Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Ing. P. H., PhD., trvale bytom F. predmestie XX, Banská Bystrica, narodeného dňa XX.XX.XXXX, zastúpeného: Mgr. Martin Štoffa, advokát so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Číslo: KM-OLVS-142/2018/RK zo dňa 10.01.2019, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky Číslo: KM-OLVS-142/2018/RK zo dňa 10.01.2019 ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky KM-TO-2018/007758-006 zo dňa 26.10.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie argumentov žalobcu

1. Správnou žalobu, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky so ZEP dňa 22.03.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného KM-TO-2018/007758-006 zo dňa 26.10.2018, ktorým sa čiastočne nevyhovelo žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, a to v časti žiadosti, ktorou sa domáhala sprístupnenia „scanu okamžitého rozviazania pracovného pomeru s mojou osobou, ktoré mi oznámili prednosta OÚ BB H. P. a H. W., vedúci oddelenia živnostenskej kontroly dňa 21.09.2018 v priestoroch zasadacej miestnosti na OÚ“. 2. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom odlietnutia jej žiadosti o informácie v dotknutej časti bola ochrana osobných údajov. Napriek tomu, že žalobkyňa nespochybnila, že požadované informácie v tejto časti obsahujú osobné údaje, nesúhlasila so s nesprístupnením požadovaných informácií, keďže osobné údaje, ktoré boli v žiadaných informáciách obsiahnuté sa týkali výlučne jej osoby. Tvrdila, že ona ako nositeľ práva na ochranu vlastných osobných údajov jasne vyjadrila vôľu, aby jej informácia obsahujúca jej osobné údaje bola sprístupnená. 3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej názoru prístup uplatnený žalovaným je formalistický a popiera účel zákona o ochrane osobných údajov ako aj zákona o slobode informácií. Tento postup žalovaného viedol k faktickej nemožnosti žalobkyne dostať sa k dokumentu personálnej povahy, obsahujúcemu informácie týkajúce sa jej osoby, ktorými aj podľa § 32 ods. 1 zákona o štátnej službe má právo

disponovať. Žalobkyňa uviedla, že považuje za šikanózne dávať súhlas na sprístupnenie vlastných osobných údajov, ktorý podľa nej logicky vyplýva zo žiadosti o informácie. Tvrdenie žalovaného, že dotknutou informáciou disponuje označila žalobkyňa za nekorešpondujúce s realitou. 4. Nesprávne právne posúdenie veci má podľa žalobkyne za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za ďalšiu vadu napadnutého rozhodnutia žalobkyňa označila jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Bola názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, no najmä nezrozumiteľné a nepreskúmateľné v časti vysporiadania sa s jej odvolacou námietkou, že povinná osoba konala v rozpore so zákonom o slobode informácií, keď jej odmietla sprístupniť dotknutú informáciu. Poukázala na to, že aj pri rešpektovaní osobných údajov povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií, napr. celého dokumentu, obsahujúceho osobné údaje, ale musí chránené informácie vylúčiť, napríklad anonymizáciou. Ak jej teda povinná osoba nesprístupnila celý dokument, ktorý obsahuje aj informácie, ktoré nepodliehajú osobitnej ochrane, konala v rozpore s § 12 zákona o slobode informácií a s ústavnou požiadavkou proporcionality pri obmedzovaní základných práv, ako aj v rozpore s požiadavkou minimalizácie zásahu do ústavného práva na informácie. 5. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie povinnej osoby zrušiť v celom rozsahu. 6. Žalobkyňa netrvala na nariadení pojednávania. II. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

7. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo da 28.5.2019 tak, že správnu žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení zosumarizoval priebeh administratívneho konania vrátane rozhodnutí v ňom vydaných, k čomu doplnil nasledovné: „Žalovaný uvádza ku skutočnostiam uvedeným žalobkyňou, že požadované údaje sa týkajú práve a jedine osoby žalobkyne a v prípade aplikácie zákona o slobode informácií nie je možné prihliadať na osobitné postavenie žalobkyni. Zákon o slobode informácií nekategorizuje subjekty žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci. V prípade, že by o identické informácie požiadal ktokoľvek, povinná osoba musí v zmysle zákona o slobode informácií rozhodnúť vždy rovnako, a teda požadované informácie by musela sprístupniť komukoľvek kto by o ne v zmysle zákona o slobode informácií požiadal. Z uvedeného dôvodu povinná osoba pristúpila k aplikácii k aplikácii obmedzujúceho ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Nakoľko žalobkyňa v tomto prípade nepredložila súhlas so sprístupnením údajov týkajúcich sa súkromia dotknutej osoby a povinná osoba týmto súhlasom nedisponuje a sprístupnenie požadovaných informácií neustanovuje ani osobitný zákon, povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o informácie a požadované informácie žalobcovi sprístupniť. Rovnako podľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Nakoľko sprístupnenie informácií neustanovuje zákon a povinná osoba ani v tomto prípade nedisponovala predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby so sprístupnením jej osobných údajov a žalobkyňa takýto súhlas nepredložila, vyslovila definitívny záver o nemožnosti sprístupnenia týchto údajov. Požiadavku dávať písomný súhlas na sprístupnenie osobných údajov považuje žalobkyňa za šikanóznu, nakoľko tento súhlas podľa žalobkyne logicky vyplýva z jej žiadosti o informácie. Žalovaný tu poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré výslovne ustanovuje, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby povinná osoba sprístupní na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Takýmto písomným súhlasom dotknutej osoby, ako už bolo uvedené vyššie povinná osoba nedisponovala. Bez ohľadu na existujúcu alebo neexistujúcu reláciu akejkoľvek osoby k veci. povinná osoba musí v režime zákona o slobode informácií rozhodnúť vždy totožné. Rovnaké informácie, ktoré žalobkyňa požaduje vo svojej žiadosti môžu byť predmetom žiadosti ktorejkoľvek osoby a povinná osoba bez ohľadu na skutočnosť či sa požadované informácie týkajú žiadateľa, musí v zmysle zákona o slobode informácií rozhodnúť vždy rovnako.“

III.

Ďalšie vyjadrenia

8. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 27.06.2019 tak, že zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že žalovaný a povinná osoba sa podľa nej neriadili dôsledne ustanoveniami zákona o slobode informácií a svojimi rozhodnutiami a postupom vlastne popreli význam a zmysel zákonnej úpravy. Trvala na tom, že žalovaný a povinná osoba mali vziať do úvahy postavenie žalobkyne ako žiadateľky o sprístupnenie konkrétneho okruhu informácií, nevenovali sa dostatočne obsahu požadovaných informácií a nesprávne ich vyhodnotili ako informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia. 9. Žalobkyňa poukázala na to, že sa domáhala sprístupnenia informácií, ktoré mali výlučne služobný charakter, nakoľko sa týkali jej pôsobenia na orgáne štátnej správy a jej štátnozamestnaneckého pomeru, a preto je posúdenie veci správnymi orgánmi aj z tohto titulu nesprávne a v rozpore so zákonom. 10. K údajnej námietke žalovaného, že pre sprístupnenie časti požadovaných informácií nemal tak žalovaný ako ani povinná osoba súhlas dotknutej osoby, žalobkyňa uviedla, že takáto argumentácia je neudržateľná, pretože jednak je to v rozpore so samotnou povahou a obsahom podanej žiadosti o informácie a jednak následne z dôvodu právnej istoty a zabezpečenia možnosti získať prístup k požadovaným informáciám, žalobkyňa taký súhlas v opravnom prostriedku udelila (hoci naďalej zotrváva na svojom presvedčení, že v uvedenej situácií jeho udelenie nebolo potrebné vzhľadom na jej osobitný status k požadovaným informáciám). S touto skutočnosťou sa však žalovaná nijakým spôsobom nevysporiadala ani v žalobou napadnutom rozhodnutí a ani v jej vyjadrení k správnej žalobe. Navyše, aj keby taký súhlas napokon žalobkyňa nebola udelila, stále u žalovanej a povinnej existovala zákonná povinnosť sprístupniť požadované informácie v rozsahu po vylúčení (resp. anonymizovaní) osobných údajov. IV. Stručný priebeh administratívneho konania a zhrnutie administratívnych rozhodnutí

