Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-113-2013.pdf
PDF · 108.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/113/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 36613843, proti žalovaným 1./. Ľ. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. U. XXXX/X, XXX XX S., X. /. B. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. U.M. XXXX/X, XXX XX S., X./. F. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.. X. XXXX/X, XXX XX W. G.- T. A. Q. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v l./, 2./, a v 3./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.872 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.103,57eur, ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 10.780,56 eur od 14.3.2013 do 16.4.2013 vyčíslený pevnou sumou vo výške 90,38 eur, ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 10.530,56 eur od 17.4.2013 do 22.5.2013, vyčíslený pevnou sumou vo výške 93,48 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 10.280,56 eur od 23.5.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že povinnosť každého zo žalovaných voči žalobcovi zaniká v rozsahu plnenia ostatných žalovaných. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v l. - 3. / rade náhradu trov konania v plnej výške
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.4.2013 domáhal zaplatenia sumy 13.372 eur s príslušenstvom voči žalovaným v l. - 3 . rade z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok podľa § 524 Zákona č. 40/64 OZ zo dňa 22.10.2008 bola postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava na žalobcu pohľadávka voči žalovaným v l. - 3. rade. Postupca a žalovaní v l. a v 2. Rade uzatvorili dňa 24.3.2005 zmluvu číslo 372366716, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov a na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v l. a v 2. rade peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. Rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní v l. a v 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 15.822 eur, ktorá pozostávala z istiny 13.230,56 eur, žiadneho úroku 0, 0 eur, úroku z omeškania 2.591,44 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení , kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej zmluve je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný v l. rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.3.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, respektíve po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadne splatnosť úveru, žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená v Nariadení vlády č. 87/1995 ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k 1. Dňu omeškania splnením peňažného dlhu / s účinnosťou do 31.12.2008/. s účinnosťou od 1.1.2009 je výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Žalovaný k dnešnému dňu uhradili sumu 150 eur dňa 12.3.2009, 200 eur dňa 13.12.2011, 250 eur dňa 26.3.2012, 150 eur dňa 31.7.2012, 200 eur dňa 15.8.2012, 250 eur 12.10.2012, 250 eur dňa 20.11.2012, 250 eur 20.12.2012, 250 eur 29.12013, 250 eur 1.3.2013 a 250 eur 13.3.2013. Dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 13.372 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 10.780,56 eur / t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu /, z úroku z omeškania vo výške 2.591,44 eur / t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky. Žalobca na pojednávaní dňa 14.4.2015 o.i. uviedol, že vzhľadom k tomu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak dlh v čase uznania dlhu odporcu v l. rade dňa 22.2.2012 nebol premlčaný, nakoľko konečná splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na 10.3.2012. V dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach bol dlh riadne špecifikovaný čo do výšky a čo do dôvodu. Má za to, že čo sa týka dohody o uznaní dlhu, táto bola žalovaným v l. rade riadne podpísaná a je jedno, či sa jedná o dohodu , alebo o jednostranný právny úkon- uznanie záväzku, nakoľko žalovaný aj po tejto dohode plnil svoj dlh a to dokonca deň pred podaním odporu uhradil sumu 250 eur. Nepopierajú, že písomnosť
- dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená žalovanému k podpisu bez toho, aby žalovaný mohol do obsahu zasahovať , avšak na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným o jej obsahu. Nie je možné, aby žalobca pripravil dohodu, pokiaľ by nevedel o jeho finančnej situácii, nakoľko potom aj došlo k určeniu výšky splátky, takže museli prebehnúť rokovania a na základe tohto došlo k predloženiu takejto dohody na podpis žalovanému v l. rade. Tým, že žalovaný uhrádzal splátky v dohodnutej výške vyplývalo z toho, že sa jednalo o splátky dohodnuté, určené, na základe vzájomnej dohody. Bežnou praxou žalobcu je, ak dôjde k dohode, či už telefonicky alebo osobného stretnutia , že písomná dohoda sa posiela poštou a dlžník ju podpísanú