Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-44-2017.pdf
PDF · 137.38 KB
No categories available
13S/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. X.. K. K., členov JUDr. E. C. a JUDr. W. A., N.., v právnej veci žalobcu: O. spol. s r.o., so sídlom F. XX/XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Karolom Mozolom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Kukučínova 8, 962 31 Sliač, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2017 a zrušuje rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. novembra 2016 a vec vracia I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.06.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba (postúpením od nepríslušného správneho súdu), ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa § 54 ods. 1 písm. e) a § 56 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 4.000,- Eur za porušenie ustanovení § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. z dôvodu prevádzkovania videohier vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od školy.
2. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca namietal, že pri výkone dozoru prvostupňovým správnym orgánom a následne aj v samotnom správnom konaní o uložení pokuty došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, najmä odopretie práva žalobcovi byť prítomný pri výkone dozoru, práva vyjadriť sa k výsledkom dozoru, bleskové rozhodnutie o uložení pokuty bez nariadenia ústneho pojednávania a ohliadky, hoci si to podľa žalobcu okolnosti vyžadovali. Porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy viedlo k tomu, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Okrem toho výrok prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nakoľko neobsahuje konkretizáciu skutku, ktorého sa žalobca mal dopustiť, t.j. popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností tak, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Podľa žalobcu tiež v správnom konaní o uložení pokuty neboli dodržané všetky zásady trestného konania, ktoré je potrebné použiť aj pre účely správneho trestania, a to predovšetkým zásada, podľa ktorej má každý právo, aby jeho vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Taktiež zásada, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, pričom dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
3. Žalobca v správnej žalobe zrekapituloval podstatný obsah svojich vyjadrení a námietok predkladaných už počas administratívneho konania. Poukázal na obsahové a argumentačné nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý žalobcove tvrdenia buď odmietol alebo ich odignoroval. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s námietkou, že dozor bol vykonaný bez prítomnosti zástupcu žalobcu ako dozorovaného subjektu, čím boli porušené ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. Žalovaný sa len obmedzil na konštatáciu, že zástupca žalobcu bol riadne oboznámený s predmetom dozoru a výsledkom dozoru, a to dňa 05.10.2016 prerokovaním písomnej správy o výsledku dozoru, ktorú podpísal bez vyjadrenia. Žalovaný a už pred ním prvostupňový správny orgán odmietli podľa žalobcu uznať písomné vyjadrenie žalobcu k správe o výsledku dozoru s odôvodnením, že bolo doručené až 17.10.2016, t.j. po zákonom stanovenej desaťdňovej lehote počítanej od doručenia správy o výsledku dozoru (05.10.2016). Žalovaný úplne opomenul fakt, že žalobca podal toto vyjadrenie na poštovú prepravu dňa 14.10.2016, t.j. v zmysle § 27 ods. 3 Správneho poriadku bola lehota na podanie vyjadrenia zachovaná, keďže s poukazom na § 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. sa na konanie podľa uvedeného zákona použije všeobecný predpis o správnom konaní. 4. Žalobca namietal, že žalovaný odmietol jeho námietky proti spôsobu, akým prvostupňový správny orgán dospel k nameranej vzdialenosti 172 metrov medzi prevádzkou žalobcu a najbližšou školou. Trvá na tom, že relevantne v správnom konaní spochybnil počiatočný aj koncový bod merania, ktoré zvolil správny orgán pri výkone dozoru, keďže sa meralo nie od vchodu do prevádzky žalobcu, ale od vchodu do areálu, v ktorom sa prevádzka nachádza a meranie sa ukončilo pri vchode do areálu školy, čo však v čase výkonu dozoru nebol vchod do areálu školy, ale vchod na stavenisko, na ktoré je zákaz vstupu riadne vyznačený, čo bolo preukázané aj fotodokumentáciou pripojenou žalobcom. Žalovaný tento argument odmietol s poukazom, že podľa vyjadrenia školy zo dňa 19.10.2016 sa stavenisko týka rekonštrukcie vedľajšieho objektu a vchod do školy sa bežne používa. Ohľadne tohto vyjadrenia žalobca ešte v odvolaní namietal, že sa o ňom dozvedel až z rozhodnutia o uložení pokuty, čiže s týmto dôkazom nebol oboznámený pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietol, že v záujme odstránenia vyššie uvedených pochybností o priebehu dozoru, jeho výsledku a spôsobe, akým sa správny orgán k nemu dopracoval, bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie a ohliadku na mieste samom, čo však správne orgány oboch stupňov odmietli.
5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Argumentácia jeho vyjadrenia je obsahovo totožná s napadnutým rozhodnutím. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný prezentoval názor, že v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti tak, aby bolo zrejmé prečo a na základe akých skutočností bola žalobcovi uložená sankcia. Žalobca prevádzkoval videohru v prevádzke R., pričom bolo meracím zariadením zistené, že žalobca hru prevádzkuje vo vzdialenosti menšej od školy než ako určovala v danom období platná a účinná právna norma. Orgán dozoru postupoval v súlade so základnými pravidlami konania v zmysle § 3 Správneho poriadku, ako aj ustanoveniami zákona č. 171/2005 Z.z. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu veci, orgán dozoru zistil všetky skutočnosti pre správne a dôvodné uloženie sankcie.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
9. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadal žalobca.
11. Predmetom súdneho prieskumu sú správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2017 ako aj ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 54 ods. 1 písm. e) a § 56 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. uložená pokuta vo výške 4.000,- Eur za porušenie ustanovení § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z.
12. Z administratívneho spisu vyplýva, že poverení pracovníci Daňového úradu Trenčín vykonali dňa 27.09.2016 v čase od 11:00 hod. do 11:30 hod. podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 171/2005 Z.z. dozor na prevádzke žalobcu v N. na ulici N. XXX/X, N., kde žalobca na základe povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 11.12.2014 prevádzkoval 2 ks videohier, výr. číslo XXXXXX. a SKML XXXX.. Pri výkone dozoru pracovníci Daňového úradu Trenčín zmerali pochôdzkovú vzdialenosť od vchodu do uvedenej prevádzky a najbližším vchodom do areálu školy, ktorý deti a mládež bežne používajú. Nameraná pochôdzková vzdialenosť medzi vchodom do prevádzky žalobcu a vchodom do I.ďalej len „SSOŠ), bola 172 metrov. Meranie bolo vykonané meracím zariadením ROLATAPE RT412D po štandardných komunikáciách (chodníkoch s použitím najbližšieho cestného priechodu). Písomná práva o výsledku dozoru č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorá konštatovala prevádzkovanie videohier žalobcom v rozpore s ustanovením § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z., bola zástupcovi žalobcu odovzdaná 05.10.2016. Priamo pri prevzatí správy sa zástupca žalobcu k správe nevyjadril.
13. Dňa 17.10.2016 bolo Daňovému úradu Trenčín doručené písomné vyjadrenie žalobcu k správe o výsledku dozoru č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalobca namietal najmä to, že dozor bol vykonaný bez prítomnosti zástupcu žalobcu, pričom správa o výkone dozoru bola zástupcovi žalobcu doručená až 8 dní po výkone dozoru. Žalobca Daňovému úradu Trenčín v písomnom vyjadrení oznámil, že dňa 06.10.2016 urobil vlastné meranie certifikovaným meradlom STANLEY, pričom vzdialenosť bola meraná od vchodu do prevádzky k najbližšiemu vchodu do areálu SSOŠ. Žalobcom nameraná vzdialenosť bola 250 metrov. Žalobca následne vysvetlil, že rozdiel medzi hodnotou nameranou Daňovým úradom Trenčín a hodnotou nameranou žalobcom je daný chybným meraním zo strany pracovníkov Daňového úradu Trenčín, ktorí vzdialenosť merali nie od vchodu do prevádzky, ale od vchodu do areálu, v ktorom sa prevádzka nachádza, keďže v čase výkonu dozoru bol tento areál uzamknutý z dôvodu, že prevádzka sa otvára až v neskorších hodinách. Následne bolo meranie pracovníkmi Daňového úradu Trenčín ukončené pri „vchode do areálu školy,“ čo však podľa žalobcu v čase dozoru nebol vchod do areálu SSOŠ, ale vchod na stavenisko, na ktoré je zákaz vstupu riadne vyznačený. Uvedený názor žalobca podporil aj doloženou fotodokumentáciou. Keďže tu podľa žalobcu bol identifikovaný rozpor medzi hodnotami nameraných vzdialeností žalobcom na jednej strane a Daňovým úradom Trenčín na strane druhej, žalobca sa domáhal opätovného premerania vzdialenosti za prítomnosti svojho zástupcu.
14. Dňa 18.10.2016 vypracoval Daňový úrad Trenčín dopyt na SSOŠ, v ktorom po citácii ustanovenia § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. požiadal SSOŠ o oznámenie, „či vchod do Vašej školy, ktorý je označený v prílohách tejto žiadosti, je bežne používaný.“ Dopytovaná škola odpovedala dňa 19.10.2016 vetou „Uvedený vchod používame.“
15. Daňový úrad Trenčín dohodol so žalobcom nový termín výkonu dozoru, a to na deň 21.10.2016 o 09:00 hod. Tohto sa zástupca žalobcu nezúčastnil, dňa 21.10.2016 o 08:00 hod. zrušil svoju účasť z dohodnutého termínu opätovného merania. V neskoršom písomnom vyjadrení, zaslanom Daňovému úradu Trenčín, zdôvodnil tento svoj krok najmä tým, že už dňa 20.10.2016 mu bolo doručené písomné upovedomenie Daňového úradu Trenčín o začatí správneho konania, t.j. správny orgán začal správne konanie ešte predtým, ako by za prítomnosti zástupcu žalobcu opätovne vykonal dozor a premeral vzdialenosť medzi prevádzkou žalobcu a SSOŠ, čím porušil práva žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. Navrhol správne konanie prerušiť a vykonať opätovné meranie vzdialenosti medzi prevádzkou žalobcu a SSOŠ v súlade so zákonom.
16. Daňový úrad Trenčín vydal dňa 28.11.2016 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX s výrokom nasledovného znenia: „Daňový úrad Trenčín na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá podľa § 56 ods. 2 dozorovanému subjektu O. spol. s r.o., IČO XX XXX XXX, F. XX/XX, XXX XX I., prevádzkujúcemu videohry na základe udelenej licencie č.j. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 11.12.2014, za porušenie ustanovení § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 4.000,- Eur.“ Splatnosť pokuty bola určená do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Daňový úrad Trenčín rozhodnutie zdôvodnil odkazom na výsledky vykonaného dozoru. K písomnému vyjadreniu žalobcu, doručenému správnemu orgánu dňa 17.10.2016, uviedol, že dozor bol vykonaný v dňoch 27.09.2016 až 05.10.2016, pričom bol ukončený prerokovaním a podpísaním správy o výsledku dozoru splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý bol oboznámený s predmetom dozoru i s výsledkom dozoru a správu o výsledku dozoru podpísal bez vyjadrenia. Keďže k ukončeniu dozoru došlo v zmysle § 15 zákona č. 171/2005 Z.z. dňom prerokovania správy o výsledku dozoru, dodatočné písomné vyjadrenie žalobcu k tejto správe nie je možné uznať. K tvrdeniu žalobcu o nameranej vzdialenosti 250 metrov Daňový úrad Trenčín uviedol, že SSOŠ disponuje dvomi vchodmi. Jeden je vzdialenejší od prevádzky a nachádza sa na južnej strane budovy školy, druhý vchod je umiestnený zo severnej strany budovy školy a je súčasne bližším k prevádzke žalobcu. Pochôdzková vzdialenosť bola meraná vo vzťahu k tomuto bližšiemu vchodu do SSOŠ. K námietke žalobcu, že bližší vchod do budovy SSOŠ sa nepoužíva a že ide o vchod na stavenisko s riadne označeným zákazom vstupu Daňový úrad Trenčín uviedol, že disponuje vyjadrením vedenia SSOŠ zo dňa 19.10.2016, z ktorého vyplýva, že tento vchod je aktívny a denne ho používajú študenti školy najmä v popoludňajších hodinách. Výšku pokuty ukladanej „v dolnej hranici z možného intervalu udelenia pokuty,“ pri zákonnom stanovenom sankčnom rozpätí 3 300 Eur až 16 000 Eur, Daňový úrad Trenčín odôvodnil skutočnosťou, že žalobca sa porušenia ustanovenia § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. dopustil po prvý raz.
17. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín podal žalobca odvolanie, navrhol ho zrušiť a správne konanie vedené proti nemu zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. V odvolaní zopakoval (skopíroval) skôr prezentované námietky a výhrady k postupu správneho orgánu. K argumentu Daňového úradu Trenčín o neuznaní jeho písomného vyjadrenia k správe o výsledku dozoru poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z., podľa ktorého má dozorovaný subjekt právo vyjadriť sa písomne najneskôr do desiatich dní od doručenia k správe obsahujúcej zistenia orgánu dozoru. Písomné vyjadrenie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 14.10.2016, z čoho vyplýva, že desaťdňová lehota v zmysle zákona bola dodržaná a správny orgán nemôže rozhodovať o tom, či možno alebo nemožno toto vyjadrenie uznať, keďže toto právo je dozorovanému subjektu priznané priamo zákonom. Tým, že Daňový úrad Trenčín napriek dohodnutiu si nového termínu merania vzdialenosti so žalobcom dňa 17.10.2016 zahájil správne konanie, porušil jednu zo základných povinností orgánu dozoru, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 171/2005 Z.z. „v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam.“ Žalobca v odvolaní tiež vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že s vyjadrením predmetnej školy zo dňa 19.10.2016 nebol oboznámený a o jeho existencii sa dozvedel iba z odôvodnenia rozhodnutia Daňového úradu Trenčín. Záverom odvolania žalobca vytkol prvostupňovému rozhodnutiu nedostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť, pričom výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Vo výroku chýba popis skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, v čom vidí správny orgán protiprávnosť tohto skutku a akým spôsobom sa žalobca mal tohto skutku dopustiť a naplniť znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 56 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. Absencia týchto náležitostí spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Procesnému postupu správneho orgánu žalobca tiež vytkol, že vo veci sa nevykonalo ústne pojednávanie a ani ohliadka, hoci to podľa neho bolo potrebné vzhľadom na pochybnosť ohľadne skutočnej vzdialenosti prevádzky žalobcu od školy, resp. od vchodu do školy.
18. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2017 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín. Zopakoval skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu a jeho právne závery, ktoré si osvojil. Podľa žalovaného zástupca žalobcu mal možnosť zúčastniť sa opätovného premerania vzdialenosti, avšak svoju účasť bezdôvodne zrušil. Splnomocnený zástupca žalobcu bol dňa 05.10.2016 oboznámený s predmetom dozoru aj s výsledkom dozoru a správu o výsledku dozoru podpísal bez vyjadrenia, čím podľa žalovaného bolo naplnené ustanovenie § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 171/2005 Z.z. Povaha veci si vykonanie ústneho pojednávania ani vykonanie ohliadky nevyžadovala. Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín je podľa žalovaného v súlade s ustanoveniami § 46 a § 47 Správneho poriadku. Výrok obsahuje odvolávku na príslušné ustanovenie právnych predpisov, na základe ktorých orgán dozoru bol oprávnený uložiť príslušnú sankciu. Vo výroku tiež bolo správne odcitované ustanovenie § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. V uvedenom ustanovení zákonodarca nepojednáva o vchode či vstupe do školy, ale o vzdialenosti 200 metrov od školy, školských zariadení. Daňový úrad Trenčín jednoznačne zistil, že zákonom určená vzdialenosť nebola dodržaná a teda bol oprávnený prevádzkovateľa sankcionovať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobca nepreukázal, že zákonná vzdialenosť bola z jeho strany dodržaná.
19. Podľa § 11 ods. 2 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. zamestnanci orgánu dozoru sú pri výkone dozoru povinní v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam.
20. Podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 171/2005 Z.z. zamestnanci orgánu dozoru sú pri výkone dozoru povinní vypracovať správu o výsledku dozoru (ďalej len "správa"), ktorá musí obsahovať 1. názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá dozor vykonala, 2. názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, 3. miesto, dátum a čas výkonu dozoru, 4. dozorované obdobie, 5. predmet dozoru, 6. preukázané zistenia, 7. meno, priezvisko a podpisy fyzickej osoby, ktorá vypracovala správu, a štatutárnych zástupcov a prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu, 8. dátum vypracovania správy.
21. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. dozorovaný subjekt je oprávnený okrem práv uvedených v osobitnom zákone
a) byť prítomný osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca pri vykonávaní dozoru,
b) vyjadriť sa písomne v priebehu výkonu dozoru ku všetkým zisteným skutočnostiam,
c) vyjadriť sa písomne najneskôr do desiatich dní od doručenia k správe obsahujúcej zistenia orgánu dozoru; tieto vyjadrenia tvoria súčasť správy.
22. Podľa § 15 zákona č. 171/2005 Z.z. dozor je ukončený v deň prerokovania správy s dozorovaným subjektom.
23. Podľa § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 je zakázané prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry v školách, školských zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže, zdravotníckych zariadeniach a v budovách štátnych orgánov. Je zakázané prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry, s výnimkou ich prevádzkovania v herni, vo vzdialenosti do 200 metrov od školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže.
24. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im tieto sankcie:
a) opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na ich splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o ich splnení,
b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,
c) skončenie nepovolenej činnosti,
d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry,
e) pokutu,
f) úrok z omeškania vo výške a v prípadoch podľa odseku 2,
g) podnet ministerstvu alebo obci na odňatie individuálnej licencie.
25. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. a) a b) pokutu od 3 300 eur do 16 000 eur, ak prevádzkuje hazardnú hru v rozpore s týmto zákonom, podmienkami prevádzkovania hazardnej hry určenými v licencii, herným plánom, záznamom o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry alebo neplní povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru.
26. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
28. Podľa § 32 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
30. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná a že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. g) SSP.
31. Dôvodnosť správnej žaloby je zjavná v prvom rade vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre absenciu tzv. skutkovej vety, t.j. presného opisu skutku, vrátane miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorým mal naplniť znaky skutkovej podstaty právnej normy upravujúcej administratívnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 35 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z.
32. K potrebe presného vymedzenia skutku pri administratívnom trestaní sa vyjadroval už dávnejšie Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp. zn. 2Sž/18/2011 zo dňa 15.02.2012, z ktorého odôvodnenia správny súd uvádza nasledovné: „Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č.
R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej len „Odporúčanie“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976), najvyšší súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
33. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného poriadku musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.
34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný.
35. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 z 25. augusta 2010). Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku.)“ /koniec citácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž/18/2011 zo dňa 15.02.2012/
36. Z výroku prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trenčín nie je zrejmé, za aké konkrétne konanie - opísané miestom spáchania, časom spáchania a spôsobom spáchania - alebo za aké opomenutie zákonom predpísaného konania je žalobca postihovaný. Keďže vytýkaný nedostatok absencie presného vymedzenia skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, nebol odstránený ani v odvolacom konaní, hoci naň žalobca v odvolaní upozorňoval, zaťažili správne orgány oboch stupňov svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti, odôvodňujúcou zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 37. Správny súd považuje za dôvodnú aj námietku týkajúcu sa porušenia práv žalobcu ako dozorovaného subjektu byť prítomný pri výkone dozoru. Uvedené právo nemožno považovať za zachované tým, že dozorovaný subjekt bol oboznámený so správou o výsledku dozoru v rámci tzv. prerokovania tejto správy s pracovníkmi príslušného orgánu vykonávajúcimi dozor a že mu bola daná možnosť sa k správe vyjadriť. Správny súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 15 zákona č. 171/2005 Z.z., upravujúce ukončenie dozoru, nie je možné vykladať na ťarchu dozorovaného subjektu tak, že ak sa pri prerokovaní správy dozorovaný subjekt nevyjadrí, potom už na neskoršie vyjadrenia nie je možné prihliadať. Uvedené ustanovenie, na ktoré sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach odvolávali a prisudzovali mu moc eliminovať procesný dosah vyjadrenia žalobcu k správe o výsledku dozoru na ďalší priebeh administratívneho konania, nelimituje okamihom ukončenia dozoru tie procesné práva, ktoré dozorovaný subjekt má garantované ustanovením § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z., t.j. právo vyjadriť sa písomne najneskôr do desiatich dní od doručenia k správe obsahujúcej zistenia orgánu dozoru. Tu je ukončenie dozoru iba právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja začiatok plynutia lehoty dozorovanému subjektu na uplatnenie práva vyplývajúceho z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/2005 Z.z. Ak žalobca v uvedenej lehote (10 dní) podal na poštovú prepravu svoje písomné vyjadrenie k správe o výsledku dozoru, bolo povinnosťou správneho orgánu sa týmto vyjadrením vecne zaoberať a nie ho odmietnuť s odkazom na ustanovenie § 15 zákona č. 171/2005 Z.z.