11. Dňa 11.10.2018 doručila žalobkyňa na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra č. 1 v Banskej Bystrici žiadosť o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť o informácie“) podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“). 12. Žalobkyňa vo svojej žiadosti o informácie požadovala sprístupnenie nasledovných informácií: 1./ Je budova Okresného úradu Banská Bystrica (ďalej len „OÚ BB“), so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica monitorovaná kamerovým systémom? 2./ Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku áno, tak žiadam poskytnúť informáciu týkajúcu sa aj rozsahu monitorovania budovy a teda ktoré priestory sú monitorované a v akých časom? 3./ V prípade ak je budova OÚ BB kamerovým systém monitorovaná, sú záznamy z kamerového systému uchovávané? 4./ Ak áno, po akú dlhú dobu sú kamerové záznamy uchovávané? 5./ Ak sa takýto monitoring kamerovým systémom v budove OÚ BB prevádza, žiadam o sprístupnenie kópie kamerového záznamu z priestorov okolo hlavného vstupu do budovy a z priestorov pokladne, zo dňa 24.05.2018 v čase medzi 12h a 14h 30. 6./ Rovnako Vás ako povinnú osobu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadam o sprístupnenie scanu okamžitého rozviazania pracovného pomeru s mojou osobou, ktoré mi oznámili prednosta OÚ BB H. P. a H. W., vedúci oddelenia živnostenskej kontroly dňa 21.09.2018 v priestoroch zasadacej miestnosti na OÚ. 7./ Touto cestou chcem požiadať aj o informáciu, či má OÚ schválený služobný poriadok v zmysle ustanovenia o štátnej službe a ak ho má, tak žiadam o sprístupnenie jeho kópie. 13. Dňa 15.10.2018 bola žalobkyni prostredníctvom elektronickej pošty doručená odpoveď č. OBUBB- OO-2018/030363 zo dňa 15.10.2018 na jej žiadosť o informácie zo dňa 11.10.2018, kde Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Banská Bystrica skonštatovalo, že je kompetentné odpovedať len na požiadavku č. 7. V tejto súvislosti sprístupnilo žalobkyni Nariadenie služobného úradu Ministerstva vnútra SR o služobnom poriadku štátnych zamestnancov č. 57 zo dňa 29. mája 2017. V ostatných častiach žiadosť o informácie postúpilo Centru podpory Banská Bystrica.