vráti , alebo sa dohodne termín, kedy k takejto dohody dôjde - k uzavretiu osobne. Iná situácia by bola, ak by sa jednalo o predtlačené tlačivo, do ktorého by sa vpisoval rukou, vtedy by mohla vzniknúť pochybnosť, či naozaj dlžník ako účastník tohto zmluvného vzťahu vedel akú dohodu uzatvára. Pokiaľ žalovaný uviedol, že sa telefonicky dojednávali, už z tohto vyplýva, že rokovania prebehli. Pokiaľ žalovaný špecifikuje , resp. uvádza, že musí byť zrejmý dôvod a presne určená výška dlhu, má za to, že v bode 2. tejto dohody je tento zmluvný vzťah riadne podpísaný , dokonca s označením zmluvy č. 0372366716 zo dňa 24.3.2005. Zároveň je uvedená výška dlhu ku dňu podpísania tejto dohody a nad rámec tohto je dlžná suma rozdelená na istinu a ostatné príslušenstvo, pričom príslušenstvom pohľadávky môžu byť a sú úroky z predmetného úveru, poprípade úroky z omeškania a poplatky, ktoré si uplatňoval právny predchodca žalobcu. Čo sa týka splatnosti pohľadávky ani právny predchodca žalobcu, ani žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru počas doby účinnosti úverovej zmluvy. Žalobca k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z dôvodu, že ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k uzatvoreniu dohody, v ktorej žalovaný v l. rade uznal svoj dlh a to vo februári 2012, t.j. ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaný v 2. rade vo svojom odpore konštatuje, že veriteľ vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 22.10.2008, má za to, že pokiaľ žalovaný v l. rade má taký písomný dôkaz, nech ho predloží, nakoľko žalobca takú vedomosť nemá a teda v tomto prípade nedošlo k predčasnej mimoriadnej splatnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.4.2015 uviedol, že vzhľadom k tomu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak dlh v čase uznania dlhu odporcu v l. rade dňa 22.2.2012 nebol premlčaný, nakoľko konečná splatnosť predmetného úveru bola dojednaná na deň 10.3.2012. V dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach bol dlh riadne špecifikovaný čo do výšky a čo do dôvodu. Majú za to, že čo sa týka predmetnej dohody o uznaní dlhu, táto bola odporcom v l. rade riadne podpísaná a je jedno, či sa jedná o dohodu alebo o jednostranný právny úkon - uznanie záväzku, nakoľko žalovaný aj po tejto dohode plnil svoj dlh a to do konca pred podaním odporu uhradil sumu 250 eur. Všetky ďalšie konštatovania, ktoré uvádza v odpore proti platobnému rozkazu sú špekulatívne. Nepopierajú, že písomnosť - dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená odporcovi k podpisu bez toho, aby odporca mohol do obsahu zasahovať, avšak na základe predchádzajúcej dohody
s odporcom o jej obsahu. Nie je možné, aby navrhovateľ pripravil dohodu pokiaľ by nevedel o jeho finančnej situácii, nakoľko potom došlo aj k určeniu výšky splátky tak, že museli prebehnúť rokovania a na základe toho došlo k predloženiu takejto dohody na podpis žalovanému. Tým, že žalovaný uhrádzal splátky v dohodnutej výške vyplýva, že sa jednalo o splátky dohodnuté, určené na základe vzájomnej dohody. Bežnou praxou žalobcu je, že ak dôjde k dohode, či už telefonicky alebo osobného stretnutia, písomná dohoda s posiela poštou a dlžník ju podpísanú vráti , alebo sa dohodne termín, kedy k takejto dohode dôjde - k uzavretiu osobne. Iná situácia by bola, ak by sa jednalo o pretlačené tlačivo, do ktorého by sa vpisovalo rukou, vtedy by mohla vzniknúť pochybnosť, či naozaj dlžník ako účastník tohto zmluvného vzťahu vedel akú dohodu uzatvára. Pokiaľ žalovaný uviedol, že sa telefonicky dojednávali, už z tohto vyplýva, že rokovania prebehli. Pokiaľ žalovaný špecifikuje - uvádza, že musí byť zrejmý dôvod presne určená výška dlhu, majú za to, že v bode 2 tejto dohody je tento zmluvný vzťah riadne popísaný, dokonca s označením zmluvy č. 0372366716 zo dňa 24.3.2005. Zároveň je uvedená výška dlhu ku dňu podpísania tejto dohody a nad rámec tohto je dlžná suma rozdelená na istinu a ostatné príslušenstvo, pričom príslušenstvo pohľadávky sú úroky z predmetného úveru, poprípade úroky z omeškania a poplatky, ktoré si uplatňoval právny predchodca navrhovateľa. Čo sa týka splatnosti pohľadávky , ani právny predchodca žalobcu ani žalobca nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru počas doby účinnosti úverovej zmluvy. Žalobca k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z dôvodu, že ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k uzatvoreniu dohody, ktorej žalovaný v l. rade uznal svoj dlh a to vo februári 2012, t.j. ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ žalovaný vo svojom odpore konštatuje, že veriteľ vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi zmluvou zo dňa 22.10.2008 majú za to, že pokiaľ žalovaný má taký písomný dôkaz , nech ho predloží, oni takú vedomosť nemajú a teda v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti.
