Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-54-2021.pdf
PDF · 141.24 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: K. Y. - U., s miestom podnikania T. X. XXX/X, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Z. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom S. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. Y. W. Y., so sídlom J. XX, XXX XX O. O., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX. mája XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného E. riaditeľstva W. republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie P. úradu I. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie P. úradu I. (ďalej aj ako „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 13.760,- eur na DPH tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 426,94 eur zvýšil na sumu 14.186,94 eur.
2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov Q. a U. v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily
zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime).
3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávatelia ho neformálne (ústne) ubezpečili o tom, že vozidlá nakupujú tiež v osobitnom režime zdaňovania a na začiatku spolupráce s nimi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú podľa žalobcu hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.
4. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp., že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime označil za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku a ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že
vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.
5. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne Ing. V., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne I. V., účtovníčky žalobcu.
6. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. Z., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018, a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrúbili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne, a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t. j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.
9. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 J.alovaný uviedol, že každý prípad je špecifický a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, podľa ktorých si spoločnosť Litdana u daňových orgánov overovala význam označenia „Section 69-71“ uvedeného na faktúrach a dostala od nich potvrdenie, že faktúry s týmto označením sú dostatočným dôkazom, ktorý jej umožňuje uplatňovať úpravu zdaňovania prirážky a aj litovská vláda uznala, že uvedené označenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by mala v spoločnosti vzbudiť podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu, dospel Súdny dvor k záveru, že uvedené dvojaké označenie na faktúrach nie je takej povahy, aby u obozretného hospodárskeho subjektu, vzbudzovalo podozrenie. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky
opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Na faktúrach predložených žalobcom sú dve protichodné poznámky, týkajúce sa zdanenia, vzájomne sa vylučujúce, čo u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie. Žalobca sa neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, neoveroval si význam poznámky v nemeckom jazyku, nepreukázal ani to, že na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom. Pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na § 66 Zák. o DPH na žiadosť žalobcu, čo žalobca sám potvrdil. Žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia prirážky, nepreukázal, že o použití takéhoto zdanenia mu informáciu poskytli nemeckí dodávatelia ústne, naopak dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali bežný režim zdanenia, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením informácie o uplatnení oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na nemecký zákon o DPH. Naopak žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informácie, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalobca teda nekonal už v čase realizácie sporných transakcií v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku a neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej viere.
10. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že z odpovede nemeckej finančnej správy vyplýva, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva sa v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane.
11. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zákona o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí.
12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe, pričom nesúhlasil s názorom žalovaného, že na prípad žalobcu nemožno aplikovať závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, keď i v tomto prípade faktúry obsahovali protichodné poznámky o dodaní tovaru bez dane a dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalobca má za to, že sa správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť J., keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca obrátil ešte v roku 2015 na audítorku za účelom potvrdenia správnosti jeho postupu o zdaňovaní tovaru v osobitnom režime.
13. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení. Žalovaný vyslovil názor, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca pri uskutočňovaní svojej ekonomickej činnosti nepostupoval s potrebnou starostlivosťou a nesprával sa obozretne, čo v konečnom dôsledku v predmetnom vyjadrení potvrdzuje aj samotný žalobca, keď uvádza, že uvedenie protichodnej poznámky na faktúrach v nemeckom jazyku o dodaní tovaru. Ďalej žalovaný má za to, že žalobca už v čase realizácie obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami musel vedieť, že nemeckí dodávatelia pri predaji ojazdených motorových vozidiel nepostupujú podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodávajú s oslobodením od dane, nakoľko okrem faktúr s uvedením informácie o dodaní tovaru s oslobodením od dane v rámci Spoločenstva disponoval aj potvrdeniami o dodaní tovaru, na ktorých je jednoznačne uvedené (bez akejkoľvek ďalšej protichodnej informácie), že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané v bežnom režime zdanenia, teda s oslobodením od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu. K odvolávaniu sa žalobcu na uzatvorené zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré podľa neho preukazujú, že mal zmluvne dohodnuté, že vozidlá mu budú dodané v osobitnom režime žalovaný uviedol, že podľa informácií získaných od nemeckej finančnej správy nemeckí dodávatelia predmetnými rámcovými zmluvami nedisponovali a v rámcovej zmluve (poskytnutá slovenským správcom dane v prílohe žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií) je dohodnuté iba to, že nemecká spoločnosť dodá vozidlá žalobcovi, avšak v zmluve nie je nič uvedené o spôsobe zdanenia.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.
15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie P. úradu I. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 13.760,- eur.
16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou otázka vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 J..
