Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-4-2017.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
39Csp/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštunská 5, Bratislava, proti žalovanému: I. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/ XX, K., štátny občan SR, o zaplatenie 69,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 26,74 € zastavuje. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42,27 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške:
- 5,05 % ročne zo sumy 86,30 € od 12.2.2015 do 10. 10. 2016;
- 5,00 % ročne zo sumy 69,01 € od 11. 10. 2016 do 10. 3. 2017;
- 5,00 % ročne zo sumy 42,27 € od 11. 3. 2017 do zaplatenia; a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,50 %.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10. januára 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 69,01 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 6. augusta 2018 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26,74 € späť, pričom sa od žalovaného ďalej domáhal zaplatenia sumy vo výške 42,27 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške: 5,15 % ročne zo sumy 26,74 € od 22. 7. 2014 do 10. 10. 2016 vo výške 3,06 €; 5,00 % ročne zo sumy 9,45 € od 11. 10. 2016 do 10. 3. 2017 vo výške 0,19 €; 5,05 % ročne zo sumy 29,78 € od 21. 8. 2014 do 10. 3. 2017 vo výške 3,84 €; 5,05 % ročne zo sumy 12,49 € od 11. 3. 2017 do zaplatenia; 5,05 % ročne zo sumy 29,78 € od 23. 9. 2014 do zaplatenia; ako aj náhrady trov konania.
2 Žalobca procesne zaútočil skutkovým tvrdením, že dňa 18.7.2012 žalobca uzatvoril so žalovaným, zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len "zmluva o pripojení"), na základe ktorej poskytoval žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu podľa dohodnutých podmienok. Žalobca tvrdil, že súčasťou zmluvy o pripojení boli aj Všeobecné podmienky na poskytovanie služby spoločnosťou žalobcu (ďalej len "VOP"). Podľa prostriedkov procesného útoku žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanému nasledovné faktúry: č. 1140735928 na sumu 26,74 €, splatnú dňa 21.7.2014; č. 1140838287 na sumu 29,78 €, splatnú dňa 20.8.2014; č. 1140934801 na sumu 29,78 €, splatnú dňa 22.9.2014. Žalovaný dlžné sumy uhradil len čiastočne a to dňa 10.10.2016, kedy uhradil sumu vo výške 17,29 € a dňa 10.3.2017, kedy uhradil sumu vo výške 26,74 €. Keďže vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby neuhradil žalovaný riadne a včas, žalobca listom zo dňa 9.2.2015 odstúpil od zmluvy o pripojení. Žalobca taktiež procesne zaútočil predložením listinných dôkazov.
3 Žalovaný sa k žalobe doručenej mu dňa 12.3.2018 nevyjadril.
4 § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) stanovuje: „Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.“
5 § 219 ods. 3 C.s.p. stanovuje: „Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“
6 Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd dňa 20. júla 2018 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámil, že dňa 7. augusta 2018 o 9:15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 106 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
7 Súd vo veci rozhodol na podklade listinných dôkazov predložených žalobcom, z ktorých zistil skutkový stav v zhode s procesným útokom žalobcu. Okrem toho súd dodáva, že zo žalobcom predloženej kópie doručenky mal za preukázané, že doporučená zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy od pripojení zo dňa 9. februára 2015 sa preukázateľne vrátila žalobcovi dňa 3. marca 2015 s poznámkou, že nebola prevzatá žalovaným v odbernej lehote, pričom deň uloženia zásielky na pošte nebol na doručenke vyznačený vôbec a dátumová pečiatka potvrdzujúca odoslanie doporučenej zásielky žalovanému je nečitateľná. Z predložených VOP mal súd za preukázané, že z ustanovenia článku 13, bodu 13.2 in fine vyplýva dojednanie, podľa ktorého sa doporučená zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy považuje za doručenú prvým dňom odbernej lehoty určenej na jej vyzdvihnutie.
8 Súd uvádza tieto právne normy: Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9 Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu ( čiastočné späťvzatie žaloby pred pojednávaním) súd postupom podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 26,74 € zastavil.