2. Žalovaný v l. rade podal odpor voči platobnému rozkazu č.k. 6RO/304/2013 a to dňa 24.5.2013, v ktorom odpore o.i. uviedol, že podával námietku z premlčania dlhu a uplatňuje voči žalobcovi premlčanie predmetného dlhu s poukazom na ustanovenie 101 Občianskeho zákonníka a podľa neho je tento nárok - dlh premlčaný aj v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, kde zákon ustanovuje premlčaciu dobu štyroch rokov. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že on mal potvrdiť záväzok tým, že uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi na základe dohody uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 15.12.2012 uvádza, že ako vyplýva z označenia samotnej dohody jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorým bolo dohodnutý, že dlh bude uhradený v splátkach, pričom v predmetnej dohode bolo zakotvené aj to, že dlh uznáva čo do dôvodu a výšky, avšak následne bol účastníkmi dohody vyhotovený splátkový kalendár, ktorý má za následok úhradu dlhu v splátkach a teda aj plynutie novej premlčacej doby avšak výlučne čo do zmeneného obsahu v pôvodnom záväzku. Pri uznaní dlhu sa jedná o jednostranný právny úkon - jednostranný prejav dlžníka adresovaný veriteľovi, teda uznanie dlhu v danom prípade nespĺňa náležitosti uznania dlhu dlžníkom ako to pre uznanie dlhu vyžaduje zákon. Uznanie dlhu musí obsahovať aj presné označenie dlžníka a veriteľa, dlžník mu musí vyslovene vyhlásiť, že veriteľovi zaplatí dlh v presne určenej výške, ktorý vznikol z určitého dôvodu. Dôvod, z akého dlh vznikol musí byť v tejto listine presne špecifikovaný, pričom dohoda predložená žalobcom žiadne takéto dojednanie neobsahuje a teda z jej obsahu nie je jednoznačne a už vôbec zrejmé aký dlh mal ako dlžník vlastne uznať, nakoľko tento je v podstatne inej sume ako je žalovaná suma o čom sa dozvedel až keď mal doručený platobný rozkaz a jeho prílohy. V danom prípade uzavretej dohody sa teda jednalo o zmenu obsahu záväzku ako dvojstranného právneho úkonu, nie o uznanie dlhu dlžníkom vykonané jednostranným prejavom vôle dlžníka. Dlh , ktorého úhrada sa mala realizovať v splátkach v zmysle predmetnej dohody je však rovnako premlčaný, aj v prípade danej dohody o úhrade dlhu v splátkach podal námietku premlčania dlhu. V prehlásení dlžníka o uznaní dlhu však absentuje podstatná náležitosť a to aký dlh presne špecifikovaný vlastne uznáva a daný úkon nespĺňa ani formálne ani obsahové náležitosti takéhoto prejavu dlžníka ako jednostranného prejavu vôle dlžníka adresované veriteľovi, nakoľko tento je v zrejmom nepomere výške žalovanej sumy. Uvádza, že aj napriek tomu, že dohodu podpísal, v tejto sú zjavne nevýhodné podmienky v prospech jeho osoby ako spotrebiteľa, čo sa odráža aj v tom, že rozdiel medzi zapožičanou sumou a sumou, ktorej vrátenia sa oprávnený domáha úhrady v splátkach je v zjavnom nepomere. Splátkový kalendár mu tiež doručený nebol a to aj napriek tomu, že mal tvrdiť dohody o úhrade dlhu v splátkach. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky sú v podstate neprijateľné a v zmluve - dohode sú v podstate pre spotrebiteľa nepreštudovateľné pre ich rozsah a krátkosť času, ktorý má spotrebiteľ k podpisu dohody, ktorú bezodkladne po jej podpise vrátil žalobcovi. Poznamenáva, že sa nejednalo o jednostranný prejav dlžníka, ale o písomnosť vopred pripravenú a predloženú žalovanému k podpisu bez toho, aby žalovaný mohol do obsahu zasahovať.
