Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/53/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov: H. C., nar. XX.XX.XXXX, J. C. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Zvolenská, Kollárova 17, Trnava a O. C., nar. XX.XX.XXXX, J. C. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, o úpravu styku otca s maloletým, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 14P/29/2018-11 zo dňa 16. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatného skončenia konania vo veci samej, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým O., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 druhá veta, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 360 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, § 28 ods. 2 Zákona o rodine a vecne tým, že súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že je v záujme maloletého dočasne upraviť rozsah styku otca s dieťaťom, a to do času vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Rodičia maloletého spolu nežijú, maloletý je v starostlivosti matky, otec sa s dieťaťom stretáva málo a sporadicky (od októbra 2016, kedy bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, sa uskutočnilo len 8 dlhších stretnutí, aj to nie vždy s prespaním). Matka maloletého podľa vyjadrenia otca, mu v styku s dieťaťom bráni, stretnúť sa s maloletým môže len keď mu to výlučne matka dovolí. Otec sa snažil s matkou dohodnúť na konkrétnych pravidlách jeho stretávania sa s maloletým tak, aby to korešpondovalo s jeho školskými povinnosťami a mimoškolskými aktivitami, avšak neúspešne. Otec tiež inicioval za účelom dohody s matkou aj psychologické poradenstvo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v O., matka však odignorovala možnosť takéhoto poradenstva sa zúčastniť. I keď maloletý O. je v osobnej starostlivosti otca spokojný a šťastný a užíva si čas strávený s otcom, otec sa s matkou nedokážu dohodnúť na žiadnom plnohodnotnom rozsahu styku s maloletým. Súd v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nemohol vykonávať podrobné dokazovanie ohľadom zistenia, v akom rozsahu sa reálne otec s dieťaťom stretol a z akého dôvodu sa nestretol s ním viackrát. Vzhľadom k tomu, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje vykonať vo veci dokazovanie, ako je tomu v rámci konania vo veci samej, súd vychádza iba zo skutočností, ktoré považuje za osvedčené.

S prihliadnutím na pomerne nízky vek maloletého a zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že u detí takéhoto veku, je práve toto obdobie tým rozhodujúcim časom na vytváranie pevných väzieb ku svojim rodičom, tak dôležitých pre zdravý psychický vývin dieťaťa, mal súd za to, že je v záujme dieťaťa, aby styk otca s ním bol upravený. Zo všetkých uvedených dôvodov potom súd vyhovel návrhu otca a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s dieťaťom v nevyhnutnom minimálnom rozsahu, ktorý podľa názoru súdu zabezpečí vytvorenie predpokladu pre budovanie intenzívneho vzťahu medzi dieťaťom a otcom, pričom s poukazom na vek maloletého mal súd za to, že je daná naliehavosť takéhoto rozhodnutia. Dieťa je v tomto období v takom veku, že je v jeho záujme, aby mu bolo umožnené rozvíjať plnohodnotný citový vzťah aj s otcom, teda s tým rodičom, ktorý dieťaťu neposkytuje každodennú osobnú starostlivosť, a za tým účelom by mu mal byť poskytnutý priestor na trávenie spoločných chvíľ. Taktiež je v záujme dieťaťa, aby u neho zostal zachovaný prirodzený vzťah k obidvom rodičom, čo by bolo vzhľadom na jeho vek ohrozené pri sporadickom stretávaní sa otca s dieťaťom v rozsahu, v akom mu to bolo umožnené matkou v doterajšom období. Naproti tomu však mal súd za to, že bez ďalšieho dokazovania nie je možné dospieť k záveru, v akom širokom rozsahu by styk otca s dieťaťom bol v jeho najlepšom záujme, preto súd neodkladným opatrením upravil styk s dieťaťom len v nevyhnutnom minimálnom rozsahu pre to, aby sa vzťah dieťaťa s jeho otcom nenapraviteľne nezhoršil. Otec má právo, aby mal aj on možnosť výchovne pôsobiť na maloletého, predpokladom čoho je, aby bol otec s maloletým v pravidelnom kontakte. Práve z toho dôvodu, vyhovel súd návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým, a to každý párny kalendárny týždeň čase od piatku od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Takto upravený styk zabezpečí, aby otec pravidelne trávil čas so synom, aby sa tak naďalej prehlboval ich citový vzťah, keďže pre zdravý vývin maloletého je nepochybne potrebné zachovať a rozvíjať aj vzťah medzi otcom a synom, keď takto upraveným stykom nebude narušovaný ani režim maloletého v pracovnom týždni. Zároveň bola rozhodnutím matke uložená povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska, pričom takáto príprava zahŕňa nielen prípravu fyzickú, ale aj psychickú. Otcovi bola uložená povinnosť maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom advokátky. Uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať tvrdenia a dôvody majúce za následok nariadenie neodkladného opatrenia. Matka nesúhlasí s tvrdeniami otca, uvádza, že sú nepravdivé. Dala do pozornosti súdu, že už počas trvania manželstva nebol vzťah otca s s maloletým dobrý, ukážkový, otec ho nikdy neodprevadil, resp. sa nesnažil maloletého O. odprevadiť do školy alebo ho zo školy vyzdvihnúť. Pracovná doba matky je rozvrhnutá od 6.00 hod. do 14.00 hod., aby mohla zabezpečiť 100% starostlivosť o maloletého. Otec si s maloletým nikdy nepísal domáce úlohy a to ani v období, kedy mala matka ako 35-ročná kiahne a nemohla sa synovi venovať. Otec bol už v čase o 15.00 hod. opitý a tak starostlivosť musela prevziať stará matka maloletého a na nasledujúci deň bol opäť opitý. V decembri 2017 matka navrhla úpravu styku s maloletým, no po dvoch hodinách telefonického rozhovoru nedošlo k zhode. Keď mal maloletý prvé sväté prijímanie, otec neprišiel. Otec odcudzil značky z matkinho osobného auta, čím maloletému zabránil danú vec používať. Na nákladoch na strojček pre maloletého vo výške 800,- Eur nebol otec ochotný sa podieľať. Otec žiadnym spôsobom neprispieva nad rámec výživného, maloletému na narodeniny a meniny nikdy nič nekúpil ani nepriniesol. Otec má neobmedzený styk, avšak väčšinou sa v domácnosti matky a maloletého objavuje najmä počas ich neprítomnosti, teda otec nemôže tvrdiť, že mu je bránené v styku, keďže sa mu sám zámerne vyhýba. Neprispel ani neprispieva na zubára, dentálnu hygienu ani na kúpu okuliarov. Otec nezdravo stravuje maloletého. V záujme úplnosti matka zosumarizovala frekvenciu a dĺžku styku otca s maloletým za obdobie november 2016 do súčasnosti. Otec nemá záujem o styk s maloletým o čom svedčí aj rozpísaná frekvencia styku. Otec často vo veľkej miere požíva alkoholické nápoje a to bez ohľadu na to, či má na starosti maloletého, alebo nie. Maloletý nechce a odmieta ísť k otcovi, matka nebráni styku otca avšak na druhej strane nemieni maloletého O. traumatizovať. Maloletý žiada, aby všetko zostalo tak ako doteraz, nechce nasilu chodiť k otcovi a už vôbec nie v presných časových intervaloch. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenkyne. Otec sa stotožňuje so závermi v napadnutom rozhodnutí, považuje ich vecne správne. Matka nevidí dôvod na to, aby sa styk otca