14. Dňa 25.10.2018 oznámilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky, Tlačový odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“), ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií, žalobkyni prostredníctvom listu č. KM-TO-2018/007758- 004 zo dňa 23.10.2018 zaslaného elektronickou poštou predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o informácie o ďalších 8 pracovných dní v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o slobode informácií. 15. Dňa 26.10.2018 zaslal prvostupňový orgán žalobkyni odpoveď KM-TO-2018/007758-005 zo dňa 26.10.2010 na žiadosť o informácie a to k bodom 1. až 4. V tejto odpovedi zároveň žalobkyňu informoval, že v časti žiadosti o informácie v bode 5. a 6. jej bude prostredníctvom poštovej prepravy doručené rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií. 16. Dňa 06.11.2018 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu -006 zo dňa 26.10.2018, ktorým žiadosti žalobkyne o informácie zo dňa 11.10.2018 čiastočne nevyhovel, a to vo vzťahu k bodom 5. a 6. podanej žiadosti. 17. Dôvodom nevyhovenia žiadosti vo vzťahu k bodu 5. bola skutočnosť, že požadovanými informáciami prvostupňový orgán nedisponoval. Dôvody nevyhovenia žiadosti vo vzťahu k bodu 6. boli nasledujúce.: a) podľa výroku rozhodnutia: Povinná osoba čiastočne nevyhovuje žiadosti o informácie vo vzťahu k bodu č. 6./ z dôvodu, že sprístupnenie týchto údajov podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám ustanovenom v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií - ochrana osobnosti, súkromia a osobných údajov a vo vzťahu k bodu č. 5./ z dôvodu, že informáciami požadovanými žiadateľom povinná osoba nedisponuje. b) podľa odôvodnenia rozhodnutia. „Žiadateľ vo svojej žiadosti o informácie požadoval sprístupnenie kópie okamžitého rozviazania pracovného pomeru s osobou žiadateľa. Povinná osoba vykonaným šetrením, vzhľadom na ustanovenia a zákona o ochrane osobných údajov dospela k záveru, že údaje uvedené v personálnom opatrení o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru možno nepochybne označiť za osobné údaje, keďže tieto umožňujú individuálnu identifikáciu dotknutých osôb, preto požívajú osobitnú ochranu pred ich sprístupňovaním. Preto povinná osoba pri možnosti sprístupnenia požadovaných informácií pristúpila k aplikácii zákona o slobode informácií a nakoľko nedisponovala predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby so sprístupnením jej osobných údajov a žiadateľ takýto súhlas nepredložil, vyslovila definitívny záver o nemožnosti sprístupnenia týchto údajov. Povinná osoba pri ďalšom posudzovaní možnosti sprístupnenia žiadaných údajov nemohla opomenúť ani skutočnosť, že vzhľadom na rozsah údajov uvedených v personálnom opatrení o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru je nutné pristúpiť aj k aplikácii obmedzujúceho ustanovenia zákona o slobode informácií. Povinná osoba konštatuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia dotknutej osoby, ktoré sú obsahom požadovaných informácií, patria nepochybne do sféry jej súkromného života, preto je nevyhnutné pristúpiť k aplikácii zákona o slobode informácií a na sprístupnenie takýchto údajov je potrebné preukázať predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby so sprístupnením požadovaných údajov. Nakoľko žiadateľ ani v tomto prípade nepredložil súhlas so sprístupnením údajov týkajúcich sa súkromia dotknutej osoby a povinná osoba týmto súhlasom nedisponuje, povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o informácie a požadované informácie žiadateľovi sprístupniť. Povinná osoba v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v prípade aplikácie zákona o slobode informácií nie je možné prihliadať na osobitné postavenie žiadateľa, nakoľko informácie sa v zmysle zákona o slobode informácií poskytujú každému ( zákona o slobode informácií), t.j. zákon o slobode informácií nekategorizuje subjekty žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci. Fakt, že sa vec žiadateľa týka, je v podmienkach konania podľa zákona o slobode informácií bezpredmetný. Je nutné dodať, že o rovnaké informácie, ktoré sú predmetom záujmu žiadateľa, môže požiadať ktokoľvek. Bez ohľadu na existujúcu alebo neexistujúcu reláciu akejkoľvek osoby k veci, povinná osoba musí v režime zákona o slobode informácií rozhodnúť vždy totožné. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na zákonné obmedzenie prístupu k informáciám informácie uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií nie je možné poskytnúť.“ 18. Žalobkyňa podala dňa 21.11.2018 proti tomuto rozhodnutiu rozklad v časti týkajúcej sa bodu 6. žiadosti o informácie, o ktorej rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, doručeným žalobkyni dňa 25.1.219 tak, že rozklad žalobkyne zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že sa v plnej miere sa stotožnil s dôvodmi nesprístupnenia požadovanej informácie vo vzťahu k bodu 6., ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový orgán, k čomu doplnil nasledovné:

„Z uvedených ustanovení (poznámka súdu: tomuto odseku predchádza citácia ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, a zákona o slobode informácií a .) vyplýva, že v prípade aplikácie zákona o slobode informácií nie je možné prihliadať na osobitné postavenie žiadateľky. keďže informácie sa v zmysle zákona o slobode informácií poskytujú každému ( zákona o slobode informácií), t.j. zákon o slobode informácií nekategorizuje subjekty žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci. Fakt, že sa vec týka žiadateľky. i e v podmienkach konania podľa zákona o slobode informácií bezpredmetný. Je nutné dodať, že o rovnaké informácie, ktoré sú predmetom záujmu žiadateľky, môže požiadať ktokoľvek. Bez ohľadu na existujúci alebo neexistujúci vzťah akejkoľvek osoby k veci, povinná osoba musí v režime zákona o slobode informácií rozhodnúť vždy totožné. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na zákonné obmedzenie prístupu k informáciám, informácie uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií, nie je možné poskytnúť, a preto tlačový odbor rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadateľke odmietol poskytnúť informácie požadované v bode 6. žiadosti. Dodatočne až v rozklade daný súhlas so sprístupnením osobných údajov nemôže mať vplyv na posúdenie zákonnosti. ... K samotnej žiadosti žiadateľky, ako aj k podanému rozkladu ďalej uvádzam, že po komplexnom preskúmaní spisového materiálu zastávam názor, že v danom konaní došlo zo strany žiadateľky k zneužitiu práva na informácie, keďže formulácia žiadosti o sprístupnenie informácií indikuje, že ide o porušenie princípu zákazu zneužitia práva vo verejnoprávnej sfére. .... Za dôležité v danom prípade považujem uviesť, že podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám na základe zákona o slobode informácií sa realizujú na právnom pozadí ústavných princípov, medzi ktoré patrí aj zákaz zneužitia práva. Právnym základom zákazu zneužitia práva je ČI. 1 ods. 1 v spojení s ČI. 152 ods. 4 , ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s , a to znamená v súlade aj s princípmi, ktoré sú skryté v ČI. 1 ods. 1 , pričom zákaz zneužitia práva je neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu.“