Je zrejmé, že doposiaľ ako žalovaný žiadne prehlásenie o uznaní záväzku , ktoré by zakladalo vznik a plynutie novej premlčacej doby nevykonal, nevykonal žiadny úkon, ktorý by spĺňal a napĺňal znaky prehlásenia o uznaní dlhu, nakoľko z predložených podkladov žiadny jednostranný prejav vôle o uznaní dlhu neexistuje a navyše aj v predloženej dohode o úhrade dlhu v splátkach nie je zrejmé a z tejto ani nevyplýva o aký dlh sa vlastne jedná , resp. v akej presnej výške, čo sa myslí pod pojmom ostatné príslušenstvo a preto navrhuje žalobný návrh pre premlčanie dlhu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere na čl. 4 až 6, zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve na čl. 7 - 8, všeobecnými obchodnými podmienkami na čl. 9 - 12, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na čl. 13, zmluvou o postúpení pohľadávok na čl. 14 - 19, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 20 - 22, oznámením o postúpení pohľadávky na čl. 23 - 24, pokusom o zmier na čl. 25 - 27 a zistil tento skutkový stav: Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Zákona č. 40/1964 Zb. OZ zo dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v l. - 3 . rade. Postupca a žalovaný v l. a v 2. rade uzatvorili dňa 24.3.2005 zmluvu Č.. XXXXXXXXX , ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v l. a v 2. rade peňažné prostriedky vo výške 300.000,-Sk, pričom sa jednalo o spotrebný druh úveru označený ako úver PLUS na bývanie , kde výška splátok bola špecifikovaná na sumu 4.897 ,-Sk mesačne vždy ku 10.- temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10.4.2005 a kde konečná splatnosť úveru bola stanovená na 10.3.2012. Na základe dohody o ručení zo dňa 24.3.2005 podpísal Peter Tomašovič túto dohodu so Slovenskou sporiteľňou, kde ako ručiteľ uviedol, že má vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel dňa 24.3.2005 zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí úveru vo výške 300.000,-Sk, pričom vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa, ktoré vznikli z tejto úverovej zmluvy vrátane jej príslušenstva. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na čl. 13, ktorá bola podpísaná dňa 22.2.2012 vyplýva, že žalovaný v l. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi , ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2005, pričom celková dlžná suma vo výške 21.793,87eur pozostáva z istiny 12.880,56 eur a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy vrátane úroku z omeškania za dobu od 22.10.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody s tým, že dlžník sa zaviazal splatiť istinu svojho záväzku v 12-tich pravidelných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 250eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky je 29. 2. 2012 a poslednej 29.1.2013. Po podaní návrhu na začatie konania boli vykonané úhrady zo strany žalovaných dňa 16.4.2013 v sume 250eur a 22.5.2013 v sume 250eur, na základe ktorej skutočnosti súd konanie v časti zaplatenia sumy 500 eur zastavil.
4.Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškané s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy , ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 110 ods. 1, 2 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa 3 ods. l Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
5. Písomné uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorý musí povinne obsahovať dôvod vzniku záväzku a jeho výšku bez akýchkoľvek výhrad. Dôvodom sa tu rozumie bezprostredný dôvod vzniku záväzku, pričom výška dlhu musí byť uvedená presnou sumou. Ak dlžník uzná dlh len do určitej výšky, právne účinky uznania sa budú týkať len tejto výšky dlhu. Uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky zakladá vyvrátiteľnú právnu domnieku, že dlh v dobe uznania skutočne existoval/ § 558 OZ/. V prípade premlčania dlhu má uznanie práva tento právny účinok len vtedy, ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Písomným uznaním dlhu sa doterajšia premlčacia doba stáva bezvýznamnou a začíta plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Ak v uznaní bola výslovne uvedená lehota na plnenie, začíta premlčacia doba plynúť až po uplynutí tejto lehoty. Ak v uznaní lehota na plnenie nebola uvedená, premlčacia doba začíta plynúť od toho dňa, keď k uznaniu došlo. Z pravidla ide o deň, keď bola vyhotovená písomnosť týkajúca sa uznania dlhu. Uznanie dlhu dlžníkom je voči ručiteľovi účinné len vtedy, ak s tým ručiteľ vyslovil súhlas / § 548 ods. 3 OZ/.