17. V zdaňovacom období október 2017 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 426,94 eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osôb identifikovaných v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá, a to od: A) Medak GmbH, Brunnenstrasse 11, 65795 Hattersheim, IČ DPH DE299444051 a) Dodávateľská faktúra č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry: osobné vozidlo V. XXX SW, dátum uvedenia do prevádzky 01.12.2014, suma 7.300,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľovi B. Y., za sumu 7.400,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t.j. 16,67 eur. b) Dodávateľská faktúra č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo Q. MB D D1, dátum uvedenia do prevádzky 08.03.2014, suma 9.000,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.10.2017 odberateľovi X. U., za sumu 9.100,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t.j. 20,- eur. c) Dodávateľská faktúra č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo Q. D dátum uvedenia do prevádzky 06.06.2014, suma 12.000,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 23.10.2017 odberateľovi Y. S., za sumu 12.100,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t.j. 20,- eur. d) Dodávateľská faktúra č. XXXX zo dňa 30.10.2017, predmet faktúry osobné vozidlo VW F. I., dátum uvedenia do prevádzky 07/2012, suma 6.700,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 02.11.2017. B) Autogalerie Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE XXXX XXXXXX - dodávateľská faktúra a) č. FA XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo O. XXXD, dátum uvedenia do prevádzky 02.09.2014, suma 8.900 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.10.2017 odberateľovi Q. Z., za sumu 9.000,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. sumu 20,- eur. b) č. FA XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo B. W. 1,6 TDI, dátum uvedenia do prevádzky 05.03.2013, suma 8.500 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.10.2017 odberateľovi U. G., za sumu 8.600,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. sumu 20,- eur. c) č. FA XXX/XXXX zo dňa 12.10.2017, predmet faktúry osobné vozidlo Q. B XXX D., dátum uvedenia do prevádzky XX.XX.XXXX, suma 9.900 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.10.2017 odberateľovi X. U., za sumu 10.000,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. sumu 20,- eur.
d) č. FA XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo D. C X V. X,X, dátum uvedenia do prevádzky 02.05.2014, suma 7.200 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.10.2017 odberateľovi Q. Y., , za sumu 7.300,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t.j. sumu 20,- eur. e) č. FA XXX/XXXX zo dňa 30.10.2017, predmet faktúry osobné vozidlo VW V. X,X I. SW, dátum uvedenia do prevádzky 09.10.2014, suma 8.700 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 06.11.2017. f) č. FA XXX/XXXX zo dňa 30.10.2017, predmet faktúry osobné vozidlo W. U. X,X TDI, dátum uvedenia do prevádzky 29.05.2013, suma 5.800 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 02.11.2017.
18. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH oznámením zo dňa 07.08.2019 za zdaňovacie obdobie október 2017.
19. Dňa 05.08.2020 správca dane vydal Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 10.08.2020. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu poukázal na rámcové zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré deklarujú záväzok dodávateľov dodať autá v režime osobitnej úpravy zdaňovania a skutočnosť, že po celú dobu obchodovania s nimi nepochyboval o správnosti svojho konania, poukázal na rozsudok ESD C-624/15.
20. Dňa 23.11.2020 správca dane vydal rozhodnutie číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 z.č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane v sume 13.760,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.
21. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2021 rozhodol tak, ako je uvedené v bode 15. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a Zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so Zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne H.. V., na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi, i podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom
použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti postupu podľa § 66 Zák. o DPH. Zároveň žalobca nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa vedome nepodieľa na podvodných transakciách. Žalobca si nikdy neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na nemecký zákon o DPH (týkajúca sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu) a naopak uvedenie ďalšej poznámky odkazujúcej na osobitnú úpravu zdanenia, ktorá bola v slovenskom jazyku, by u obozretného podnikateľa malo vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalostí. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 Zák. o DPH je vecne správny.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Z.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
23. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
25. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
26. Podľa § 63 ods. 5 cit. zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 28. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
29. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.
30. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
31. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
32. Podľa § 66 ods. 10 zákona č. 222/2004 Z.z., obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.
33. Podľa § 66 ods. 16 zákona č. 222/2004 Z.z., ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).
34. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona č. 222/2004 Z.z., faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky
- umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zákona o DPH. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali veľmi stručne, keď v podstate zhodne uviedli, že predmetný rozsudok ESD je v danej veci neaplikovateľný, keďže skutkový stav je odlišný. Podrobnejšie sa k tejto námietke žalovaný vyjadril až vo svojom vyjadrení k žalobe, čo je pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí nedostatočné, keďže súd preskúmava vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov, ktorými je rozhodnutie odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
37. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. Tieto rámcové dohody, podpísané nemeckými dodávateľmi žalobca správcovi dane
i predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že uvedené slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky podľa názoru správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú.
38. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t.j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci.
39. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
40. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
41. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckého obchodného partnera vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako 80,- eur (po odvedení DPH 20,- eur), ako i o ďalších podrobných detailoch obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.