Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/76/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému V. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. č. XXXX/XX, B., t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/74/2017 zo dňa 13.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. augusta 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného V. B. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/74/2017 zo dňa 13.02.2018, bol obžalovaný V. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

hoci je ako otec maloletých synov P., narodeného XX.XX.XXXX a V., narodeného XX.XX.XXXX, povinný v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine č. 36/2005 ako aj na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. 30P/416/2011 zo dňa 28.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2012, povinný prispievať na výživu maloletých synov sumou vo výške 80,-€ mesačne na každého z nich k rukám matky A. B., trvale bytom F. XXX, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2011, v období od 01.05.2016 doposiaľ (marec 2018 vrátane) vrátane svoju vyživovaciu povinnosť neplní, napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/23/2015 zo dňa 19.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2015 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, pričom v stíhanom období mu za mesiace máj 2016, august 2016, november a december 2016, mesiace január až december 2017 a mesiace január až marec 2018, vznikol dlh na nezaplatenom výživnom celkovo vo výške 3 040,- €. Obvinený v stíhanom období nebol riadne zamestnaný ani evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v podstate s odôvodnením, že si je vedomý dlhu na výživnom, avšak chcel by ho ešte uhradiť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu uviedla, že obžalovaný neuhradil do verejného zasadnutia dlžné výživné a nevyužil tak inštitút účinnej ľútosti, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že vo vzťahu k výroku o vine nemá námietky a svoje odvolanie obžalovaný modifikuje tak, že toto smeruje len proti výroku o treste. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa mal obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák. a pri vyrovnaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností mal uložiť trest v rámci trestnej sadzby od 1 do 5 rokov. Navrhol preto zrušiť napadnutý výrok o treste a uložiť obžalovanému s prihliadnutím na vyššie uvedené trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol obhajca, priznáva sa tak ako aj v predchádzajúcich výpovediach k trestnému činu a ľutuje ho.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním výroku o treste z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s odvolacími námietkami, že obžalovanému mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., teda že sa k trestnému činu priznal a tento oľutoval. Ako vyplýva z uvedeného, táto poľahčujúca okolnosť v sebe zahŕňa jednak prvok priznania sa k trestnému činu, ale tiež jeho úprimné oľutovanie. Vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý neustále v priebehu konania verbálne uvádzal, že dlžné výživné uhradí, no neurobil tak ani čiastočne, ani minimálnou sumou, nepovažoval ani krajský súd takéto oľutovanie za mienené úprimne. Naopak s poukazom na predchádzajúce odsúdenia (obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný) správne okresný súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Správne potom ukladal trest v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, upravenej za použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, teda od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov a vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr.zák. prihliadol na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a jeho trestnú minulosť, možnosti nápravy a tiež účel trestu, pričom je nutné uviesť, že trest uložený nad spodnou hranicou trestnej sadzby trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, je v danom prípade primeraný a zákonný. Rovnako správne bol obžalovaný na výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm.b) Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého výroku o treste, pričom s podrobným odôvodnením uloženého trestu v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného V. B. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.