6.Takto vykonaným dokazovaním mal súd žalobný návrh za preukázaný v celom rozsahu. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v prvom a druhom rade dňa 24.3.2005 spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 4 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z., a zároveň ako spotrebiteľská zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, ktoré by mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v tomto prípade žalovaným v prvom až treťom rade. Žalovaný v 1./ rade v písomne podanom odpore zo dňa 23.5.2015 napadol platobný rozkaz v tejto veci, kde uviedol, že v danej veci medzi účastníkmi konania nebol vykonaný žiadny úkon, ktorý by bolo možné posúdiť s poukazom na jeho obsah ako jednostranné uznanie záväzku dlžníkom. Dohoda o uznaní záväzku medzi účastníkmi zo dňa 22.2.2012 podľa názoru súdu je takej povahy vzhľadom na jej obsah, že ju možno posúdiť v zmysle § 110 ods.2 OZ ako uznanie dlhu, pretože bola vykonaná v písomnej forme, obsahuje dôvod vzniku záväzku, zároveň aj výšku dlhu, formu splatenia istiny záväzku. Neobstojí preto argumentácia žalovaného v prvom rade, že dôvod z akého dlh vznikol neobsahuje neobsahuje listina o uznaní dlhu, pretože bod 2/ tejto dohody špecifikuje tieto skutočnosti t.j. dôvod z akého dlh vznikol. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného v l. rade, že dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená a predložená odporcovi k podpisu bez toho, aby odporca mohol do nej zasahovať, súd mal za preukázané a to aj vzhľadom na konštatovanie žalobcu, že takáto dohoda bola pripravená na základe predchádzajúcej dohody so žalovaným v l. rade čo preukázal v písomne podanom odpore aj samotný žalovaný v l.
rade, ktorý uviedol, že došlo k telefonickej komunikácii medzi nim a pracovníčkou, dokonca s uvedením skutočností, že má možnosť úhrady dlhu v splátkach, pričom po podpise tejto dohody plnil žalovaný sumu, ktorá bola uvedená v tejto dohode, t.j. sumu 250 eur a to aj v čase ako bol vydaný platobný rozkaz v tejto veci a preto súd túto námietku žalovaného v l. rade vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z tohto dôvodu, keďže došlo k uznaniu dlhu, nemohla byť a nie je pohľadávka žalobcu premlčaná, nakoľko ako vyplýva z ustanovenia § 110 ods. 1 OZ, takéto právo sa premlčuje za 10 rokov odo dňa keď k uznaniu došlo, resp. ak bola v uznaniu uvedená lehota na plnenie plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Čo sa týka splatnosti pohľadávky ani právny predchodca žalobcu ani žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru počas doby účinnosti úverovej zmluvy a preto žalobca k mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti úveru nepristúpil a to z dôvodu, že ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru, ktorá bola v marci 2012 došlo k uzatvoreniu dohody, v ktorej odporca v 1. rade uznal svoj dlh a to vo februári 2012, t.j. ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ aj žalovaný v 2. rade vo svojom odpore konštatoval, že veriteľ vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi zmluvou zo dňa 22.10.2008, žalovaný v 1. až v 3. rade nepredložili žiadne dôkazy, či už listinného alebo ústneho charakteru, ktoré by preukázali túto skutočnosť a teda súd mal za preukázané, že v tomto prípade nedošlo k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru. Čo sa týka uplatneného zákonného úroku z omeškania počnúc dňom 11.3.2012, jedná sa o deň, ktorý nasleduje po dni riadnej splatnosti úveru , ktorý bol preukázaný prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok , resp. čo sa týka úroku zo omeškania, tento si uplatnil žalobca riadne dňom po dni oznámenia - vedomosti splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa dohody o uznaní záväzku.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, súd v vyhovel žalobe žalobcu, a preto má žalobca ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovaným v l. až v 3. rade. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.