10 Posudzujúc zostávajúce procesné nároky žalobcu, dospel súd na základe predložených listinných dôkazov k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne, nakoľko bolo preukázané, že žalobca od zmluvy o pripojení platne odstúpil. Pokiaľ išlo o to, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy, súd, uvedomujúc si všeobecne známe skutočnosti, že : a/ rok 2015 nebol prestupným rokom a mesiac február roku 2015 mal preto 28 dní; b/ úložná doba doporučenej zásielky na pošte je 18 kalendárnych dní; c/ preprava poštovej zásielky v rámci SR trvá najmenej jeden deň; dospel k záveru, že keďže doporučená zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy od pripojení sa preukázateľne vrátila žalobcovi dňa 3. marca 2015, bola takmer určite na pošte uložená v odbernej lehote 18 dní v období od 12. februára 2015 do 1. marca 2015, a teda sa v zmysle ustanovenia článku 13, bodu 13.2 in fine VOP považuje za oznámenú dňa 12. februára 2015, kedy aj nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil vyúčtovanie ceny za poskytnutú službu, nakoľko k vystaveným faktúram nepriložil doručenky. Pokiaľ dňa 12.2.2015 nastali účinky odstúpenia od zmluvy o pripojení, táto zmluva sa zrušuje s účinkami ex tunc (§48 ods. 2 OZ). t.j. od počiatku, a jej účastníci sú si navzájom povinní vydať všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení (§ 457 OZ). Vzhľadom na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívalo v poskytnutí služieb, je žalovaný podľa práva povinný poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu za poskytnuté služby elektronickej komunikácie v sume 42,27 €, ktorú sumu mu doposiaľ neuhradil, v tejto časti bola žaloba dôvodná a súd jej vyhovel. Nakoľko si žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, pričom jeho omeškanie s plnením preukázateľne nastalo až po doručení odstúpenia od zmluvy, zaviazal súd žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia od zmluvy o pripojení, a vo zvyšnej časti žalobcov nárok, uplatnený titulom úrokov z omeškania zamietol, ako nedôvodný. Procesný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nemožno totiž založiť na citovaných ustanoveniach zákona č. 351/2011 Z. z. Podľa ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z., totiž nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu nevznikol, keďže žalobca jej vyúčtovanie preukázateľne nepredložil žalovanému. Za toho stavu dospel súd k záveru, že žalovaný bol po dni nasledujúcom od odstúpenia od zmluvy preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 86,30 € až do dňa 10.10.2016, kedy žalobcovi uhradil sumu vo výške 17,29 €, následne bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 69,01 € až do dňa 10.3.2017, kedy uhradil sumu vo výške 26,74 € a od 11.3.2017 až doposiaľ je žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 42,27 € . Takto ustálený procesný nárok uplatnený titulom úrokov z omeškania následne súd žalobcovi aj priznal, jeho výšku stanovil s ohľadom na to, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalobcu s plnením peňažného dlhu sa v čase menila a vo zvyšnej časti procesný nárok žalobcu zamietol.
11 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a v spore čiastočne úspešnému žalobcovi priznal proti v spore čiastočne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,50%. Je zrejmé, že žalovaný sumu 26,74 € uhradil dňa 10.3.2017, t.j., ešte predtým, ako mu bola žaloba dňa 12.3.2018 doručená. Žalobca síce podal žalobu dôvodne, avšak k úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného prišlo v čase, keď žalovaný nemohol mať vedomosť, že od neho žalobca súdnou cestou požaduje zaplatenie sumy vo výške 69,01 €. Inými slovami povedané, žalovaný ( uvedomujúc si svoj dlh voči žalobcovi) plnil dlh dobrovoľne a nie v dôsledku toho, že na neho žalobca podal žalobu o splnenie dlhu. Žalobca dňa 6.8.2018 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, čím vlastne procesne zavinil to, že súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 26,74 € zastavil, čo má v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. ten následok, že by mal súd
priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. Žalobca bol tak v spore úspešný v časti 61,25 % uplatneného nároku a v časti 38,75 % žalobou uplatneného nároku procesne zavinil zastavenie konania. Čistý úspech žalobcu v spore je teda 22,50 %, ktorým percentuálne súd vyjadril rozsah nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi. O konkrétnej výške tohto nároku bude súdny úradník rozhodovať samostatným uznesením, a to až po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.