38. Správnemu súdu sa z obsahu administratívneho spisu nepodarilo identifikovať žiadny rozumný dôvod, pre ktorý pracovníci Daňového úradu Trenčín vopred neinformovali zástupcu dozorovaného subjektu o výkone dozoru, čím mu znemožnili výkon práva byť prítomný pri vykonávaní dozoru, vyplývajúceho z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/2005 Z.z. Nešlo o prípad, kedy by informovaním žalobcu mohlo dôjsť k zmareniu výkonu plánovaného dozoru, nakoľko sa mala merať pozemská vzdialenosť medzi dvomi nehnuteľnosťami, čo je úkon, ktorého fyzikálnu podstatu by zrejme prítomnosť zástupcu žalobcu žiadnym spôsobom nenarušila ani neovplyvnila. Keďže zistenia z dozoru vykonávaného bez prítomnosti žalobcu alebo jeho zástupcu boli získané v rámci porušovania dôležitých práv žalobcu, je potrebné na tieto zistenia (informácie) potrebné nazerať ako na nezákonne získaný, t.j. procesne neupotrebiteľný dôkaz, a na celú správu o výsledku dozoru, pre ktorú sú tieto zistenia ťažiskové, ako na nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemôže byť proti žalobcovi v správnom konaní o uložení sankcie použitý. Vyššie vytýkaným postupom zaťažili správne orgány nimi vedené administratívne konanie vadou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Keďže správu o výsledku dozoru nie je možné v správnom konaní o uložení sankcie proti žalobcovi použiť, je potrebné celé administratívne konanie vyhodnotiť ako také, v ktorom skutkový stav nebol zistený v miere dostačujúcej na riadne posúdenie veci, čo je vada, ktorou sú napadnuté rozhodnutia taktiež zaťažené (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). V tomto kontexte už len na dotvorenie obrazu o spôsobe vedenia administratívneho konania z pohľadu dodržiavania procesných práv žalobcu správny súd poukazuje na správu SSOŠ zo dňa 19.10.2016, o ktorej obsahu sa žalobca dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, čím došlo k porušeniu zásady ustanovenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorej má účastník právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je pritom zjavné, že obsah správy SSOŠ zo dňa 19.10.2016 správne orgány považovali za dôležitú súčasť dôkazov, ktorými odôvodňovali uloženie sankcie žalobcovi. Pri tejto správe, predstavujúcej z hľadiska vnútornej informačnej hodnoty neúplnú odpoveď na nesprávne položenú otázku, štylisticky tvorenej jedinou vetou (rukou napísanou) s obsahom „Uvedený vchod používame,“ navyše prvostupňový správny orgán výrazne prekročil bežné interpretačné zručnosti pri výklade písaného textu, keďže je podľa neho z citovaných troch slov „zrejmé, že tento vchod je aktívny a denne ho používajú študenti školy najmä v popoludňajších hodinách.“
39. Po vrátení administratívneho spisu správne orgány budú postupovať v rámci administratívneho konania v intenciách právneho názoru správneho súdu, za dodržania práv žalobcu, ktoré mu vyplývajú zo Správneho poriadku a jednotlivých ustanovení zákona č. 171/2015 Z.z.
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
41. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronic-kej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnu- tie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.