť prvej splátky 21.08.2017, - splatnosť ďalších splátok 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 21.07.2025, ročná úroková sadzba 9,5% ročne, splátka 29,99 eur, počet splátok 96, priemerná RPMN 13,31%, celková čiastka 2979,04 eur.

7. Žalobca ďalej súdu predložil „Opakované upozornenie“ zo dňa 19.08.2020 adresované žalovanému, ktorým je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 60,11 eur s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru ako aj „Výzvu na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 22.10.2020.

8. Zo „Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru“ vyplýva, že žalovaný je zamestnancom. Čistý mesačný príjem žalovaného je uvedený ako 650 eur. Uvedené nie je preukázané žiadnym spôsobom. Zo žalobcom poskytnutého reportu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že vymeriavací základ žalovaného bol 675 eur. Takejto brutto mzde podľa kalkulačky čistej mzdy zodpovedá čistá mzda 533,71 eur (ak sa uplatňuje nezdaniteľná časť základu dane) alebo 473,49 eur (ak sa neuplatňuje nezdaniteľná časť základu dane). Výdavky žalovaného na živobytie sú v „Žiadosti o úver“ uvedené v neprimerane nízkej sume 110 eur (30 eur - strava, 50 eur - bývanie, 30 eur - doprava a telekomunikácie) a žalobca ich žiadnym spôsobom nepreveroval (preukázanie výdavkov aspoň vo forme nákladov na bývanie úplne absentuje). Žalovaný ako výdavky uviedol splátky úverov - 315 eur. Zo žalobcom predloženého Credit reportu však vyplývalo nasledujúce existujúce úverové zaťaženie žalovaného: úver 103 eur, mesačná splátka 26 eur; úver 101 eur, mesačná splátka 100 eur; úver 27544 eur, mesačná splátka 313 eur; úver 650 eur, mesačná splátka 26 eur; úver 199 eur, mesačná splátka 15 eur; spolu 28597 eur, 480 eur.

9. Ak by súd aj odpočítal mesačnú splátku 100 eur (keďže už bola iba jedna) a pripočítal poskytovaný úver a splátku cca 30 eur (poskytovaný úver), išlo by o mesačnú splátku úverov vo výške 410 eur.

10. V čase poskytovania úveru bolo životné minimum 198,09 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Pri spočítaní životného minima a úverových výdavkov žalovaného (príjem cca 533 eur, výdavky viac ako 600 eur) je jednoznačné, že tento nedával žiadne záruky na riadne splácanie ďalšieho úveru. Pre odbornú starostlivosť bolo pri výdavkoch dlžníka nutné vychádzať minimálne zo životného minima (o čom svedčí aj Opatrenie NBS z 14.11.2017 /ktoré síce v čase poskytnutia úveru nebolo vydané, ale môže byť vodítkom/, ktoré vychádza zo životného minima zvýšeného o 20 % a neskôr o 40 % rozdielu medzi čistým príjmom dlžníka a životným minimom jeho rodiny).

11. Z Credit reportu vyplýva, že žalovaný bol už v úverovej špirále (predčasne ukončené kontrakty - 15, odmietnuté kontrakty - 12, odvolané kontakty - 15).

12. Skúmanie bonity potencionálneho dlžníka je najdôležitejšou predzmluvnou povinnosťou dodávateľa, vzhľadom na to, že „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve.“ Žalobca síce pohodlne (od stola) získal pár údajov z externých zdrojov, ale práve nedostatok ich výpovednej hodnoty znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti žalobcu. Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac

- nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta a nepravdivá informácia o jeho už existujúcom úverom zaťažení.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu.

14. Už len na záver súd dodáva, že správnosť vyššie uvedených záverov preukazuje žalobcom predložený výpis z účtu žalovaného za čas od 01.01.2019 - 31.01.2019 (predložený za účelom preukázania vrátenia poplatku za poskytnutie úveru), z ktorého vyplývajú kreditné položky: 1909,12 eur, debetné položky: 1858,65 eur a zostatok + 62,32 eur. Zostatok je však kladný iba z dôvodu, že v uvedenom období žalovaný čerpal úver od FH. vo výške 250 eur a od F. vo výške 400 eur. Pri odpočítaní týchto 2 kreditných položiek končilo mesačné hospodárenie žalovaného v značnom debete.

15. Žalobca tak má nárok iba na vrátenie istiny splatnej ku dňu rozhodnutia súdu po odpočítaní istiny už zaplatenej. Keďže istina bola poskytnutá vo výške 2000 eur, ku dňu 20.05.2021 (splátka naposledy splatná pred dňom rozhodnutia súdu) je splatná istina 770,07 eur (viď amortizačná tabuľka) a žalovaný už zaplatil sumu 1071,40 eur, nie je ku dňu rozhodnutia súdu nič dlžný.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa , , (ďalej len „ “).

17. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie včas. Podanie odvolania odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ).

18. K skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že v žiadosti sú uvedené reálne výdavky tak ako ich klient v žiadosti uviedol. Avšak pri poskytovaní úveru ak klient do žiadosti uvedie výdavky nižšie ako predstavuje v danom období životné minimum, banka teda žalobca neberie do úvahy výdavky uvedené klientom, ale vyhodnotí ich tak, že výdavky klienta sú vo výške životného minima. K poukazu súdu na existujúce úverové zaťaženie žalovaného, žalobca poukázal na to, že zo žiadosti vyplýva, že žalobca poskytol úver žalovanému aj na splatenie už existujúcich úverov. Konsolidáciou úverov sa teda žalovanému zlepšila situácia, nakoľko žalovanému odpadla povinnosť platiť splátky, pri v žiadosti uvedených úveroch a vznikla mu povinnosť platiť jednu splátku úveru žalobcovi za výhodnejších podmienok. Ďalej súd uviedol, že jeden žalobcom predložený výpis poukazuje na zlú finančnú situáciu a mesačné hospodárenie v značnom debete. Žalobca má za to, že jeden jediný výpis z osobného účtu nemôže preukazovať celkovú finančnú situáciu žalovaného. Navyše z prehl'adu splácania vyplýva, že žalovaným od poskytnutia úveru až po január 2019 splátky hradil riadne a včas, napokon aj poplatok za poskytnutie úveru mu bol vrátený na základe toho, že žalovaný úver riadne a včas splácal.

19. Súd vyhlásil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový a vyslovil názor, že žalobca nemá právo požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, nakoľko žalobca nedostatočne posúdil schopnosť žalovaného splácať úver.

20. Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. 11 ods. 2 v znení stanovuje, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Je potrebné skúmať, či veriteľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona, pričom v danom prípade nemusí ísť o hrubé porušenie. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že v danom prípade žalobca hrubo neporušil svoje zákonné povinnosti a teda pokiaľ aj súd rozhodol o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru, nebola zároveň splnená zákonná podmienka na to, aby sa úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra za účelom preverenia záväzkov žalovaného, pričom z tohto dopytu vyplynulo, že žalovaný nemal žiadne zostávajúce ani omeškané splátky prípadných iných úverov, ďalej si žalobca dopytom do sociálnej poisťovne preveril, že žalovaný je zamestnaný, tak ako uvádza aj v žiadosti a je zamestnaný u zamestnávateľa ktorého uvádza v žiadosti, dopytom do sociálnej poisťovne žalobca taktiež preveril príjem žalovaného a preto bol schopný s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného a teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinností pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Poukázal na judikatúru niektorých krajských súdov. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v

plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že v danom súdnom konaní bolo preukázané, že už v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu bol predpoklad, že pre nepriaznivú finančnú situáciu nebude žalovaný schopný dlhodobo splácať svoje záväzky. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca hrubo neporušil svoje zákonné povinnosti a pokiaľ by aj súd rozhodol o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru, nebola by zároveň splnená podmienka na to, aby sa mohol úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zotrval na podanom odvolaní.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa . Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení .

27. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy za účelom zistenia, či žalobca ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posudzoval schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z ust. upravujúceho osobitné ustanovenia o dokazovaní. Podľa tohto ustanovenia súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

28. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobca vykonal dopyt do registrov ( CREDIT REPORT-ANALYTIC č.l. 48 - 82 spisu) a žalovaný v Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru (č.l. 30-31 spisu) uviedol svoje výdavky a príjmy. Žalobca poukázal na povinnosť žalovaného ustanovenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť presné, pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Na základe predložených reportov mal za to, že schopnosť splácať úver bolo riadne zistené a žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o spotrebiteľských úveroch splnil. Aj keď žalobca skúmal príjem žalovaného pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, celkové mesačné výdavky žalovaného, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie, ale povinnosť konať s odbornou starostlivosťou zaväzuje veriteľa.

29. Súd prvej inštancie detailne preskúmal a vyhodnotil finančnú schopnosť spotrebiteľa a dospel k záveru, že za takejto finančnej situácie nebolo reálne požadovať od spotrebiteľa, aby dlhodobo splácal svoje záväzky včas, čo sa v tejto veci aj stalo, keď žalovaný prestal plniť pravidelne záväzok voči žalobcovi od januára 2019 a úplne od augusta 2020.

30. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. S porušením tejto povinnosti v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv spájal významnú sankciu a to v ust. . V súlade s týmto ustanovením, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

32. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie Rozsudku Súdneho dvora (druhá komora z 05. marca 2020 vo veci C-679/18 OPR-Finance, s.r.o. proti GK: „Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66). Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OPR-Finance s.r.o. a osobou GK vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm podľa zmluvy o úvere poskytnutých touto spoločnosťou danej osobe.“ Súdny dvor v tejto veci rozhodol takto: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,

uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

34. Pri posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa všeobecné súdy musia zaoberať celkovou vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa ako jedného z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručenému článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 1. novembra 2016, č. k. )

35. Znenie zákona nemôže postihnúť všetky nuansy. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v tomto znení súd prvej inštancie správne vyložil, odvolací súd sa stotožňuje s jeho odôvodnením, podľa ktorého „Žalobca síce pohodlne (od stola) získal pár údajov z externých zdrojov ale práve nedostatok ich výpovednej hodnoty znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti žalobcu. Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac - nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta a nepravdivá informácia o jeho už existujúcom úverom zaťažení.“

36. Výkladom ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa už odvolací súd zaoberal a tento výklad dal do pozornosti aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (viď rozsudok sp.zn. ).

37. V zmysle uvedeného výkladu „Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.“

38. Záver súdu prvej inštancie je súladný s horeuvedenou rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove.

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

40. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. )

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. tak, že úspešný žalovaný v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).