V.

Právna úprava

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 20. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 21. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom

postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa Čl. 19 ods. 1 SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 23. Podľa Čl. 19 ods. 2 SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 24. Podľa Čl. 19 ods. 3 SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 25. Podľa Čl. 26 ods. 1 SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 26. Podľa Čl. 26 ods. 4 SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 27. Podľa o ochrane osobných údajov, tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len ""). 28. Podľa /Právo na prístup k osobným údajom/ ods. 3 o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ je povinný poskytnúť dotknutej osobe jej osobné údaje, ktoré spracúva. Za opakované poskytnutie osobných údajov, o ktoré dotknutá osoba požiada, môže prevádzkovateľ účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom. Prevádzkovateľ je povinný poskytnúť osobné údaje dotknutej osobe spôsobom podľa jej požiadavky. 29. Podľa /Predmet úpravy/ o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 1) 30. 1) Čl. 26, 45 a 34 ; čl. 17, 25 a 35 Listiny základných práv a slobôd. 31. Podľa /Ochrana osobnosti a osobných údajov/ ods. 1 o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 32. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom9) , povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. 33. 9) o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 34. Podľa /Podmienky obmedzenia/ o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 35. Podľa /Práva štátneho zamestnanca/ ods. 1 písm. g) o štátnej službe, štátny zamestnanec má právo najmä nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie. 36. Podľa o ochrane osobných údajov, dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto osobné údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi, ak je to technicky možné a ak a) sa osobné údaje spracúvajú podľa , alebo a

b) spracúvanie osobných údajov sa vykonáva automatizovanými prostriedkami. VI. Skutkové a právne závery správneho súdu

37. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol rozklad žalobkyne proti rozhodnutiu povinnej osoby KM-TO-2018/007758-006 zo dňa 26.10.2018, ktorým táto čiastočne nevyhovela žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií, a to v časti žiadosti, ktorou sa žalobkyňa domáhala sprístupnenia „scanu okamžitého rozviazania pracovného pomeru s mojou osobou, ktoré mi oznámili prednosta OÚ BB H. P. a H. W., vedúci oddelenia živnostenskej kontroly dňa 21.09.2018 v priestoroch zasadacej miestnosti na OÚ“. 38. Medzi účastníkmi konania bolo sporné najmä právne veci, osobitne to, či žalobkyňou žiadaná informácia podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám podľa , , či obmedzenie k žiadaným informáciám oprávňovalo žalovaného nesprístupniť celú žiadanú informáciu ako aj to, či žalovaný mal pri obmedzení prístupu k informáciám prihliadnuť na osobitné postavenie žalobkyne ako osoby, ktorej osobné údaje sa žiadali sprístupniť. 39. Z ustanovenia v spojení s poznámkou č. 1) vyplýva, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje (okrem iného) podmienky, postup a rozsah ústavného práva na informácie, zakotveného v Čl. 26 SR. Článok 26 ods. 4 SR stanovuje ústavné medze práva na informácie tak, že toto ústavné právo je možné obmedziť iba vtedy, ak ide o ochranu práv a slobôd iných. Výkladom tohto ustanovenia a contrario je potrebné dospieť k záveru, že SR v Čl. 26 ods. 4 nekladie žiadne ústavné medze pre právo na informácie z hľadiska ochrany práv a slobôd osoby, ktorej sa informácie týkajú. 40. Žalovaný a povinná osoba nesprístupnili žalobkyni žiadané údaje ako celok (t.j. neposkytli jej žiadnu časť žiadanej listiny), dôvodiac, že je daný dôvod na odmietnutie sprístupnenia informácií podľa , Žalobkyňa tento postup namietala vo svojom rozklade, pričom poukazovala na ustanovenie . Napriek tomu, že žalovaný túto námietku žalobkyne v napadnutom rozhodnutí odcitoval, vo svojom odôvodnení sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobkyňa rovnakú námietku zopakovala aj v správnej žalobe a správny súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú v celom rozsahu. Ustanovenie nadväzuje na ustanovenia § až 11 Z.z, ktoré vymedzujú zákonné dôvody obmedzenia prístupu k informáciám. Jedná sa o spoločné ustanovenie, ktoré pre povinnú osobu stanovuje postup/ spôsob vykonania obmedzenia práva na informácie a to tak, že ukladá povinnej osobe vylúčiť iba tie (nevyhnutné) informácie, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu ako aj povinnosť sprístupniť všetky tie informácie, ktoré takémuto obmedzeniu nepodliehajú. Správny súd konštatuje, že povinná osoba takýmto spôsobom nepostupovala a teda postupovala v rozpore s a žalovaný uvedený nedostatok v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nenapravil. 41. „Pokud jde o rozsah, v jakém lze odmítnout poskytnutí osobních údajů, Nejvyšší správní soud má za to, že osobním údajům je poskytnuta dostatečná ochrana již jejich znečitelněním v autentickém textu a proto nelze odmítnout poskytnout celou ucelenou část textu tyto údaje obsahující“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo 14. januára 2004, sp. zn. ). 42. Žalovaný a povinná osoba odmietli žalobkyni sprístupniť žiadané údaje s odôvodnením, že požadovaná informácia obsahuje osobné údaje a zároveň, že nedisponujú súhlasom žalobkyne so sprístupnením informácií, ktoré žiadala. Ako je uvedené vyššie, zákon o slobodnom prístupe k informáciám stanovuje zákonné medze ústavného práva na informácie, pričom pri stanovení týchto medzí vychádza z ústavného príkazu, že toto právo je potrebné/možné obmedziť len vtedy, ak ide o ochranu práv a slobôd iných, resp. ak ide o bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Obmedzenie práva na informácie v prípade ochrany osobných údajov je v súlade s SR vymedzené výlučne na ochranu osobnosti a jej súkromia pred inými osobami ako je osoba o ktorej osobné údaje a súkromie sa jedná. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne nebol daný ústavný dôvod na obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k žalobkyni z dôvodu ochrany jej osobných údajov a povinná osoba mala povinnosť žiadané informácie žalobkyni v plnom rozsahu sprístupniť, a to bez aplikácie ustanovenia , 43. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na to, obmedzenie prístupu k informáciám podľa , je vylúčené v prípade existencie súhlasu dotknutej osoby (ktorého danosť žalovaný ako aj povinná osoba popierali), ale aj v prípade ak tak to ustanovuje zákon. Žalovaný ani povinná osoba sa vo svojich rozhodnutiach sa vôbec nezaoberali tým, či osobitný zákon garantuje žalobkyni právo na informácie aj v prípade danosti obmedzenia práva na informácie podľa vyššie označených zákonných ustanovení (pri absencii súhlasu so sprístupnením informácií). V danom

prípade však osobitné zákony žalobkyni toto právo garantujú a to v ustanoveniach o ochrane osobných údajov ako aj v o štátnej službe, podľa ktorých má žalobkyňa právo na žiadanú informáciu v celom rozsahu. 44. Vzhľadom na skutočnosť, že sa orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, či povinnosť sprístupniť žiadané informácie nevyplýva z osobitných predpisov, sú ich rozhodnutia v dotknutej časti nepreskúmateľné. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa , a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia o tom, že je daný zákonný dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám ( ), postupovali nesprávne vo vzťahu k aplikácii ustanovenia ( ) a ich rozhodnutie je v časti skúmania dôvodov na vylúčenie obmedzenia na právo na informácie nepreskúmateľné ). 46. V ďalšom konaní bude úlohou povinnej osoby odstrániť vady konania a rozhodnutia vo vyššie naznačenom smere. 47. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie súd rozhodol podľa . 48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.