s maloletým podporoval a rozvíjal, ale snaží sa ho limitovať. Otec vždy postupoval v plnom záujme maloletého dieťaťa rešpektujúc na rozdiel od matky názory a predstavy maloletého dieťaťa. Tvrdenia z odvolania sú zavádzajúce a smerujú k dehonestovaniu osoby otca. Pokiaľ to otcovi pracovné povinnosti umožňovali vždy bol ochotný a pripravený odprevadiť a vyzdvihnúť maloletého zo školy. Toho dôkazom je aj fakt, že opakovane odvážal do školy maloletého O. spolu so starou matkou, ktorú odviezol do práce a poobede vyzdvihol a odviezol maloletého domov. Otec má záujem pripravovať sa s O. do školy, avšak matka mu to neumožňuje. Pravidelnosťou je, že okolo 19.00 hod. matka maloletého odvezie k starým rodičom kde maloletý prespí a ráno ide so starými rodičmi do školy. Matka preferuje starostlivosť starých rodičov. Čo sa týka obdobia keď mala matka kiahne, tvrdenia matky sú nepravdivé, pretože otec zabezpečoval komplexnú starostlivosť o maloletého, staral sa aj o matku a celý chod domácnosti. Obvinenie matky z alkoholizmu sú absurdné, pretože otec nikdy nepožíval alkohol vo väčšom množstve a už vôbec nie v prítomnosti maloletého. Otec pôsobí ako policajt a takéto správanie si vôbec nemôže dovoliť. Čo sa týka rozvrhnutej pracovnej doby matky, matka prichádza domov okolo 16.00 hod. spolu so svojim partnerom. Maloletý O. končí vyučovanie o 14.00 hod., dovtedy je so svojimi starými rodičmi ku ktorým ide následne o 19.00 hod. aj prespať. Pokiaľ je otec s maloletým, tento je uvoľnený, spokojný, v prítomnosti otca sa teší. Akonáhle sa objaví matka alebo stará matka správanie maloletého sa zmení, tento je drzí, nepríjemný, začne otcovi nadávať. Otec si uvedené vysvetľuje tým, že maloletý je ovplyvňovaný negatívnym spôsobom zo strany matky. O svätom prijímaní bol otec informovaný od cudzích ľudí, matka ho neinformovala. Pokiaľ ide o osobný automobil, ktorý je predmetom BSM, držiteľ a vlastník je uvedený otec, teda otec bol povinný plnenie povinnosti z príslušných právnych predpisov, keďže matka nezabezpečila riadnu technickú ani emisnú kontrolu. Otec odmontoval z vozidla evidenčné číslo, aby matku primäl k splneniu tieto povinnosti. Nie je pravdou tvrdenie matky, že by otec nad rámec výživného nič nekupoval. Otcovi záleží na budovaní vzťahu s maloletým synom, ale pokiaľ bude matka naďalej svojim konaním brániť kontaktu s maloletým a tak zneužívať svoje postavenie, je to jednoznačne v rozpore so záujmom maloletého. Matka neposkytuje otcovi informácie o maloletom a preto nie je v možnostiach otca aktívne sa podieľať na rozhodnutiach týkajúcich sa zdravia maloletého. Pokiaľ otec mal záujem maloletého zobrať na výlet, matka mu v tom zabránila a neumožnila mu stráviť voľný čas s maloletým. Podľa otca je zrejmé, že naliehavosť potreby predbežnej regulácie styku otca s maloletým bola a je daná a je potrebná. Tvrdenia matky sú účelové a nereflektujú záujem maloletého O.. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR zo 07.11.2006 sp. zn. I. ÚS 618/05. Navrhuje preto, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce dočasnú úpravu styku otca s maloletým.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.

8. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

10. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V zmysle § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

13. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak je osvedčená potreba nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

16. Zo skutkových okolností vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/64/2016-58 zo dňa 29.09.2016, právoplatným dňa 18.10.2016, bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne, pričom styk otca s maloletým nebol upravený. Návrhom zo dňa 17.04.2018 sa otec maloletého domáhal úpravy styku s maloletým každý párny týždeň (mimo školských prázdnin a sviatkov) od piatku od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných, letných, jarných prázdnin, jesenných a polročných prázdnin a zároveň žiadal matke uložiť povinnosť pravidelne otca písomne informovať o maloletom. Spolu s návrhom vo veci samej otec podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s dieťaťom tak, aby bol oprávnený s maloletým stýkať sa každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 19.00 hod. do nedele do 17.00 hod. tak, že v stanovených dňoch a hodinách si otec maloletého O. vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovených dňoch a hodinách ho matke v mieste jej bydliska odovzdá. Návrh otec odôvodnil tým, že sa so svojim synom stretáva, nie vlastným pričinením, len veľmi sporadicky, pretože mu je v styku s ním bránené zo strany jeho matky.

17. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že medzi rodičmi maloletého nie je možný konsenzus ohľadne úpravy styku otca s maloletým, ktorý by bol v záujme maloletého. Keďže vzťah medzi nimi je narušený, nie sú schopní sa dohodnúť o styku do času, kým vo veci nerozhodne súd prvej inštancie

vo veci samej, a preto je tu osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletého.

18. Predbežná úprava styku je druh neodkladného opatrenia, ktorý aktuálne nie je uvedený v ustanovení § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach súdu Civilného mimosporového poriadku) s ohľadom na len príkladmý výpočet možných predbežných opatrení (aktuálne neodkladných opatrení), avšak navrhované neodkladné opatrenie zodpovedá účelu zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

19. K uvedenému považuje odvolací súd uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styk s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého, ako aj jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

20. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov. V rámci rozhodovania o úprave styku neodkladným opatrením (za stavu, že rodičia sa nevedia dohodnúť o rozsahu styku otca s maloletým) je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o dočasnú úpravu styku do skončenia konania vo veci samej. Maloletý má 10 rokov, manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené 29.09.2016 a doposiaľ nebol upravený styk otca súdnym rozhodnutím (v rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov styk nebol upravený). Od rozvodu matka umožnila stretávanie otca s maloletým podľa tvrdenia otca len 8-krát na dlhší čas aj to nie vždy s prespaním. Zo strany matky nebolo namietané, že by otec nemal vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého po dobu trvania styku. Preto i odvolací súd považoval za žiadúce, aby bol styk otca s maloletým upravený v čo najširšom rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, aby bolo umožnené utužovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletým, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Takáto úprava je primeraná zvlášť s prihliadnutím na vek maloletého i k tomu, aby tento nebol odlučovaný od rodiča, s ktorým fakticky nežije. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku.

21. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).

22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na

to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

23. Žiada sa opäť zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je však len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov, keď vzhľadom na vyššie uvedené zistenia tak možno konštatovať, že situácia maloletého tak bude zastabilizovaná neodkladným opatrením o úprave styku maloletého s jeho otcom do vydania rozhodnutia vo veci samej.

24. Až v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, účastníci budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť sledujúc pritom primárne záujem maloletého.

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správne potvrdil.

27. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

28. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).