Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-69-2017.pdf
PDF · 114.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: C. Q., F.. XX.X.XXXX, T. Č.. C.. XX, H. E., zast. PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250 eur od 3.2.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 16,50 eur na účet: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.3.2017 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 250 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250 eur od 3.2.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že s žalovaným uzatvoril spotrebiteľský zmluvu, zmluvu o revolvingovom úvere, pritom pred uzatvorením zmluvy mu neboli poskytnuté informácie v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje termín o konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V čl. 8 zmluvy je včlenená dohoda o poskytnutí služby v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru (revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť za poskytnutie tejto služby 168,17 eur pri úvere. Žalobca viedol, že v dobrej viere pravidelne splácal sumu 62,69 eur, celkovo zaplatil žalovanému 2632,98 eur (pozostáva z istiny 1170 eur, zmluvných úrokov 1462,98 eur). Žalobca ďalej uviedol, že aj vyzval jeho výzve na žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, tejto tak neučinil. V rámci právnej argumentácie sa odvolal na ust. § 39 OZ, § 53 ods. 4 písm. a) OU, zákon o spotrebiteľských úveroch ( §4 ods.1, 2; § 9 ods. 2 ; § 11 ods. 1 písm. b). Ďalej dal žalobca do pozornosti, že predmetná zmluva obsahuje neprimerane vysokú úrokovú sadzbu, nesprávne určené RPMN, absentuje výška splátok istiny - úrokov a poplatkov, chýba doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, chýba adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Dojednanie o revolvingu ako aj dohodu o poskytnutí služby hodnotí za neplatné.
3. Žalobca na podanej žalobe trval .
4. Žalovaný s žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, uplatnil si trovy konania. Podľa žalovaného objektívne neexistuje právna norma, podľa ktorej by sa mohol domáhať žalobca rozhodnutia uvedeného v žalobe. Popiera, že by si nesplnil informačnú povinnosť voči dlžníkovi, lebo pred uzavretím zmluvy mu poskytol formulár štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch. K výške úrokovej sadzby uzavretej v zmluve uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka v roku 2011 až novelou účinnou od 1.4.2015 bolo zavedené prednostné použitie Občianskeho zákonníka. Odvolal sa pri argumentácii na stanovisko útvaru dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015, čl. XIV zák. č. 102/2014 Z. z. Dohodnutá odplata v čase uzavretia zmluvy neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu. Žalovaný ďalej popiera absenciu náležitostí § 9 ods. 2 písm. f), k) zák. č. 129/2010 Z. z. odvolávajúc sa aj na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. za termín konečnej splatnosti považuje a aj je v zmluve určený dňom splatnosti poslednej splátky. Ohľadom špecifikácie mesačnej splátky sa odvolal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C -42/15, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Žalovaný v závere vzniesol i námietku premlčania, lebo zmluva bola predčasne splatená 27.5.2014 a žaloba bola podaná na súd až 20.3.2017.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.11.2011, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, predsporovou výzvou z 18.1.2017, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere z 28.11.2011, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere z 30.11.2011, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
6. Žalovaný ako právnická osoba uzatvoril podľa predložených listinných dôkazov s žalobcom ako spotrebiteľom dňa 30.11.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len „ZoRÚ“). Na základe predmetnej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úverový limit vo výške 1170 eur (takáto suma je uvedená v samotnej zmluve). Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 62,69 eur vždy k 30. dňu v mesiaci, počet splátok 42, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročnú úrokovú sadzbu 70,02 %, celkovú čiastku na zaplatenie dlžníkom v sume 2632,98 eur (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), priemernú RPMN za úver 45,66 %.
7. Z obsahu oznámenia žalovaného (ako veriteľa) o schválení úveru dlžníkovi z 30.11.2011 súd zistil, že predmetné oznámenie je podpísané len žalovaným a sú v ňom okrem iného uvedené i údaje: dátum splatnosti prvej splátky: 30.12.2011, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 30.5.2015.
8. Pod bodom 8. žiadosti/zmluvy je uvedené: „DOHODA O POSKYTNUTÍ SLUŽBY uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ a v čl. 8.1. je vymedzený predmet tejto dohody ako súčasť predtlačeného formulára len s doplnením sumy poplatku za odklad maximálne troch splátok úveru vo výške 168,17 eur. Túto sumu sa zaviazala žalobca ako dlžník zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru ( revolvingu). Samotná možnosť odkladu je pritom viazaná na žiadosť dlžníka. V bode 8.4/ veta prvá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. V bode 8.4/ veta druhá žiadosti/ zmluvy je uvedené, že sa veriteľ a dlžník dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy.
9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto zmluvné dojednania nie sú stranami podpísané, predstavujú formulárové tlačivo odporcu. V bode 14 zmluvných dojednaní sú uvedené rôzne sankcie v prípade omeškania žalobcu ako dlžníka so splácaním revolvingového úveru.
10. Z obsahu správy žalovaného z 20.3.2018 súd zistil, že žalobca mu reálne uhradil sumu 2492,31 eur. Z obsahu prehľadu platieb predložených žalovaným súd zistil, že žalobcovi bola reálne vyplatená
suma 1001,83 eur a to jednorázovo dňa 30.11.2011. Z obsahu karty klienta predloženej žalovaným súd objektívne zistil, že žalobca jednorázovo prevzal úver 1001,83 eur a splatil celkovo 2483,14 eur.
11. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného vyhodnotil námietku žalovaného za nedôvodnú, lebo žalovaný prijímal plnenia dlhodobo ako aj dlhodobo uzatváral zmluvy s inkorporovanými zložkami, čím prijímal bezdôvodné obohatenie úmyselne. Preto i plynula od prijatia bezdôvodného obohatenia 10 ročná premlčacia doba.
12. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 30.11.2011, Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
20. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
24. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.
29. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
30. Predmetom konania je uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 250 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.
31. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva dňa 30.11.2011. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
32. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobcovi ako dlžníkovi bol úver poskytnutý jednorázovo reálne vo výške 1001,83 eur a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie revolvingovú zmluvu.
33. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
34. Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvnil. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
35. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe tejto zmluvy žalovaný žalobcovi prisľúbil úver 1170 eur, reálne poskytol nižšiu výšku úveru ( 1001,83 eur). Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur, vždy k 30. dňu v mesiaci.
36. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
37. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
38. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.
39. Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd obligatórne zaoberal, bola námietka premlčania uplatnená žalovaným. Pri inštitúte bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná). Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa žalobca ako oprávnený dozvedel , že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa o týchto skutočnostiach dozvedel najskôr dňom 29.5.2014, kedy zaplatil poslednú splátku vo výške 853,20 eur ( v predchádzajúcom období zaplatil okrem toho celkovo sumu 1629,94 eur) a mal možnosť správou od žalovaného zistiť, že zaplatil viac o 1481,31 eur oproti reálne
vyčerpanému úveru ( 1001,83 eur). Súd vychádzal z toho, že dvojročná premlčacia lehota môže plynúť len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a premlčanie pri bezdôvodnom obohatení môže skončiť najneskôr uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že konanie žalovaného formou bezdôvodne sa obohatiť pri uzatváraní zmluvy bolo úmyselné, súd zaujal stanovisko, že v tomto prípade nemožno aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu.
40. Žalobca sa domáhal vydania (zaplatenia) sumy 250 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd mal preukázané, že žalobca doručil súdu žalobu dňa 20.3.2017 a od tohto dátumu spätne sa súd zaoberal otázkou toho, či je nárok žalobcu premlčaný. Objektívnu lehotu súd posudzoval od času, kedy reálne k bezdôvodnému obohateniu prišlo a to pri každej jednotlivej platbe a subjektívnu lehotu od času, kedy sa žalobca reálne dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaným. Vychádzajúc z karty klienta ( je na čl. 72 spisu) súd zistil, že žalobca realizoval poslednú platbu 29.5.2014. Čiže počítajúc od dátumu doručenia žaloby na súd ( 20.3.2017) a spätne tri roky v rámci objektívnej premlčacej lehoty sa súd dostal do dátumu 20.3.2014. Súd si ustálil, že platba realizované žalobcom v období od 20.3.2014 do 20.5.2014 premlčané nie sú a predstavujú celkovo sumu vyššiu ako žalobca požaduje žalobou (250 eur). Z obsahu listiny predloženej samotným žalovaným súd zistil, že žalobcovi vyplatil sumu 1001,83 eur a žalobca celkovo zaplatil žalovanému sumu 2483,14 eur, z toho od 30.3.2014 do 29.5.2014 sumu 978,58 eur. Nakoľko ide o listinný dôkaz predložený žalovaným a obsah listiny nepopierala ani žalobca, súd má za to, že žalovaná suma 250 eur nie je spornou.
41. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
42. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 43. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
44. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
45. Z obsahu písomnej žiadosti/zmluvy z 30.11.2011 si súd ustálil, že v nej neboli v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzené: výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky 62,69 eur bez konkrétneho vymedzenia, aká časť sumy pripadá na istinu, aká na úroky a iné poplatky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. Žalobca preukázateľne reálne vyčerpal sumu 1001,83 eur a uhradil k 29.5.2014 celkovo sumu 2483,14 eur a z toho v nepremlčanom období od 30.3.2014 do 29.5.2014 ( posledná platba bola 29.5.2014) zaplatil z toho sumu 978,58 eur. Nakoľko súd prihliadal na spotrebiteľskú zmluvu na bezúročnú a bez poplatkov, žalobca bol povinný zaplatiť reálne vyčerpanú sumu 1001,83 eur , ale celkovo zaplatil 2483,14 eur ( 2483,14 mínus 1001,83 = 1481,31 eur ). Žalobca zaplatil podstatne vyššiu sumu než vyčerpal , ale nepremlčanú časť z toho predstavuje len suma 978,58 eur. Žalobca si uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia o vydanie len sumu 250 eur, v ktorej časti mu súd aj vyhovel. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd kvalifikoval sumu 250 eur ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Z týchto skutočností si súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celej žalovanej sume 250 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
46. Súd priznal žalobcovi aj ňou uplatnený zákonný úrok z omeškania 5 % ročne od 3.2.2017 z dôvodu, že výzva žalobcu žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia je z 18.1.2017, lehota na zaplatenie bola uvedená 14 dní od doručenia výzvy. Čiže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ak nie skôr, tak isto 3.2.2017.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
50. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania 100 %.
51. Nakoľko je žalobca v konaní oslobodený od súdneho poplatku za žalobu v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a bol v konaní plne úspešným, súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za žalobu v zmysle v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch vo výške 16,50 eur (výpočet: 6% z 250 eur, pritom minimálny poplatok je určený výškou 16,50 eur).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).