Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-81-2018.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne J. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/ XXX, Y. P., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 275,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4Csp/99/2017-131 zo dňa 01. februára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má v tejto časti konania proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania j e žalovaný p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť v sume určenej súdom prvej inštancie, k rukám zástupcu žalobkyne JUDr. Vladimírovi Sidorovi, advokátovi.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 637,00 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.5.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Vladimíra Sidora do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie vo výške 637 eur s príslušným úrokom z omeškania s odôvodnením, že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá však obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. Okrem toho bola žalobkyni poskytnutá ako úver suma 675,- eur a nie schválená suma úveru vo výške 750,- eur, keď suma schváleného úveru jej bola znížená o 75,- eur, čo predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. V zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva tiež nemá ďalšie náležitosti, keď v nej nie je dojednaná konečná splatnosť úveru ani uvedenie doby trvania zmluvy. Vzhľadom na to sa úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 18,09 %, ktorá ale viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru záverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, teda ide o neplatný právny úkon pre rozor s dobrými mravmi. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „zmluva“) podpísanej
žalobkyňou dňa 7.1.2015 a žalovaným dňa 8.1.2015 č. 8500098687 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 750,00 eur. Žalobkyňa sa zaviazala tento splatiť v 42 mesačných splátkach po 23,72 eur (vrátane úrokov), resp. 41,00 eur (vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služby). Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 1.071,24 eur, RPMN bola stanovená na 26,19 %, ročná úroková sadzba 18,09 % a priemerná RPMN za úver 36,30 %. Taktiež bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 75,00 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) vyhotovené ako formulár a obsahujúce základné ustanovenia, ustanovenia o uzatvorení zmluvy a čerpaní úveru, celkovej výške úveru a RPMN, revolvingu, úrokoch za poskytnutie úveru a revolvingu, ustanovenia o zabezpečení úveru, prílohách, právach a povinnostiach dlžníka, neuskutočnení revolvingu - výpoveď, započítaní, ďalej obsahujú čestné prehlásenia dlžníka, ustanovenia o oznamovaní a doručovaní, porušení zmluvy, službách, predčasnom splatení úveru a záverečné ustanovenia. V čl. 2. bode 2.1., bode 2.2., bode 2.3. a bode 2.5. je uvedené, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a 1 rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ poskytne schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom úvere v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia Zmluvy o RÚ. Z čl. 4. bode 4.1. vyplýva, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy a oznámenej dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa článku 2. ods. 2.2. zmluvy o revolvingovom úvere za podmienok uvedených v zmluve. Podľa čl. 13 bodu 13.2. v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je veriteľ oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Podľa čl. 14 bodu 14.1. a 14.2. služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Jednotlivé služby sú poskytované dlžníkovi na základe ním prejavenej vôle s tým, že ich poskytovanie je odplatné. Výška odplaty sa riadi sadzobníkom poplatkov. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500098687 zo dňa 8.1.2015 vyplýva, že žalobkyni bola schválená výška úveru 750,00 eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 9.2.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 9.7.2018. Výška mesačnej splátky predstavovala 23,72 eur z toho istina 17,86 eur a úrok 5,86 eura výška celkovej platby na úhradu, teda mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby 41,00 eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 26,15 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 %, ročná úroková sadzba 18,09 %, poplatok za poskytnutie úveru 75,00 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na 1.071,24 eur. Strany sporu uzatvorili dňa 3.7.2015 Dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, kde poskytovateľ má postavenie veriteľa a zákazník postavenie dlžníka. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Podľa čl. II uvedenej dohody sa zákazníkovi poskytuje nasledovný komplexný balíček služieb: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Žalobkyňa predsporovou výzvou zo dňa 25.4.2017 poukázala na to, že zmluva nie je v súlade správnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z. z., že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi prepismi a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy a žiadala o jednoznačné určenie jej povinnosti uhradiť úver len vo výške istiny, čím bude potvrdené, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vyhotovenie nového splátkového kalendára podľa uvedených kritérií. Zároveň uviedla, že ak žalovaný jej žiadosti nevyhovie, ani žalovaný nenavrhne iný akceptovateľný postup riešenia uvedenej situácie do 3 dní od doručenia predsporovej výzvy, je pripravená podať návrh na príslušný súd, v ktorom si bude uplatňovať všetky súvisiace nároky a náhradu trov konania. Žalovaný listom zo dňa 16.5.2017 žalobkyni oznámil, že po vecnej stránke predsporovú výzvu žalobkyne považuje za nedôvodnú. Z výpisov z účtu žalobkyne za obdobie od 1.2.2015 do 31.3.2017 vyplýva, že žalobkyňa na Zmluvu č. 8500098687 uhradila 26x sumu 41,00 eur, čo je celkovo 1.066,00 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 2
písm. a), b), d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania. Súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sporu uzatvorili dňa 8.1.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500098687, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 750,00 eur a žalobkyňa sa tento zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach po 41,00 eur. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie o schválení úveru. Taktiež strany sporu uzatvorili v uvedený deň Dohodu o zrážkach zo mzdy a Dohodu o poskytovaní služieb. Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni túto charakteristiku spĺňa, žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Naviac tieto nie sú stranami sporu podpísané. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedené údaje v zmluve absentujú. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 36 mesiacov, pričom súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie sú uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba z oznámenia. Keď teda súd dospel k záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a z toho dôvodu predbežne posúdil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, jednoznačne dospel aj k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, teda suma poukázanej žalobkyni vo výške 675,00 eur (750,00 eur - 75,00 eur). Žalobkyňa na predmetnú Zmluvu o úvere č. 8500098687 uhradila sumu 1.312,00 eur (32 splátok á 41,00 eur), ktorú skutočnosť mal súd preukázanú ako z výpisov z účtu žalobkyne, tak aj z karty klienta a prehľadu splátok predložených žalovaným, a teda je nepochybné, že žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 637,00 eur (1.312,00 eur - 675,00 eur) a je povinný ju žalobkyni vydať. Súd tiež rozhodol o úroku z omeškania uplatnenom žalobkyňou podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a tento vo výške 5,00% ročne zo sumy 637,00 eur od 16.5.2017 do zaplatenia považuje čo do základu a čo do výšky za dôvodný a takto uplatnené úroky žalobkyni priznal. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ s tým, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho skutkové závery prijaté súdom prvej inštancie a tiež nadväzujúce právne posúdenie sú nesprávne a nezákonné. Závery súdu o rozpisovaní splátky sú nesprávne a založené na nesprávnom výklade zákonného ustanovenia v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 konštatoval vo vzťahu k výkladu uvedeného ustanovenia, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Rovnako aj závery, ktoré prijal súd prvej inštancie vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sú založené na doslovnom jazykovom výklade uvedeného zákonného ustanovenia. Takýto postup pri interpretácii zákona nepostačuje a v zmysle judikatúry vrcholných súdnych inštancií je nesprávnym. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný súdom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam
má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nejestvuje žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona, keď dané údaje by už mal obsiahnuté priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade§ 9 ods. 2 písm. k), aký zaujal súd prvej inštancie). Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho výkladu právnej normy, dospel k nesprávnemu záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia a o dôvode jeho vzniku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úver z označenej zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný aj preto, že neobsahuje konkrétny termín konečnej splatnosti. Aj v tomto prípade ide o nesprávne závery konajúceho súdu, pričom tieto sú založené na nerešpektovaní eurokonformného výkladu zákona (na ktorý dôrazne upozornil v hore spomenutom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky), kedy sa má prihliadať nielen na obsah a účel smernice 2008/48/ES, ale práve aj na rozhodnutia SD EÚ. V rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15 sa v bode 4 výrokovej časti konštatuje, že článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Rozsah záväzku spotrebiteľa nezávisí objektívne od uvedenia či neuvedenia termínu konečnej splatnosti. Rozsah záväzku určujú údaj ako celková čiastka na úhradu, počet a výška splátky (ich súčin je celková čiastka na úhradu) či RPMN. Pre zákon č. 129/2010 Z.z. sa má vykladať tak, že termín konečnej splatnosti nie je okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto smere je preto podstatné, že s uvedeným údajom sa následok v podobe bezúročnosti nemôže spájať. Zmluva o revolvingovom úvere však náležitosť „konečná splatnosť úveru“ obsahuje, a to viacerými spôsobmi:
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zákon nevyžaduje, aby určenie konečnej splatnosti boli vyjadrené dátumom. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Pojmom termín sa napríklad aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka rozumie vymedzenie času, v kt. treba splniť niečo, lehota, kým napríklad dátumom sa rozumie časový údaj o dni, mesiaci a roku. Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom o úvere, ktorú strany uzatvorili neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver na jej základe poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov a suma 637 eur, o ktorú žalobkyňa istinu čerpaného úveru žalovanému preplatila je bezdôvodným obohatením, ktoré musí žalovaný žalobkyni vydať. Tieto závery súd prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)/. 7. Zmluva o úvere, ktoré strany uzatvorili, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj obsahujú čl. 4 bod 4.5 zmluvného dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy, toto sa nezakladá na pravde. Samotná zmluva uzatvorená medzi stranami v podstate zahŕňa vždy dve zmluvy, jednak zmluvu o úvere, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytnúť úver do sumy 750,- eur a žalobkyňa sa čerpaný úver zaviazala splácať v 42-splátkach po 23,72 eur, resp. 41 eur /spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služieb ak bude uzatvorená/, kde sa žiadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru neuvádza. Potom je tu ešte, popri tzv. klasickom úvere, aj ďalšia zmluva o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni revolvingový úver vo výške ďalších 750,- eur, za splnenia dojednaných podmienok. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie potom vyplýva, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru a nie ďalších revolvingových úverov a bezdôvodné obohatenie, ktoré súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobkyni je práve preplatením istiny tohto tzv. klasického úveru. 8. Ustanovenia zmluvných dojednaní, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval v súvislosti s jeho námietkou, že zmluvy obsahujú termín konečnej splatnosti úveru sa pritom týkajú len revolvingových úverov a aj samotný čl. 4 je nazvaný „Revolving“, ktorý ale žalovaný žalobkyni neposkytol a žalobkyňa ho nečerpala. Tieto ustanovenia zmluvných dojednaní teda nič nemenia na závere, že zmluva o úvere 750,- eur neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 9. Rovnako na závere, že zmluvy o úvere neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nič nemení ani ďalšie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť od ďalších údajov zmluvy, konkrétne od splatnosti splátok úveru a počtu splátok úveru. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade samotné zmluvy neobsahujú údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Nie je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaj o termíne konečnej splatnosti úveru sám odvodzovať od iných zmluvných údajov. Takýto postup by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre ktorú zákon náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovil. 10. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že zmluva o úvere uzatvorené stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Túto skutočnosť potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalobkyňou od žalovaného a o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 637 eur, o ktorú žalobkyňa istinu čerpaného úveru žalovanému preplatila a ktorá je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobkyne a preto jej ho musí vydať. 11. Na základe uvedeného záveru sa odvolací súd už nezaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej je nesprávny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj dôsledkom absencie rozpisu splátok úveru na splátku istiny, úroku a prípadných poplatkov. 12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /§ 262 ods. 2 CSP/ a to k rukám zástupcu žalobkyne /§ 263 ods. 1 CSP/. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).