Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/308/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 47 258 314, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. o zaplatenie sumy 436,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. januára 2017 č.k. 10C/448/2015-108, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 271,80 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

II. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vo vzťahu k vyhovujúcej a k zamietajúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 386,86 eura má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, a vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 50 eur má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 115,06 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 34,31 eura od 25.06.2013 do 31.07.2013, zo sumy 17,21 eura od 02.08.2013 do 16.04.2015, zo sumy 2,21 eura od 18.04.2015 do 24.06.2015, zo sumy 34,31 eura od 25.06.2013 do 24.06.2015, zo sumy 26,52 eura od 26.06.2015 do 26.07.2015, zo sumy 16,52 eura od 28.07.2015 do 05.10.2015, zo sumy 23,09 eura od 22.07.2013 do 05.10.2015, zo sumy 19,61 eura od 07.10.2015 do 02.03.2016, zo sumy 23,09 eura od 22.07.2013 do 02.03.2016, zo sumy 22,70 eura od 04.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eura od 23.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eura od 23.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eura od 24.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 23,09 eura od 24.09.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k poslednému dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28.12.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 34,31 eura za deň 01.08.2013, zo sumy 17,21 eura za deň 17.04.2015, zo sumy 2,21 eura za deň 25.06.2015, zo sumy 34,31 eura za deň 25.06.2015, zo sumy 26,52 eura za deň 27.07.2015, zo sumy 16,52 eura za deň 06.10.2015, zo sumy 23,09 eura za deň 06.10.2015, zo sumy 19,61 eura za deň 03.03.2016, zo sumy 23,09 eura za deň 03.03.2016, zamietol. V ostatnej časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 42 ods. 1 písm.

a), ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili platné zmluvy o pripojení, z ktorých žalovanej vyplývala povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok spolu DPH a zaplatiť cenu služieb uvedených v cenníku. Predmetné zmluvy o pripojení považoval za spotrebiteľské podľa § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri ich uzatváraní a plnení žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba tak nekonala. Zistil, že žalovaná sumy fakturované za služby od júna do septembra 2013 spolu v sume 207,16 eura zaplatila sčasti vo výške 42,10 eura a vo výške 50 eur po začatí konania. Konštatoval, že tým žalovaná hrubo porušila svoje zmluvné povinnosti, preto poskytovateľ služieb dôvodne od zmlúv odstúpil. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 115,06 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania súd považoval za dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania za dni, kedy došlo k úhrade zo strany žalovanej, žalobu zamietol, nakoľko v deň pripísania úhrad na účet žalobcu, žalovaná už nebola v omeškaní. Prihliadol na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery a povolil žalovanej uloženú povinnosť zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok. Výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 50 eur, keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť z dôvodu úhrady po podaní žaloby. 1.3. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,80 eura uplatnenej z dôvodu nevrátenia set-up-boxov po skončení zmluvy, považoval za nárok majúci povahu zmluvnej pokuty za nesplnenie uvedenej povinnosti. Zistil, že v zmluve o pripojení sa dojednanie zmluvnej pokute nenachádza, preto dospel k záveru, že žalobca nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu prenechal žalovanej do užívania 2 kusy set-up-boxov, ktoré bola žalovaná po ukončení zmluvného vzťahu povinná vrátiť. Žalovaná uvedenú povinnosť neplnila, preto mal za nepochybné, že žalobcovi vznikla v dôsledku tohto škoda. Skúmal splnenie predpokladov na uplatnenie tohto nároku titulom zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a zavinenie. Konštatoval, že žalobca do spisu založil faktúru spoločnosti Sweden Telekom, s.r.o. so sídlom v Prahe, č. XXXXXXX zo dňa 16.09.2010 o kúpe zariadení E.-E HD set top boxu v počte 100 ks za 135.000,- USD (2.540.430 Kč). Dospel k záveru, že tento doklad nepreukazuje výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla, keďže z neho vyplýva len nákupná cena zariadení, nie amortizovaná hodnota v dôsledku užívania žalovanou po dobu trvania zmluvného vzťahu. Na základe toho nemal preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, a to výšku škody. Preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,80 eura spolu s úrokom z omeškania zamietol. 1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 251 Civilného sporového poriadku, ale žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu. Konštatoval, že žalobca mal vo veci úspech 26,34 % a žalovaná 73,66 %. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nedosiahol podiel úspešnosti 10 % a preto mu náhrada trov konania neprináleží. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 271,80 eura s príslušenstvom a voči rozhodnutiu o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu, respektíve zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že uplatnená škoda pozostáva jednak z jeho nákladov na obstaranie zariadení s príslušenstvom a nákladov na vymáhanie, ktoré by mu nevznikli, pokiaľ by si žalovaná povinnosť vrátiť zariadenia splnila. Namietal, že cenu zariadenia preukázal. Tvrdil, že účelom poplatku je zabrániť výskytu situácii, kedy užívatelia prevezmú od neho zariadenia, následne sa neoprávnene obohacujú tým, že ich predávajú. Namietal, že nebol povinný vec právne kvalifikovať, preto súd prvej inštancie mohol uplatnený nárok posúdiť, ako nárok na náhradu škody. Tvrdil, že v konaní preukázal vznik škody, zavinené porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou a príčinnú súvislosť medzi nimi a výšku škody.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 271,80 eura s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V napadnutej časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. V predmetnej veci sa žalobca domáhal okrem zaplatenia ceny služieb aj zaplatenia sumy 271,80 eura, ktorá mala podľa žaloby predstavovať poplatok za nevrátenie zariadení Set-up-boxov v počte 2 kusy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2015 uviedol, že predmetný poplatok si uplatňuje ako kompenzáciu škody, alternatívne náhradu škody, z titulu porušenia povinnosti žalovanej spočívajúcej v nevrátení dvoch kusov zariadení Set-up-boxov. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,80 eura s príslušenstvom zamietol, ktorá časť, spolu s výrokom o trovách konania, je na základe odvolania žalobcu predmetom skúmania odvolacím súdom.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dve zmluvy o pripojení - MAX Multimedia prvú dňa 21.10.2010 a druhú dňa 15.11.2010. V súvislosti s nimi právny predchodca žalobcu odovzdal žalovanej 2 kusy set-up-boxov, ktorá ich prevzatie potvrdila podpisom na odovzdávacom protokole. Hodnota týchto zariadení v odovzdávacom protokole uvedená nebola. Právny predchodca žalobca faktúrou č. 1131240153 vystavenou dňa 13.12.2013 na sumu 271,80 eura splatnú dňa 27.12.2013 fakturoval žalovanej poplatok za nevrátenie zariadenia v počte 2 v jednotkovej cene 135,90 eura.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. V ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok stanovených v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

12.1. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 271,80 eura s príslušenstvom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu prenechal žalovanej do užívania 2 kusy set-up-boxov, ktoré bola žalovaná po ukončení zmluvného vzťahu povinná vrátiť. Žalovaná uvedenú povinnosť neplnila, preto mal za nepochybné, že žalobcovi vznikla v dôsledku tohto škoda. Skúmal splnenie predpokladov na uplatnenie tohto nároku titulom zodpovednosti za škodu, a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to výšku škody. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu konštatuje, že

pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenie sumy 271,80 eura s príslušenstvom z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom k výške škody, je tento záver správny. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 271,80 eura s príslušenstvom, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 . 12.2. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pomer úspechu strán sporu a preto nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, hoci konanie bolo v časti zastavené a na túto časť konania bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania nie je možné započítanie nároku vyplývajúceho z úspešnosti v tej časti konania, v ktorej súd rozhodol vo veci samej a voči nároku vyplývajúcemu z tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Odvolací súd, posudzujúc nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k vyhovujúcej a k zamietajúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 386,86 eura podľa § 255 ods. 2 dospel k záveru, že v tejto časti bola žalovaná pomerne úspešná. Zo žalovanej sumy 386,86 eura (436,86 - 50 = 386,86), ktorá zostala po čiastočnom späťvzatí žaloby, bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 115,06 eura a v časti 271,80 eura bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 70 % a úspech žalobcu vo rozsahu 30 %. Pomerný úspech žalovanej je potom 40 % (70 - 30 = 40) a v takomto rozsahu jej aj prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, pričom výpočtovým základom bude žalovaná suma, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 50 eur je však potrebné posudzovať podľa § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby je potrebné prijať záver, že zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalovaná, keďže po podaní žaloby zaplatila sumu 50 eur. Preto vo vzťahu k zastavujúcej časti bol žalobca plne úspešný a má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto časti bude výpočtovým základom časť žalovanej sumy, v ktorej bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby, teda suma 50 eur. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 271,80 eura zamietol v zásade pre neunesie dôkazného bremena žalobcom, ktorý v konaní nepreukázal výšku škody. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako mu to ukladalo ustanovenie § 149 CSP, a to z toho dôvodu, že v konaní dostatočným spôsobom nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenie, podľa ktorého mu vznikla škoda v žalovanej výške. Aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav a tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Dôkazná povinnosť má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže žalobca plniť od začiatku konania v žalobe, v priebehu konania vo vyjadreniach a v rámci pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky právne relevantné tvrdenia strany sporu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Cieľom splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa neúspech v konaní pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie tvrdených skutočností. Vzhľadom k vyššie uvedeným zákonným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu bolo povinnosťou žalobcu v tomto konaní bezpečne preukázať, že žalovaná porušila právnu povinnosť, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda, ktorá predstavuje majetkovú ujmu a táto je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny úkon a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku vtedy, ak je preukázané, že ak by protiprávny úkon nebol, ku škode by nedošlo. Žalobca bol taktiež povinný v konaní preukázať výšku škody, ktorá mu v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanou vznikla.

14. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ku ktorým uvádza, že žalobca v konaní preukázal odovzdanie zariadení žalovanej a aj to, že žalovaná riadne svoje povinnosti nesplnila a napriek výzve zariadenia nevrátila. Zo strany žalovanej, tak došlo k porušeniu právnej povinnosti (zmluvnej), avšak iba tento záver sám o sebe nepostačuje na to, aby bolo možné uplatnenú škodu žalobcovi priznať. Bez

toho, aby žalobca preukázal akú hodnotu mali nevrátené zariadenia v čase porušenia právnej povinnosti žalovanou a v čase povinnosti žalovanej tieto vrátiť, nie je možné výšku škody ustáliť. Žalovaná zariadenia prevzala 24.11.2010 a 24.01.2011 a k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovanej došlo až v roku 2013, pričom počas užívania zariadení nesporne muselo dôjsť k ich amortizácii. Keďže žalobca v konaní nijako nepreukázal hodnotu odovzdaných a nevrátených zariadení po amortizácii správne súd prvej inštancie prijal záver, že nepreukázal výšku škody, ktorá mu mala porušením právnej povinnosti žalovanou vzniknúť. Nepreukázal teda v akom rozsahu došlo k zmenšeniu majetku jeho právneho predchodcu, ku ktorému by nebolo došlo, ak by žalovaná riadne splnila svoje zmluvné povinnosti. Výšku škody nie je možné stotožňovať s výškou zmluvnej pokuty, uvedenej v cenníku doplnkových služieb a ostatných zariadení, na ktorý sa žalobca v konaní odvolával, ani s výškou poplatku za nevrátenie zariadenia uvedeného vo faktúre č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2013.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 271,80 eura s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V časti trov konania odvolací súd z dôvodov uvedených v bode 12.2. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že vo vzťahu k vyhovujúcej a zamietajúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 386,86 eura má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, a vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa žalovanej sumy 50 eur má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .