Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-8-2018.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysucku, v spore žalobkyne J.. M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. D. XXXX/XX, Ž., právne zastúpenej JUDr. Ivanou Igazovou, advokátkou so sídlom, Mýtna 11, Bratislava, proti žalovanému EC Real, s.r.o., Hoštínska 1910/29B, Púchov, IČO: 31 686 095, právne zastúpenému JUDr. Antonom Tabačákom, PhD., advokátom so sídlom Hlavná 82, Oravský Biely Potok, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
U r č u j e , že výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 03. 2003 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného zo dňa 27. 11. 2017, doručená žalobkyni dňa 29. 11. 2017, je neplatná.
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručeniu súdu dňa 12.02.2018 domáhala určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 27.11.2017 z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.03.2003 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, doručená žalobkyni dňa 29.11.2017, je neplatná. V žalobe uviedla, že je nájomcom 1-izbového bytu nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu č. s. XXXX, na parcele č. XXX v katastrálnom území Ž., na ulici T. D. XX M. Ž., na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 17.03.2003 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomcom a vtedajším správcom majetku štátu Slovenská republika, Daňové riaditeľstvo SR, ako prenajímateľom. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. V rámci elektronickej aukcie nadobudol v roku 2017 celý obytný dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, do vlastníctva žalovaný. Dňa 29.11.2017 prevzala žalobkyňa doporučený list datovaný 27.11.2017, podpísaný štatutárnym orgánom žalovaného, označený ako „Výpoveď z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.03.2003“, predmetom ktorého bolo oznámenie výpovede z nájmu bytu zo strany žalovaného, s odvolaním sa na § 711 ods. 1. písm. b) Občianskeho zákonníka bez poskytnutia bytovej náhrady. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 711 ods. 1, 2, 3, 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2, 4 zákona č. 189/1992 Zb. Následne uviedla, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona, najmä OZ, nakoľko na daný nájomný vzťah nie je vôbec aplikovateľný dôvod výpovede z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ. Predmetný byt žiadnu z definícií služobného bytu v zmysle § 1 zákona č. 189/1992 Zb. nespĺňa. Žalobkyňa nikdy nebola zamestnankyňou Daňového riaditeľstva SR, ani jeho neskoršieho právneho nástupcu - Finančného riaditeľstva SR, preto je vylúčené, že dôvodom vzniku nájmu mohol byť akýkoľvek pracovný alebo služobný pomer žalobkyne k pôvodnému prenajímateľovi bytu. Žalobkyni bol byt odovzdaný do nájmu v roku 2003 ako náhradný byt v zmysle Zmluvy o bytovej náhrade podľa § 712c OZ, ktorá povinnosť (poskytnutia bytovej náhrady) bola uložená vtedajšiemu Daňovému riaditeľstvu SR
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/127/92. V zmluve o bytovej náhrade zo dna 17.03.2003, ale ani v samotnej nájomnej zmluve k bytu sa nikde neuvádza, že by išlo o nájom služobného bytu. Vo výpovedi z nájmu bytu sa uvádza, že žalovaný ukončuje nájom bytu „z dôvodu jeho potreby pre nového domovníka - správcu domu“, no takýto výpovedný dôvod OZ nepozná. Uvedenie ďalšieho výpovedného dôvodu, ktorý zákon nepozná, robí takúto výpoveď z nájmu neplatnou pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Pri výpovedi z nájmu služobného bytu je obligatórnou náležitosťou výpovede podľa § 711 ods. 3 OZ súčasné predloženie listiny preukazujúcej dôvodnosť výpovede, ktorej absencia je priamo zo zákona sankcionovaná neplatnosťou výpovede. Okrem samotného textu výpovede nebola k výpovedi priložená žiadna ďalšia listina, ktorá by preukazovala či už skutočnosť, že ide o služobný byt a tiež skutočnosť, z akého dôvodu sú dané podmienky na zánik služobného bytu. Z vyššie uvedených dôvodov je výpoveď z nájmu bytu neplatná.
2. K žalobe žalobkyňa pripojila listinné dôkazy - Nájomná zmluva zo dňa 17.03.2003, výpis z obchodného registra žalovaného, výpis z LV č. XXXX, k. ú. Ž., výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 27.11.2017, Zmluva o bytovej náhrade zo dňa 17.03.2003. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom podaní zo dňa 04.04.2018 uviedol, že ako nový vlastník budovy „DOM“ súp. číslo XXXX, postaveného na parc. C-KN č. XXX, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, zapísaného Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre k. ú. Ž., obec Ž., okres Ž., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej súčasťou je 1-izbový byt o celkovej výmere 35,3 m2, nachádzajúci sa na prízemí, dňa 29.11.2017 doručil žalobkyni výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) OZ, kedy so žalobkyňou ako nájomníčkou ukončil nájom 1-izbového bytu o celkovej výmere 35,3 m2, nachádzajúceho sa na prízemí, z dôvodu jeho potreby pre nového domovníka - správcu „DOMU“. V samotnej výpovedi odkázal na výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ, ktorý prichádza podľa názoru súdnej praxe (R 47/1966) výnimočne do úvahy i vtedy, ak nájomca nikdy pre prenajímateľa nepracoval. Uvedené prichádza do úvahy najmä vtedy, ak ide o záujem na uvoľnení obsadeného bytu. Potreba uvoľnenia konkrétneho bytu je daná pri tých služobných bytoch, u ktorých už ich priestorové umiestnenie v objekte (dome) svedčí o potrebe ich užívania osobou, ktorá je v pracovnoprávnom (obdobnom) vzťahu k prenajímateľovi (vlastníkovi objektu, v ktorom sa byt nachádza), v rámci ktorého prevádzku tohto objektu zabezpečuje, resp. v ňom vzhľadom na charakter svojho zamestnania musí bývať - výpovedný dôvod bol napísaný jasne a nezameniteľne. Samotný byt svojou polohou a rozlohou je ideálnym bytom pre domovníka (domovnícky byt. - podľa § 1 od. 2 písm. b) zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami). Výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ možno (hoci výnimočne) uplatniť aj vtedy, keď nastávajúci nájomca pre prenajímateľa nikdy nepracoval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. 07. 2005, sp. zn. 26 Cdo 2278/2004). Poukázal na to, že čo sa týka zákonnej dikcie o povinnosti priložiť v prípade výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede z nájmu, táto povinná príloha sa vzťahuje len pre prípady kedy nájomca bol v pracovnoprávnom vzťahu s prenajímateľom, čo nie je tento prípad a preto listina, ktorú zákon požaduje (výpoveď pracovnej zmluvy) neexistuje, a teda ju nie je možné priložiť. Vyššie spomenuté rozhodnutie (R 47/1966) umožňuje dať výpoveď nájomcovi i v prípade, ak nájomca nikdy pre prenajímateľa nepracoval a teda nie je možné od prenajímateľa požadovať listinu (výpoveď pracovnej zmluvy), ktorou by skončenie pracovného pomeru dokazoval. Výpovedný dôvod je a bol vždy iba jeden a to podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ, a informácia o potrebe toho bytu je iba zdôvodnením postupu prenajímateľa, nie výpovedným dôvodom, zákon navyše takýto dôvod ani nepozná. 4. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v replike zo dňa 25.04.2018 uviedla, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na judikát, podľa ktorého je umožnené výnimočne privoliť k výpovedi z nájmu služobného bytu i vtedy, ak nájomca nikdy pre prenajímateľa nepracoval, predpokladom uvedeného je, že sa jedná skutočne o služobný byt. Tvrdenie žalovaného, že ide v tomto prípade o služobný byt, nie je naďalej ničím podložené, a preto i výpoveď s poukazom na písm. b), ktoré sa ako výpovedný dôvod týka výlučne a len služobného bytu, považuje za neplatnú, neaplikovateľnú na túto skutkovú situáciu. Opakovanie uviedla, že byt jej bol odovzdaný do nájmu v roku 2003 ako náhradný byt v zmysle Zmluvy o bytovej náhrade podľa § 712c OZ, ktorá povinnosť (poskytnutia bytovej náhrady) bola uložená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/127/92. V zmluve o bytovej náhrade zo dňa 17.03.2003, ale ani v samotnej nájomnej zmluve k bytu sa nikde neuvádza, že by išlo o nájom služobného bytu. Pritom nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa pre prenajímateľa - žalovaného, ani pre predchádzajúceho prenajímateľa, nikdy nepracovala.
5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na žalobe vrátane ďalšieho vyjadrenia - replike. Žalovaný opiera svoje dôvody aj o to, že má sa jednať o domovnícky byt - charakteristika domovníckeho bytu je uvedená v zákone 189/1992 Zb., konkrétne v § 1 ods. 2 písm. b). Z dikcie zákona vyplýva, že sa má jednať o byt v obytnom dome. Z listín predložených na pojednávaní, ako i z výpisu z LV jednoznačne vyplýva, že daný dom, v ktorom sa byt nachádza, nie je obytným domom. Aj v stavebnom zákone sa uvádza, že obytný dom musí mať minimálne 4 byty, tento dom má len 2 byty. Nie sú teda splnené podmienky na výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ. Nie je relevantné, čo si žalovaný subjektívne myslí vo vzťahu k tomu, aký priestor je vhodný pre domovnícky byt, ale relevantný zákon č. 189/1992 Zb. Uviedla, že to by potom hocikto už pri obyčajnom nájme mohol povedať, že tento konkrétny byt je vhodný pre domovnícky byt a mohol by dať výpoveď podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ.
6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených vo vyjadrení k žalobe. Uviedol, že žalobkyňa v danom byte nebýva a je potrebné zabezpečiť pre prípadného správcu ubytovanie.
7. V priebehu konania žalobkyňa predložila nasledovné listinné dôkazy: úvodnú a štvrtú stranu znaleckého posudku č. 48/2011 vyhotoveného J.. K. A., odpoveď Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.02.2017 na žiadosť o odkúpenie bytu.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, a zistil nasledovný skutočný stav:
9. Súd mal za preukázané, a toto nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa uzavrela dňa 17. 03. 2003 so SR - Daňovým riaditeľstvom, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom 1-izbového bytu, nachádzajúceho sa na prízemí domu súpisné číslo XXXX, na parcele XXX, k. ú. Ž., a to na dobu neurčitú. Žalobkyňa nikdy nebola zamestnankyňou Daňového riaditeľstva SR, resp. jeho právneho nástupcu Finančného riaditeľstva SR a ani žalovaného, pričom byt jej bol odovzdaný do nájmu v roku 2003 ako náhradný byt v zmysle Zmluvy o bytovej náhrade podľa § 712c OZ, ktorá povinnosť bola vtedajšiemu Daňovému riaditeľstvu SR uložená rozsudkom Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 6C 127/92. V zmluve o bytovej náhrade zo dňa 17. 03. 2003, ani v nájomnej zmluve sa neuvádza, že by išlo o nájom služobného bytu. Žalovaný je vlastníkom domu súpisné číslo XXXX, na parcele XXX k. ú. Ž., ktoré vlastnícke právo k domu nadobudol v roku 2017, pričom žalobkyni bola zo strany žalovaného dňa 29. 11. 2017 doručená výpoveď z nájomnej zmluvy podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ s odôvodnením, že predmetný byt žalovaný potrebuje pre potreby nového domovníka - správcu domu. Uvedené skutočnosti tvrdené žalobkyňou žalovaný nepoprel, a tieto tiež vyplývajú z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. Ž. je zrejmé, že nehnuteľnosť stavba súp. č. XXXX, k. ú. Ž. je vedená ako „dom“.
10. Z výpovede žalovanej mal súd preukázané, že žalobkyňa predmetný byt užíva. Do bytu sa nasťahovala s tým, že ho mienila neskôr odkúpiť, o čo sa aj snažila, no neúspešne. Svoje povinnosti nájomcu si riadne plní. Keď žalovaný dom kupoval, mal vedomosť o tom, že žalobkyňa je tam v nájme. V danom byte sú 2 byty - ten jej na prízemí a ešte jeden na poschodí, ten je však prázdny.
11. Z prvej a štvrtej strany znaleckého posudku č. 48/2001 vyhotoveného znalcom J.. K. A., vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty bytu č. 1 na prízemí domu č. s. XXXX, na parc. č. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, k. ú. Ž. mal súd preukázané, že dom č. s. XXXX je súčasťou radovej výstavby nebytových budov na ul. T.. D. M. Ž.. Jedná sa o nebytovú budovu, pričom prvé a druhé nadzemné podlažia sú rozdelené na 2 nebytové priestory a 2 bytové jednotky. Že sa nejedná o bytový dom vyplýva i z odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.02.2017, ako reakcie na žiadosť žalobkyne o odkúpenie bytu.
12. Podľa § 137 písm. d) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 680 ods. 2 OZ, Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
14. Podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ, Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
15. Podľa § 711 ods. 3 OZ, Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
16. Podľa § 711 ods. 6 OZ, Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
17. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (1) Služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. (2) Služobným bytom je a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave, b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie zamestnanca, ktorý je vlastníkom alebo správcom tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt), c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť, d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu, e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt), f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník"). (3) Služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl, b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a zamestnancov Armády Slovenskej republiky, d) sudcov a prokurátorov. (4) Nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.
18. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu vyplýva z ustanovenia § 711 ods. 6 OZ, a to v lehote do 3 mesiacov od doručenia výpovede. Žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote, keďže výpoveď jej bola doručená dňa 29.11.2017 a žaloba bola na súd podaná dňa 12.02.2018. Preto súd konštatuje, že boli splnené podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby.
19. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný oprel výpoveď z nájmu bytu o výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ tvrdiac, že v zmysle súdnej praxe možno takýto dôvod výpovede aplikovať aj v prípadoch, že nájomca nikdy pre prenajímateľa nepracoval, ak ide o záujem na uvoľnení obsadeného bytu a v takom prípade nie je možné požadovať pripojenie listiny podľa § 711 ods. 3 OZ.
20. Za daného skutkového stavu sa súd s argumentáciou žalovaného nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov:
21. V prvom rade nebolo preukázané, že žalobkyňa - nájomkyňa užíva daný byt ako služobný byt. Z ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobkyňa nikdy nepracovala pre Daňové riaditeľstvo SR, prípadne Finančné riaditeľstvo, resp. súčasného vlastníka - žalovaného. Opak nevyplýva ani z listinných dôkazov - nájomnej zmluvy a zmluvy o bytovej náhrade, na základe ktorých vznikol medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom nájomný vzťah. V zmysle § 680 ods. 2 OZ žalobca ako nový vlastník domu súp. č. XXXX, k. ú. Ž., vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa vo vzťahu k žalobkyni. To však ešte neznamená, že má oprávnenie za situácie, že daný byt má právo na základe riadnej nájomnej zmluvy užívať žalobkyňa, jednostranne určiť, že daný byt, ktorý užíva žalobkyňa, bude služobným bytom, a z tohto dôvodu rozhodne o výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ. Takéto oprávnenie nemal ani právny predchodca žalovaného - predchádzajúci vlastník, a to práve s poukazom na to, že byt nebol daný do užívania žalobkyni ako služobný byt. V danom prípade sa jednalo o klasický prípad nájmu bytu, a to že sa nejedná o nájom služobného bytu nevyplýva ani z nájomnej zmluvy, ani zo zmluvy o bytovej náhrade.
22. Okrem toho, žalovaný ani nepreukázal, že byt spĺňa požiadavku služobného bytu podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 189/1992 Zb. (keďže výpoveď odôvodňoval potrebou pre nového domovníka - správcu domu). Aby sa jednalo o služobný byt - domovnícky byt v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 189/1992 Zb. musí sa jednať o „byt v obytnom dome trvale určený na bývanie..“. Bola to práve žalobkyňa, ktorá v konaní produkovala dôkazy, z ktorých vyplynulo, že dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, nie je bytovým (obytným) domom. A hoci sa v danom dome nachádzajú 2 byty, pokiaľ stavba nebude spĺňať podmienku obytného domu, byty, ktoré sa v dome nachádzajú nemôžu spĺňať požiadavku tzv. „domovníckeho bytu“.
23. Pokiaľ žalovaný argumentuje judikatúrou, konkrétne R 47/1966, resp. rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/2278/2004, treba si uvedomiť rozdiel medzi vtedajšou právnou úpravou, resp. úpravou v Českej republike, a súčasnou právnou úpravou v Slovenskej republike.
24. V zmysle § 184 písm. a) OZ účinného do 31.12.1991, Súd môže na návrh organizácie zrušiť právo užívať byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho pracovníka. Obdobnú právnu úpravu mal Občiansky zákonník Českej republiky č. 40/1964 Sb. účinný do 30.03.2006, teda v čase, keď žalovaným spomínané rozhodnutie bolo vydané: § 711 ods. 1 písm. b) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu z týchto dôvodov: ak nájomca prestal vykonávať prácu pre prenajímateľa a prenajímateľ potrebuje služobný byt pre iného nájomcu, ktorý pre neho bude pracovať. V oboch prípadoch nebolo potrebné k výpovedi pripájať listinu, preukazujúcu dôvod výpovede.
25. Je teda zrejmé, že oproti súčasnej úprave výpovede nájmu zo služobného bytu v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky je rozdiel v tom smere, že pokiaľ za súčasnej platnej právnej úpravy v Slovenskej republiky možno dať výpoveď z nájmu služobného bytu iba v prípade, že nájomca prestane vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný (bez splnenia ďalšej kumulatívnej podmienky), v Českej republike k 30.03.2006, resp. podľa OZ účinného do 31.12.1991, bola ďalšou podmienkou k privoleniu výpovede z nájmu služobného bytu aj to, že prenajímateľ služobný byt potrebuje pre iného nájomcu.
26. Vo všetkých prípadoch však pre uplatnenie tohto výpovedného dôvodu musela, resp. musí byť splnená základná podmienka, a to, že byt užíva nájomca ako služobný byt. Splnenie takejto podmienky, a síce, že žalobkyňa užíva služobný byt, však v konaní nebola preukázaná, preto uvedené rozhodnutia nie sú na súdený prípad aplikovateľné.
27. Súd má za to, že zo strany žalovaného neboli splnené podmienky výpovede nájmu z bytu, ktorý užíva žalobkyňa z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) OZ, preto určil, že daná výpoveď je neplatná. Je pritom nepodstatné, či žalobkyňa v danom byte býva alebo nie. Ďalším dôvodom na vyhovenie žaloby,
a teda na určenie, že výpoveď z nájmu je neplatná, je i to, že žalovaný ako prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede § 711 ods. 3 OZ. Takouto listinou by musela byť jedine listina preukazujúca to, že žalobkyňa prestala u žalovaného ako prenajímateľa vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, čo však nebolo možné zo strany žalovaného priložiť k výpovedi, keďže 1/ žalobkyňa nikdy u neho ani u jeho právneho predchodcu nevykonávala prácu, a 2/ nejedná sa o služobný byt, na ktorý by bol nájom viazaný.
28. Z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode súd rozhodol, že nevykoná dokazovanie listinou, ktorá podľa žalovaného má preukazovať, že osobou, ktorá by vykonávala funkciu domovníka je p. Ľ. K.. Vykonanie takého dôkazu sa totiž týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ako úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).